Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-33-2014.pdf
PDF · 131.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Márie Greguškovej a Ing. Ondreja Vrťa, v trestnej veci obžalovaného N. N. K. E.., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 23. 01. 2017vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný 1/ N. N., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom L. - N. T., M. U. XXX/X,
obžalovaný 3/ C. N., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom L. - N. T., M. U. XXX/X,
uznávajú sa za vinných, preto že
v bode 1/ rozsudku obžalovaný 1/ N. N.
dňa 16. 03. 2011 v čase okolo 16.30 hod. v Q. E., na ul. E. XXX/X, okres Q., v predajni potravín Bala 12, z registračnej pokladne, po predchádzajúcej dohode s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami odcudzili finančnú hotovosť 1.230,- Eur tak, že vošli do predajne potravín, pričom obvinený N. N. predstieral záujem o kúpu šampónu a avivážneho prostriedku, čím zámerne odpútal pozornosť predavačiek G. Ľ., nar. XX. XX. XXXX a M. F., nar. XX. XX. XXXX, ktoré sa tak vzdialili od registračnej pokladne k regálom odkiaľ nemali výhľad na miesto, na ktorom bola umiestnená registračná pokladňa a zatiaľ tretí páchateľ z registračnej pokladne odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1.230,- Eur, čím spôsobil pre spoločnosť GLOBUS, s.r.o., so sídlom M. V. XXX, Q., IČO: XX XXX XXX škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 1.230,- Eur,
v bode 2/ rozsudku obžalovaný 1/ N. N. a obžalovaný 3/ C. N.
dňa 07. 04. 2011 v čase o 16.50 hod. vo Q., na ulici E. V. XXXX, okres Q., v prevádzke predajne RAJJAN, s.r.o., z uzamknutej zásuvky kancelárskeho stola, po predchádzajúcej dohode s ďalšími dvoma doposiaľ nestotožnenými osobami odcudzili finančnú hotovosť vo výške 700,- Eur tak, že obvinený N. N. a obvinený C. N. s dvomi nestotožnenými osobami vošli do priestorov predajne po dvojiciach za sebou s malým časovým odstupom, kde predstierali záujem o kúpu materiálu, čím odpútali pozornosť dvoch tam nachádzajúcich sa skladníkov R. A., nar. XX. XX. XXXX a Y. R., nar. XX. XX. XXXX od priestorov neuzamknutej kancelárie, v ktorej sa nachádzal predajný pult, za ktorým bola umiestnená zásuvková skrinka kancelárskeho stola, zatiaľ jeden z páchateľov vošiel do kancelárie za predajný pult, kde nezisteným spôsobom a predmetom vypáčil uzamykací mechanizmus na vrchnej skrinke a z tam odloženej čiernej tašky odcudzil finančnú hotovosť vo výške 700,- Eur, čím spôsobil pre spoločnosť RAJJAN, s.r.o., so sídlom O., L. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 700,- Eur a škodu poškodením zariadenia vo výške 5,- Eur,
teda
obžalovaný 1/ N. N. v bode 1/, 2/ rozsudku
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,
obžalovaný 3/ C. N. v bode 2/ rozsudku
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
čím spáchali
obžalovaný 1/ N. N. v bode 1/, 2/ rozsudku pokračovací zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,
obžalovaný 3/ C. N. v bode 2/ rozsudku zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú:
obžalovaný 1/ N. N.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanémuurčuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu pobytu v súdnom obvode Okresného súdu Zvolen v trvaní 3 (troch) rokov.
obžalovaný 3/ C. N.
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu pobytu v súdnom obvode Okresného súdu Zvolen v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona sú obžalovaný 1/ N. N. a obžalovaný 3/ C. N. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- GLOBUS spol. s r.o., so sídlom M. V. XXX, Q., IČO: XX XXX XXX, vo výške 1.230.- Eur,
- RAJJAN, s.r.o., so sídlom, L. XXX/XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, vo výške 700,- Eur.
