Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Cpr-5-2015.pdf
PDF · 106.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: Ing. G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, O., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ulica 29. augusta 8, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2015 domáhala určenia, že Dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná, tiež výpoveď daná žalobkyni žalovaným zo dňa 23.9.2015 je neplatná a pracovný pomer medzi nimi trvá a domáhala sa náhrady mzdy, čo odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 29.7.1994, pred uzavretím Dohody jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru dňa 23.9.2015, s ňou nesúhlasila, výpoveď jej bola daná pre nadbytočnosť z dôvodov organizačných zmien u žalovaného, neskôr došlo k odvolaniu výpovede a Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala pod nátlakom, z donútenia.
2.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe.
3.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že pracuje v Sociálnej poisťovni od r. 1994 nepretržite do 30.9.2015, kedy bol rozviazaný pracovný pomer zo strany zamestnávateľa, pracovala ako zástupkyňa vedúceho odboru úrazového poistenia. Posledný deň v práci bola 30.9.2015. Od 1.10.2015 bol rozviazaný pracovný pomer. Svoju prácu si vykonávala riadne, nemala žiadne pokarhanie, ani napomenutie, bola tam služobne najstaršia. Dňa 23.9.2015 bola pozvaná na stretnutie, na ktorom sa prerokovávalo skončenie pracovného pomeru, na stretnutí boli prítomní: riaditeľ Ing. V., Ing. T., JUDr. X., Mgr. U., Mgr. V., boli to vedúci odborov. Nebola jej daná žiadna možnosť, očakávalo sa, že to podpíše a odíde, mala podpísať výpoveď. Dôvody povedané neboli. Vyžadovali od nej, aby výpoveď podpísala, k dôvodom sa nevyjadrili. Rozhovor viedol Ing. V.. Právnička povedala, že výpoveď je jednostranný právny úkon, že inú možnosť nemá len doklad podpísať. Požiadala ich, aby chvíľu počkali, že sa poradí so svojím právnikom, potom výpoveď podpísala. Napísala do nej svoj nesúhlas. Príkaz generálneho riaditeľa bol postavený na tom, že sa má zefektívniť práca. Bola však prijatá nová zamestnankyňa, ktorá nemala ani vysokú školu. Dňa 23.9.2015 podpísala výpoveď, denno-denne sa jej dotazovali, či podpíše dohodu. Na stretnutí 23.9.2015 jej bola ponúkaná aj dohoda spolu s výpoveďou. Ing. V. povedal, že pokiaľ podpíše dohodu, ich vzťahy sa skončia dobre a v budúcnosti, ak bude voľné pracovné miesto, sa bude môcť o toto uchádzať a pokiaľ dohodu nepodpíše, bude považovaná za konfliktnú osobu. Dohodu podpísala, pretože nechcela pôsobiť ako osoba, ktorá robí prieky. Dohodu podpísala zo strachu, že sa
inde nezamestná. Stále ju vyzývali, aby dohodu podpísala. Bola v tiesni, nepovažuje to za spravodlivé - určenie jej osoby na skončenie pracovného pomeru. Prepustená bola len jedna pracovníčka Mgr. M.. Čo sa týka nátlaku, v období od 23.9. do 30.9. bola denno-denne dotazovaná osobne aj telefonicky Ing. V., aj personalistkou p. K., aby sa rozhodla, či podpíše dohodu, napr. keď prechádzala po chodbe stretol ju riaditeľ, pýtal sa ako je to s podpísaním dohody, aj p. K., ona bola personalistka, určite mala pokyn rýchlo to uzavrieť. Boli aj telefonáty.
