Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64CbZm-61-2015.pdf
PDF · 96.65 KB
Case nature
Area
Subarea
64CbZm/61/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu G. T., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. H. XX, XXXXX Q., právne zast. JUDr. Lukáš Michaľov, advokát, Thurzova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému O. P., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. D. XXXX/XX, XXX XX P. - Ť., o zaplatenie zmenkovej sumy 21 000,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 21 000,-- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 21 000,-- Eur od 21. 06. 2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 70,-- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 10. 09. 2015 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy 21 000,-- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 21 000,-- Eur od 21. 06. 2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 70,-- Eur. Uviedol, že dňa 15. 04. 2013 vystavil žalovaný vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal, že dňa 20. 06. 2013 zaplatí v platobnom mieste na ulici Puškinova 20 v Tornali sumu 20 000,-- Eur G. T., ktorý je žalobcom. Žalovaný svoju povinnosť porušil a v termíne splatnosti zmenkovú sumu neuhradil.
2. S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol Zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený Zákon č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „O.s.p.“) tak, že bol vypustený § 175 O.s.p., ktorý umožňoval vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súčasne podľa § 372y ods. 1, 2 O.s.p., ktorý bol prechodným ustanovením k úpravám účinným dňom vyhlásenia, teda dňom 23. 12. 2015, ak nebolo ustanovené inak, na konania začaté pred dňom účinnosti Zákona č. 438/2015 Z. z. sa použili predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona a len ak bol zmenkový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti Zákona č. 438/2015 Z. z. súd postupoval podľa dovtedajších predpisov.
3. V danej veci do dňa 23. 12. 2015 zmenkový platobný rozkaz vydaný nebol.
4. Podaním zo dňa 15. 02. 2016 žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému hotovostnú pôžičku vo výške 20 000,-- Eur s úrokom 5 % z požičanej sumy. Na zabezpečenie záväzku z pôžičky vystavil žalovaný dňa 15. 04. 2013 vlastnú zmenku. Zmenku žalovaný vlastnoručne podpísal, čím potvrdil prevzatie sumy z pôžičky v hotovosti a zároveň sa zaviazal zaplatiť žalobcovi 21 000,-- Eur, t. j. istinu vo výške 20 000,-- Eur a úrok vo výške 1 000,-- Eur do 20. 06. 2013.
5. Súd vydal vo veci dňa 26. 04. 2016 platobný rozkaz č. k. 64CbZm 61/2015-36, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že cez polovicu peňazí žalobcovi vrátil ešte v roku 2013-2014. Zmenku vystavil žalobcovi nie v súlade s dobrými mravmi. Žalobca mu v roku 2014 podpísal príjmový pokladničný doklad na 8 000,-- Eur, ktoré žalobcovi odovzdal v prítomnosti jeho kamaráta Č., ostatné podrobnosti vysvetlí na hlavnom pojednávaní.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že podaný odpor považuje za účelový a skutočnosti v ňom uvedené za zavádzajúce. Žalobca so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému hotovostnú pôžičku, za účelom zabezpečenia ktorej vystavil žalovaný vlastnú zmenku. Nie je však pravdou, že by žalovaný žalobcovi vrátil sumu 8 000,-- Eur, resp. nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o vystavení príjmového dokladu.
7. Keďže v danej veci nedošlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, ale len k vydaniu platobného rozkazu, teda vo veci nešlo o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, a to aj s prihliadnutím na § 174 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 22. 12. 2015, podľa ktorého ak žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu včas námietky, súd nariadil na ich prejednanie pojednávanie a v rozsudku vyslovil, či zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu, vzhľadom na zmenu procesných predpisov účinnú 01. 07. 2016, s poukazom na § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na článok 3 a článok 4 CSP, pokračoval súd v konaní podľa procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016.
8. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 14. 11. 2016, na ktorý sa sporové strany dostavili riadne a včas. Po meritórnom prejednaní bolo pojednávanie odročené na deň 20. 01. 2017 o 13.00 h za účelom výpovede svedka S. P. s tým, že žalovanému bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu v sume 150,-- Eur, v lehote do 15. 11. 2016. Následne súd vyhotovil a žalovanému aj doručil (doručené dňa 23. 11. 2016) písomné uznesenie č. k. 64CbZm 61/2015-50 zo dňa 04. 11. 2016 o uložení povinnosti žalovanému zložiť preddavok na trovy dôkazu v sume 150,-- Eur, v lehote do 15. 11. 2016, keď žalovaný nielen na pojednávaní konanom dňa 04. 11. 2016, ale aj v uznesení č. k. 64CbZm 61/2015-40 zo dňa 04. 11. 2016 bol poučený, že ak v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz, teda výpoveď svedka S. P. nevykoná. Žalovaný v lehote do 15. 11. 2016, ani následne do dátumu termínu pojednávania určeného na deň 20. 01. 2017, preddavok na trovy dôkazu nezložil. Na termín pojednávania určený na deň 20. 01. 2017 o 13.00 h sa žalobca a jeho právny zástupca dostavili riadne a včas. Žalovaný dňa 20. 01. 2017 o 12.26 h telefonicky oznámil, že z dôvodu zdržania na ceste, ktoré podľa jeho tvrdení bolo spôsobené dopravnou nehodou, sa nestihne včas dostaviť na pojednávanie, nachádza sa pri obci Makov a na pojednávanie bude meškať cca 1 hodinu.
9. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a pojednávanie môže byť na návrh strany sporu odročené len vtedy, ak sa strana z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie (§ 183 ods. 1 CSP). Je povinnosťou strany sporu tak si pripraviť cestu na pojednávanie, aby sa na pojednávanie dostavila včas, teda pri ceste na pojednávanie z miesta, ktoré je mimo obvodu súdu, je dôvodné predpokladať, že môže dôjsť k zdržaniu pri ceste či už z dôvodu zlej situácie na ceste, z dôvodu dopravnej nehody a pod.. V odôvodnených prípadoch súd strane sporu môže tolerovať meškanie na pojednávanie, ale len v prijateľnom minimálnom rozsahu. Strana sporu, ktorá na pojednávanie bude meškať, nemôže očakávať, že súd a protistrana, ktorá sa na pojednávanie dostavila včas, budú tolerovať meškanie presahujúce viac ako 1 hodinu. Aj v danom prípade súd dňa 20. 01. 2017 neotvoril pojednávanie o určenej hodine o 13.00 h, ale k otvoreniu pojednávania došlo až o 13.20 h, keď súd má za to, že akceptovanie meškania v rozsahu 20 minút predstavuje všeobecne spoločensky dodržiavaný a akceptovaný čas, ktorým sa toleruje meškanie z vážnych a dôležitých dôvodov. Žalovaný sa však dňa 20. 01. 2017 ani do 13.20 h na pojednávanie nedostavil. Naviac, v danom prípade súd z verejne dostupných informačných zdrojov ani nezistil žiadnu dopravnú nehodu v okolí obce Makov, ktorej dôsledkom by bolo také zdržanie na cestách, ktoré by žalovanému neumožnilo včas sa dostaviť na termín pojednávania. Pri rozhodovaní o tom, či súd bude na pojednávaní dňa 20. 01. 2017 konať aj v neprítomnosti žalovaného (§ 180 CSP), vychádzal súd aj zo skutočnosti, že jediným dôkazom, ktorý sporové strany, najmä žalovaný, označili, bol výsluch svedka Radoslava Kyjovského, ktorý by sa však na pojednávaní dňa 20. 01. 2017 aj tak nebol uskutočnil, keďže žalovaný si nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy takéhoto dôkazu (§ 253 ods. 1, 3 CSP) a taktiež súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný ani nežiadal o odročenie pojednávania, len oznámil, že na pojednávanie bude meškať. Súd preto na pojednávaní určenom na
deň 20. 01. 2017 konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje ešte na skutočnosť, že žalovaný by sa na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20. 01. 2017 nebol dostavil ani o 14.00 h, hoci tvrdil, že bude meškať cca 1 hodinu, keďže po skončení pojednávania mu asistentkou sudcu o 13.39 h bolo oznámené, že pojednávanie už bolo skončené a žalovaný sa v tom čase, podľa jeho tvrdenia, nachádzal pri meste Žilina.