Naproti tomu
Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd obžalovaného A. Č., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom L. - N. T., M. U. XXX/XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen, sp. zn. 3Pv/47/2014/6611 zo dňa 18. 02. 2014, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu krádeže 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 16. 03. 2011 v čase okolo 16.30 hod. v Q. E., na ul. E. XXX/X, okres Q., v predajni potravín Bala 12, z registračnej pokladne, po predchádzajúcej dohode s ďalšou doposiaľ nestotožnenou osobou odcudzili finančnú hotovosť 1.230,- Eur tak, že vošli do predajne potravín, pričom obvinený N. N. a obvinený A. Č. predstierali záujem o kúpu šampónu a avivážneho prostriedku, čím zámerne odpútali pozornosť predavačiek G. Ľ., nar. XX. XX. XXXX a M. F., nar. XX. XX. XXXX, ktoré sa tak vzdialili od registračnej pokladne k regálom odkiaľ nemali výhľad na miesto, na ktorom bola umiestnená registračná pokladňa a zatiaľ tretí páchateľ z registračnej pokladne odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1.230,- Eur, čím spôsobili pre spoločnosť GLOBUS, s.r.o., so sídlom M. V. XXX, Q., IČO: XX XXX XXX škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 1.230,- Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 18. 02. 2014 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/47/14/6611obžalobu na N. N. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na A. Č. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a C. N. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.
Obžalovaní N. N., A. Č. a C. N. sa na hlavné pojednávanie nedostavili, súd preto po splnení podmienok uvedených v § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal, hlavné pojednávanie v ich neprítomnosti. Vo vzťahu ku obžalovanému A. Č. súd vykonal hlavné pojednávanie aj po splnení podmienok uvedených v § 252 ods. 3 Trestného poriadku, keďže obžalovaný výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Podľa § 285 ods. 4 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítané zápisnice o výsluchu obžalovaných z prípravného konania.
Obžalovaný N. N. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že využíva svoje právo podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku a odmietol vypovedať.
Obžalovaný A. Č. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že nikdy v živote nebol v predajni potravín Bala 12, ktorá je uvedená v uznesení o vznesení obvinenia. Vo Q. bol asi pred piatimi rokmi. V čase, keď došlo ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v L., kde ležal na infekčnom oddelení od 07. 03. 2011 do 18. 03. 2011, následne na to bol v domácom liečení a práce schopný bol od 01. 07. 2011, ku čomu ako dôkaz predložil prepúšťaciu správu z nemocnice a potvrdenie Sociálnej poisťovne. Skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespravil. Ďalej uviedol, že obžalovaného C. N. vôbec nepozná, nevie, kto to je, v živote ho nevidel. Obžalovaného N. N. pozná, pretože spolu chodili na Základnú školu v L., nestretáva sa s ním, keď ho stretne, tak sa s ním maximálne pozdraví. Naposledy sa s ním stretol asi v zime 2010. Vo Q. s ním nikdy nebol. Nie je to jeho blízky kamarát, s ktorým by sa stretával. Na záver uviedol, že je ochotný zúčastniť sa konfrontácií medzi svedkami, ktorí boli vypočutí.
Obžalovaný C. N. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že nikdy v živote nebol vo Zvolene, je veľká lož ak ho tam niekto videl, a podľa neho by ho tam niekto musel vidieť, ak by ho chcel obviniť. Krádeže sa nedopustil, keďže v živote nebol vo Q.. dodatočne uvedie, kde bol v daný čas, pretože si nevedel narýchlo spomenúť. Obžalovaného N. N. už pozná, pretože keď mu prišlo uznesenie o vznesení obvinenia, tak tam bolo jeho meno a zistil si, kto to je, predtým ho ale nepoznal. Nemá s ním žiadny kamarátsky vzťah, len si zistil, kto to je. Obžalovaného A. Č. vôbec nepozná, nevie kto to je, ani si to nezisťoval. Na záver uviedol, že je ochotný sa zúčastniť na konfrontáciách so svedkami, ktorí boli vypočutí.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený C. R., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že je zamestnancom spoločnosti Globus s.r.o., a má na starosti maloobchodné prevádzky. V čase skutku nebol prítomný v predajni, len vedúca predajne mu volala, že sa stal skutok. Potom podnikol kroky ku zabezpečeniu a bol prítomný v predajni, keď tam už bola aj polícia. Bolo mu teda telefonicky oznámené, čo sa stalo, tak prišiel do predajne a tam mu zrejme svedkyňa G. Ľ. oznámila, že nejaký zákazníci odpútali pozornosť, chceli kúpiť nejaký drogistický tovar, a že ako odpútali pozornosť, tak zatiaľ tretia osoba ukradla z pokladne hotovosť vo výške 1.230 Eur. Nič bližšie mu k osobám páchateľov alebo ich popisu nebolo oznámené, povedali mu len, že išlo o osoby mužského pohlavia, ale na výzor sa nepýtal.
