Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/265/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: 1/ CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zast.: Havel Holásek & Partners s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovaným: 1/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXXX, XXX XX T. B., 2/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XXXX, XXX XX T. B., v konaní o zaplatenie 1.079,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť istinu 1.079,90 eur s príslušenstvom.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 14.06.2006 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou T. T., a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 151 653, zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na menu: SKK a vydanie debetnej platobnej karty. Žalovaní uzatvorili dňa 21.11.2009 so T. T. zmluvu o poskytnutí balíku služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX na menu: SKK a poskytnutie povoleného prečerpania a pristúpenie žalovanej v 2. rade k všetkým právam a povinnostiam, ktoré vyplývajú zo zmluvy. T. T. poskytla žalovaným povolené prečerpanie vo výške 763,46 eur a to oznámením o poskytnutí povolenom prečerpaní zo dňa 21.11.2006. T. sporiteľňa uzatvorila so žalovanými dňa 01.08.2006 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohli žalovaní realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. T. sporiteľňa umožnila čerpať žalovaným úver tak, že realizovala platobné príkazy žalovaných na prevod alebo výbery hotovosti žalovaných, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaných voči T. sporiteľni z účtu žalovaných, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaných alebo vkladom v hotovosti na účet žalovaných. Žalovaní sa zaviazali úver splácať tak, že boli povinní splatiť pohľadávku T. sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka T. sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky T. sporiteľne proti pohľadávke žalovaných z účtu žalovaných, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaných z účtu žalovaných a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Žalovaní využili možnosť čerpať úver od T. sporiteľne, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiavali a dostali sa so splácaním do omeškania. T. sporiteľňa ich na túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala ich na úhradu ich splatných záväzkov. S ohľadom na vyššie uvedené a v zmysle Všeobecných obchodných podmienok T. sporiteľňa listom zo dňa 12.02.2013 využila

právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Výpoveď v zmysle obchodných podmienok nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť žalovaných zaplatiť celý zostatok úveru spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení výpovede. T. sporiteľňa v zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok považuje zásielku za doručenú v tuzemskou tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. T. sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa 27.03.2014 v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE je uvedená pod č. 821 aj pohľadávka voči žalovaným. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.03.2014 na žalobcu pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovaným oznámením zo dňa 01.04.2014, ktorým zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu pohľadávky. Žalovaní boli žalobcom opakovane upozornení na vzniknutú pohľadávku, a to výzvou k úhrade zo dňa 03.07.2014, upomienkou o dňa 10.09.2014, upomienkou o dňa 01.12.2014 a výzvou k úhrade zo dňa 14.04.2015.

3. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom pr. zástupcu žalobcu, žalovaného v 1. rade, žalovanej v 2. rade, listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu T. sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným v 1. rade dňa 14.06.2006 zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a vydanie debetnej platobnej karty. Následne obaja žalovaní uzatvorili dňa 21.11.2009 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka extra a súčasne pristúpenie žalovanej v 2. rade ku všetkým právam a povinnostiam vyplývajúcim z predchádzajúcej, ako aj tejto zmluvy a toho istého dňa im bolo vydané oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania až do výšky 23.000,- Sk, teda 763,46 eur. Dňa 01.08.2006 uzatvorila T. sporiteľňa so žalovanými zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohli realizovať transakcie s finančnými prostriedkami v rámci povoleného prečerpania. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver tak, ako si to strany sporu dohodli v zmluve. Žalovaní využili možnosť dohodnutú v zmysle zmlúv prečerpali finančné prostriedky, ale tie nesplácali riadne a včas, dostali sa do omeškania a T. sporiteľňa listom zo dňa 12.02.2013 odstúpila od uzavretých zmlúv. Následne T. sporiteľňa dňa 27.03.2014 postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovaným terajšiemu žalobcovi a túto skutočnosť im oznámila listom zo dňa 01.04.2014. Súčasne ich vyzvala ku úhrade spornej sumy, ktorá v tom čase činila 1.079,- eur.

5. Na základe výzvy súdu pr. zástupca žalobcu podrobne špecifikoval predmet sporu, teda z čoho pozostáva žalovaná čiastka s podrobným rozborom jednotlivých položiek, a to vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.04.2014 a súčasne aj právny podklad žaloby. V konečnom výpočte istiny na strane 14, č.l. 68a spisu vyplýva, že žalovanými boli realizované celkové výbery vo výške 5.820,06 eur, ich úhrady cez vzájomné započítanie predstavovali 5.936,82 eur, pričom úroky činili 581,12 eur a poplatky 527,40 eur, teda po odpočítaní úhrad žalovaných činí predmet sporu čiastku 991,76 eur, ktorá predstavuje úroky a poplatky.

6. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na skutočnosti, ktoré sú totožné ako v žalobe a jeho písomnom podrobnom vyjadrení k predmetu sporu. Ku výzve súdu zo dňa 20.01.2016, aby okrem iných predložil súdu písomný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu dodržal zákonný postup pred uzavretím zmluvy o postúpení spornej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení noviel, že T. sporiteľňa, a.s. pred postúpením pohľadávky žalobcovi zaslala žalovaným písomnú výzvu na splnenie dlhu a dôkaz o jej doručení žalovaným a napokon, že žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátok nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. K tejto požiadavke súdu uviedol, že z jeho písomného vyjadrenia vyplýva, že ide v danom prípade o prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie postúpiť pohľadávku. Podľa platného právneho názoru žalobcu, judikatúry a odborných článkov týkajúcich sa tejto problematiky neexistuje žiadne ustanovenie, aby tieto podmienky podmieňovalo pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky tak, ako to od žalobcu požadoval súd. Ani dôvodová správa k citovanému zákonu o bankách takúto požiadavku, teda, aby bola výzva doručovaná dlžníkom pred postúpením nie je zakotvená. Dôkaz požadovaný zo strany súdu nemá k dispozícii a nemôže ho predložiť.

7. Žalovaný v 1. rade S. Z. vo svojej výpovedi podrobne poukázal na okolnosti, za akých došlo k podpisu zmluvy. Uviedol, že oni s manželkou boli disciplinovaní klienti, mali v T. viac účtov a vkladov a z toho dôvodu im pracovníčka sporiteľne ponúkla možnosť uzatvoriť debetný účet s balíčkom služieb, ktorý

napokon uzatvoril. V tom čase nepotrebovali úver, pretože mali dosť svojich finančných prostriedkov. On priebežne sledoval stav účtu a v jednom čase, keď mali nedoplatok, tak v hotovosti zložili do pokladne sporiteľne a dlh vyrovnali. On má záujem vyrovnať prípadné ďalšie podlžnosti, ale zo strany sporiteľni mu nik nebol ochotný dať informáciu, koľko ešte jeho dlh činí. Nikdy predtým nebol uzrozumený o žiadnom dlhu a prvýkrát sa o ňom dozvedel až z podanej žaloby. Keď obdržal žalobu, zisťoval v sporiteľni, za ktoré mesiace dlh vznikol, ale doposiaľ mu túto informáciu nik nedal. Podľa jeho informácie uhradil 35 platieb a zaplatil celú istinu, ktorú si od sporiteľne požičal. Pokiaľ bol dlžný sporiteľni, tak nechápe z akého dôvodu mu sporiteľňa nestiahla z iných účtov, na ktorých mal svoje peniaze voľné a podala túto žalobu.

8. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nechápe, ako môžu mať dlh voči sporiteľni, keď ona pravidelne každý mesiac chodila platiť a vyplatili všetko, čo si od sporiteľne požičali. Žiadala, aby boli porovnané výpisy, ktoré v kópií predložili súdu s evidenciou žalobcu, pretože podľa ich evidencie žiaden dlh nemajú.

9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu T. sporiteľňa, a.s. so žalovanými uzatvorili zmluvu o poskytnutí debetnej platobnej karty, ktorou mohli disponovať finančnými prostriedkami do výšky vtedajších 23.000,- Sk. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2014 od právneho predchodcu, ktorý je bankou, mal riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie, ktoré vyplýva z ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku bolo predpokladom na preukázanie jeho vecnej aktívnej legitimácie v tomto konaní. Žalobca nepredložil súdu výzvu adresovanú žalovaným, v ktorej by veriteľ vyzýval žalovaných, že sú v omeškaní a sú povinní splatiť vzniknutý dlh. Nepreukázal, žeby takáto výzva bola skutočne aj odoslaná a dlžníkom doručená. Vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje iba na skutočnosť, že podľa bodu 10.3. VOP takáto písomnosť sa považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. V danom prípade však žalobca nielenže nepreukázal, aby sa pokúsil o odoslanie takejto písomnosti, ale ani na výzvu súdu ju nepredložil, teda súd má zato, že takáto výzva ani neexistuje, keďže ju nebola schopná žalujúca strana ako dôkaz súdu doložiť. Za daného stavu súd prvej inštancie nemal preukázanú jednu z podmienok pre postúpenie pohľadávok zo strany banky na žalobcu, a to doručenie písomnej výzvy dlžníkovi na zaplatenie dlhu. Preto zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.03.2014 považoval súd v súlade s § 39 za neplatnú, nakoľko je v rozpore so zákonom.

10. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

12. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi.

13. Žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu bola žalovaným v 1. a 2. rade čo i len odoslaná. Ak zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu dôjsť nemohlo. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2014 je tak neplatná pre rozpor so zákonom ( § 39 Občianskeho zákonníka). Súd preto žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní boli síce v spore v plnom rozsahu úspešní, ale keďže trovy konania nepožadovali, ani im zo súdneho spisu žiadne nevyplývajú, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.