Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_18Cb-121-2015.pdf
PDF · 126.22 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/121/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Z. G., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, N. Y., proti žalovanému: AQUATREND, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741, právne zast.: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V.Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia,
rozhodol:
Súd určuje, že kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 1.468,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468,- Eur od 12.05.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468,- Eur od 05.05.2014 do 11.05.2014 zamieta.
Žalovaný je povinný odstrániť predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to zariadenie Aquatip 5000 M-E-EKO na vlastné náklady u žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
Žalobca žalobným návrhom zo dňa 01.10.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 05.10.2015 a doplneným podaním zo dňa 30.10.2015 (l.č. 37 obsahu spisu) sa domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a žalovaný je povinný vydať kúpnu cenu vo výške 1.468,- eur a žalovaný sa zaväzuje odstrániť predmet kúpy na vlastné náklady. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný a žalobca uzatvorili zmluvu o spolupráci, ktorá bola podmienená uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na základe nepravdivých a neúplných informácií, preto následne žalobca oznámil žalovanému porušenie zákona z ich strany a žiadal zmluvy zrušiť, čo však žalovaný neakceptoval. Spolu so žalobným návrhom žalobca predložil kúpnu zmluvu, zmluvu o obchodnom zastúpení, záručný list, faktúru č. XXXXXXXXX, príjmové pokladničné doklady, žiadosť o zrušenie kúpnej zmluvy a zmluvy o obchodnom zastúpení, upozornenie o porušení zákona, podacie lístky, informácie k riadnemu splácaniu pôžičky, splátkový kalendár, žiadosť o zrušenie zmluvy zo dňa 15.05.2014 s podacím lístkom, odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 28.05.2014, žiadosť o vyplatenie zmluvy, oznámenie o ukončení úverovej zmluvy, odpoveď na žiadosť o odstúpenie od zmluvy, podnet na vykonanie kontroly s odpoveďou.
2. Súd skúmal podmienky žaloby s poukazom na § 137 CSP, pričom žaloba bola podaná v čase účinnosti OSP, v zmysle ktorého súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle § 80c) OSP. V priebehu konania
došlo k zmene procesného poriadku, pričom podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
3. Súd poukazuje, že aj keď v danom ustanovení už nie je uvedené, že žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo aj o tom, či tu právny vzťah je/nie je, súd poukazuje na to, že v danom ustanovení je uvedený iba demonštratívny výpočet možností, o ktorých možno rozhodnúť a to práve na uvedenie slova „najmä“. Súd posúdil, že by bolo šikanózne voči žalobcovi požadovať zmenu žaloby odkazujúc iba na konkrétne uvedené možnosti v § 137 CSP, keďže súd môže vzhľadom na slovo „najmä“ rozhodnúť aj o iných žalobách a zároveň zdôrazňuje, že žaloba bola podaná za účinnosti OSP, kedy bola taká možnosť upravená, dokonca súd mal za to, že je daný naliehavý právny záujem. Taktiež súd poukazuje, že keby žalobca aj preštylizoval, preformuloval výrok obmedzujúc sa iba na § 137 a)-d) CSP, nič by to na veci nemenilo, ani na rozhodnutí, výsledok by bol totožný. Tým, že v ustanovení § 137 CSP je vložené slovo „najmä“, zákonodarca tým výslovne nevylúčil aj iné žaloby. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vynechanie z demonštratívneho výpočtu možností rozhodnutia o žalobe - neplatnosť/platnosť právnych vzťahov, zákonodarca mal v úmysle uvedené vynechanie pre iné situácie, aby sa tak zabránilo zbytočným žalobám a pod. Je však nutné rozlišovať medzi žalobami, ich obsahom a preto v danom prípade nejde o takú situáciu, kedy by súd posúdil žalobu za zbytočnú, preto súd akceptoval znenie petitu a žaloby.
