Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-152-2022.pdf
PDF · 123.98 KB
Case nature
Subarea
24Ek/152/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S.. I.. Q. D., T.: XX.XX.XXXX, H. W. XXX/ XX, XXX XX H.-M., v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 861 227 proti povinnému: N.. J. D., T.: XX.XX.XXXX, H. D. XXX/XX, XXX XX G. N. v konaní zast.: ŠÁŠIK & Partners s. r. o., so sídlom Sokolská 18, 811 04 Bratislava o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 80 000 eur s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 01 Bratislava, pod. sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.01.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 80 000 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. XCbZm/XX/XXXX zo dňa 30.09.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 08.12.2021 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCoZm/X/ XXXX-XXX zo dňa 20.10.2021, právoplatný dňa 04.12.2021 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa 20.10.2021 vo výroku 1. a 3. vo výroku 2. právoplatný dňa 15.11.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 08.04.2022 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Ondrejkovú, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 08.04.2022 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 08.04.2022. Dňa 19.04.2022 osobne povinný doručil exekútorskému úradu návrh na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 02.05.2022 na základe výzvy súdneho exekútora.
4. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami (Plnomocenstvo, Dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCoZm/ X/XXXX, zo dňa 20.10.2021, Elektronické doručenky zo dňa 08.04.2022 a 11.04.2022, výpis z listu vlastníctva), s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, s upovedomením o odklade exekúcie, s vyjadrením oprávneného, svojím vyjadrením, vyjadrenie povinného k vyjadreniu oprávneného a doplnenie vyjadrenia oprávneného zo dňa 02. 05. 2022 aj s
opravným uznesením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.04.2022, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, uvádza, že exekučný titul, od ktorého oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie odvodzuje svoj nárok, bol vydaný v konaní, predmetom ktorého bolo uplatňovanie práv zo zmenky zo strany oprávneného. Povinný ďalej uviedol, že dňa 28.12.2021 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCoZm/X/XXXX zo dňa 20.10.2021 a tiež jeho predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. XCbZm/XX/XXXX zo dňa 30.09.2019, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky listom zo dňa 30. decembra 2021 ( č.k., Nob XX/XXXX) postúpil na ďalší postup Okresnému súdu Bratislava V. Potvrdenie o podaní dovolania a jeho postúpení, zo strany najvyššieho súdu, na ďalšie konanie Okresnému súdu Banská Bystrica pripája k písomnému návrhu na zastavenie exekúcie. V dôsledku podaniu dovolania bola vykonateľnosť týchto právoplatných súdnych rozhodnutí zo zákona odložená, čo znamená, že tieto súdne rozhodnutia nie sú v súčasnosti vykonateľné. Odloženie vykonateľnosti týchto súdnych rozhodnutí vyplýva priamo zo zákona a to jeho ust. § 444 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. v platnom znení, (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého má dovolanie odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o uplatnenom zmenkovom nároku, došlo ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie k podaniu dovolania a preto v zmysle § 444 ods. 4 Civilného sporového poriadku došlo dňom jeho podania (29. decembra 2021) k odkladu jeho vykonateľnosti, čo znamená, že na jeho právnom základe nemožno priznaný nárok žiadnym spôsobom vymáhať a ani začať a viesť exekučné konanie. Je z tohto dôvodu vylúčené, aby sa začatá exekúcia mohla ďalej legitímne viesť a v tejto sa mohlo zákonne pokračovať. Preto sa na základe podaného návrhu povinný domáha toho, aby predmetná exekúcia bola podľa § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavená, pretože tu existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Okrem zákonného odkladu vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, je zastavenie exekúcie podľa § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku odôvodnené aj inými závažnými skutočnosťami, ktoré od samého začiatku bránili zákonnému začatiu exekučného konania. Tieto vyplývajú zo závažných nedostatkov samotného exekučného titulu, a to právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. októbra 2021 č. k. XCoZm/X/XXXX, ktorý bol pripojený k návrhu oprávneného na začatie exekúcie. Povinný ďalej namieta, že pochybenia exekučného súdu spočívajú v tom, že jednak pripustil začatie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom a na jeho právnom základe nemohla byť exekúcia, v tomto prípade, nikdy začatá za ďalšie pochybil aj vtom, že umožnil začatie exekúcie, proti povinnému, ako povinnej osobe, hoci namietaný exekučný titul (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. októbra 2021, č. k. XCoZm/ X/XXXX) bol vydaný voči úplne inej, existujúcej osobe (J. D. T.. XX.XX.XXXX, N. Č.. XX B.. S. G.).
6. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.05.2022 uviedol, že s dôvodmi na zastavenie exekúcie uvádzaných povinným v návrhu nesúhlasí. Povinný uvádza, že proti Rozsudku KS BA, ako aj Rozsudku OS BA V podal dňa 28. 12. 2021 dovolanie proti Rozsudku KS BA na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), čo doložil povinný listom NS SR zo dňa 30. 12. 2021 (č. k. T. XX/XXXX), ktorým povinnému oznámil postúpenie podania na ďalší postup Okresnému súdu Bratislava V. Oprávnený, ani advokát, neboli do dnešného dňa oboznámení so žiadnou takouto skutočnosťou, ani zo strany NS SR a ani zo strany Okresného súdu Bratislava V. Po následnom kontaktovaní NS SR bolo advokátovi zo strany NS SR oznámené, že žiadny spis týkajúci sa dovolania povinnej nemajú evidovaný. Následne po kontaktovaní Okresného súdu Bratislava V bolo advokátovi oznámené, že dovolanie povinného proti rozsudku KS BA sa stále nachádza na predmetnom súde s tým, že povinný bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania, čo však do dnešného dňa nespravil. Oprávnený nebol do dnešného dňa oboznámený s dovolaním, ani dôvodmi, pre ktoré povinný dovolanie podal, a nie je známy ani fakt, či povinný uhradil súdny poplatok za podanie dovolania. Oprávnený má za to, že sa povinný takýmto konaním snaží účelovo predlžovať konanie a zámerne sa vyhýba plneniu svojich záväzkov jeho vyplývajúcich jednak z Rozsudku OS BA V a Rozsudku KS BA, ako aj z iniciovaného exekučného konania. Oprávnený má dôvodnú obavu, že povinný sa so svojim návrhom na zastavenie exekúcie snaží docieliť, aby nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktoré bolo dňa 13. 04. 2022 zriadené exekučné záložné právo, stihla previesť na iné osoby a takto sa vyhnúť plneniu svojich záväzkov vyplývajúcich z rozhodnutí
konajúcich súdov. Oprávnený podotýka, že takýmto konaním by konanie povinného mohlo naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa ust. § 239 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (TZ). V prípade zastavenia exekúcie voči povinnému má oprávnený dôvodnú obavu, že povinný využije čas, ktorý by získala zastavením exekúcie, na prevod nehnuteľností a tým znemožnil oprávnenému vymôcť pohľadávku, ktorá je predmetom súdnych sporov už viac ako 16 rokov. Povinný uvádza, že podaním dovolania mal nastať odklad vykonateľnosti, podľa názoru oprávneného sa jedná len o podmienenú (dočasnú) stratu vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade ak by nastal odklad vykonateľnosti exekučného titulu, ako tvrdí povinný, samotný odklad vykonateľnosti nie je dôvodom na zastavenie exekúcie ako sa domáha povinný, čo napokon vyplýva aj zo súdnej praxe, ale má nastať odklad exekúcie. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedené navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Povinný v návrhu uvádza, že právoplatný Rozsudok KS BA, ako exekučný titul, trpí závažným nedostatkom, ktorým bráni zákonnému začatiu exekučného konania. Tento závažný nedostatok údajne spočíva v tom, že Krajský súd v Bratislave nekonal v odvolacom konaní s povinným, ale s „úplne inou, existujúcou osobou“. Odvolanie proti Rozsudku OS BA V podával samotný povinný, ktorý bol zo strany odvolacieho súdu upovedomený o pridelení konkrétnej spisovej značky ku konaniu, boli mu doručované vyjadrenia oprávneného k odvolaniu a rovnako mu aj bolo doručované rozhodnutie odvolacieho súdu. Tvrdenie povinného, že: „z rozsudku odvolacieho súdu zistil, že Krajský súd v Bratislave nekonal v odvolacom konaní s ním, ale s úplne inou, existujúcou osobou, ktorou bola J. D. T.. XX.XX.XXXX, N. Č.. XX B.. S. G. (...)“ považuje oprávnený za absurdný. V úvodnej časti Rozsudku KS BA je ako žalovaná strana uvedená J. D., T.. XX. XX. XXXX, H. N. XX, B.. S. G.. Podľa názoru oprávneného je zrejmé, že zo strany Krajského súdu v Bratislave pri písomnom vyhotovení Rozsudku KS BA došlo k chybe pri písaní, čo však nezakladá skutočnosť, ktorá by bránila zákonnému začiatku exekučného konania. V úvodnej časti Rozsudku OS BA V sa uvádza ako bydlisko povinného adresa H. X, H.. Táto adresa povinného bola uvádzaná na podaniach ako povinného, tak aj oprávneného v prvostupňovom konaní aj odvolacom konaní. Povinný následne zmenil svoju adresu bydliska na D. XXX/XX, XXX XX G. N., čo začal uvádzať aj na svojich neskorších podaniach, ako napríklad na odvolaní proti Rozsudku OS BA V zo dňa 29. 