Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6P-21-2016.pdf
PDF · 89 KB
No categories available
6P/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, vo veci starostlivosti o mal. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa rodičov O.. G. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z., občianky SR, zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom AK Lučenec, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec a W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX, XXX XX Z., občana SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen 7C/114/06-195 zo dňa 13. 05. 2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica 16Co/214/2009 zo dňa 20. 08. 2009 a to tak, že maloletého W. S., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e dňom právoplatnosti rozhodnutia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Otec maloletého dieťaťa W. S., nar. XX. XX. XXXX je o p r á v n e n ý mať maloletého v osobnej starostlivosti v každý nepárny týždeň v kalendárnom roku a to od nedele nepárneho týždňa od 18.00 hod. nepretržite do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 18.00 hod.
Matka maloletého dieťaťa O.. G. Š., nar. XX. XX. XXXX je o p r á v n e - n á mať maloletého v osobnej starostlivosti každý párny týždeň v kalendárnom roku a to od nedele párneho týždňa od 18.00 hod. nepretržite do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 18.00 hod.
Otec maloletého je p o v i n n ý prevziať si maloletého v nedeľu o 18.00 hod v každom nepárnom týždni v mieste bydliska matky a matka maloletého je p o v i n n á prevziať si maloletého v nedeľu o 18.00 hod. v každom párnom týždni v mieste bydliska otca, pričom obidvaja rodičia sú p o v i n n í maloletého na vystriedanie osobnej starostlivosti riadne a včas pripraviť spolu s osobnými vecami a všetkými školskými potrebami.
Súd na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa v zastúpení advokáta JUDr. Martina Landla, sa svojim písomným podaním domáhala zmeny pôvodného rozsudku Okresného súdu Zvolen 7C/114/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/214/2009 tak, že navrhovala zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, naopak v priebehu konania podal návrh na zvýšenie výživného na maloletého W..
3. Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom matky.
4. Súd na základe prednesu rodičov maloletého dieťaťa, vyjadrenia ústneho aj písomného právneho zástupcu matky maloletého, na základe vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ústneho vyjadrenia maloletého dieťaťa, na základe písomných správ a podaní účastníkov konania a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/114/2006-195 zo dňa 13. 05. 2009, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/214/2009-222 zo dňa 20. 08. 2009 bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností rodičov k maloletému W. S., nar. XX. XX. XXXX tak, že dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti otca, ktorý bol zároveň poverený zastupovaním dieťaťa a spravovaním jeho majetku. Súd v rozhodnutí zároveň upravil styk matky s maloletým dieťaťom tak, že matka bola oprávnená sa so W. stýkať každý kalendárny párny týždeň v mesiaci a to od pondelka 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. Súd zároveň uložil povinnosť matke maloletého dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 33,19 Eur do rúk otca. Matka maloletého uviedla, že syn už dlhé roky (7 rokov po právoplatnosti súdneho rozhodnutia dva roky pred pôvodným konaním) žije striedavo u otca a matky. Otec poberá na maloletého W. detské prídavky, uplatňuje si daňový bonus a matka mu posiela mesačne výživné na maloleté dieťa. Matka uviedla však, že v prevažnej miere zabezpečuje potreby pre maloletého W. ona. Matka uviedla, že finančne pokrýva úhradu výdavkov dieťaťa týkajúcich sa záujmov, kúpy oblečenia, cestovného, stravy, bývania, športu, platenia telefónu, poistiek, ako aj úhrad spojených s doučovaním a krytie ostatných potrieb dieťaťa. Matka v podstate považovala, že už pôvodné súdne rozhodnutie z roku 2006 v podstate možno považovať za rozhodnutie striedavej starostlivosti rodičov maloletého dieťaťa aj napriek tomu, že to takýmto spôsobom vo výroku súdneho rozhodnutia zadefinované nebolo. Vzhľadom k tomu, že sa matka podieľa na výchove a starostlivosti maloletého W. rovnako ako otec, dokonca matka má pocit, že z hľadiska znášania nákladov na úhradu potrieb pre syna sa podieľa vo väčšej miere ako otec, považovala za logické a spravodlivé, aby mala rovnaké príležitosti a právo vo vzťahu k rozhodovaniu v podstatných veciach v živote dieťaťa; aby nebola na týchto právach ukrátená vzhľadom k tomu, že za danej právnej situácie o právach dieťaťa v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia mal oprávnenie rozhodovať len otec dieťaťa. Ďalej uviedla, že syn chce absolvovať vodičský kurz na vedenie motocykla, no otec s tým nesúhlasí. V neposlednom rade sú tu aj zdravotné otázky a s tým súvisiaca voľba lekára, nie je žiaden dôvod nevyhovieť synovi v prípade choroby, ak si vyberie ktorého lekára, či zubára bude navštevovať. Matka bola toho názoru, že otec nezohľadňuje pri rozhodovaní vo veciach maloletého syna dostatočne jeho skutočné záujmy a potreby. S poukazom na uvedené, ako aj s odkazom na príslušné ustanovenie Zákona o rodine, matka požiadala o zmenu rozhodnutia týkajúceho sa úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.