Svedkyňa G. Ľ. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že vtedy do predajne prišli traja jej neznámi zákazníci, jeden si od kolegyne, svedkyne Q. T., pýtal Pražskú vodku, tá mu povedala, že takú nemajú, a odišla do skladu vykladať tovar. Ten istý zákazník si potom od nej pýtal nejaký drogistický tovar, a to najprv prášok na pranie, potom nejaké aviváže a na záver ešte asi Sifo, ona mu tieto veci ukázala a potom sa zvrtol, že sa ide spýtať manželky a odišiel. Potom na ňu kolegyňa M. F.Á. kričala, či nebrala peniaze z pokladne, pretože z pokladne zmizla hotovosť. Na doplňujúce otázky uviedla, že v prípravnom konaní opoznala páchateľov, konkrétne dvoch, toho tretieho nie. jeden bol chudý a vysoký, mal vtedy briadku, a ten druhý bol taký pevnejší. V rámci prvej rekognície páchateľov opoznala s určitosťou, keďže to bolo hneď bezprostredne po skutku. Vo vzťahu ku reči páchateľov uviedla, že medzi sebou komunikovali normálne, len mali taký východniarsky prízvuk. Nič bližšie ku popisu páchateľov už nevedela uviesť, keďže to bolo už dávno. Nikdy predtým páchateľov nevidela.
Svedkyňa M. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že to bola jej prvá práca, pamätala si, že obchod mali do tvaru písmena L. Do predajne vtedy prišli nejakí páni, jeden z nich si od kolegyne pýtal nejaký alkohol, ona mu povedala, že taký alkohol nemajú. Ona išla medzičasom obslúžiť ďalších zákazníkov, a potom prišiel ku nej nejaký pán, ktorý jej povedal, že hľadá šampón na mastné vlasy. Vedľa kolegyňa obsluhovala ďalšieho pána, tiež s nejakou drogériou. Keď tohto pána obslúžila, išla obslúžiť asi ďalších zákazníkov, a keď išla blokovať do pokladne, tak sa spýtala svedkyne G. Ľ., ktorá bola v tom čase vedúca predajne, či z pokladne nebrala nejaké peniaze, na čo jej povala, že nie, pričom v pokladni neboli žiadne bankovky ani iné peniaze, tak vedúca povedala, že ich vykradli. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že tváre páchateľov by si už s odstupom času nepamätala, ale pamätala si, že ten, ktorý sa rozprával s ňou, bol popri nej strašne vysoký, bol pekne oblečený a mal východniarsky prízvuk. V prípravnom konaní opoznala osobu, s ktorou sa rozprávala, a opoznala ju určite aspoň na 90%. Ku týmto osobám už nevedela nič bližšie uviesť, len to, že ten, ktorý sa bavil s ňou, bol vysoký, mal východniarsky prízvuk, mal krátke vlasy, ale nič viac k ich popisu uviesť nevedela. Pred skutkom určite nikoho z tých osôb nevidela.
Ohľadne skutku pod bodom 2/ rozsudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý poškodený C.U. A., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol vtedy na lyžovačke, nebol teda prítomný pri čine, zamestnanci mu ale potom vraveli, že prišli nejakí zákazníci, jeho brat, svedok R. A. potom za nimi aj vybehol, že či ich ešte neuvidí, lebo tam mali niekde auto. Ďalej uviedol, že jeho brat aj zamestnanci tie osoby vedeli opísať. Vtedy mu vraveli, že tam prišli traja alebo štyria zákazníci, pýtali sa na rôzne veci a vylákali ich von z predajne. On má v šuplíku v predajni zamknutú pokladničku, a ako ich vylákali z predajne, tak jeden z nich sa nejako dostal ku pokladničke a zobral ju. Tiež si spomenul, že mu zamestnanci vraveli, že po tom za nimi ešte vybehli von, či ich niekde neuvidia, lebo prišli na pešo, ale tam niekde mali auto. Tiež vedel, že vtedy boli nejaké ďalšie krádeže, asi vo Q. E., a keď sa o tom bavili so známymi, tak si odobrili, že ten popis sedí na tie osoby v oboch prípadoch.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok R. A., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že vtedy do predajne prišli najskôr dvaja zákazníci, potom ďalší dvaja, tí prišli ku nemu. Pamätal si, že jeden z nich bol vyšší a druhý nižší. Pýtali sa na rôzny materiál, pričom ho zaviedli ďalej od pokladne, až zašli za roh, a potom prišli tí druhí dvaja, ktorí išli za kolegom. Jeden z nich sa kolegovi vytratil a z predajne odchádzali naprav tí dvaja zákazníci, ktorí boli u kolegu, svedka Y. R.. Spomenul si, že vystupovali zvláštne, uviedli im, že idú zohnať nejaké auto a že sa na druhý deň vrátia. On s kolegom R. si na dvore povedali, že im pripadali nejakí čudní, tak sa išli pozrieť do pokladne a zistili, že im chýba hotovosť. Na doplňujúce otázky uviedol, že s odstupom času tie osoby už nevie opísať, ale spomenul si, že jeden z nich mal na tele nejakú škvrnu, ale už nevedel uviesť, na ktorom mieste. V prípravnom konaní opoznal dve osoby, vtedy si bol istý, že to boli oni. Nevedel sa už vyjadriť ani k spôsobu komunikácie alebo prízvuku tých osôb, ale niečo v tej súvislosti vypovedal v prípravnom konaní. Podľa neho nikoho z tých osôb pred spáchaním skutku nevidel. Na záver uviedol, že potom, ako zistili, že v pokladni chýbajú peniaze, tak vybehol na dvor a na cestu, kde mu osoby z vedľajšej predajne povedali, že nejaké osoby nasadli do vozidla značky BMW a odišli preč.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.