10. Z dôkazných prostriedkov žalobcu súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa 15. 04. 2013 v Košiciach. Do zmenky bol poňatý text, že za zmenku žalovaný zaplatí žalobcovi sumu 20 000,-- Eur, keď splatnosť zmenky bola 20. júna 2013. Zmenka bola splatná v - Tornaľa, Puškinova 20. Na zmenke je aj podpis vystaviteľa zmenky.
Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
11. Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Osoba povinná zo zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku a ona nesie dôkazné bremeno. Pokiaľ ho neunesie, musí vlastníkovi zmenky plniť to, čo zo zmenky vyplýva. Pri posudzovaní nároku zo zmenky súd preto vyhodnocuje platnosť zmenky ako cenného papiera a posudzuje, či obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti zmenky v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb., pričom aj obrana žalovaného musí vychádzať z relevantných námietok podaných v zmysle ustanovení Zákona č. 191/1950 Sb. Podstatou vlastnej zmenky je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenky v mieste a čase, ako zo zmenky vyplýva, sám zaplatí zmenkovú sumu. Priamym dlžníkom zo zmenky je teda sám jej vystaviteľ, pričom zákonné obsahové náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb.
12. V danom prípade si žalobca uplatnil svoje právo zo zmenky vystavenej dňa 15. 04. 2013, a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy 21 000,-- Eur, vrátane úroku vo výške 6 % ročne od 21. 06. 2013 do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.
13. V podanom odpore sa žalovaný bránil, že cez polovicu peňazí žalobcovi vrátil ešte v roku 2013-2014 a žalobca mu v roku 2014 podpísal príjmový doklad na sumu 8 000,-- Eur, ktoré žalobcovi odovzdal v prítomnosti jeho kamaráta, bránil sa tvrdením, že zmenku vystavil nie v súlade s dobrými mravmi a následne na pojednávaní konanom dňa 04. 11. 2016 žalovaný uviedol, že zmenku podpísal, ale nie je to jeho podpis, on sa takto nepodpisuje.
14. Súd vyhodnotil, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje právo v tomto súdnom konaní, obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu a vyjadrené v slovenskom jazyku, v ktorom je táto zmenka spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu 21 000,-- Eur, údaj sročnosti, teda dátum
splatnosti 20. júna 2013, údaj miesta, kde sa má platiť, teda že zmenka je splatná v Tornali, Puškinova 20 a obsahuje, že zmenkovú sumu žalovaný zaplatí žalobcovi.
15. Žalobcom predložená zmenka obsahuje aj podpis vystaviteľa. Na pojednávaní konanom dňa 04. 11. 2016 však žalovaný uviedol, že zmenku podpísal, ale nie je to jeho podpis, on sa takto nepodpisuje.
16. Nedostatok podpisu, resp. pravosti podpisu vystaviteľa zmenky predstavuje tzv. absolútnu námietku, ktorá sa zakladá na tom, že nie sú dané podmienky vzniku či existencie zmenkového záväzku v dôsledku toho, že neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik alebo trvanie, keďže jednou z obsahových náležitostí zmenky je aj podpis vystaviteľa (článok I. § 75 bod 7 Zákona č. 191/1950 Sb.).