6. Otec maloletého dieťaťa s návrhom matky absolútne nesúhlasil už len z toho dôvodu, že v návrhu matka uviedla veľa zavádzajúcich informácií a klamstiev. Uviedol, že nechápe akým spôsobom znemožňoval po dobu 10 rokov stretávanie sa syna s matkou. Uviedol, že W. mohol kedykoľvek ísť k matke. V rámci predchádzajúcej vzájomnej dohody, ako aj následne súdneho rozhodnutia, potvrdil, že naozaj maloletý W. bol týždeň u matky, týždeň bol u neho. Matka si mohla syna kedykoľvek zobrať na dovolenku, dokonca potvrdil, že boli spolu aj v zahraničí. Syn mohol ísť kedykoľvek k matke a to či už z dôvodu rodinných osláv, alebo z dôvodu absolvovania výletu a pod. Následne sa otec vyjadril k dôvodom, prečo pôvodne bol maloletý syn zverený súdom do jeho výchovy a opatery a nie matke. Poukázal na znalecké posudky a závery znalcov, ktorí toto vypracovávali. Vo svojom prednese vyčítal matke maloletého, že mu kúpila motorku, považoval to za akési podrývanie autority otca zo strany matky. Uviedol, že pokiaľ má matka peniaze na kúpu motorky, má peniaze na zaplatenie dovolenky v zahraničí a chváli sa, že sa podieľa na financovaní starostlivosti o dieťa vo väčšej miere ako on, rozhodol sa otec dieťaťa podať návrh na zvýšenie výživného. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 11. 2016 otec dieťaťa uviedol, že jednou z podmienok pre striedavú osobnú starostlivosť je nevyhnutnosť a schopnosť rodičov intenzívne komunikovať a riešiť všetky potreby týkajúce sa dieťaťa. Táto podmienka podľa neho naplnená nie je, pretože s matkou dieťaťa vôbec nekomunikuje. Otec požadoval zvýšiť výživné na sumu 66,- Eur mesačne.
7. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa (XX. XX. XXXX) bude mať 16 rokov, sudca vykonal pohovor s dieťaťom za prítomnosti sociálneho pracovníka (ÚPSVaR), kde dieťaťu na začiatku bolo vysvetlené, čo je predmetom sporu, aký je právny stav. Na otázku sudcu maloletý W. uviedol, že vie že mamina s ocinom sa súdia, uviedol, že v súčasnosti by bolo asi vhodnejšie pre neho a bolo by aj lepšie a spravodlivejšie, aby súd návrhu matky vyhovel s tým, že jeden týždeň bude súdom zverený ocinovi a jeden týždeň bude súdom zverený mamine. Uviedol že je to jeho želanie a chce, aby to takto bolo.
8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
11. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
12. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že súdnym rozhodnutím 7C/114/06 zo dňa 13. 05. 2009, ktoré bolo následne predmetom odvolacieho konania a rozhodnutia odvolacieho súdu 16Co/214/2009 zo dňa 20. 08. 2009, ktorým okrem iného bol aj upravený styk matky s maloletým dieťaťom, je v časti starostlivosti o maloleté dieťa vlastne do určitej miery rozhodnutím formálne blízkym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Tak matka maloletého dieťaťa, ako aj jeho otec zhodne uviedli, že prakticky už 10 rokov maloletý W. je jeden týždeň u matky, jeden týždeň u otca. Ani jeden z rodičov nebráni dieťaťu, ak by chcel ísť k druhému rodičovi, či už skôr, resp. v iný čas ako to bolo súdom určené, eventuálne, ak by dieťa chcelo ísť k druhému rodičovi aj nad rámec, alebo v čase, kedy nie je styk u daného rodiča upravený. Otec dieťaťa jednoznačne potvrdil, že v prípade ak W. chcel ísť na rodinnú oslavu ktorá sa robila v rodine jeho matky, resp. chcel ísť s matkou na výlet a pod., nikdy mu v tomto nebránil a dieťa mohlo slobodne kedykoľvek ísť k druhému rodičovi. Za danej situácie, vzhľadom na vek dieťaťa (16 rokov), súd pristúpil aj k výsluchu maloletého za účasti sociálneho pracovníka, kedy po neformálnom pohovore s dieťaťom vyplynula jeho vôľa, že chce aby súd vyhovel návrhu matky a chce, aby bol súdom zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v zásade tak, ako tomu bolo doteraz, jeden týždeň bude u matky a jeden týždeň bude u otca.
17. Súd považoval návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vo forme zmeny pôvodného rozhodnutia a zverenia maloletého do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov za návrh logický a zodpovedajúci i existujúcemu výkonu starostlivosti o maloleté dieťa, kedy sa v podstate nič nezmení na dĺžke pobytu dieťaťa u jedného, či u druhého z rodičov v rámci kalendárneho mesiaca. Pokiaľ matka prejavila tento spôsob úpravy a dieťa s takýmto návrhom súhlasilo, súd nevidel dôvod, aby návrhu nevyhovel a v zásade právne „nezlegitimizoval“ práva každého z rodičov podieľať sa na fyzickom a duševnom vývoji spoločného dieťaťa spoločne.
18. Za situácie, že súd návrhu matky vyhovel, nepovažoval potom návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého W. na sumu 66,- Eur za dôvodný a preto o tomto návrhu nerozhodoval. Vo výroku súdneho rozhodnutia sa však súd zaoberal aj otázkou výživného na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov, kedy výživné neurčil.
19. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).