4.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že dôvodom skončenia jej pracovného pomeru bola organizačná zmena, žalobkyňa bola zavolaná na stretnutie telefonicky, neočakávane, sedenie viedol Ing. V., na stole boli pripravené dokumenty - zápis prerokovania dôsledku organizačnej zmeny, výpoveď skončenia pracovného pomeru dve varianty, dohoda o skončení pracovného pomeru, zápis z prerokovania s odbormi a zápis zo stretnutia. Ing. V. žalobkyni vysvetľoval organizačnú zmenu, odkazoval na dokumenty, ktoré tam boli pripravené. Dôvodom skončenia bola organizačná zmena. Ďalej sa rozhovor týkal toho, či podpíše alebo nepodpíše doručenie výpovede. Nakoniec doručenie výpovede podpísala. Vysvetľované jej bolo, aby podpísala zápis z rokovania a doručenie výpovede, s tým, že tam chcela uviesť, že s výpoveďou nesúhlasí. Vylučuje, že by sa riaditeľ vyhrážal v takom zmysle, že ak nepodpíše bude sa na ňu pozerať ako na problémovú osobu. Od podpísania výpovede plynula 7 dňová lehota. V kolektívnej zmluve majú ustanovenie, že ak počas plynutia výpovednej doby, resp. pred začatím plynutia výpovednej doby, ak si to zamestnanec rozmyslí, sú povinní mu vyhovieť. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, žalobkyňa sa dostavila, prejavila vôľu, že chce výpoveď stiahnuť a že chce radšej uzavrieť dohodu. Pripravila odvolanie výpovede, dohodu o skončení pracovného pomeru a dňom 30.9.2015 došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou, ktorú žalobkyňa podpísala bez nátlaku. Nemá žiadnu logiku, aby žalovaný vyvíjal nejaký nátlak, aby podpísala dohodu, pre neho bola celá vec uzavretá s tým, že mal skončený pracovný pomer výpoveďou, nemal žiadny dôvod tlačiť na žalobkyňu, aby uzavrela dohodu, aby jej vyplácal odstupné. Čo sa týka organizačnej zmeny, bol skončený pracovný pomer s Mgr. M., tá podpísala dohodu, aj s inými zamestnancami na iných odboroch. Na rokovaní bola dohoda ponúknutá v prvom rade, tú ona hneď omietla, takže potom nasledovalo rokovanie ohľadne výpovede.
5.Svedkyňa Y. K. na pojednávaní uviedla, že je zamestnaná u žalovaného ako personalistka. K ukončeniu pracovného pomeru uviedla, že riaditeľ išiel na poradu, bola to porada všetkých riaditeľov, na ktorej im bolo povedané, že musí prísť k organizačnej zmene, k zlučovaniu odborov, bol určený počet zamestnancov, s ktorými sa má ukončiť pracovný pomer. Po porade prišiel príkaz generálneho riaditeľa. Žalobkyňa bola pozvaná na sedenie s riaditeľom, s vedúcimi odborov, s odborármi. Potrebovala podklady odoslať v správnom čase, aby nároky žalobkyne boli vyplatené včas, teda vo výplatnom termíne. Asi raz alebo dvakrát, keď priniesla nejaké veci na podpis, sa jej pýtala, či si to nerozmyslela, pretože v tom čase vedela o ukončení jej pracovného pomeru buď výpoveďou alebo dohodou, pýtala sa jej na to v tom zmysle, či si to nerozmyslela, či nepodpísala dohodu. Pýtala sa jej na to, pretože to vyplýva z jej práce, aby jej boli správne vyplatené nároky. Porada riaditeľov s generálnym riaditeľom sa konala v septembri 2015, príde mail, pozvánka z kancelárie generálneho riaditeľa na sekretariát, adresovaná je riaditeľovi a sekretariátu každej pobočky.
6.Svedok Ing. L. V. na pojednávaní uviedol, že od 1.9.2012 je riaditeľ pobočky. Personálne pohyby u žalovaného súd bežné. Pripravovala sa veľká organizačná zmena, ktorá sa dotkla celého Slovenska, robil sa personálny audit. Niekedy v októbri mali poradu, riaditelia všetkých pobočiek s generálnym riaditeľom. Viedli sa o tejto organizačnej zmene rokovania, ktoré keď skončili, čakali na výsledok z porady, na zápis z porady. Potom prišlo rozhodnutie generálneho riaditeľa o organizačnej zmene, znižovali sa stavy na pobočkách, niekde sa pridávalo, týkalo sa to celého Slovenska. Do konca októbra mali nastaviť stavy, konkrétne v ich prípade mali počet zamestnancov o troch znížiť. Rozhodnuté bolo, že jedna osoba z úrazového odboru pôjde, po debatách s vedúcimi zamestnancami padlo meno žalobkyne, nebolo to nič osobné, bolo to pragmatické rozhodnutie. Nastal akt prepúšťania, záležitosť bola prerokovaná s odbormi, s právničkou. Pripravená bola výpoveď z organizačných dôvodov. Na stretnutie bola pozvaná aj žalobkyňa. Na tomto stretnutí bol prítomný, právnička, vedúca nového vzniknutého odboru, vedúci súhrnného odboru, a p. V.. Vysvetlil žalobkyni situáciu. Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že s výpoveďou nesúhlasí. Bolo jej povedané, že výpoveď sa jej doručuje. Ak chce, môže svoje stanovisko do výpovede dopísať. Keď sa vrátila od právničky, podpísala, že preberá výpoveď a niečo tam dopísala. Z kolektívnej zmluvy vyplývajú pre zamestnancov výhody nad rámec zákona, odstupné je vyššie nad rámec zákona a majú možnosť ponúknuť zamestnancovi dohodu. Má za to,
že dohoda je výhodnejšia, pretože zamestnanec nemusí chodiť do práce, môže si hľadať novú prácu. Finančne je to zhruba to isté ako výpoveď. Žalobkyni bolo ponúknuté, že ak nechce výpoveď, môže uzavrieť dohodu, dal jej možnosť, nech sa poradí, slobodne sa rozhodne, či súhlasí s dohodou, mala na to týždeň, čakali do konca mesiaci, či nezoberie dohodu. Žalobkyňa prišla na sekretariát, podpísala dohodu, on pri tom nebol. Odmietal, že by bol na ňu vyvíjaný nejaký nátlak, to ani nemá logiku, aby bol na žalobkyňu vyvíjaný nátlak, keď jej ponúkajú niečo pre ňu výhodnejšie. Žiadne oficiálne stretnutia neboli, možno neformálne ak sa stretli, pýtal sa jej ako sa rozhodla. Bolo to však vyslovene po pracovnej stránke pretože aj jeho sa dotazovali ako je pracovný pomer ukončený. Potrebovali už tento proces ukončiť, aby vedeli aké nároky budú žalobkyni vyplatené, či treba jej prácu prerozdeliť. Tak zrušili výpoveď a nahradili ju dohodou. Vylučuje, že by sa vyhrážal. Bola pripravená výpoveď aj dohoda. To stretnutie bolo zvolávané s tým, že chcú žalobkyni oznámiť výpoveď. Mali pripravenú aj dohodu. O organizačnej zmene sa záväzne dozvedel, keď dostal rozhodnutie generálneho riaditeľa, bolo to asi týždeň po porade okolo 20.10.. Kuloárne debaty k takýmto zmenám trvajú aj rok - dva. Novinka bola, že sa to bude týkať úrazového odboru, dozvedel sa o tom na porade. Právomoc rozhodovať o ukončení pracovného pomeru vyplýva z poverenia generálneho riaditeľa a organizačného poriadku. Skončenie pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov bolo pred sedením, asi jeden deň. Uviedol im, že sa jedná o organizačnú zmenu, že dôjde k prepúšťaniu na pobočke.
7.Svedkyňa L. V. na pojednávaní uviedla, že ako odborová organizácia prerokovávali skončenie pracovného pomeru. Dostali mail, že žalovaný hodlá skončiť pracovný pomer výpoveďou, následne sa stretne odborová organizácia, skončenie pracovného pomeru prerokuje, oboznámi sa s ním. Výsledkom tohto stretnutia je zápis a tým je to pre nich skončené. So žalobkyňou o jej skončení pracovného pomeru nekomunikovala. Ako náhle príde e-mail, ohlási kolegyňu členku odborovej organizácie p. L. a prerokuje sa to. Ku všetkému existuje písomná dokumentácia. Bola informovaná, že bude rozviazaný pracovný pomer, že SP rozhodla o znižovaní počtu zamestnancov, že bude daná výpoveď z organizačných dôvodov. Či to bol jeden zamestnanec alebo viac sa nepamätala. Predpokladala, že priložené bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa.
8.Svedkyňa F. L. na pojednávaní uviedla, že je v odborovej organizácii, bola raz ráno privolaná Ing. V. k nej do kancelárie, kvôli tomu že mali prerokovať výpoveď z organizačných dôvodov žalobkyne a p. M.. P. V. povedala, že dostala takéto vyjadrenie, že to majú prerokovať. Vyjadrenie k tomu žiadne nedávala, obe to podpísali a tým to skončilo. Prečítala si čo bolo na papieri, vedela čo podpisuje. Či v ten deň bola daná aj výpoveď žalobkyni, asi áno, nevedela presne. Videla len doklad, ktorý podpisovali s menami, iný dokument nevidela.