4. Na základe predložených listín súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, a na ktorých vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalovaného a výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Súd mal preukázané, že strany v konaní ako zmluvné strany uzavreli dňa 26.04.2014 Zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo, že obchodný zástupca je podnikateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe živnostenského listu a obchodný zástupca má právo ponúkať a predávať tovar spoločnosti žalovaného za cenu podľa aktuálneho cenníka tovaru a za predaj m nárok na províziu ako dohodnutú odmenu. (l.č. 5 obsahu spisu)
6. Súd mal taktiež preukazné uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, predmetom zmluvy bolo dodanie v zmluve špecifikovaného tovaru a okrem dodávky, predmetom bolo aj zabudovanie tovaru v mieste plnenia, pričom pri montáži servisným technikom kupujúci obdrží daňový doklad, záručný list a manuál pre obsluhu zariadenia. Zo zmluvy je zrejmé, že úhrada kúpnej ceny bola zrealizovaná prostredníctvom úveru od E. U., ktorý bol žalobcom podľa predložených listín preukázateľne riadne splatený. Zmluva bola uzavretá dňa 26.04.2014.
7. Žalobca uviedol, že zverejnil inzerát na prácu, na základe čoho ho kontaktovala osoba zastupujúca žalovaného s ponukou práce obchodného zástupcu. Následne pri osobnom stretnutí u žalobcu v mieste bydliska totožného s miestom podnikania boli mu vysvetlené podmienky možnej spolupráce, pričom zárobok mal spočívať v provízií za každý predaný vodný filter. Možnosť spolupráce však bola podmienená kúpou predmetného vodného filtra. Žalobca v úmysle získať nejaké zamestnanie pri tvrdení žalovaným, že vodným filtrom sa vďaka jeho vlastnostiam a parametrom bude šetriť, čo žalobcu zaujalo, uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení s tým, že pred uzavretím predmetnej zmluvy bol povinný si najprv zakúpiť daný filter. Žalobca uviedol, že bol uvedený do omylu, nakoľko neboli mu uvedené pravdivé informácie o danom zariadení, čo však zistil až po jeho namontovaní a naštudovaní záručného listu. Preto žiadal zrušiť zmluvy a žiadal odmontovať daný filter, nakoľko možné ho bolo odmontovať iba žalovaným.
8. Žalovaný trval na tom, že žalobca podpísal zmluvu so žalovaným až po oboznámení sa s obsahom, pričom mu boli vysvetlené všetky podmienky kúpy, bol oboznámený s vlastnosťami a všetkými dôležitými informáciami, na základe čoho podpísal kúpnu zmluvu. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že by žalobca mal postavenie spotrebiteľa, avšak žalobca mal možnosť vopred sa oboznámiť so všetkými zmluvnými podmienkami a pred uzavretím zmluvy vedel, čo kupuje. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca predmetný filter stále užíva, lebo ho má namontovaný, /čo však neznamená automaticky aj jeho skutočné používanie, čo následne žalovaný už nerozporoval/, preto ak by súd posúdil neplatnosť zmluvy, tak žalobca by mal zaplatiť za užívanie daného zariadenia podľa predloženej cenovej ponuky vo výške 73
eur mesačne, teda spolu 2.117,- eur, čo si voči pohľadávke žalobcu započítava. Takýto jeho postoj je len špekulatívny a účelový pre prípad, že súd posúdi zmluvu za neplatnú.
9. Súdu bola predložená listina označená ako Cenová ponuka, prenájom zariadenia s označením prenajímateľa - Z. E.-K., N..V..Q.., bez uvedenia nájomcu a s predmetom ponuky - prenájom filtračného zriadenia - reverzná osmóza a bolo uvedené mesačné nájomné 73 eur. (l.č. 78) Súd poukazuje, že ide len o nejakú vzorovú predtlač pre prípadný prenájom zariadenia s prenajímateľom, ktorý nie je stranou v konaní, pričom nie je ani zrejmé, či ide o to isté zariadenie a z uvedeného ani nevyplýva, že by taký prenájom bol skutočne aj uzavretý, resp. že cenová ponuka bola skutočne niekým prijatá. Daná listina je irelevantná, nehodnoverná a nemožno ju akceptovať pre prípadné posúdenie výšky nájmu a teda ju nemožno akceptovať ako dôkaz pre prípadné posúdenie opodstatnenosti započítania. (l.č. 78 obsahu spisu)
10. Medzi stranami v konaní bolo nesporné, že dňa 26.04.2014 bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení, ktorej predchádzalo uzavretie kúpnej zmluvy.
