Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-94-2016.pdf
PDF · 140.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/94/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. S., narodený XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka O. B., narodená XX.X.XXXX, bytom I. XX, zastúpená: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava a otec P. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, J., zastúpený: Mgr. Viera Laczová, advokátka, Dolné Bašty 2, Trnava, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa návrhom zo dňa 27.09.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 90 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne od podania návrhu. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 26P/39/2014 zo dňa 26.05.2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému s účinnosťou od 03.10.2014 na sumu 70 eur mesačne a s účinnosťou od 01.05.2015 na sumu 90 eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 28.05.2012 č.k. 27P/2/2013. Otec maloletého sa odvolal proti tomuto rozsudku a odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2016. Súd na základe návrhu matky skonštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý začal navštevovať materskú školu a tiež sa u maloletého zvýšili výdavky na zdravotnú starostlivosť, nakoľko mu bola diagnostikovaná astma. Súd skonštatoval, že došlo aj k podstatnej zmene pomerov na strane otca, keď sa jeho príjem zvýšil, nakoľko v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol nezamestnaný. V súčasnosti nie je pravdou, že táto suma zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, nakoľko bol dlhodobo nezamestnaný, keď pracovný pomer bol ukončený dňa 07.07.2015 z dôvodu vzatia do väzby, kde otec strávil takmer jeden rok s tým, že toto konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Otec sa po návrate z väzby zamestnal dňom 02.09.2016 na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 01.03.2017. Avšak z dôvodu veľmi zlého zdravotného stavu sa otec dňa 20.09.2016 stal práceneschopným a čaká ho operácia kolena. Stav otca je vážny, vrátilo sa mu dávnejšie zranenie a operáciu tohto kolena už raz podstúpil v roku 2014. Ďalším závažným a dlhodobým ochorením otca je astma, ktorú otec doteraz v konaní pred súdom neuvádzal. Otec potrebuje nemalé finančné prostriedky na zabezpečenie potrebných liekov. Jeho zdravotný stav ho veľmi obmedzuje pri hľadaní si zamestnania, lebo nemôže pracovať v prašnom prostredí, ani dlho stáť pri práci a poslednú pracovnú zmluvu má len na dobu určitú do 01.03.2017. Z uvedených dôvodov nie je otec schopný finančne zabezpečiť ani seba samého, žije u svojich rodičov, ktorí mu finančne pomáhajú a tak nie je v jeho silách plniť vyživovaciu povinnosť stanovenú posledným rozhodnutím v sume 90 eur.
Zročné výživné za obdobie od 03.10.2014 do 26.05.2015 vo výške 178,71 eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne, plnia od počiatku za otca jeho rodičia. Teda otec maloletého s veľkou pomocou svojich rodičov pristupuje zodpovedne k plneniu vyživovacej povinnosti a nebráni sa tomu, že bude dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť v sume podľa jeho možností a schopností, ak bude môcť riadne pracovať a splatí dlh rodičom. Výška výživného bola určená za úplne inej situácia, na strane otca došlo k zmene pomerov a to k zhoršeniu finančnej situácie, kedy musí riešiť vlastné existenčné problémy, ako aj závažný zdravotný stav, preto otec žiada, aby súd znížil výživné na sumu 27,13 eur.
2. Matka k návrhu otca uviedla, že tento žiada zamietnuť. Matka žije v súčasnosti i s maloletým v domácnosti jej rodičov, je zamestnaná u zamestnávateľa J. M. ako predavačka. Jej čistý priemerný mesačný príjem v období od 05/2016 do 09/2016 bol vo výške 250 eur. Matka ďalej poberá rodičovský príspevok na maloletého vo výške 23,50 eur mesačne. Matke spolu s maloletým v súčasnosti umožňujú bývanie jej rodičia v ich nehnuteľnosti v I. č. XX, pričom je povinná znášať v pomernej časti náklady spojené s týmto bývaním a rodičom prispieva sumou 205 eur mesačne. Maloletý navštevuje materskú školu v I., náklady za jeho pobyt v tomto zariadení sú 45 eur mesačne. Ďalšie náklady na maloletého súd na stravu vo výške 70 eur mesačne, na hygienické potreby, drogériu a lieky (maloletý trpí astmou a atopickým exémom a navštevuje ortopedickú ambulanciu) vo výške 40 eur mesačne, ošatenie, obuv (potreba ortopedickej obuvi) a hračky vo výške 80 eur. Matka mesačne uhrádza sumu 40 eur za cestovné a 40 eur za telefón. Matka sa snaží aj o vytváranie