11. 2019. Rovnakú adresu má povinný uvedenú napríklad aj na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie G. N.. V časti iné údaje sa uvádza jeden zápis, a to „1 Žiadosť - zmena trvalého pobytu“. Exekútor na základe údajov povinného v rozsahu mena, priezviska, dátumu narodenia a bydliska (D. XXX/XX, XXX XX G. N.) našiel povinného v registri obyvateľov a na základe týchto údajov dohľadal v Katastri nehnuteľností povinného spolu so všetkými nehnuteľnosťami, ktoré mal povinný vo vlastníctve. Na základe tohto mohol oprávnený podať súdnemu exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva na majetok vo vlastníctve povinného. Z priloženého listu vlastníctva č. XXXX aj vyplýva, že k zriadeniu exekučného záložného práva na majetok povinného aj došlo. Oprávnený v tomto kontexte podal Krajskému súdu v Bratislave návrh na opravu Rozsudku KS BA v zmysle ust. § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (CSP), ktorým žiada o opravu úvodnej časti Rozsudku KS BA tak, aby reflektoval aktuálne osobné údaje povinného. Nesprávne údaje povinného v úvodnej časti Rozsudku KS BA, ktoré predstavujú chybu v písaní, nemajú za následok nezákonnosť exekučného titulu. Nakoľko ide o formálny nedostatok, z Rozsudku KS BA ako aj Rozsudku OS BA V je zrejmé, voči komu smeruje a koho zaväzuje k splneniu povinnosti. Nakoľko len bydlisko povinného uvedené v úvodnej časti Rozsudku KS BA je chybné, strana konania nie je zameniteľná už len z údajov ako meno a priezvisko, dátum narodenia, právneho zástupcu povinného, uvádzanej spisovej značky prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania. Oprávnený ďalej uvádza, keďže povinný v týchto konaniach vedome vystupoval ako strana sporu, bol si vedomý, že Rozsudkom KS BA, ako aj Rozsudkom OS BA V bol zaviazaný zaplatením pohľadávky oprávnenému.
7. Povinný priložil vyjadrenie k písomnému vyjadreniu oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 2. mája 2022, v ktorom uviedol, že dňa 3. mája 2022 bolo na exekučný súd doručené písomné stanovisko oprávneného, ktorým sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie. Dňa 3. mája 2022 bol na exekučný súd doručené písomné stanovisko oprávneného, ktorým sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený v tomto vyjadrení uvádza, že do dnešného dňa nebol vyrozumený o podaní dovolania a nie je mu známe ani to, či povinný uhradil poplatok za podanie dovolania. O podaní dovolania v civilnom konaní informuje protistranu v zmysle § 436 CSP súd prvej inštancie a to zaslaním dovolania na vyjadrenie. Nie je povinnému známe, prečo sa tak zo strany príslušného súdu v tomto konkrétnom prípade nestalo. Pokiaľ ide o úhradu súdneho poplatku za dovolanie, môže povinný uviesť, že na základe výzvy súdu bol tento riadne uhradený. Tvrdenia oprávneného, že ako povinný sa snaží účelovo predlžovať konanie a zámerne sa povinný vyhýba plneniu svojich záväzkov, považuje povinný
za nenáležité a absolútne nesúvisiace s tým, či v danej exekučnej veci, sú alebo nie sú dané podmienky pre vedenie exekučného konania. V súvislosti s nepodloženými obavami oprávneného, že pohľadávku navrhovateľa považuje povinný od samého začiatku za neoprávnenú a túto ani v súčasnosti povinný neuznáva. Povinný nemá ani najmenší dôvod túto pohľadávku mariť, a preto chybné rozhodnutia súdov, ktoré oprávnený použil na neprípustné začatie exekúcie voči povinnej osobe, napadol dovolaním na NS SR a domáha sa ich zákonného zrušenia. Podanie dovolania dňa 28. decembra 2021 bolo právnou skutočnosťou, ktorá od samého začiatku bránila zákonnému začatiu exekúcie a to prinajmenšom do rozhodnutia NS SR o podanom dovolaní. K odkladu vykonateľnosti došlo skôr, ako oprávnený podal v tejto veci návrh na začatie exekúcie (13.01.2022), a preto exekúcia, v danej veci, nemala byť vôbec začatá. Tento nedostatok v exekučnom konaní preto nemožno napraviť, jej dočasným odkladom, ako to tvrdí oprávnený v podanom vyjadrení, ale priamo zastavením exekúcie. Aj naďalej povinný trvá na tom, že použitý exekučný titul (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. októbra 