9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 23.9.2015, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy, odvolaním výpovede zo dňa 30.9.2015, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.9.2015, vyjadrením žalovaného, zápisom z prerokovania dôsledkov organizačnej zmeny, organizačným poriadkom, príkazom generálneho riaditeľa č. 14/2015, rozhodnutím generálneho riaditeľa o znížení počtu zamestnancov, rozhodnutím riaditeľa pobočky O. o určení počtu zamestnancov, organizačným poriadkom účinný od 1.10.2015, personálnymi opatreniami, pracovnými zmluvami, zoznamom zamestnancov, dohodami o skončení pracovného pomeru, žiadosťou o vyplatenie odchodného p. M. dohodou o zmene pracovnej zmluvy p. V., pracovnou zmluvou p. V., dohodou o zmene pracovnej zmluvy a pracovnou zmluvou p. M., žiadosťou žalobkyne o prijatie do pracovného pomeru, oznámením žalovaného na túto žiadosť, vyjadrením žalovaného zo dňa 16.9.2016 a zistil tento skutkový a právny stav:
10.Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 29.7.1994 uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným dňom 1.8.1994 pracovný pomer. Dňa 23.9.2015 bola žalobkyni daný výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na Rozhodnutie generálneho riaditeľa SP č. BA - 512653/2015 o určení počtu zamestnancov v pobočkách SP zo dňa 18.9.2015, ktorým sa s účinnosťou od 1.10.2015 znižuje záväzný limit evidenčného počtu zamestnancov a vzhľadom na Rozhodnutie riaditeľa SP pobočky Nitra č. 1/2015 o určení počtu zamestnancov podľa organizačných útvarov zo dňa 21.9.2015. Svedčí o tom výpoveď zo dňa 23.9.2015 a zápis z prerokovania dôsledkov organizačnej zmeny zo dňa 23.9.2015, v ktorom bolo uvedené, že v súvislosti s celkovým znížením počtu zamestnancov nemá žalovaný možnosť žalobkyňu ako zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, žalobkyni bolo oznámené, že žalovaný s ňou chce skončiť pracovný pomer výpoveďou a bola upozornená, že v prípade súhlasu so skončením pracovného pomeru dohodou pred uplynutím výpovednej doby jej prislúcha odstupné vo výške 7
- násobku priemerného mesačného zárobku. Aj tu žalobkyňa dopísala, že nesúhlasí s rozviazaním pracovného pomeru. To, že došlo k organizačnej zmene vyplýva z príkazu generálneho riaditeľa SP č. 14/2015 zo dňa 8.9.2015o zmene organizačného poriadku SP s účinnosťou od 1.10.2015, z rozhodnutia generálneho riaditeľa SP o určení počtu zamestnancov v pobočkách SP zo dňa 18.9.2015 s účinnosťou od 1.10.2015, konkrétne v súvislosti s pobočkou Nitra - 131, z rozhodnutia riaditeľa SP, pobočka Nitra o určení počtu zamestnancov podľa organizačných útvarov zo dňa 21.9.2015. Výpoveď bola pred jej doručením žalobkyni vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 ZP. Výpoveď bola žalobkyni doručovaná osobne na stretnutí dňa 23.9.2015 u zamestnávateľa, prevzala si ju osobne dňa 23.9.2015 s tým, že do nej dopísala svoje vyjadrenie, že s výpoveďou nesúhlasí. Vyplýva to z výpovede zo dňa 23.9.2015. Následne dňa 30.9.2015 žalovaný odvolal výpoveď z pracovného pomeru a to po dohode so žalobkyňou a s jej výslovným súhlasom, pretože žalobkyňa dňa 30.9.2015 prejavila vôľu uzatvoriť so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá bola zároveň dňa 30.9.2015 uzatvorená pod číslom 205-211/2015- NR. Vyplýva to z odvolania výpovede z pracovného pomeru zo dňa 30.9.2015. V Dohode o skončení pracovného pomeru bolo uvedené, že pracovný pomer sa skončí dohodou dňa 30.9.2015, dôvodom skončenia pracovného pomeru je nadbytočnosť vzhľadom na Rozhodnutie generálneho riaditeľa SP č. BA - 512653/2015 o určení počtu zamestnancov v pobočkách SP zo dňa 18.9.2015, ktorým sa s účinnosťou od 1.10.2015 znižuje záväzný limit evidenčného počtu zamestnancov a vzhľadom na Rozhodnutie riaditeľa SP pobočky Nitra č. 1/2015 o určení počtu zamestnancov podľa organizačných útvarov zo dňa 21.9.2015, čo zakladá skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Svedčí o tom Dohoda o skončení pracovného pomeru.
11.Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
12.Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
13.Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
14.Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
15.Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
16.Podľa § 61 ods. 4 ZP, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
17.Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.