úspor pre maloletého a uhrádza mu životné sporenie s poistkou vo výške 31,60 eur a program Farbička vo výške 28,50 eur, ktoré bude uhrádzať do 18 veku maloletého. Otec svoj návrh odôvodňuje do značnej miery dramaticky tým, že na jeho strane malo dôjsť k zmene pomerov a k zhoršeniu finančnej situácie, kedy musí vraj riešiť vlastné existenčné problémy ako aj závažný zdravotný stav. Všetko opísané však uvádza výslovne vo všeobecnej rovine (ako napr. už notorické hypotézy o termíne operácie kolena, resp. astma a s ňou spojená medikamentózna liečba, ktorá zjavne žiadnym spôsobom nebráni výkonu povolania) bez akéhokoľvek konkrétneho zdôvodnenia, či preukázania smerodajného pre preskúmanie a rozhodnutie súdom. Otec v návrhu neuviedol v zásade nič nové, alebo takým spôsobom závažné, čo by opodstatňovalo požadovaný nárok. Otec je zamestnaný, má riadny príjem z pracovného pomeru, ktorého výška je totožná, resp. obdobná s príjmom s príjmom preukázaným z pracovného pomeru v konaní vedenom pod sp. zn. 26P/39/2014. Čo sa týka subjektívnych domnienok otca o ťažkostiach pri hľadaní si zamestnania, tieto sú vyvrátené nielen v súčasnosti trvajúcim pracovným pomerom, ale i závermi súdu vyslovenými v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26P/39/2014, kde súd v otázke dôvodu viacerých skončení pracovných pomerov u otca podložene na základe zabezpečených dôkazov konštatoval a správne vyhodnotil, že otec sa svojím správaním opakovane vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, nakoľko viaceré pracovné pomery otca v rozhodnom období, ktoré trvali jeden deň až mesiac, boli ukončené dohodou v skúšobnej dobe na žiadosť otca. Podanie otca nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keď nie je podložené žiadnymi hmatateľnými novými dôkazmi, ktoré by mohli mať za následok zmenu pomerov u otca. Návrh otca je výslovne účelový krokom majúcim za účel len oddialiť a prípadne zmariť plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Spis sp. zn. 26P/39/2014 obsahuje v podstate totožnú argumentáciu otca ako v tomto konaní, opätovne len v hypotetickej rovine bez unesenia dôkazného bremena. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, matka preto podala návrh na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 45Er/263/2016, ktoré neustále prebieha vzhľadom na účelové a nezmyselné obštrukcie zo strany otca. Náklady na výchovu a výživu maloletého sa medzičasom neznížili, skôr naopak a neopomenuteľné je, že len matka zabezpečuje výchovu maloletého a uhrádza aj zvýšené výdavky na jeho zdravotnú starostlivosť. Za daného skutkového stavu v súčasnosti absentuje akýkoľvek zákonný dôvod k zmene rozhodnutia súdu v otázke vyživovacej povinnosti otca v prospech maloletého, nehovoriac už o absurdnosti požadovaného nároku vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 27,13 eur.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, opatrovníka, oboznámením s návrhom zo dňa 27.09.2016, vyjadrením otca zo dňa 03.11.2016, pracovnou zmluvou zo dňa 02.09.2016, dohodou o mzde zo dňa 02.09.2016, potvrdením o príjme zo dňa 27.10.2016, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2016, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2016, platobným príkazu na výplatu dávok za obdobie 11/2016, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 04.01.2017, potvrdením ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 14.06.2016, čestným prehlásením, lekárskou správou A.. A. L. zo dňa 07.07.2016, A.. W. D., Z.. zo dňa 15.07.2016, zo dňa 27.09.2016, lekárskou správou A.. A. F., potvrdením A.. A. Z. zo dňa 22.12.2016, lekárskou správou A.. W. D., Z.. zo dňa 19.01.2017, prepúšťacou správou traumatologicko-ortoped. kliniky FN
Nemocnice zo dňa 06.11.2016, detailom obratov na účte č. S zo dňa 27.10.2016, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k, 16C/170/2015-35, mzdovým listom matky u zamestnávateľa J. zo dňa 27.10.2016, pracovnou zmluvou zo dňa 22.11.2016, mzdovým listom matky u zamestnávateľa B.-F... za november 2016, čestným prehlásením, potvrdením Základnej školy s materskou školou I. zo dňa 31.10.2016, obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 26P/39/2014, obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 45Er/263/2016, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Otec na pojednávaní uviedol, že sú tu objektívne dôvody na zníženie výživného, na jeho strane došlo k zhoršeniu pomerov. Po zlepšení svojej finančnej situácie je ochotný prispievať na maloletého vyšším výživným. Zdravotný stav otcovi t.