Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-275-2014.pdf
PDF · 84.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/275/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcu: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou AK, Tolstého 2, Košice, proti žalovaným: 1. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. Y. X., 2. D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. Y. X., zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, AK - Čollák - Weiczen
- Vanko & partneri, ul. Floriánska 19, Košice, v konaní o vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I.Súd návrh z a m i e t a. II.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalovaných vo výške 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil povinnosť žalovaných spoločne a nerozdielne vypratať nehnuteľnosti - parcely registra „C“, a to parcelu č. XXX/X - o výmere 109 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. XXX/X o výmere 2130 m2, orná pôda v k. ú. B. Y. X., zapísané na LV č. XXXX v podiele pod B1 v celosti a odovzdať žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra C 471/5 o výmere 109 m2 a parcely č. XXX/X o výmere 2130 m2, zapísané ako orná pôda na LV č. XXXX v podiele pod B1 v celosti, ktorú nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 03.10.2007 od svojich rodičov, pričom žalovaní neoprávnene užívajú predmetné nehnuteľnosti od 03.10.2007 až doposiaľ. Na výzvu žalobcu ako aj jeho predchodcu, aby uzavreli nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti alebo predmetné nehnuteľnosti vypratali a odovzdali, žiadnym spôsobom nereagovali.
2.Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili, čo odôvodnili tým, že na parcele č. XXX/X sa nachádza tzv. strážny dom, ktorý je špecifikovaný súpisným č. XXX - druh stavby č. 15 ako administratívna budova, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. B. Y. X.. Žalovaní sú v zmysle ust. § 136 a 143 OZ spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti teda strážneho domu, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, svoje spoluvlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol titulom kúpnej zmluvy C 1a/012/2008, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Zmluva okrem iného uvádza, že kupujúci kupujú do BSM v celosti stavbu
- strážny dom... s prísl. na parcele č. XXX/X bez pozemku, pričom príslušenstvo k strážnemu domu tvoria garáž, sklad náradia, oplotenie, vodovodná prípojka, kanalizácia, žumpa, spevnené plochy, v zmysle tohto súdneho konania a na podklade týchto právnych faktov je preto viac ako zrejmé, že nemôže ísť o neoprávnenú stavbu. Skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca vo svojom návrhu, že neoprávnene žalovaní užívajú predmetné nehnuteľnosti od 03.10.2007 až doposiaľ, a taktiež že na výzvu žalobcu ako predchodcu, aby uzatvorili nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, alebo tieto vypratali a odovzdali, že nereagovali, nie je pravdou, sú snahou zavádzať súd, pretože vo výzve zo dňa 19.08.2008 vyzval žalobca žalovaného, aby na predmetných nehnuteľnostiach nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, nevykonávali stavebné úpravy, ani neupravovali pozemky, prípadne žiadal žalovaného, aby sprístupnil predmetné pozemky jemu ako vlastníkovi, pričom vo výzve zároveň spomína, že si bude nárokovať náhradu škody, ktorá mu týmto vzniká, pričom ju žiadnym spôsobom nevyčísľuje, a ani
odporcu neupovedomuje o charaktere údajnej škody. Vo výzve zo dňa 02.03.2011 žalobca vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdania nehnuteľností, teda žalobca vo svojich výzva neučinil žiadny právny relevantný návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaný nemá záujem, nakoľko trpí vážnymi zdravotnými problémami na právnych sporoch, a preto v rámci neformálnej komunikácie so žalobcom, bol ochotný diskutovať s ním o predaji domu, no ten na tieto ponuky viackrát nereagoval, prípadne reagoval replikou, že nebude predsa kupovať dom, za ktorý dal žalovaný v minulosti 220.000,- Sk za jeho reálnu - dnes aktuálnu hodnotu. Žalovaní majú za to, že žalobca touto žalobou sa snaží znemožniť pokojný výkon vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vlastní, ďalej mal za to, že v prejednávanej veci nie je možné rozhodnúť v zmysle požadovaného žalobného návrhu, keďže žalobou na vypratanie pozemku nie je možné sa domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, kúpnopredajnou zmluvou (č.l. 20 až 22), výzvou na vypratanie nehnuteľnosti (č.l. 24), písomnými podaniami právnych zástupcov strán a zistil tento skutočný stav: Žalobca vo svojej výpovedi mal za to, že jeho žaloba je dôvodná, nakoľko ju podal z dôvodu, že medzi oboma stranami neexistuje žiadna komunikácia, keďže ich niekoľkokrát vyzýval ústne i písomne, aby sa vyjadrili k prejednávanému problému. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti od roku 2007, kedy ju dostal darovacou zmluvou a týmto dňom sa podľa jeho názoru začal rovnoprávny vzťah medzi ním a žalovanými. Žalovaný nie je vlastníkom pozemku, preto ho vyzval, aby na tomto pozemku prestal podnikať, nakoľko na predmetnom pozemku prevádzkoval krčmu od roku 2004, pričom vzťahy medzi jeho otcom ako pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a žalovanými boli dobré, problémy neboli, otec im nepovedal nič ohľadom prevádzkovania, problémy medzi jeho otcom ako vlastníkom pôvodne tejto nehnuteľnosti a žalovanými neboli, otec mu nepovedal nič, že by mali uzavretú nejakú ústnu dohodu ohľadom užívania nehnuteľností, na ktorých sú postavené stavby. Keďže žalobca je vlastníkom týchto pozemkov, žiada od žalovaných ich vypratanie, keďže k žiadnej dohode medzi stranami nedošlo.