2021, č. k. XCoZm/X/XXXX ), trpí závažnými procesnými , ktoré od samého začiatku bránili začatiu exekúcie. Pochybenie odvolacieho súdu nespočíva len v tom, že v úvodnej časti jeho rozsudku je ako žalovaná uvedená J. D. T.. XX.XX. XXXX, H. N. Č..XX B.. S. G., ako to tvrdí oprávnený, ale aj zo skutočnosti, že došlo k procesnej zámene účastníkov konania, pričom odvolací súd, namiesto mňa, konal v odvolacom konaní od začiatku s úplne inou fyzickou osobou, ktorou bola J. D. T.. XX.XX.XXXX, H. N. Č.. XX B.. S. G.. O procesnej zámene účastníkov svedčí aj obsah ďalších úkonov, ktoré odvolací súd vykonal pred samotným napísaním rozsudku zo dňa 20. októbra 2021, č.k. XCoZm/X/XXXX. Procesná zámena účastníkov konania nie je formálnou chybou v písaní, ako sa to neodôvodnene tvrdí v písomnom vyjadrení oprávneného. Preto ani nápravu tejto závažnej procesnej chyby v konaní, nie je možné vykonať takým spôsobom, ako to uvádza oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení, teda formou opravy chyby v písaní a počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti podľa § 234 CSP. Z týchto všetkých dôvodov považujem môj návrh na zastavenie a absolútne oprávnený a začatú exekúciu navrhujem v celom rozsahu zastaviť.
8. Dňa 07.06.2022 bolo exekútorskému úradu doručené podanie - doplnenie vyjadrenia oprávneného zo dňa 02.05.2022, ktoré súdny exekútor aj spolu s prílohou (Opravné uznesenie KS BA zo dňa 03.05.2022) predložil exekučnému súdu dňa 08.06.2022. V podanom vyjadrení oprávnený uviedol, že podal dňa 29. 04. 2022 Krajskému súdu v Bratislave návrh na opravu Rozsudku KS BA v zmysle ust. § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (CSP), ktorým žiadal o opravu úvodnej časti Rozsudku KS BA tak, aby reflektoval aktuálne osobné údaje povinného. V nadväznosti na vyššie uvedené Oprávnený predkladá opravné uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 05. 2022, sp. zn. XCoZm/X/XXXX, ktorým opravil záhlavie Rozsudku KS BA tak, že v časti označenia bydliska povinného je správne uvedená adresa D. XXX/XX, XXX XX G.Ä. N..
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
16. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
17. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
18. Podľa § 419 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 12.12.2018 (ďalej len „CSP“), proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
19. Podľa § 427 ods. 1 prvej vety CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
20. Podľa § 444 ods. 4 CSP, dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
21. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, vrátane jeho príloh a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, nie je v dôsledku podaného dovolania vykonateľným exekučným titulom, pričom poukázal na ustanovenie § 444 ods. 4 CSP.
22. Exekúciu je možné viesť len na podklade vykonateľného exekučného titulu, a to tak po stránke formálnej (ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok), ako aj po stránke materiálnej (ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom).
23. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v zásade nemá suspenzívne účinky a jeho podanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napádaného rozhodnutia. Do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí dovolaním môže byť primárne zasiahnuté len tým orgánom, ktorý o uvedenom prostriedku nápravy koná a rozhoduje. Týmto orgánom je NS SR, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň v zmysle § 444 CSP môže odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. S účinnosťou od 12.12.2018 bol však novelou (zákon č. 350/2018 Z. z. o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z. z. CSP v znení zákona č. 87/2017 Z. z.) do ustanovenia § 444 CSP vložený odsek 4, v zmysle ktorého má dovolanie automaticky odkladný účinok vtedy, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Odkladný účinok tak v tomto prípade nastáva bez potreby osobitného právoplatného rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti, a to už momentom rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti, a to už momentom samotného podania dovolania -obdobne ako pri odvolaní.
24. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie pripojil potvrdenie zo spisu - dovolanie, ktoré podal povinný proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCoZm/X/XXXX, zo dňa 20.10.2021. Súd za účelom preskúmania pravdivosti uvádzaných skutočností, požiadal o súčinnosť Okresný súd Bratislava V, či bolo vo veci č.k. XCbZm/XX/XXXX podané dovolanie a zaplatený súdny poplatok. Asistentka senátu XCbZm potvrdila, že zo strany povinnej bolo podané dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. XCoZm/X/XXXX a bol aj zaplatený súdny poplatok. Spis sa nachádza na Okresnom súde Bratislava V a po vykonaní procesných úkonoch bude zaslaný na NS SR. Súd tak má za preukázané náležité podanie dovolania povinným proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, a to ešte v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Súd zároveň po preskúmaní exekučných titulov uvádza, že exekučné tituly - rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. XCbZm/XX/XXXX, zo dňa 30.9.2019 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCoZm/X/XXXX, zo dňa 20.10.2021, boli vydané v konaní, v ktorom si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnému. Tieto rozhodnutia spolu procesne súvisia, pričom na podklade dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu môže dôjsť k potvrdeniu alebo zrušeniu rozhodnutia okresného súdu.
25. Nakoľko exekúcia je vedená na podklade rozhodnutí vydaných v zmenkovom konaní a zo strany povinného bolo preukázané podanie dovolania proti jednému z exekučných titulov, od ktorého závisí právoplatnosť a vykonateľnosť druhého exekučného titulu, ukladajúceho povinnosť na plnenie, je potrebné aplikovať ustanovenie § 444 ods. 4 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia nastal momentom podania dovolania (28.12.2021) zo zákona odklad vykonateľnosti exekučného titulu, a to ešte pred začatím exekučného konania, ktoré sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 13.01.2022.
26. Keďže exekučný titul v čase začatia exekučného konania nemal vlastnosť vykonateľnosti, ako jednej so základných vlastností súdneho rozhodnutia, exekúciu na podklade tohto nespôsobilého exekučného
titulu nie je možné viesť. Súd tak zistil dôvody, pre ktoré je výkon exekúcie neprípustný, a pre ktoré je v danom prípade daný dôvod pre zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti exekučný súd poukazujena judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 3 Cdo/164/1996, publikovaný pod R 58/1997), ktorý vyslovil, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená".
27. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel súd k záveru o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku spočívajúceho v existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko zo strany povinného bol podaný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie s odkladným účinkom voči jednému z exekučných titulov, od ktorého sa odvíja právoplatnosť a vykonateľnosť druhého exekučného titulu. V dôsledku uvedeného súd exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.).
28. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
29. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 197 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
31. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
32. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
35. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu
36. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
38. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
39. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
40. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
41. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
42. Oprávnený si uplatnil za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Aj exekučné konanie sa spravuje princípom úspechu vo veci resp. princípom zodpovednosti za zavinenie, a preto nárok na náhradu trov exekučného konania v zásade môže vzniknúť len oprávnenému, alebo len povinnému. V danom prípade oprávnenému nemožno pričítať procesný úspech, nemohol mu preto voči povinnému, ktorý sa vo vzťahu k nemu nachádza v protichodnom procesnom postavení, vzniknúť nárok na náhradu trov konania. V zmysle procesnej teórie je výrok súdu, že účastník nemá na náhradu trov konania právo, v zásade nadbytočný.
43. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
44. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
45. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
46. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
47. Súdny exekútor si na základe vyúčtovania trov exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 72 eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 eur a 20 % DPH vo výške 12 eur.
48. K nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd vo všeobecnosti uvádza, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto prípade patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorý ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nenadobudol vykonateľnosť, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať práve oprávnenému.
49. Súd konanie zastavil z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36 eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 eur (50% zo sumy 60 eur) a DPH v sume 6 eur. Súd súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov navýšil o 20 % DPH, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie zaviazal na úhradu týchto trov oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti nároku súdneho exekútora na úhradu jeho trov v tomto konaní podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať (výrok II.).
50. Povinný si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil, súd preto o tomto nároku ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.