č. neumožňuje prispievať vyššou sumou ako 27,13 eur. Otec býva s rodičmi na G. XX v J. v byte, ktorého vlastníkmi sú jeho rodičia. Rodičom na bývanie prispieva sumou akou môže, momentálne neprispieva žiadnou sumou. V tomto byte býva ešte sestra, ktorá študuje. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo. Otec je zamestnaný od 2.9.2016 s čistým priemerným mesačným príjmom 197,80 eur. V pracovnej zmluve bolo uvedené 410 eur + 40 eur bonusový pohyblivý príspevok v hrubom. Súčasťou pracovnej zmluvy mala byť aj dohoda o mzde, ktorá však zo strany zamestnávateľa otcovi odovzdaná nebola zrejme z dôvodu, že krátko na to otec nastúpil na PN. Otec je od 21.9.2016 na PN z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu s kolenom. Dňa 3.11.2016 absolvoval operáciu kolena, t.č. chodí na rehabilitácie, na tieto bude chodiť ešte minimálne mesiac. Po ukončení rehabilitácií pôjde na kontrolu lekárovi, ktorý ho operoval a tento následne zhodnotí, či je možné ukončiť PN. Za mesiac september 2016 bola otcovi vyplatená PN vo výške asi 20 eur, za október 2016 bola výška PN 136,77 eur. PN mu bola priznaná vo výške 243,90 eur, avšak exekútor mu z toho strhol 110 eur, preto mu bola vyplatená PN vo výške 136,77 eur. Za mesiac september 2016 mu bola vyplatená mzda 197,80 eur. Otec má vyživovaciu povinnosť len k mal. B.. Jeho mesačné výdavky sú v primeranej výške, okrem zdravotného stavu nemá zvýšené výdavky. Na lieky dopláca sumu 40 eur mesačne. Na výživu maloletého prispieva sumou 50 eur mesačne. Exekučné konanie vedené na otca je vedené pod sp.zn. Ex 12/2016, 45Er/263/2016. Otcovi je strhávaná suma 110 eur na výživné, nakoľko ostatné pohľadávky má otec uhradené. Voči upovedomeniu o začatí exekúcie otec podal námietky, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté, napriek tomu je mu suma 110 eur strhávaná. Otec nemal vedomosť o exekúcii, čoho dôkazom je aj to, že uznesenie o zamietnutí exekúcií mu bolo doručené až 12.12.2016. Otec sa nemohol brániť pri podaní exekúcie, reagoval až pri námietkach. Otec podal návrh na odklad exekúcie. Výživné v sume 50 eur bolo plnené riadne, keď súd zvýšil výšku výživného na sumu 90 eur mesačne, otec bol v tom čase vo väzbe a výživné zaňho platili jeho rodičia vo výške 50 eur. Otec sa zadlžil voči vlastným rodičom, ktorí za neho platili výživné, dlh mu bude narastať. Vyjadrenie matky maloletého poukazuje na jej príjem vo výške 273,50 eur a výdavky vo výške okolo 400 eur mesačne. Otec nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšej výške. Otec trvá na tom, že sú objektívne skutočnosti pre zníženie výživného. Matka predložila dôkaz o tom, že dieťa je celodenne umiestnené v materskej škole, má tam zabezpečenú celodennú stravu a napriek tomu predložila dôkaz o tom, že ďalší výdavok na stravu je ešte 70 eur a prispieva na stravu svojim rodičom v sume 205 eur. Neprimeraný je výdavok na oblečenie a obuv vo výške 80 eur. Otec tieto finančné prostriedky nemá a je nútený žiť v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí zaňho znášajú tieto náklady. Životná úroveň maloletého má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Pokiaľ je dieťa celý deň v materskej škole, matka má možnosť a schopnosť zamestnať sa na celý úväzok a nie na polovičný a uhrádzať polovicu nákladov maloletého. Do úvahy je potrebné vziať reálne vyplatené sumy otcovi, v októbri a novembri sa jednalo o sumy okolo 136 eur a z tohto dôvodu je návrh na zníženie výživného dôvodný. PN otca stále trvá, situácia je dočasná. V čase, keď otec bol rok vo väzbe sa brániť nemohol, nemohol reagovať na exekúciu a platiť v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. Akonáhle jeho rodičia získali vedomosť o tomto konaní, za otca doplatili čo mal zaplatiť. Reálny príjem otca je 136 eur mesačne a je stále PN. Otec neprijal dohodu o vine a treste, cíti sa nevinný, trestné konanie nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Otec titulom záverečnej reči uviedol, že životná úroveň dieťaťa by mala byť úmerná životnej úrovni otca, treba vziať do úvahy aj situáciu, keď otec nie je prechodne v stave plniť vyživovaciu povinnosť v plnej výške z objektívnych dôvodov, ktoré nezavinil. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť túto vyživovaciu povinnosť. Výdavky na maloletého preukázané matkou sú nadhodnotené. Je v možnostiach a schopnostiach matky pracovať aj na celý úväzok, nakoľko dieťa je celodenne umiestnené v škôlke. Objektívnymi dôvodmi jeho návrhu je skutočnosť, že otec strávil takmer jeden rok vo väzbe, pričom do dnešného dňa nebol právoplatne odsúdený. Vzápätí po nástupe do práce sa stal PN, čo trvá do dnešného dňa, z tohto dôvodu žiada návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného na maloletého nesúhlasí, nárok nie je opodstatnený, je bezpredmetný, žiada ho v celom rozsahu zamietnuť. Platba výživného nie je na báze dobrovoľnosti, ale má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. V návrhu nebolo spomenuté, že rozsudkom z mája minulého roka 26P/39/2014 bola ustálená výška výživného, ktorú otec nerešpektuje v plnej výške. Toto konanie matka pokladá za absolútne účelové. Matka podala návrh na vykonanie exekúcie, otec v exekučnom konaní podal námietky, tieto sú neopodstatnené a do dnešného dňa o tomto nebolo rozhodnuté. Matke sa takisto znížil príjem. Maloletý stále navštevuje materskú školu, s ktorou sú zvýšené výdavky. Matka býva s rodičmi v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú rodičia. Na bývanie prispieva sumou 75 eur na energie + strava, hygienické potreby niečo cez 100 eur. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo. Je zamestnaná v B. na polovičný úväzok od 22.11.2016, dohodnutá mzda je 325 eur brutto. Cestovné do práce hradí vo výške 40 eur mesačne, matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur, iné príjmy nemá. Matka je zdravá, zvýšené výdavky so zdravotným stavom nemá. V ostatnom rozhodnutí vychádzal súd z príjmu otca 223 eur a stanovil výživné vo výške 90 eur. Zo strany otca neboli preukázané žiadne zvýšené výdavky, čo sa týka príspevku na domácnosť sám uviedol, že na domácnosť neprispieva. Splátkové úvery- nedoplatky na F. nie sú prednostnými a nemajú vplyv na výživné. Výkon väzby je problém na strane otca, nemožno argumentovať v smere, že sumu 170 eur za otca uhradili jednorazovo rodičia, rozsudok bol právoplatný už v máji. Suma 50 eur, ktorú otec platí, nie je určená súdom. Suma 110 eur nie je strhávaná exekútorkou na výživné. Reálne sa PN otca alebo jeho priemerný mesačný príjem pohybuje okolo 240-250 eur v čistom, nie je tam zjavný rozdiel v jeho príjme. Vyjadrenie matky v tomto konaní, na ktoré otec poukazuje, je v podstate totožné s vyjadrením matky, ktoré bolo predložené v konaní pri poslednom rozhodovaní o výživnom a súd z tohto vychádzal a stanovil výšku výživného vo výške 90 eur. V čase ostatného rozhodnutia otec uvádzal, že pôjde na operáciu, dátum uviesť nevedel, v súčasnosti je už po operácii. Aj keď je otec na PN, jeho príjem je v podstate totožný s príjmom, ktorý by dosahoval, keby riadne pracoval. Pre toto konanie je podstatné, či došlo k zmene pomerov na strane otca. Došlo k zmene pomerov, ale k lepšiemu, dnes vychádza súd zo sumy 410 eur + 40 eur pohyblivá zložka, v predošlom konaní z roku 2014 vychádzal súd zo sumy 223,72 eur. Naopak u matky vychádzal zo sumy 403 eur, aktuálne je jej príjem v hrubom 327 eur. Otec podložil jej tvrdenia, že doterajšiu vyživovaciu povinnosť si neplní tak ako má. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že toto konanie je nadbytočné, účelové a nemá šancu na úspech. Od posledného konania uplynul čas necelé dva roky, výdavky maloletého sú rovnaké, matka nijako nezvyšovala výdavky maloletého. Otec išiel s príjmom hore, matka dole a paradoxne otec žiada znížiť výživné, dokonca na sumu 27,30 eur. Matka nevie, či si právny zástupca otca myslí, že myslí, že toto je životná úroveň otca a taká má byť aj úroveň dieťaťa. Matka považuje za nespravodlivé voči dieťaťu vôbec takýto návrh podať. Minulý týždeň jej boli doručené prvé exekučné príkazy, sumy jej zatiaľ žiadne na účet poukázané neboli. Matka titulom záverečnej reči uviedla, že neboli splnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu. Otcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a predmetné rozhodnutie, keby súd návrhu vyhovel by bolo v neprospech maloletého. Z uvedeného dôvodu žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu a vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie vedené zo strany otca je podľa vyslovene účelové, nadbytočné v dôsledku čoho vznikli matke v tomto konaní náklady spojené s právnym zastúpením, žiada priznať matke náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní.
6. Zástupkyňa opatrovníka na pojednávaní uviedla, že zníženie výživného nie je na prospech maloletého, preto doporučuje súdu návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
7. Z pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2016 vyplýva, že Dopress, s.r.o. ako zamestnávateľ a otec ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú do 01.03.2017 na dohodnutý druh práce vodič VZV.
