Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10T/86/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudca JUDr. Jozef Mikluš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2017 v Košiciach takto

rozhodol:

obvinený:

M. Č. R. O. Ň. S. L., L.. XX.XX.XXXX E. T., trvale bytom T., A. V. Č.. XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v Košiciach, vo vchode bloku na ul. C. Č.. X, dňa 07.09.2014 v čase okolo 20.00 hod., použitím elektrického výboja paralyzéra poškodil elektrický rozvod výťahu, čím takto svojím konaním spôsobil pre D. J. K.D. W., D. D. T., E. Č.. XX, celkovú škodu vo výške 869,80 Eur.

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 245 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému D. J. K. W. D. D. T., E. Č.. XX, W.: XXXXXXXX škodu vo výške 869,80 Eur.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného, svedka, obrazovým záznamom a listinnými dôkazmi a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný M. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2015 poprel svoju vinu a odmietol vypovedať.

Svedok - poškodený W. V. na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2015 uviedol, že ako vypovedal na polícii, došlo k výpadku prúdu vo výťahoch na C. X. Bol nútený volať výťahárov M., ktorí mu ozrejmili po nahliadnutí do systému, že boli odpálené súčiastky v obidvoch výťahoch. Nakoľko majú v obytnom dome kamerový systém pre vlastnú bezpečnosť a v členskej samosprávy ako predseda členskej samosprávy mal prístup ku kamerovému systému, po ktorého zhliadnutí bolo vidieť ako dvojica mladých ľudí vošla do vchodu. Muž držal v ruke paralizér a vo vestibule pred výťahmi priložil paralizér k ovládaču výťahu. Použil paralizér, v tej chvíli sa vyskratoval celý systém výťahu. Výťahy ostali nepojazdné. Potom bolo ešte vidieť, že ostali otvorené dvere veľkého výťahu, desiate alebo jedenáste poschodie, presne si nepamätal. V tomto výťahu je umiestnená taktiež kamera a bolo vidieť tú istú dvojicu mladých ľudí ako vychádzajú po schodoch vyššie od uvedeného poschodia. Túto udalosť prekonzultoval s členmi samosprávy, kde dospeli k záveru, že podajú trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Totožnosť dvojice nepoznal. Následne sa zúčastnil výsluchu na polícii. Priestory sú označené, že je tam kamerový systém. Označené a uvedené fotografovali aj policajti z OO PZ - Staré mesto. Označenia sa nachádzajú v ľavom hornom rohu vchodových dverí ulice, vonkajšie vchodové dvere. Na otázku prokurátora, či použili kamerové systémy len pre účely orgánov činných v trestnom konaní, svedok - poškodený uviedol: len, plus členovia samosprávy sme to videli a výťahár M.. Na otázku obhajcu, akým spôsobom sa vstupuje do vchodu a kto disponuje čipom, svedok - poškodený uviedol, že priložením elektronického čipu a čipom disponujú vlastníci, rodinní príslušníci, nájomcovia, podnájomcovia.

Z listinných dôkazov, fotodokumentácie a z kamerového záznamu, identifikácie osoby páchateľa č.l.26, súd mal nepochybne preukázaný skutkový stav tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku.

Obhajoba poukázala na to, že fotografie získané z vnútra vchodu sú nezákonne získaným dôkazom, nakoľko sú zhotovené z kamerového záznamu, ktorý bol získaný rovnako nezákonným spôsobom a podľa doktríny z ovocia z otráveného stromu, ktorý sa týka dôkazov, je každý dôkaz, ktorý je získaný z nezákonne získaného dôkazu, rovnako nezákonný. Kamerový záznam, ktorého vykonanie navrhuje obžaloba je nezákonným dôkazom. Zhotovenie obrazových a zvukových záznamov upravuje jedna v § 114 Tr. por. a osobitné zákony. Je potrebné skúmať, či bol záznam získaný v súlade s osobitnými zákonmi, nakoľko je zrejmé, že nebol získaný podľa § 140 Tr. por. týmto osobitnými zákonmi sú zákon č. 166/2003 o ochrane súkromia, zákon 122/2013, zákon 166/2003 v § 2 vymenúva čo je informačno-technickým prostriedkom a v § 2 ods. 7 hovorí, že orgány územnej samosprávy, súkromné služby ani iná fyzická právnická osoba nesmie použiť informačno-technický prostriedok. V § 7 ods. 3 hovorí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rozpore s týmto zákonom, záznam získaný pri takomto použití nemôže štátny orgán ani iný orgán verejnej moci použiť ako dôkaz okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie. Je teda zrejmé, že kamerový záznam nebol získaný ani v súlade s týmto zákonom. Zákon č. 122/2013 v § 15 ods. 7 upravuje, že priestor prístupný verejnosti, možno monitorovať len na účely verejného poriadku a bezpečnosti odhaľovania kriminality atď. Z výsluchu svedka poškodeného je zrejmé, že priestor, ktorý bol monitorovaný nie je prístupný verejnosti a nie sú teda splnené podmienky zákonnosti ani podľa tohto zákona. Obhajoba ďalej poukázala na pokyn Generálnej prokuratúry SR IV/ Spr 317/12-1 zo dňa 29.05.2013. Prokurátor sa k vyjadreniu obhajcu vyjadril tak, že uvedený kamerový záznam je použiteľný v trestnom konaní. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priestor prístupných verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený, ako monitorovaný. Monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamená na nosiči informácií. Označenie tohto priestoru sa nevyžaduje, ak to ustanovenie osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno použiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z fotodokumentácie čl. 28-29 spisu je zrejmé, že obvinený prikladá neznámy predmet k tlačidlu na otváranie výťahu a taktiež je zrejmé, že obytný dom na C. X je viditeľne označený, že tento objekt je chránený kamerový systémom. Ďalej poukázal na zákon č. 428/2002 o ochrane osobných údajov § 10 ods. 7 a taktiež aj na metodickú príručku č. 1/2014, je to príručka Úradu na ochranu osobných údajov SR, ktorá sa zaoberá monitorovaním priestoru prístupnom verejnosti kamerovým záznamom. Z tohto všetkého vyplýva, že záznam z kamier takýchto v prípadoch je možné použiť len na účely trestného konania čo v danom prípade bolo aj urobené. Tiež by chcel poukázať na