11. Súd dospel k záveru, že žalobca mal záujem o prácu, preto dal zverejniť inzerát, na ktorý reagoval žalovaný s ponukou práce ako obchodný zástupca, pričom pri osobnom stretnutí u žalobcu bolo dané zariadenie iba ústne odprezentované, nebolo fyzicky ukázané. Boli mu uvedené vlastnosti, ktoré ho presvedčili o tvrdenej kvalite a vlastnostiach, a to predovšetkým šetrenie spotreby vody. Preto žalobca sa rozhodol dané zariadenie ponúkať ďalším osobám na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, za čo mu mala byť vyplatená odmena za každé predané zariadenie. Súd posúdil uzavretie Zmluvy o obchodnom zastúpení ako obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa riadi ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka.
12. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že uzavretie danej zmluvy bolo podmienené kúpou daného filtra žalobcom, hoci ho osobne nevidel, len bol informovaný o jeho údajných vlastnostiach. Keďže žalobca bol presvedčený o daných vlastnostiach na základe ústnej prezentácie u neho doma, resp. v mieste sídla podnikania, rozhodol sa ho ponúkať a predávať ďalším osobám, pričom jeho vôľou bolo získať nejaké zamestnanie a získanie zárobku, avšak podmienkou bolo, aby si dané zariadenie zakúpil. Keďže žalobca sa rozhodol uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, súhlasil aj s uzavretím kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s uvedením jeho údajov ako podnikajúcej osoby, nakoľko mu to žalovaným bolo odporúčané, keďže si môže do účtovníctva uplatniť náklady za zariadenie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedenie IČO, či iné údaje o osobe ako podnikateľovi v zmluve ešte automaticky neznamená, že zmluva bola uzavretá ako s podnikateľom a na podnikateľské účely a nie ako so spotrebiteľom.
13. Súd vykonaným dokazovaním posúdil, že kúpna zmluva bola uzavretá ako spotrebiteľská zmluva, pričom žalobca uzavrel so žalovaným ako obchod-záväzkový vzťah iba zmluvu o obchodnom zastúpení. Toto uzavretie bolo podmienené kúpou daného zariadenia, teda ak žalobca chcel podnikať na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, musel si kúpiť dané zariadenie a teda uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom z kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že predmetom zmluvy je aj zabudovanie zariadenia. V tejto súvislosti súd sa spytuje, že ako žalobca ako obchodný zástupca môže prezentovať dané zariadenie tretím osobám, keď zariadenie bolo namontované u neho doma/v mieste podnikania, a to bez ohľadu, že išlo o miesto totožné s miestom podnikania/bydliska. Žalovaný si v tomto rozporoval, keď tvrdil, že žalobca mal zakúpiť zariadenie na jeho prezentovanie, avšak bolo napevno namontované v mieste podnikania, avšak ani sám žalovaný neprišiel k žalobcovi s daným zariadením ho odprezentovať. Teda na jednej strane si ho má zakúpiť na prezentácie, ale na druhej strane do kúpnej zmluvy vložia predmet zmluvy - namontovanie, čím mu zabránia ho prezentovať osobne u klientov, pokiaľ neprídu priamo k nemu, čím ho obmedzili v podnikaní v zmysle zmluvy o obchodnom zastupovaní. Žalovaný taktiež nevykonal fyzicky prezentáciu, napriek tomu presviedčacou metódou „prinútil“ ho zariadenie kúpiť s tvrdením o konkrétnych vlastnostiach. Teda žalovaný nanútil kúpiť žalovanému zariadenie a keďže ho aj namontoval, tak ho týmto spôsobom naviedol používať zariadenie na osobné účely, a nie za účelom podnikania, keďže namontovaním mu v podstate zabránil riadnemu podnikaniu ohľadom prezentácie produktu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca bol informovaný o vlastnostiach a vedel, čo kupuje, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko žalobcovi boli uvedené neúplné, až nepravdivé informácie o predmetnom zariadení, keďže v prvom rade nešlo o šetrenie spotreby, ktorú žalobca považoval za podstatné pri rozhodovaní o uzavretí zmlúv.