8. Z dohody o mzde zo dňa 02.09.2016 vyplýva, že zamestnávateľ B., s.r.o. stanovuje za výkon práce podľa čl. 4 pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2016 výšku mzdy 410 eur mesačne a 40 eur mesačne, ktorej výška je závislá na efektívnom využívaní pracovného času.
9. Z potvrdenia o príjme zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že za september 2016 bola otcovi u zamestnávateľa B., s.r.o. vyplatená čistá mzda vo výške 197,80 eur, náhrada príjmu vo výške 68,26 eur.
10. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.11.2016 vyplýva, že otec poberá nemocenské dávku vo výške 243,90 eur mesačne.
11. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2016 vyplýva, že otec má nárok na nemocenské za obdobie od 01.10.2016 vo výške 7,865 eur za deň.
12. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2016 vyplýva, že otcovi bola vyplatená za 10/2016 nemocenská dávka vo výške 136,77 eur. Z platobného príkazu na výplatu dávok za obdobie 11/2016 vyplýva, že dávka otca na výplatu je 136,77 eur.
13. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.01.2017 vyplýva, že z nemocenských dávok otca boli vykonané zrážky vo výške 107,13 eur a vo výške 101,85 eur v prospech O.. I. K., nachádzajú sa v depozite.
14. Z potvrdenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o prepustení z výkonu väzby zo dňa 14.06.2016 vyplýva, že otec bol od 07.07.2015 do 14.06.2016 vo výkone väzby.
15. Z čestného prehlásenia zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že A. S. a O. S. týmto čestne prehlasujú a svojím podpisom potvrdzujú, že ich syn P. S. prispieva na prevádzku domácnosti spolubývania sumou 90 eur mesačne a spláca spotrebný úver, ktorý si museli zobrať rodičia zo S. S. na zvýšené výživné a výdavky, ktoré potreboval do určitého dátumu splatnosti uhradiť a to v sume 100 eur mesačne k rukám rodičov.
16. Z lekárskej správy A.. A. L., pneumológa a ftizeológa zo dňa 07.07.2016 vyplýva, že otcovi bola diagnostikovaná astma bronchiale perzist. stredný stupeň stabiliz. J458, Alerg. rinitída J303, Polinoza, Alergia na TTC, Polyglobulia. Z lekárskej správy A.. W. D., Z.. traumatológa, zo dňa 15.07.2016, dňa 11.08.2016, dňa 20.09.2016 vyplýva, že otcovi bola diagnostikovaná chondropathia cond. med. fem. 1 dx, cysta bakeri 1. dx., otcovi bolo doporučené vzhľadom na operačný a klinický nález obmedzenie zaťažovania pr. kolena, čo môže sťažovať výkon práce. Z lekárskej správy A.. W. D., Z.. traumatológa, zo dňa 27.09.2016 vyplýva, že otcovi bola diagnostikovaná ruptura LCA g.l. dx., Distorio genus 1. dx, chondropathia cond. med. fem. 1 dx, cysta bakeri 1. dx., indikovaná plastika LCA. Z lekárskej správy A.. A. F., imunoalergologičky zo dňa vyplýva, že otcovi bola diagnostikovaná imunodeficitný stav - porucha celulárnej imunity, asthma bronchiale - stredne tažká, pollinosis. Z lekárskej správy A.. W. D., Z.. traumatológa, zo dňa 19.01.2017 vyplýva, že otec je po plastike LCA + satúre menisku. Z prepúšťacej správy traumatologicko-ortoped. kliniky FN Nemocnice zo dňa 06.11.2016 vyplýva, že otec bol hospitalizovaný od 03.11.2016 do 06.11.2016, podrobil sa operácii kolena, satura menisci, plastica LCA.
17. Z potvrdenia A.. A. Z. zo dňa 22.12.2016 vyplýva, že otec je od 21.09.2016 bez prerušenia práceneschopný.
18. Z detailu obratov na účte č. S.-SŽÚ zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že na účet matky bola 1.8.2016 zaslaná suma 50 eur, 3.2.2016 suma 50 eur ako výživné B., 3.3.2016 suma 50 eur ako výživné B., 6.4.2016 suma 50 eur ako výživné B., 4.5.2016 suma 50 eur ako výživné B., 14.6.2016 suma 50 eur ako výživné B., 28.6.2016 suma 178,71 eur ako doplatok výživného za obdobie 3.10.2014 - 26.05.2015, B., 28.6.2016 suma 30,19 eur ako doplatenie výživného od 27.05.2015 do 06.07.2015, 14.7.2016 suma 30 eur ako výživné B., 12.8.2016 suma 30 eur ako výživné B., 6.9.2016 suma 90 eur ako výživné B., 13.10.2016 suma 90 eur ako výživné B., 14.11.2016 suma 50 eur ako výživné B., 15.12.2016 suma 50 eur ako výživné B..
19. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/170/2015-35 vyplýva, že otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi F. S., a.s. sumu 190,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 29.11.2013 do zaplatenia.
20. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 45Er/263/2016 vyplýva, že matka dňa 09.02.2016 podala u súdnej exekútorky O.. I. K. návrh na vykonanie exekúcie voči otcovi ako povinnému pre vymoženie zameškaného výživného na maloletéhovo výške 525,61 eur a bežného výživného vo výške 90 eur. Dňa 03.05.2016 otec podal námietky proti exekúcii, ktoré súd uznesením č.k. 45Er/263/2016-30 zo dňa 15.08.2016 zamietol. Dňa 18.01.2017 bol súdu doručený návrh otca na odklad exekúcie.
21. Z mzdového listu matky u zamestnávateľa J. G. for C. J. zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že čistý príjem matky za obdobie od mája 2016 do septembra 2016 bol spolu vo výške 1.124,49 eur.
22. Z pracovnej zmluvy zo dňa 22.11.2016 vyplýva, že B.-F. S.D.. ako zamestnávateľ a matka ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na pracovný čas 25 hodín týždenne za základnú mesačnú hrubú mzdu vo výške 327 eur.
23. Z mzdového listu matky u zamestnávateľa B.-F. S.. za november 2016 vyplýva, že čistý príjem matky za november bol vo výške 116,81 eur.
24. Z čestného prehlásenia zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že O. B. a K. B. týmto prehlasujú, že ich dcéra O. B. prispieva na chod domácnosti (plyn, elektrina) v sume 75 eur mesačne a v sume 130 eur mesačne na stravu a hygienické potreby.
25. Z potvrdenia Základnej školy s materskou školou I. zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že maloletý B. navštevuje materskú školu, výdavky spojené s dochádzkou dieťaťa do MŠ sú: poplatky za pobyt dieťaťa (školné) vo výške 10 eur mesačne, poplatky za celodennú stravu vo výške 1,12 eur denne, vklad do fondu ZR vo výške 30 eur na rok, písanka predškoláka vo výške 1,41 eur, krúžok AJ vo výške 1,50 eur.
26. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 26P/39/2014 vyplýva, že Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 26P/39/2014-117 zo dňa 26.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/56/2015-183 zo dňa 28.10.2015, právoplatným dňa 22.01.2016, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému B. s účinnosťou od 3.10.2014 na sumu 70 eur mesačne a s účinnosťou od 1.5.2015 na sumu 90 eur mesačne, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.5.2012 č. k. 27P/2/2012-66, v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému B.. Zročné výživné za obdobie od 3.10.2014 do 26.5.2015 vo výške 178,71 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 20 eur splatných vždy spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý navštevoval materskú školu, na ktorú náklady predstavujú mesačne 35 eur. S maloletým boli zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky, nakoľko trpel astmou a atopickým ekzémom. Matka vytvárala úspory pre maloletého a mesačne uhrádzala sumu 28,50 eur ako životné sporenie s poistkou. Matka bola zamestnaná u zamestnávateľa Z. S.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 403 eur. Matka bývala s maloletým u jej rodičov v rodinnom dome v I. a prispievala rodičom na bývanie mesačne sumou 75 eur. Otec pracoval od 4.6.2013 pre spoločnosť W. kde mal čistý príjem za 18 dní v mesiaci jún 2013 v sume 223,72 eur, z ktorého príjmu súd vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, nakoľko tento pracovný pomer bol skončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe vzhľadom na dochádzku otca, čo súd vyhodnotil, že otec sa svojím správaním vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, nakoľko ďalšie pracovné pomery otca v rozhodnom období, ktoré trvali jeden deň až mesiac, boli ukončené dohodou v skúšobnej dobe na žiadosť otca alebo zo strany zamestnávateľa, kedy príjem otca bol nižší ako príjem u zamestnávateľa A. B. Od 2.4.2015 otec začal pracovať na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť B. s dohodnutou mzdou, ktorá pozostáva zo sumy 284,03 eur a zo sumy 99,58 eur, ktorej výška je závislá na splnení úloh zo strany otca stanovených v zmluve, avšak otec bol v mesiaci apríl práce neschopný, a preto jeho príjem za mesiac apríl 2015 predstavoval 174,88 eur, teda bol nižší, ako dohodnutá mzda. Otec v konaní uviedol, že čaká na druhú operáciu kolena, ale predpokladaný termín operácie nevedel. Okrem problémov s pohybovým ústrojenstvom mal aj astmu a alergiu, s čím mal výdavky na lieky. Otec uviedol, že má popožičiavané peniaze od rodinných príslušníkov cca 1.500 eur, voči zdravotnej poisťovni má dlh asi 600 - 700 eur, ktorý musí splatiť, zatiaľ to spláca jeho matka asi po 100 eur mesačne, ale on jej to bude musieť vrátiť.
27. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
31. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
32. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.
33. Naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 26P/39/2014-117 zo dňa 26.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/56/2015-183 zo dňa 28.10.2015, právoplatným dňa 22.01.2016, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému B. na sumu 90 eur mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý B. navštevoval materskú školu, s návštevou ktorej boli náklady vo výške 35 eur mesačne. S maloletým boli zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky, nakoľko trpel astmou a atopickým ekzémom. Matka vytvárala úspory pre maloletého a mesačne uhrádzala sumu 28,50 eur ako životné sporenie s poistkou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý toho času stále navštevuje materskú školu a náklady za jeho pobyt v tomto zariadení sú 45 eur mesačne. Ďalšie náklady na stravu maloletého sú vo výške 70 eur mesačne, na hygienické potreby, drogériu a lieky vo výške 40 eur mesačne, maloletý má zvýšení náklady na ortopedickú obuv. Matka uhrádza maloletému životné sporenie s poistkou vo výške 31,60 eur a program Farbička vo výške 28,50 eur.
34. Matka v čase ostatného rozhodnutia bola zamestnaná u zamestnávateľa Z. S. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 403 eur. Matka bývala s maloletým u jej rodičov v rodinnom dome v I. a prispievala rodičom na bývanie mesačne sumou 75 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že čistý príjem matky u zamestnávateľa J. G. L. C. J. za obdobie od mája 2016 do septembra 2016 bol spolu vo výške 1.124,49 eur, t.j. za plné odpracované mesiace 259,40 eur mesačne. Od 22.11.2016 je matka zamestnaná u zamestnávateľa B. na pracovný čas 25 hodín týždenne za základnú mesačnú hrubú mzdu vo výške 327 eur. Za november 2016 bol čistý príjem matky u tohto zamestnávateľa vo výške 116,81 eur. Matka v čase ostatného rozhodnutia bývala spolu s maloletým v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na bývanie prispievala sumou 75 eur mesačne a mala vyživovaciu povinnosť len k maloletému B.. Toho času matka rovnako býva s maloletým v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na bývanie prispievala sumou 75 eur mesačne a sumou 130 na stravu a hygienické potreby a uhrádza sumu 40 eur za cestovné a 40 eur za telefón. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému B..
35. Otec v čase ostatného rozhodnutia pracoval od 4.6.2013 pre spoločnosť A.., kde mal čistý príjem za 18 dní v mesiaci jún 2013 v sume 223,72 eur, z ktorého príjmu súd vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Od 2.4.2015 otec začal pracovať na základe pracovnej zmluvy pre
spoločnosť B., s.r.o. s dohodnutou mzdou, ktorá pozostávala zo sumy 284,03 eur a zo sumy 99,58 eur, ktorej výška bola závislá na splnení úloh zo strany otca stanovených v zmluve, avšak otec bol v mesiaci apríl práce neschopný, a preto jeho príjem za mesiac apríl 2015 predstavoval 174,88 eur, teda bol nižší, ako dohodnutá mzda. Súd pri určovaní výživného zohľadnil otcov zhoršený zdravotný stav, otec čakal na druhú operáciu kolena, ale predpokladaný termín operácie nevedel. Okrem problémov s pohybovým ústrojenstvom mal otec aj astmu a alergiu, s čím mal zvýšené výdavky na lieky. Otec mal dlhy, ktoré za neho splácala jeho matka vo výške 100 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec bol od 07.07.2015 do 14.06.2016 vo výkone väzby, od 02.09.2016 je zamestnaný u zamestnávateľa B., s.r.o. na dobu určitú do 01.03.2017 na dohodnutý druh práce vodič VZV s dohodnutou mzdou výšku 410 eur mesačne a 40 eur mesačne, ktorej výška je závislá na efektívnom využívaní pracovného času. Za mesiac september 2016 bola otcovi u zamestnávateľa B., s.r.o. vyplatená čistá mzda vo výške 197,80 eur a náhrada príjmu vo výške 68,26 eur. Otec je od 21.09.2016 práceneschopný, dňa 03.11.2016 sa podrobil operácii kolena. Sociálna poisťovňa priznala otcovi nárok na nemocenské za obdobie od 01.10.2016 vo výške 7,865 eur za deň, t.j. vo výške 243,90 eur mesačne. Matka podala návrh na vykonanie exekúcie voči otcovi ako povinnému pre vymoženie dlžného výživného a bežného výživného u súdnej exekútorky O.. I. K. a Sociálna poisťovňa vykonala zrážky z nemocenských dávok vo výške 107,13 eur a 101,85 eur, ktoré sa nachádzajú v depozite. Otcovi bola vyplatená za október 2016 nemocenská dávka vo výške 136,77 eur. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, na bývanie prispieva sumou 90 eur mesačne a spláca spotrebný úver, ktorý si museli zobrať jeho rodičia zo Slovenskej sporiteľne a to v sume 100 eur mesačne k rukám rodičov. Z lekárskych správ mal súd preukázané, že otcovi bola diagnostikovaná astma, alergia, polinoza, porucha celulárnej imunity, chondropathia, cysta bakeri a bola indikovaná plastika LCA. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletému B..
36. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom jeho znížením.
37. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil zlou finančnou situáciou a nepriaznivým zdravotným stavom. Súd pri určení výživného v čase ostatného rozhodnutia vychádzal z príjmu otca vo výške 223,72 eur, toho času je otec dočasne pracovne neschopný a poberá nemocenské dávky vo výške 243,90 eur mesačne, teda príjem otca je vyšší. Súdny exekútor vykonáva otcovi z uvedených dávok zrážky pre dlžné a bežné výživné a otcovi je vyplácaná zvyšná suma vo výške 136,77 eur, z ktorej sumy už nie je povinný platiť výživné a môže ju použiť na úhradu svojich ostatných výdavkov. Otec je od 02.09.2016 zamestnaný u zamestnávateľa B. s.r.o. s dohodnutou mzdou výšku 410 eur mesačne a 40 eur mesačne, ktorej výška je závislá na efektívnom využívaní pracovného času. Aj v čase ostatného rozhodnutia bol otec zamestnaný u tohto zamestnávateľa, avšak s dohodnutou mzdou vo výške 284,03 eur a 99,58 eur, ktorej výška bola závislá na splnení úloh zo strany otca stanovených v zmluve a teda dohodnutá mzda otca v súčasnosti je vyššia ako v čase ostatného rozhodnutia. Otec má zdravotné problémy s kolenom, má astmu a alergiu rovnako ako v čase ostatného rozhodnutia, pričom na tento nepriaznivý zdravotný stav otca súd prihliadol u v čase posledného rozhodnutia, ktorým súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil. Otec v konaní namietal, že výživné v stanovenej výške nemôže platiť, nakoľko má dlhy, ktoré musí splatiť. Výživné rodiča na maloleté dieťa je však prednostnou pohľadávkou, ktorá musí byť uhradená pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča, preto súd nemohol vziať do úvahy dlh otca voči svojim rodičom, ktorý chce splatiť na úkor zníženia výživného na maloletého. Počet jeho vyživovacích povinností sa nezmenil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko príjem otca je vyšší a zdravotný stav otca je rovnaký ako v čase ostatného rozhodnutia, pričom nárast dlhov otca nie je okolnosťou odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia o výživnom.
38. Matka v čase ostatnej úpravy výživného dosahovala u zamestnávateľa Z. S. s.r.o. príjem 403 mesačne, toho času je zamestnaná u zamestnávateľa I.. za základnú mesačnú hrubú mzdu vo výške 327 eur. Príjem matky je toho času nižší, nakoľko má dohodnutý pracovný čas len na 25 hodín týždenne, pričom dôvod takého skráteného pracovného času nepreukázala a teda súd dospel k záveru, že v jej schopnostiach je dosahovať príjem minimálne vo výške 403 eur mesačne, preto na zníženie jej príjmu súd neprihliadol, keďže si ho privodila sama vlastným zavinením. Matka v súčasnosti prispieva rodičom aj na stravu a hygienické potreby vo výške 130 eur mesačne, ktorý výdavok podľa názoru súdu existoval aj v čase ostatného rozhodnutia s tým, že si ho uhrádzala priamo matka sama, preto ho súd nevzal
do úvahy ako nový podstatný výdavok. Počet jej vyživovacích povinností sa nezmenil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že ani na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov a túto súd nezistil ani na strane maloletého, keď odôvodnené potreby maloletého boli preukázané v rovnakej výške ako v čase ostatného rozhodnutia.
39. Súd poznamenáva, že vzhľadom na vek maloletého si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť k nemu ešte aj výkonom osobnej starostlivosti, nielen finančne, preto nie je možné výdavky na maloletého deliť medzi otca a matku striktne na polovicu, keď pri určení výživného súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Povinnosťou oboch rodičov, teda nielen matky, je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovali príjmy, z ktorých jeho výživu zabezpečia, pričom otec musí pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.
40. K otcom uvádzaným dôvodom na zníženie výživného súd ešte uvádza, že pri rozhodovaní o znížení, resp. zvýšení výživného súd porovnáva okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a v novom konaní nie je možné prehodnocovať postup súdu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 26P/39/2014, ale je len možné dôsledne skúmať zmenu pomerov odôvodňujúcu požiadavku otca na zníženie výživného.
41. Súd po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia dospel k záveru, že zníženie výživného nie je opodstatnené, nakoľko od posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému nedošlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
42. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval, keď v konaniach podľa Civilného mimosorového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CSP nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.