4.Žalovaný v 1.rade uviedol, že od roku 1988 bol daný pozemok do užívania, tento dom im bol daný do užívania, v jednej miestnosti bola kancelária a po pridelení s pozemkom na parcele č. XXX/X, túto obhospodaroval, využíval ho ako aj hospodársku budovu, bola tam garáž, nikdy nebol žiaden problém, dokonca tam sadili stromy, otec žalobcu sa nikdy nezmienil o tom, že toto je ich parcela, takže nikdy problémy neboli, pričom otec žalobcu nikdy sa nezmienil o tom, že by im povedal, že toto je ich parcela. V roku 2005 požiadal žalovaný od odkúpenie tohto domu, kedy mu prišla aj odpoveď s podmienkou, že pozemky budú užívať naďalej na hospodárske účely. Dom teda kúpili žalovaní v roku 2008, je pravdou, že prevádzkovali a podnikali, ten bufet prevádzkovali od roku 2002, legálne od roku 2003, žiadne námietky neboli. Následne, neskôr otec žalobcovi daroval pozemok za potokom a taktiež aj ornú pôdu, pričom žalobca si zavolal nejakého pána, ktorý vykonal a robil nejaké geometrické plány, ktoré uviedol nejaké novo vzniknuté parcely. Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 14C/132/2008, kde žalobca vystupoval ako účastník, kde žaloval Slovenský vodohospodársky podnik žalobcu, že komu patria tie časti pozemku, pretože tam bol spor o vodovodnú prípojku, dopadlo to tak, že súd návrh Slovenskému vodohospodárskemu podniku zamietol, ale nebola tam spochybnená skutočnosť, že pozemky skutočne spravoval Slovenský vodohospodársky podnik s tým, že tam vybudoval aj strážny dom.
5.Žalovaná v 2. rade uviedla, že predmetný pozemok otec žalobcu dostal od svojho deda, ktorému bol pridelený prídelovou listinou v roku 1948, 15 rokov na to na predmetnom mieste šlo povodie, resp. vodohospodársky podnik staval tento domček, v tom čase nik nenamietal, že by to mal byť niečí iný majetok, bol to majetok Československého štátu a v tom čase sa neozval ani otec žalobcu a ani dedo tieto skutočnosti nenamietali, vlastne do roku 2008 im nebolo nič vytknuté, nikto sa neozval. Žalovaná má pocit, že žalobca sa chce na týchto pozemkoch obohatiť, nakoľko sa vyjadril aj predtým, že keď jeho otec zomrie, on to aj tak predá. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že s nimi sa nedá komunikovať, avšak podľa žalovanej je tento pozemok je úplne nepredajný, pretože v čase, keď sú výdatnejšie dažde , je zaplavovaný, nakoľko tam vyhynuli stromy, a podľa jej názoru v skutočnosti je nepredajný, a preto aj žalobcov otec povedal, že oni ho nemajú ani komu predať. Žalobca si nepamätá, že žalovaní užívali aj parcelu č. XXX/X, pretože oni sa o túto parcelu starali, oni to kosili, obhospodarovali.
6.Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7.Podľa ust. § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
8.Podľa ust. § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
9.V prejednávanej veci žalobca žalobou žiadal o vypratanie parciel zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. Y. X., a to parcely č.XXX/X a parcely č. XXX/X, ktorých je vlastníkom, bez bližšej špecifikácie.
10.Na parcele č. XXX/X, (ktorá je evidovaná na LV č. XXXX) je postavený strážny dom so súpisným č. 229 ako administratívna budova, ktorej vlastníkmi sú žalovaní, a to titulom kúpnej zmluvy V 2135/08 zo dňa 22.07.2008 v celosti, zapísané na LV č. XXXX.