Svedok Y. R. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že je zamestnaný ako skladník v predajni stavebnín na E. V. vo Q.. Dňa 07. 04. 2011 bol v zamestnaní spoločne so svedkom R. A.. Okolo 16:50 hod bol vonku pred predajňou, kedy videl, ako do predajne spoločne vchádzajú dvaja muži, ktorých už ďalej nesledoval, pretože hneď na rampe si ich prevzal svedok R. A.Č. a s ním išli dnu do predajne. On v tom čase pred predajňou preparkovával vysokozdvižný vozík, a keď ho dával na rampu, tak ku predajni prišli ďalší dvaja muži, ktorí boli tiež spolu. Tí prišli po asi 2 až 3 minútach ako tí prví dvaja. Keďže vedel, že tých prvých dvoch obsluhuje kolega, tak išiel ku tým druhým dvom a zobral ich dnu. Spolu s nimi išiel ku pultu, kde boli tmely, kde im ukazoval a vysvetľoval, na čo sa pýtali. Regál je hneď vedľa predajného pultu, a keď im všetko vysvetľoval, stál chrbtom ku vonkajšej strane pultu. Za pultom je pokladňa, ako aj stolík kde majú odložené peniaze. V tom čase za putom nikto nebol, pretože kolega obsluhoval tých prvých dvoch zákazníkov a musel byť s nimi niekde v priestoroch skladu. Celkovo ich obsluhoval asi 5 minút, boli stále pri ňom a nikam neodišli. Na tých druhých dvoch z miesta, kde stál svedok, nebolo vidieť, preto nevedel uviesť, čo v predajni robili. Po chvíli prišli ku pultu aj tí prví dvaja s jeho kolegom, a nejakú chvíľu boli pri pulte spolu všetci šiesti. krátko pred tým, ako ku nim prišli aj tí prví dvaja, začal jeden z tých, ktorého obsluhoval on, telefonovať. Keď boli pri pulte všetci šiesti, začalo sa to tam tak miešať, a už nesledoval, kto čo robí, jeho kolega dával jednému z nich vizitku, a jeden z nich si ešte pozeral tmel, ale nakoniec povedal, že o kúpu tmelu stratili záujem, a ak si dobre pamätal, tak všetci spoločne odišli z predajne von. Vtedy si svedok nevšimol, že by medzi tými dvomi dvojicami bol nejaký náznak, že by sa vzájomne poznali, ale podľa neho sa poznali a boli spolu. nevedel si vysvetliť, kedy kto mohol vylomiť ten šuplík na skrinke za pultom a ukradnúť peniaze. On si nič podozrivé nevšimol. V čase, keď vychádzali von z predajne, keď boli v sklade, cez ktorý sa vychádza von z predajne, tak ho oslovil jeden z mužov z tej prvej dvojice, že má ešte záujem o nejakú dlažbu. On s ním teda išiel von z budovy pred rampu, kde majú uloženú dlažbu, ktorú mu ukazoval. V tom čase nemal prehľad, kde boli tí ostatní, ale vedel, že tí dvaja, ktorých obsluhoval, ostali ešte dnu v sklade. Nevedel uviesť, kde presne boli a čo presne robili, pretože vonku ukazoval tomu jednému dlažbu, nevedel ani, kde sa vtedy nachádzal druhý muž z tej prvej dvojice. Po chvíli z budovy vyšli aj tí dvaja, ktorí chceli tmely, a pýtali sa ho na otváracie hodiny, a povedali, že nezohnali auto, ale že prídu zajtra a zoberú si aj cement. Potom odišli pešo preč. Svedok šiel potom s tým jedným späť na predajňu, v predajni boli už všetci štyria, teda tí dvaja, ktorých obsluhoval svedok R. A., a oni dvaja, ešte sa tam chvíľu rozprávali a potom odišli aj