14. Súd teda skonštatoval, že kúpna zmluva bola uzavretá so žalobcom ako so spotrebiteľom, pričom jej uzavretie bolo v podstate nanútené, keďže bola podmienkou pre uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom ani vlastnosti zariadenia neboli také, ako bolo žalovaným uvádzané, prezentované.
15. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 16. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. V prílohe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23.apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o smernice: 1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31). 2. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23). 3. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59). 4. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29). 5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19). 6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12). 7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1). 8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67). 9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16). 10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22). 11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36). 12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).
18. Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. Je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy, ak treba posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.
19. Aj keď bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, tak takéto dojednanie nemôže vylúčiť, ani zmenšiť práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych úpravách v práve Spoločenstva. Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. Preto zmluva sa riadi ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka.
20. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 21. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
22. Aj napriek tomu, že v zmluve bolo dohodnuté spravovanie sa Obchodným zákonníkom, žalobca požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice. Keďže žalobca vystupuje ako spotrebiteľ, nemožno aplikovať Obchodný zákonník pre danú zmluvu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, keďže vzhľadom na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa je Obchodný zákonník pre spotrebiteľa nevýhodný (úprava premlčania, odstúpenia od zmluvy,...).
23. Zmluva o obchodnom zastúpení bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ale bola podmienená uzavretím kúpnej zmluvy so žalobcom ako spotrebiteľom. Žalobca tvrdil, že mu bolo odporúčané, aby uviedol v kúpnej zmluve IČO, čo žalovaný nepopieral. Platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení nebola predmetom tohto konania a nemá vplyv pre rozhodnutie, preto platnosťou/neplatnosťou danej zmluvy sa súd nezaoberal.
24. Právny zástupca žalovaného k okolnostiam uzavretia zmlúv tvrdil, že on sa nevie vyjadriť, lebo pri tom nebol (čo je neadekvátna obrana právneho zástupcu), ale žiadny dôkaz nenavrhol na preukázanie opaku tvrdení žalobcu. Predsa za žalovaného sa vyjadroval ako právny zástupca, napriek tomu nevedel zaujať stanovisko. Na druhej strane však v niektorých prípadoch tvrdil určité skutočnosti, hoci taktiež nebol pri tom. Teda keď nevedel reagovať na niečo, nevedel argumentovať, tvrdil, že o tom nič nevie, lebo nebol pri tom. Ale žiadny dôkaz nenavrhol, pričom bolo jeho vecou preukázať opak, ak bol presvedčený o opaku, ale ani to netvrdil.
25. Súd poukazuje, že žalovaný si protirečil, ak na jednej strane chcel, aby žalobca si kúpil filter za účelom prezentovania klientom, hoci v zmluve si vynútil jeho namontovanie v mieste bydliska, či podnikania žalobcu s uvedením na pojednávaní, že predsa je to namontované v mieste podnikania, preto žalobca mohol podnikať v danom mieste, tam ho prezentovať, avšak na druhej strane obchodní zástupcovia žalovaného išli k žalobcovi, a to dokonca bez filtra, teda neprezentovali filter u nich, resp. v mieste ich podnikania, či v sídle žalovaného, dokonca k žalobcovi prišli bez zariadenia, čo potvrdil aj právny zástupca žalovaného. Žalovaný si odporoval aj v tom, ak vyžadoval namontovanie prístroja v mieste nového zástupcu, hoci žalovaný chcel, aby žalobca prezentoval daný prístroj za účelom predaja ďalšieho zariadenia, ale on sám prezentuje prístroj bez neho, ale k žalobcovi doniesol iba nejaké vzorky vody s tým, aká je kvalitná. Žalovaný poukazoval pri prezentácii na šetrenie spotreby, čo bolo pre žalobcu značne podstatné a z toho dôvodu sa žalobca rozhodol pre daný prístroj. Žalovaný však neuviedol podrobnosti, parametre ohľadom šetrenia, hoci právny zástupca žalovaného tvrdil, že všetko bolo uvedené žalovanému, hoci on sám pri tom nebol a ničím to ani nepreukázal a z ničoho to nevyplýva a žalobca toto poprel.
