Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-418-2007.pdf
PDF · 103.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/418/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44307683, právne zastúpeného: Soukeník - Štrpka, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, N., právne zastúpenému: B&B, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice, o zaplatenie 16 834,63 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, podľa pomeru úspechu žalovaného v tomto konaní, ktorý činí 100 %, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu (spoločnosť GE Money, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16 834,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2% denne z dlžnej istiny od 26.08.2005 do zaplatenia. a trov právneho zastúpenia a iných trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 18.11.2004 uzavrel pôvodný žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXX na nákup motorového vozidla, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „Zmluva“). Žalovanému boli na základe tejto Zmluvy poskytnuté prostriedky na nákup motorového vozidla Audi A6 2.6 Quattro. Žalobca poukázal peňažné prostriedky priamo predávajúcemu, od ktorého žalobca kúpil predmetné motorové vozidlo. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi na jeho účet splátky, ktorých výška a splatnosť bola stanovená Zmluvou. Vzhľadom nato, že došlo k ukončeniu zmluvy, v súlade so Zmluvou, pôvodný žalobca vystavil žalovanému výsledné vyúčtovanie po ukončení zmluvy na sumu vo výške 507 160,15 Sk (16 834,63 EUR), ktorú mal žalovaný uhradiť v lehote do 25.08.2005. Podľa tvrdení uvedených v žalobe odporca neuhradil pôvodnému žalobcovi dlžnú sumu, a to ani po opakovaných výzvach, čím sa dostal do omeškania. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa článku 5 bodu 5.1 Všeobecných podmienok vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy od 26.08.2005 do zaplatenia. Na pojednávanie, ktoré súd vytýčil na deň 17.05.2012 sa pôvodný žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, a to aj napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Právny zástupca pôvodného žalobcu podaním doručeným súdu dňa 16.05.2012 ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti. Preto súd vec prejednal bez prítomnosti pôvodného žalobcu a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, výsluchom žalovaného, svedkov, oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 16.05.2007 a k nej pripojených listinných dôkazov, najmä fotokópiou Zmluvy zo dňa 18.11.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy o úvere spoločnosti GE Capital Leasing, a.s., s jednotlivými
podaniami právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, výpisom z obchodného registra žalobcu a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Strany predmetného sporu uzavreli dňa 18.11.2004 zmluvu o úvere na nákup vozidla a záložnú zmluvu č. XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému na nákup ojazdeného motorového vozidla značky Audi A6 2.6 Quattro, a to tak, že časť kúpnej ceny zaplatil predávajúcemu tohto vozidla (obchodnej spoločnosti KAPYCAR, s.r.o., v zmluve označený ako „dealer“) žalovaný (233550 Sk) a časť kúpnej ceny bola zaplatená pôvodným žalobcom (285450 Sk). Suma zaplatená pôvodným žalobcom je sumou poskytnutého úveru žalovanému, ktorý sa tento zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 11222,30 Sk splatných vždy k 18. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka sa stala splatnou dňa 18.12.2004. Zároveň za účelom zabezpečenia vrátenia sumy poskytnutého úveru zmluvné strany uzavreli záložnú zmluvu, pričom predmetom zálohou bolo motorové vozidlo Audi A6 2.6 Quattro. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o úvere spoločnosti GE Capital Leasing, a.s. Podľa tvrdení pôvodného žalobcu pre nezaplatenie prvej splátky sumy poskytnutého úveru Zmluvu predčasne ukončil ku dňu 01.02.2005, a to Odstúpením od úverovej zmluvy číslo XXXXXX zo dňa 18.01.2005. V zmysle článku 5, 6 Všeobecných podmienok v spojení s článkom 7 Všeobecných podmienok. Zároveň v tomto odstúpení vyzval pôvodný žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 756403,20 Sk v lehote do 26.02.2005 a oznámil mu začatie výkonu záložného práva s účinnosťou od 27.02.2005 v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V danom prípade nemá súd pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere, pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. I keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (nadobudol účinnosť 1. apríla 2004, teda pred uzatvorením úverovej zmluvy) neoznačuje zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov za spotrebiteľské, bolo potrebné vziať na zreteľ, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter. K rovnakému názoru dospel aj Najvyšší súd SR v obdobnom prípade v uznesení zo dňa 05.02.2013 sp. zn. 3Cdo 157/2012. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je tiež potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007. Po zhrnutí všetkých týchto skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Súd pri skúmaní otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu, ktorá je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa inak riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech žalovaného ako spotrebiteľa na
rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17Co/167/2011,rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. Júna 2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Ústavný súd okrem iného uviedol: „Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Súd nijako nepopiera skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a že na úver sa aplikuje tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve úpravy kúpnej zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník. Súd preto odmieta názor, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva ale obchodného práva. Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku, vrátane zabezpečenia úveru, ktorý súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iný prípad by nastal, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi alebo dvoma podnikateľmi, resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o typovú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.“ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo, objektívne posudzované, vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene uplatniť podaním žaloby na súde, teda keď ide o actio nata . Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
S účinnosťou odo dňa 1.5.2014 stanovuje právny poriadok orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis. Podľa ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa zavedený § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny teleologický výklad ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym teleologickým výkladom, teda cieľom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať v prospech toho, na koho ochranu je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranným“ vo vzťahu k adresátovi tejto normy), alebo výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do systematiky právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak predstavuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne úlohou civilného práva procesného. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ. Procesná norma bez ohľadu na mieru legislatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu platí pravidlo okamžitej aplikability. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia. Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky
- márne uplynutie premlčacej lehoty a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio). Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu, súd mal za to, že tento nárok je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti premlčaný, keďže žalobca podľa predloženej listiny označenej ako „Odstúpenie od úverovej
zmluvy č. XXXXXX“ zo dňa 18.01.2005 odstúpil od Zmluvy ku dňu 01.02.2005 a žaloba bola podaná na súde až dňa 25.05.2007. Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku (ex tunc) zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ).Vzhľadom ku zákonnej úprave, odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku. Preto všetky plnenia, ktoré zmluvné strany medzi sebou prijali, sa považujú za bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie spomenutých ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na jeho úkor dozvedel samotným odstúpením od zmluvy, teda dňom 01.02.2005. Žalobou sa teda svojich nárokov vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia mohol voči žalovanému po prvýkrát domáhať dňa 02.02.2005. V zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobcove právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému premlčalo dňa 02.02.2007 v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, teda pred podaním žaloby, na čo súd prihliadal z úradnej povinnosti, a preto žalobu zamietol. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalobca mal v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca má preto nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.