oni preč, a to tak, že ich z predajne vyprevadili von. Od budovy odchádzali pešo, nevidel, nevidel, že by tam mali niekde blízko auto, pozeral sa na nich až po dobu, kým nevyšli z areálu pred bránu, kde sa mu stratili z dohľadu. Vtedy povedal R. A., že z nich mal čudný pocit, ako keby im chceli niečo ukradnúť. Na to R. A. vošiel dnu a po chvíli vybehol von s tým, že im skutočne ukradli peniaze zo šuplíka zo skrinky za pultom, ktorý vylomili. Svedok si nevedel vysvetliť, kedy a kto z nich to mohol urobiť, nič podozrivé si nevšimol, ale musel to urobiť niekto z nich, pretože pred ich príchodom bolo všetko v poriadku, ešte aj v čase, keď bol on s tými dvomi pri pulte s tmelmi. Podľa neho sa tí muži poznali a na nich to zahrali, že jeden z nich mal príležitosť stôl vylomiť a asi to mali všetko vopred dobre dohodnuté. Jeden z tej prvej dvojice bol vysoký asi 185 cm, štíhlej postavy, mal výrazné modré oči, krátke tmavé vlasy, mal oblečený tenký úpletový sveter, na prvý pohľad mu pripadal ako teplý. Rozprával slovensky, nevšimol si na ňom nejaký prízvuk. Tohto muža ja opoznal pri rekognícii. Ten druhý chlap, ktorému potom ukazoval dlažbu, bol vysoký asi 175 cm, štíhlej postavy, viac k nemu nevedel uviesť, ale tiež ho opoznal z fotografií. Z tých dvoch, ktorých obsluhoval, bol jeden Róm, vysoký asi 170 cm, strednej postavy, mal čierne krátke vlasy, oblečené mal krátke tričko a montérky na traky, rozprával po slovensky bez nejakého zvláštneho prízvuku. Tohto muža ale vo fotoalbumoch nespoznal. Ten druhý muž bol vysoký asi 170 cm, štíhly, mal čierne rovné vlasy, dlhé asi 8 cm, mal mierne zošikmené oči, ako nejaký kórejčan, oblečený bol tiež ako ten prvý, v montérkach. Rozprával slovensky, a ani u neho nespozoroval nejaký prízvuk. Ani tohto muža vo fotoalbumoch nespoznal. Na záver uviedol, že obžalovaných N. N. a C. N. nepozná, toho jedného vtedy videl po prvýkrát.
Svedkyňa G.. B. G. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že v období od 16. 03. 2011 bola riaditeľkou ÚNLP L., a z dostupného informačného systému si overila, že pacient A. Č., bytom L., M. U. XXX/XX, bol hospitalizovaný na Klinike infektológie a cestovnej medicíny v čase od 07. 03. 2011 do 18. 03. 2011. Má riadne vedenú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že neopustil ich kliniku, ani nebol na žiadnej priepustke. Ich nemocnica pri hlavnom vstupe disponuje kamerovým systémom, ktorý sa uchováva 7 dní v zmysle zákona. ročne majú hospitalizovaných cca 50.000 pacientov, pričom majú vypracovaný systém mimoriadnych udalostí, medzi ktoré patrí aj nedovolené opustenie nemocnice, ale v žiadnom z týchto záznamov nebola hlásená udalosť o nedovolenom opustení nemocnice pacientom A. Č..