26. Žalobca zistil, že ho žalovaný zavádzal, až zo záručného listu odovzdaného pri namontovaní zariadenia, t.j. cca 3 dni po uzavretí zmluvy. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalobca bol riadne oboznámený so záručným listom pred uzavretím zmluvy a teda žalobca vraj vedel o všetkých podmienkach zariadenia, žalobca sa vraj mohol oboznámiť so záručným listom pred uzavretím zmluvy. Teda na jednej strane uviedol, že bol oboznámený, avšak zároveň uvádza, že mohol sa oboznámiť, teda ani sám právny zástupca žalovaného nemal v tom „jasno“. Je však nepochybné a vyplýva to aj z kúpnej zmluvy, že záručný list bol žalobcovi odovzdaný až pri montáži zariadenia, t.j. cca 3 dni po uzavretí kúpnej zmluvy. Právny zástupca žalovaného ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca bol oboznámený s vlastnosťami zariadenia, ktoré vyplývajú aj zo záručného listu a teda že bol oboznámený so záručným listom pred uzavretím kúpnej zmluvy, hoci toto tvrdenie bolo spochybňované. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že záručný list pozostáva z 10 strán s uvedením takých výrazov, že bežnému jedincovi sú ťažko pochopiteľné. Napriek tomu je zo záručného listu zrejmé, že predmetnému zariadenie typu
EKO je typická vlastnosť - šetrič spotreby vody. Z ďalšieho textu však vyplýva, že na určitú kvalitu vody v objeme 1 liter, je potrebný objem 6 l odpadovej vody. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že teda nejde o šetrič spotreby, pokiaľ na 1 liter filtrovanej vody je potrebných 7 l vody.
27. Žalobca zistil tieto skutočnosti až zo záručného listu, ktorý mu bol odovzdaný v zmysle zmluvy a protokolu o namontovaní až 28.4.2014. Je evidentné, že žalobca bol uvedený do omylu uvedením klamlivých vlastností zariadenia. Právny zástupca žalovaného toto nevyvrátil, na obranu žalovaného nič neuviedol, hoci bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné bremeno.
28. Teda vykonaným dokazovaním je evidentné, že žalovaný „prinútil“ žalobcu typickou presviedčacou metódou uzavrieť kúpnu zmluvu ako podmienku pre obchodné zastupovanie, avšak podľa všetkých okolností súd kúpnu zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú - bola uzavretá pre zmluvou o obchodnom zastúpení, došlo na základe zmluvy k namontovaniu zariadenia v mieste bydliska/podnikania žalobcu, a to všetko bez ohľadu na to, že bolo v zmluve uvedené IČO. Veď ani žalovaný nechodil prezentovať dané zariadenie v sídle žalovaného, resp. ani s ním nešiel za žalobcom.
29. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že bola uzavretá za účelom podnikania a okolností a konanie žalovaného iba potvrdzujú, že išlo o „zastretý“ účel - ak žalobca chce prácu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, musí najprv kúpiť filter a teda uzavrieť kúpnu zmluvu s namontovaním zariadenia a najvýhodnejšie bude, ak v zmluve uvedie IČO.