11.Na základe kúpnej zmluvy č. C 1A/012/2008 uzavretej medzi Slovenským vodohospodárskym podnikom a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k prevodu nehnuteľnosti - stavby, strážneho domu č. súpisné č. XXX s prísl. na parcele KN č. XXX/X, zapísané v tom na čase na LV č. XXX v k.ú. B. Y. X. a na tomto základe žalovaní odkúpili predmetnú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom v kúpnej zmluve v čl. 2 je uvedené, že príslušenstvo k strážnemu dvoru tvorí garáž, sklad náradia, oplotenie, vodovodná prípojka, kanalizácia, žumpa, spevnené plochy a pozemok parcely KN č. XXX/X nie je predmetom prevodu. Žalobca dňom 19.08.2008 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade ako vlastník pozemkov č. XXX/X a XXX/X zapísaných na LV č. XXXX, aby nevykonávali na nehnuteľnostiach podnikateľskú činnosť, žiadne stavebné úpravy a ani neupravovali tieto pozemky, pretože jemu je ako vlastníkovi bránené v užívaní predmetných nehnuteľností a preto žiadal, aby mu sprístupnili predmetné pozemky a bude si požadovať zároveň aj náhradu škody, ktorá mu neužívaním nehnuteľností vzniká. Ďalšou výzvou zo dňa 02.03.2011 cestou právnej zástupkyne žalobca vyzval na vypratanie nehnuteľností, nakoľko žalobcovi je ako vlastníkovi bránené užívanie predmetných nehnuteľností, a preto žiadal, aby pozemok vypratal a to unimobunku, lavice, stoly, plechové WC, preliezačky, štrk, kamenie, oplotenie, zakopané sklo, uskladnený odpad, iné a odovzdali mu v pôvodnom stave.
12.Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa ust. § 126 ods. 1 OZ jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný, sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu) podľa § 135c OZ), domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 OZ, žalobou o odstránenie stavby (rozsudok NS SR č. 4Cdo/105/2008 zo dňa 30.04.2009). V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca podaným návrhom sa domáhal vypratania nehnuteľností, keďže so žalovanými sa nebolo možné dohodnúť. Za týmto účelom predložil aj výzvu zo dňa 19.08.2009 ako i 2.03.2011. Vo výzve zo dňa 19.08.2009 žiadal žalovaných, aby mu predmetné pozemky sprístupnili ako vlastníkovi a vo výzve zo dňa 02.03.2011 žiadal vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaný na predmetnej nehnuteľnosti č. XXX/X je evidovaný strážny dom s č. súpisným XXX, ktorého vlastníkmi sú žalovaní. Súd má za to, že žaloba tak, ako bola súdu podaná, je vzhľadom na vyššie citovaný judikát, nedôvodná. Petit žalobného návrhu uplatnený žalobcom najmä v rozsahu vypratania a odovzdania nehnuteľnosti je nevykonateľný. V občianskom súdnom konaní dôkazné bremeno znáša žalobca. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13.V občianskom súdnom konaní dôkazné bremeno znáša žalobca. V prejednávanej veci však žalobca nedokázal dostatočne kvalifikovať svoj právny nárok.
14.Súd v danom prípade poukazuje na ust. § 153 ods. 1,2 a 3 Civilného sporového poriadku na základe ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V prejednávanej veci právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred vyhlásením samotného rozsudku požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu zmeny žalobného petitu žaloby, upraviť ho na základe
kúpnej zmluvy z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, ako sú tieto špecifikované na LV, či sa jedná o čierne stavby alebo nie. Súd dáva do pozornosti najmä skutočnosť, ktorú už samotný žalobca, resp. jeho zástupca uviedol v písomnom vyjadrení podanom súdu dňa 23.01.2015, kedy uviedol, že je mu zrejmé, že časť nehnuteľnosti pod domom nie je možné vypratať a odovzdať, a teda už v tom čase mohol mať vedomosť o tom, akým právnym režimom je spravovaná stavba žalovaných, už v tom čase musel mať vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd mal za to, že špecifikáciu a upresnenie výroku právny zástupca žalobcu mohol vykonať už skôr, resp. i na pojednávaní, nakoľko mu skutočnosti boli zrejmé i z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 17.02.2015, ktoré mu bolo doručované.
15.Zástupca žalobcu na pojednávaní sa oboznámil s predmetom kúpnej zmluvy, podstata žaloby žalobcu však je daná na vypratanie nehnuteľnosti, pričom takouto žalobou nie je možné domáhať sa vypratania stavby, ktorá nie je čiernou stavbou a jedná sa o oprávnenú stavbu.
16.Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a strane, ktorá mala vo veci úspech priznal jej plnú náhradu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)