Svedkyňa Y. E. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že od roku 2009 nepretržite pracuje ako zdravotná sestra na Klinike infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici M.. D. H. L.. Ich klinika je samostatne stojacou budovou v areáli nemocnice, tento objekt je počas celého dňa zamknutý a pacienti, ktorí sú u nich hospitalizovaní, nesmú vyhádzať mimo budovu, okrem prípadov, že sú premiestňovaní na špecializované vyšetrenia do iných budov nemocnice, avšak vždy v sprievode ošetrovateľa. Ani návštevy nemôžu prijímať na izbe, ale iba v určité dni sa stretnú na balkóniku, kde spolu komunikujú cez okno. Na klinike majú bežne hospitalizovaných cca 25 pacientov, čo nie je až tak veľa, aby si nevšimli, keď niekto na niekoľko hodín zmizne. Pacienti na izbách sú po traja. Odmietla, že by niekto mohol svojvoľne opustiť ich kliniku, pretože s pacientmi sú v každodennom kontakte a určite by to zaznamenali. V minulosti sa im stalo, že niektorí pacienti odišli spoločne s návštevou, ale zmiznutie zistili do 15 minút a vždy sa to ohlásilo aj na polícii. Pokiaľ chce pacient svojvoľne opustiť kliniku, tak vzhľadom k tomu, že je uzamknutá, tak musí v čase návštev preskočiť cez okno na balkónik a z balkónika už potom môže utiecť mimo kliniku. Pokiaľ by si aj nevšimli útek, tak po návštevnej dobe sa budova opäť zamyká, a pacient by sa už nemal ako vrátiť späť na oddelenie. Meno A. Č. jej bolo známe, ale nevedela si spomenúť, ako ten pacient vyzeral, ale odmietla, že by počas jej služby ktokoľvek opustil budovu kliniky, jej sa to ešte nestalo. Na presný deň 16. 03. 2011 si už nepamätala, ani si nepamätala na tohto pacienta, iba podľa mena, lebo sa na neho pýtala polícia. Podľa nej bol liečený na žltačku, v jeho záznamoch sa neuvádza, že by ušiel z oddelenia. Podľa záznamov v jeho chorobopise sa dá presne zistiť, aké lekárske úkony mu boli počas dňa robené. Pokiaľ svedok G.. H. uvádzal, že mu v daný deň o 16:00 h merala teplotu, tak mu ju skutočne merala. Nemá vo zvyku zapisovať lekárske údaje iba formálne, vždy úkon aj urobí, také niečo by si nedovolila. Meranie teploty pacientov sa zapisuje do dekurzu a aj do teplotnej tabuľky.
Svedkyňa G.. B. T. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že pracuje na Klinike infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v L. od septembra 2010. Jej pracovná doba je od 07:30 do 15:30 hod., a od 15:30 do 07:30 hod. je prevádzka zabezpečená prostredníctvom ústavnej pohotovostnej služby. Počas dňa sa do práce nastupuje o 07:30 hod., každé ráno po rannom hlásení sa ide na oddelenie, kde sa robia vizity. Každý lekár má pridelené izby, kde vykonáva vizity. S
pacientom prichádzajú do kontaktu len ráno, a následne počas dňa v prípade ťažkostí pacienta. Klinika je samostatne stojaca budova, je tam zavedený sprísnený režim, pacienti nie sú oprávnení svojvoľne opúšťať budovu, nemajú povolené návštevy. Budova je počas 24 hodín uzamknutá, kľúče od vchodu má každý pracovník kliniky. Podľa nej nie je možné budovu svojvoľne opustiť, pretože je zamknutá a okná sú zabezpečené mrežami. Pacienti z budovy vychádzajú len v prípade ďalších vyšetrení, v sprievode ošetrovateľa. Pokiaľ pacient nemocnicu opustí a nevráti sa, tak personál to zistí, pretože počas dňa sa dvakrát meria telesná teplota. S odstupom času si aj na veľký počet hospitalizovaných pacientov nespomenula na osobu A. Č., podľa nej počas hospitalizácie nemohol kliniku opustiť.
Svedok G.. M. H. po zákonnom poučení v prípravnom konaní vypovedal, že je zástupca prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v L.. V období od 07. 03. 2011 od 18:30 do 18. 03. 2011 do 12:00 hod. bol pacient A. Č., bytom L., M. U. XXX/XX, hospitalizovaný na ich klinike. Dňa 16. 03. 2011 pacienta osobne nevidel, ani ho nestretol, pretože mal vlastného ošetrujúceho lekára, ktorého úlohou je zabezpečiť liečebnú starostlivosť. Pacienta osobne videl dňa 14. 03. 2011, kedy bol na tzv. primárskej vizite. Režim pacienta na klinike je uzavretý, kvôli izolácii pre infekčné ochorenie, pričom budova je zabezpečená mrežami na balkónoch a dvere sú zabezpečené guľou, a za normálnych okolností pacient kliniku svojvoľne neopúšťa. Pacient opúšťa kliniku za účelom vyšetrení, ktoré nie je možné realizovať na klinike. Napriek tomu pacient na klinike nie je strážený a v prípade svojvoľného opustenia kliniky sa o tejto skutočnosti urobí záznam do zdravotnej dokumentácie pacienta. Dňa 16. 03. 2011 podľa záznamov vizitu u pacienta A. Č. ráno vykonala G.. H.. Zdravotná sestra Y. E. dňa 16. 03. 2011 o 16:00 hod. vykonala meranie teploty pacientovi. Zdravotné sestry tiež podávajú celodennú stravu pacientom. Vzhľadom na počet pacientov si svedok nepamätal vizuálne A. Č.. Na záver uviedol, že budova kliniky nedisponuje kamerovým systémom.