30. S poukazom na všetky zistené skutočnosti súd má za to, že kúpna zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom. Kúpna zmluva bola uzavretá bez individuálneho dojednania, je evidentný predtlačený formulár, pričom predmet zmluvy - zariadenie nebolo v zmluve špecifikované všetkými parametrami. S tými, t.j. so skutočnými vlastnosťami, sa žalobca oboznámil až v záručnom liste odovzdanom mu až cca 3 dni po uzavretí zmluvy, čo aj zo zmluvy vyplýva, že až pri namontovaní zariadenia. Ak právny zástupca žalovaného tvrdí, že žalobca mohol sa oboznámiť so záručným listom a v ňom uvedenými parametrami, bol predložený až po podpísaní zmluvy tak, ako bolo vyššie uvedené.
31. Podľa uvedenia žalobcu bol uvedený do omylu, lebo filter nevykazoval tvrdené vlastnosti a nespĺňal tvrdenú spotrebu. Teda žalobca ako spotrebiteľ bol zo strany žalovaného zavádzaný bez uvedenia pravdivých a všetkých vlastností zariadenia a zo strany žalovaného zjavne išlo o nekalú obchodnú praktiku, keďže si vymienil uzavretie kúpnej zmluvy. Bez jej uzavretia by nedošlo k uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení, v rámci ktorej mal žalobca záujem zvyšovať si príjem, podnikať.
32. Spôsob, akým bolo vynútené uzavretie zmlúv, sú nekalou obchodnou praktikou zo strany žalovaného a nie je možné, aby požívali právnu ochranu. Teda kúpna zmluva je absolútne neplatná, lebo si odporuje nielen obchodným praktikám, ale aj dobrým mravom, ktoré síce nie sú zákonom definované, ale v podstate ide o súbor pravidiel. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.
33. Podľa § 3 ods.1 Obchodného zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 34. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
35. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali (napr. za účelom vyučovania, hry, žartu). Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný.
36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu a lebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 37. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 38. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 39. Podľa § 52 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
40. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil kúpnu zmluvu ako spotrebiteľskú, keďže bolo nepochybne preukázané, že nebola uzavretá za účelom podnikania, ale za účelom uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení, zariadenie bolo pevne namontované, čo bránilo žalobcovi prezentovať dané zariadenie mimo svojho bydliska/miesta podnikania, pričom je zrejmé, že bolo namontované v mieste, ktoré užíva celá rodina žalobcu na súkromné účely, následne ju súd vyhodnotil ako neplatnú z dôvodov, že je v rozpore s dobrými mravmi, resp. obchodnými praktikami žalovaného, keďže bez jej uzavretia by nedošlo k uzavretiu zmluvy o obchodnej spolupráci a takýto postup je právne neprípustný. Je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s poctivým obchodným stykom. Dokonca pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaný uviedol žalobcovi nepravdivé informácie o vlastnostiach zariadenia, a to predovšetkým ohľadom spotreby, čo je zrejmé aj zo záručného listu, ktorý však bol žalobcovi predložený až pri namontovaní zariadenia cca 3 dní po uzavretí zmluvy. Žalobca pred súdom vyslovil, že šetrenie je pre neho podstatnou skutočnosťou, ktorá ho ovplyvnila pri rozhodnutí o uzavretí zmluvy, avšak následne zistil opak. Žalobca ako spotrebiteľ nebol riadne oboznámený o vlastnostiach zariadenia, hoci žalovaný na to bol povinný. Právny zástupca žalovaného neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by vyvrátila konštatovanie súdu o spotrebiteľskej kúpnej zmluve a o jej neplatnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti a uvedený vyslovený názor súdu, súd určil kúpnu zmluvu za neplatnú.
41. Keďže zmluva je neplatná, súd sa nezaoberal prípadným odstúpením, nakoľko odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy.