iné rozhodnutia tunajších súdov v rámci súdov SR, čo sa týka rôznych krádeží, kde je zrejmé, kde sa aplikuje zásada, že pokiaľ je priestor jednoznačne označený, že ide o snímanie kamerovým záznamom, odsudzuje páchateľov.

Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Pre vyslovenie trestnej zodpovednosti obžalovaného je potrebné najprv sa vysporiadať s otázkou zákonnosti kamerového záznamu, na ktorom je obžalovaný zachytený pri páchaní skutku a ktorý bol obstaraný poškodeným. Pokiaľ ide o pokyn Generálnej prokuratúry na ktorý poukázala obhajoba, z jeho obsahu vyplýva, že sa vzťahuje na ustanovenia Trestného poriadku na vykonávanie dôkazov zo zabezpečených informácií podľa piatej hlavy Trestného poriadku, čo v posudzovanom prípade nie je aplikovateľné, vzhľadom k tomu, že išlo o dôkaz, ktorý bol získaný podľa zákona č. 122/2013 Z. z. a teda aj posúdenie zákonnosti obstarania tohto dôkazu sa má posudzovať v zmysle tohto zákona, pričom v danom prípade nejde o obstarávanie dôkazov podľa § 114 Tr. por., na ktoré je potrebný príkaz sudcu. Zároveň pokyn generálnej prokuratúry nie je záväzný pre súdy a ani nijako nie je v rozpore s dôkazom v prejednávanej veci. Ďalej súd pri hodnotení zákonnosti dôkazu a to prokuratúrou predloženého kamerového záznamu, ktorý bol obstaraný poškodeným, vychádzal z ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z. ako aj z jeho zmyslu a ducha tohto zákona. Jeho zmyslom je ochrana pred neoprávnenými zásahmi do súkromia. Z citovaného ustanovenia § 15 ods. 7 z. č. 122/2013 Z. z. vyplýva, že možno priestor prístupný verejnosti monitorovať na vymedzené účely po tom, čo je priestor zreteľne označený ako monitorovaný. Zákon akcentuje ochranu verejne prístupného priestoru a obrana obhajoby spočívajúca v tom, že v bytovom dome nešlo o verejné priestory je otočená naopak v tom zmysle, že by potom nebolo možné používať v neverejných priestoroch kamerové záznamy na vyššie uvedený účel. V danom prípade ak poškodený splnil kritériá ustanovené zákonom aj pre monitorovanie verejných priestorov (zreteľným označením monitorovania priestoru), tým skôr splnil podmienky aj pre monitorovanie neverejného priestoru za predpokladu, že chodba bytového domu je neverejný priestor. Ak by bola verejným priestorom, podmienky zákonnosti by v danom prípade boli splnené, pričom opakovane súd poukazuje na to, že poškodený naplnil podmienky, ktoré zákon prísnejšie vymedzuje pre verejné priestory aj pre priestor, ktorý by nebol verejne prístupný, preto možno uzavrieť, že ak poškodený splnil podmienky prísnejšie vyžadované pre verejný priestor, splnil podmienky zákonnosti aj pre priestor chodby bytového domu, aplikujúc aj zásadu dôkazu od väčšieho k menšiemu (a maiori ad minus). Aplikujúc logiku obhajoby k výkladu citovaného zákona, podávali by sme návod na beztrestnosť konania páchateľov v obdobných prípadoch a poškodených by sme postavili do pozície prizerajúcich sa štatistov, neumožňujúc im ani podieľať sa na ochrane svojho majetku a to aj napríklad priamo vlastníka bytu, či iného obydlia pri jeho ochrane, nakoľko nejde o verený priestor. Dotiahnuté ad absurdum, vlastník bytu by si mohol kamerový záznam ako mu zlodej z bytu odnáša „príborník po babičke“ použiť iba ako spomienkové video a tu by sa zdravý rozum a výklad právnych predpisov dostal do rozporu, čo by znamenalo, že máme právo pre právo a nie právo pre ľudí.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo preukazuje kamerový záznam, pričom jeho konanie právne kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu obžalovaný M. Č. naplnil po stránke objektívnej tým, že použitím elektrického výboja paralyzéra poškodil elektrický rozvod výťahu a spôsobil malú škodu a tohto konania sa dopustil minimálne v úmysle nepriamom, ako osoba trestne zodpovedná a vedomá si následkov svojho konania.

Obžalovaný M. Č. nemá záznam v registri trestov. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, mohol konštatovať jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Súd pri určení druhu a výmery trestu prihliadol najmä na spôsobený následok, osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy a mal za to,

že pre splnenie účelu trestu postačí aj výchovný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom.

V súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., nakoľko si poškodená strana riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému D. J. K. W. D. D. T.W., E. Č.. XX, W.: XXXXXXXX škodu vo výške 869,80 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.