Svedkyňa G.. M. R. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že pracuje na Klinike infektológie a cestovnej medicíny od roku 2004. Dňa 16. 03. 2011 vykonávala pohotovostnú službu od 15:30 hod. počas pohotovosti vykonáva službu na celej klinike. Jej náplňou sú ranné vizity, kedy si prejde celé oddelenie. Spomenula si na pacienta A. Č., že ležal na ich klinike, s pacientom prichádza do kontaktu dvakrát, a to pri večernej vizite, a ráno, keď odovzdáva službu. V období od 07. 03. 2011 do 18. 03. 2011 bola klinika uzamknutá, dvere boli v tom čase z oboch strán opatrené guľou, takže von a dnu z budovy sa vedel dostať len zdravotný personál, ktorý má kľúče od vchodu pri sebe. Vylúčila, aby počas pohotovostnej služby pacient opustil kliniku. Počas dňa, kedy pacienti opustia kliniku z dôvodu iného vyšetrenia, ju opúšťajú v sprievode ošetrovateľa, môže sa stať, že ujdú, ale v krátkom čase o tom vedia a spíšu záznam a volajú políciu. A. Č. bol na ich klinike hospitalizovaný od 07. 03. 2011 do 18. 03. 2011, zo záznamov vyplýva, že mu bola dňa 16. 03. 2011 v čase o 16:00 hod. meraná teplota. Nie je uvedený žiadny záznam, že by opustil svojvoľne kliniku.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným A. Č. a svedkami G. Ľ. a Q. T., v rámci ktorých v podstate každý zotrval na svojich výpovediach, teda že obžalovaný nemá so skutkom nič spoločné.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok z odboru daktyloskopie, zo záverov ktorého vyplýva, že odtlačky prstov na zaistenej plastovej fľaši patria svedkyni G. Ľ..
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bolo na hlavnom pojednávaní prečítané aj odborné vyjadrenie č. 73/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že škoda spôsobená poškodením uzamykacieho šuplíka je vo výške 5,- Eur.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: zápisnice o rekogníciách (č.l. 115 - 186, 225 - 260), zápisnica o Ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 177 - 184, 261 - 269), vyčíslenie škody Globus, s.r.o. (č.l. 192), vyčíslenie škody RAJAN,s.r.o. (č.l. 274), lekárska prepúšťacia správa (č.l. 21), potvrdenie o dočasnej PN (č.l. 22), správa zdravotnej poisťovne Dôvera (č.l. 279), zoznam poskytnutých zdravotných výkonov (č.l. 281 - 286), správa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura L. (č.l. 287, 289, 292), evidencia priestupkov (č.l. 305 - 310, 313 - 314, 318 - 320), blok na pokutu (č.l. 278), správy o povesti obžalovaných (č.l. 304, 312, 317), trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/71/2010 (č.l. 295), rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/74/2011 (č.l. 296 - 297), rozsudok Okresného súdu Košice I sp.
zn. 7T/47/2011 (č.l. 300 - 301), odpisy registra trestov obžalovaných (č.l. 516 - 523), pripojený spis Okresného súdu Košice II sp. zn. 2T/142/2008.
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Podľa názoru súdu bola vina obžalovaných N. N. a C. N. bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Tí sú usvedčovaní svedeckými výpoveďami svedkov G. Ľ., M. F., R. A. a Y. R.. Obžalovaný N. N. síce v konaní nevypovedal, a obžalovaný C. N. poprel, že by bol vôbec niekedy v meste Q., avšak uvedené výpovedi ich vinu preukazujú. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vykonané rekognície, v rámci ktorých svedkyňa G. Ľ. dňa 25. 03. 2011 (teda niekoľko dní po spáchaní skutku) opoznala obžalovaného N. N. ako osobu, ktorá sa dopustila skutku, M. F. tiež dňa 25. 03. 2011 ako páchateľa opoznala obžalovaného N. N., a ohľadne skutku pod bodom 2/ rozsudku svedok R. A. dňa 20. 04. 2011 (teda opäť niekoľko dní po spáchaní skutku) opoznal ako páchateľov obžalovaného N. N. a C. N., a rovnako tak aj svedok Y. R. opoznal obžalovaného N. N. a C. N.. Vzhľadom k tomu, že uvedení svedkovia ako páchateľov opoznali obžalovaných N. N. a C. N., súd nemal žiadny dôvod im neuveriť, navyše, keď všetci zhodne uviedli, že obžalovaných nikdy predtým nevideli (teda nemali žiadny motív ich krivo obviniť, resp. vypovedať s cieľom usvedčiť ich zo žalovaných trestných činov). Svedkovia tiež vypovedali, že páchatelia mali východniarsky prízvuk (obžalovaní sú z L.), čo tiež potvrdzuje, že páchateľmi boli obžalovaní. Obaja obžalovaní sa na hlavné pojednávanie nedostavili, pričom obžalovaný C. N. ani dodatočne neuviedol, kde sa v čase spáchania skutku nachádzal (ako to chcel urobiť podľa jeho výpovede z prípravného konania), súd preto nemal k dispozícii ani žiadne skutočnosti, ktoré by mohol vyhodnotiť v prospech obžalovaných. Súd preto uznal vinu obžalovaného N. N. a obžalovaného C. N. v zmysle podanej obžaloby.
Podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním.
Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Obžalovaný N. N. a obžalovaný C. N. tak svojím konaním naplnili všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože si spoločným konaním prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného N. N. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Rovnako tak nezistil žiadnu poľahčujúcu ani žiadnu priťažujúcu okolnosť u obžalovaného C. N.. Vzhľadom na uvedené je potom v prípade oboch obžalovaných pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe, trestná sadzba trestu odňatia slobody tak u obžalovaných predstavuje 3 roky až 10 rokov.
Obžalovaný N. N. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z registra priestupkov vyplýva, že v minulosti spáchal 14 priestupkov, a z odpisu registra trestov je zrejmé, že bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, ale vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Obžalovaný C. N. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti dopustil 4 priestupkov, a z odpisu registra trestov je zrejmé, že bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň výkon tohto trestu podmienečne odložil, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaných v skúšobnej dobe. Súd určil skúšobnú dobu obom obžalovaným vo výmere 3 rokov, teda dva roky nad dolnou hranicou ustanovenou zákonom. Takýto trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaných. Takýto trest tiež postačuje na ich prevýchovu, a zároveň im zabráni v páchaní trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že súd uložil nad obžalovanými probačný dohľad, musel im v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona uložiť aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedených v zákone. Vzhľadom na okolnosti prípadu im potom súd uložil povinnosť nahradiť poškodeným v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Vzhľadom k tomu, že obaja obžalovaní majú trvalý pobyt v Košiciach, a ku spáchaniu trestných činov došlo na území mesta Zvolen, v pôsobnosti Okresného súdu Zvolen, súd im uložil aj trest zákazu pobytu v súdnom obvode Okresného súdu Zvolen v trvaní 3 rokov, aby sa v budúcnosti na tomto území nedopúšťali trestnej činnosti.
V rámci adhézneho konania si nárok na náhradu škody uplatnili dvaja poškodení, a to obchodná spoločnosť GLOBUS spol. s r.o., a obchodná spoločnosť RAJJAN, s.r.o. Títo svoje nároky aj riadne vyčíslili, súd potom obom priznal nárok na náhradu škody v plnej uplatnenej výške, a zároveň zaviazal obžalovaných k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, keďže ku spáchaniu trestných činov došlo formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Čo sa týka obžalovaného A. Č., obžaloba mu kládla za vinu, že dňa 16. 03. 2011 sa mal dopustiť spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spolu s obžalovaným N.K. N.. Ako ale vyplynulo z vykonaného dokazovania, v zmysle predložených lekárskych správ sa v tom čase nachádzal v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v L., kde bol hospitalizovaný na Klinike infektológie a cestovnej medicíny. Tieto skutočnosti sú preukázané jednak dokladom o pracovnej neschopnosti, ako aj lekárskou prepúšťacou správou. Taktiež svedkovia G.. B. G., Y. E., G.. B. T., G., M. H. a G.. M. R. zhodne potvrdili, že hospitalizovaný pacient nemôže kliniku opustiť, a ak by sa tak stalo, zistili by to a nahlásili polícii. Zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného A. Č. ale nevyplynulo, že by svojvoľne kliniku počas hospitalizácie opustil. Je síce pravda, že svedkyne G. Ľ. a M. F. v rámci rekognície ako druhého páchateľa opoznali obžalovaného A. Č., ale na rozdiel od obžalovaného N. N. a C. N., obžalovaný A. Č. predložil dostatok nespochybniteľných dôkazov, že v čase skutku bol hospitalizovaný v nemocnici. Súd preto nemal inú možnosť, a v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku musel obžalovaného A. Č. spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.