42. Keďže ide o synalagmatický záväzok, je nutné, aby si zmluvné strany vrátili to, čo si navzájom poskytli, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a teda žalovaný je povinný vrátiť kúpnu cenu, ktorá bola žalobcom prostredníctvom poskytnutého úveru riadne uhradená v celkovej výške 1.468,- eur. Žalobca je povinný vrátiť predmetné zariadenie, ktoré bolo predmetom danej kúpnej zmluvy. Ale keďže v zmysle zmluvných dojednaní žalobca nie je oprávnený odmontovať toto zariadenie, ale žalovaný, resp. jeho servisný technik, súd uložil žalovanému odmontovať dané zariadenie z miesta, kde bolo namontované, a to na vlastné náklady, nakoľko žalobca ho nemôže odmontovať sám a jednak vyzýval žalovaného už písomnými výzvami na jeho odmontovanie, na čo žalovaný nereagoval. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že odmontovanie by bolo možné len vtedy, ak by bol na to nejaký zákonný dôvod, ale nie odstúpenie od zmluvy. S týmto sa súd nestotožňuje a daný názor považuje za nesprávny, nakoľko predsa ak klient nechce dané zariadenie mať už namontované, nemôže ho sám odmontovať v zmysle zmluvných dojednaní, tak je povinnosťou žalovaného, ako aj v jeho záujme zároveň, vyhovieť svojmu klientovi, predsa žalobca neplatí žalovanému za užívanie daného zariadenia, pričom je irelevantný dôvod, pre ktorý žalobca žiadal odmontovať zariadenie. Preto jeho postoj k požiadavke žalobcu je nelogický. Neodmontovanie zariadenia žalovaným, ako aj dojednanie, že žalobca ho nemôže sám odmontovať, súd zaviazal žalovaného na odmontovanie. Žalobca však uviedol, že zariadenie aj napriek neodmontovaniu nepoužíval, nakoľko daný filter obsahuje zariadenie, ktorým sa dá vypnúť z prevádzky. Preto hneď, ako zistil, že filter nespĺňa vymienené, resp. sľubované vlastnosti, tak zariadenie bezodkladne po jeho namontovaní a preštudovaní záručného listu, vypol a čakal na jeho odmontovanie, pričom zariadenie tak zostalo nepoužívané. Toto nebolo protistranou výslovne namietané, dokonca ani preukázaný opak a zotrvávajúce namontovanie zariadenia neznamená, že sa aj používa a predsa nemôže to byť na úkor spotrebiteľa, a preto nie je možné posudzovať, že žalobca zariadenie užíval len z dôvodu, že ho mal namontované, hoci žalovaný ho odmietol na výzvu žalobcu
odmontovať. Samotné namontovanie zariadenia neznamená automaticky aj jeho užívanie, žalobca ho vypol, čo nebolo možné preukázať, ale súd si jeho tvrdenie osvojil ako pravdepodobné, keďže požiadal žalovaného o odmontovanie. Z uvedených dôvodov súd tvrdenie žalobcu posúdil ako nesporné v zmysle ustanovenia § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Teda dané zariadenie je nepoužívané v stave namontovania u žalobcu.
43. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, ktorú sú v primeranej výške v zmysle platných právnych predpisov, a to v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný je v omeškaní ako dlžník s plnením. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, ale až od 12.05.2014, hoci požadoval od 05.05.2014, nakoľko žalobca vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny a odstránenie predmetu kúpy listom zo dňa 03.05.2014, ktorá bola odoslaná na pošte dňa 03.05.2014. Súd nemal preukázané, kedy žalovaný prevzal danú výzvu, ale z predložených listín je zrejmé, že právny zástupca žalovaného výzvu prevzal, keďže reagoval na danú výzvu listom zo dňa 12.05.2015, teda je možné predpokladať, že najneskôr 11.05.2014, keďže nasledujúci deň bola vyhotovená písomná odpoveď. Z uvedených dôvodov súd úroky z omeškania za obdobie od 05.05.2014 do 11.05.2014 nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.
44. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Žalobca bol v konaní úspešnejší, jeho neúspech bol iba v časti uplatnených úrokov z omeškania za 7 dní, teda len v nepatrnej časti, pričom jednalo sa o príslušenstvo a nie o istinu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške súd rozhodne až samostatným uznesením po právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci samej, čo nevylučuje aj také rozhodnutie, ktoré by určovalo 0 Eur.
47. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak, ako bolo uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).