18.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede zo dňa 23.9.2015 ako aj určenia neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.9.2015. Súd žalobu považoval za nedôvodnú a zamietol ju z nasledovných dôvodov. Jednak mal za to, že o neplatnosti výpovede nie je dôvod rozhodovať a to s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 4 ZP, pretože medzi účastníkmi
pracovno-právneho vzťahu došlo k odvolaniu výpovede zo strany žalovaného ako zamestnávateľa a to za písomného súhlasu žalobkyne ako zamestnankyne. Výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni dňa 23.9.2015 a ktorá jej aj v tento deň bola osobne doručená do vlastných rúk, čo potvrdila svojim podpisom, bola žalovaným odvolaná a to so súhlasom žalobkyne. Oba úkony - odvolanie výpovede ako aj súhlas s odvolaním boli urobené v písomnej forme dňa 30.9.2015. Z uvedeného súd vyvodil záver, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo Dohodou, nie výpoveďou. Súd poznamenáva, že aj keby k odvolaniu výpovede nedošlo, výpoveď by bola platná, pretože podmienkou použitia výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral pri organizačných zmenách nové pracovné pomery, a tým zvyšoval počet zamestnancov, a súčasne aby mal nadbytok zamestnancov iných povolaní alebo na inom úseku pracovnej činnosti. Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne. Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod by nebol daný, ak by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku alebo so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami. Tu súd poukazuje na Rozhodnutie generálneho riaditeľa SP o určení počtu zamestnancov v pobočkách SP zo dňa 18.9.2015 a Rozhodnutie riaditeľa SP, pobočka Nitra o určení počtu zamestnancov podľa organizačných útvarov zo dňa 21.9.20115.
20.Skončenie pracovného pomeru dohodou je jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Účinnosť pracovnej zmluvy možno skončiť dvojstranným právnym úkonom - súhlasom zamestnávateľa a zamestnanca, a to k určitému dohodnutému dňu. Z hľadiska formy sa na dohodu vyžaduje písomná forma, avšak ust. § 60 ods. 2 ZP nepostihuje sankciou neplatnosti jej nedodržanie. Z obsahového hľadiska by mali účastníci v dohode dojednať: deň skončenia pracovného pomeru, čo v predmetnej veci bolo dojednané dňom 30.9.2015 a dôvody skončenia pracovného pomeru, keďže dôvodmi skončenia boli organizačné zmeny, rovnako v dohode boli uvedené - konkrétne ako dôvod skončenia pracovného pomeru bola uvedená nadbytočnosť v Sociálnej poisťovni vzhľadom na Rozhodnutie generálneho riaditeľa SP č. BA - 512653/2015 o určení počtu zamestnancov v pobočkách SP zo dňa 18.9.2015, ktorým sa s účinnosťou od 1.10.2015 znižuje záväzný limit evidenčného počtu zamestnancov a vzhľadom na Rozhodnutie riaditeľa SP pobočky Nitra č. 1/2015 o určení počtu zamestnancov podľa organizačných útvarov zo dňa 21.9.2015, čo zakladá skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Žalobkyňa tvrdila, že Dohodu uzatvorila pod nátlakom, bola k tomu donútená, Dohoda nereprezentuje jej vôľu. Takéto skutočnosti však v konaní žiadnym dôkazným prostriedkom preukázané neboli. Svedkovia K., V. popreli, že by vyvíjali na žalobkyňu nátlak, aby podpísala Dohodu, svedkyňa K. uviedla, že asi raz alebo dvakrát sa pýtala žalobkyne, či si to nerozmyslela a či nepodpísala Dohodu, zotrvala na svojom tvrdení aj pri
konfrontácii so žalobkyňou, svedok V. odmietol tvrdenie, že by denno-denne kontaktoval žalobkyňu ako sa rozhodla, uviedol, že ju stretol raz na chodbe a spýtal sa jej, či sa už rozhodla, ani pri konfrontácii so žalobkyňou nezmenil svoje tvrdenia. Svedkyne V., L. sa vyjadrili tak, že o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou vôbec nekomunikovali. Právny úkon je neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, ak nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a využil to. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach. Právny úkon nie je urobený vážne a skutočne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť. Ani jedna z týchto okolností v konaní preukázané nebola, žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazným prostriedkom, že by konala pod nátlakom žalovaného, bola to jej vôľa, jej prejav. Obsah Dohody bol vyjadrený jasne určite a zrozumiteľne, v písomnej forme a ani nie je možné konštatovať, že by právny úkon Dohoda o skončení pracovného pomeru svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho obchádzala, alebo sa priečila dobrým mravom tak ako to má na mysli ustanovenie § 39 OZ.
21.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj keď mal v konaní plný úspech, nakoľko vychádzal z toho, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a