17. Nedostatok podpisu zmenky teda môže zakladať neplatnosť zmenky, požiadavku podpisu zmenky však nie je možné vykladať tak, že musí byť podpísaná v takom štýle podpisu a písma, ktorý vystaviteľ bežne používa, ale splnenie obsahovej náležitosti zmenky pri podpise znamená, že zmenka ako listina a cenný papier bola podpísaná vlastnou rukou vystaviteľa a žalovaný nepoprel, a teda ani nepreukázal, že by zmenku nepodpísal.
18. Iné formálne nedostatky zmenky žalovaný nenamietal, súd preto dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky zmenky, teda ide o cenný papier, z ktorého si jeho majiteľ môže uplatňovať zmenkové nároky.
19. V civilnom sporovom konaní strana sporu musí nielen uviesť svoje tvrdenia, resp. skutočnosti na svoju obranu, ale ich aj musí podporiť dôkazmi, ktoré tieto tvrdenia preukážu. Hoci žalovaný v podanom odpore tvrdil, že mal žalobcovi poskytnúť čiastočné plnenie ešte v roku 2013-2014, žalovaný na túto svoju obranu neoznačil, ani nepredložil, žiadny relevantný dôkaz. Taktiež pokiaľ žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca mu podpísal príjmový pokladničný doklad na 8 000,-- Eur, takúto listinu žalovaný ako dôkaz neoznačil, ani nepredložil. Rovnako pokiaľ žalovaný v odpore uviedol, že sumu 8 000,-- Eur žalobcovi odovzdal v prítomnosti jeho kamaráta, žalovaný neuviedol konkrétnu osobu, teda meno a priezvisko, len všeobecne uviedol, že išlo o kamaráta Č.. Žalovaný teda nepreukázal svoju obranu, že žalobcovi časť zmenkovej sumy vyplatil.
20. Žalovaný neoznačil alebo nepredložil dôkaz ani na svoju obranu, že zmenku vystavil v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu, žalovaný však neuviedol, a teda ani nepreukázal, žiadne také tvrdenia, resp. také konanie alebo správanie strán konania, ktoré by viedli k záveru, že zmenka bola žalovaným vystavená v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).
21. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka. Pokiaľ teda žalovaný na pojednávaní dňa 04. 11. 2016 tvrdil, že zmenka nebola vystavená k zmluve o pôžičke, ale išlo o „biznis, na ktorom sa žalobca a žalovaný popálili“, hoci nedostatok kauzy alebo omyl v kauze sú prípustnou obranou zmenkového dlžníka, išlo len o tvrdenia žalovaného, ktoré neboli podporené žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami, a teda žalovaný ani túto svoju obranu nepreukázal. Pokiaľ žalovaný túto svoju obranu mienil preukázať výpoveďou svedka S. P., keďže žalovaný v lehote určenej súdom nezložil preddavok na takýto dôkaz, súd dôkaz výpoveďou svedka Radoslava Kyjovského nevykonal. Naviac, súd hodnotí nielen každý dôkaz jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP) a žalovaný okrem dôkazu výpoveďou svedka S. P., iné dôkazy neoznačil, ani nepredložil.
22. Ako už bolo konštatované žalovaný ako dôkaz označil výpoveď svedka Radoslava Kyjovského. Pretože žalovaný nezložil v lehote určenej súdom preddavok na trovy dôkazu, súd navrhnutý dôkaz - výpoveď svedka S. P. nevykonal (§ 253 ods. 1, 3 CSP).
23. Vzhľadom na to, že žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti zmenky, vzhľadom na to, že žalovaný svoju obranu nepreukázal a vzhľadom na to, že žalobca ako majiteľ zmenky môže postihom žiadať nielen zmenkovú sumu, ale aj 6 % úroky odo dňa sročnosti a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku.
26. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že hoci na pojednávaní konanom dňa 20. 01. 2017 žalobca (právny zástupca žalobcu) navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, súd mal za to, že v danom prípade nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na základe § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe o splnení povinnosti na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Rozsudok pre zmeškanie má byť dôsledkom pasivity sporovej strany, a hoci v danom prípade žalovaný sa na pojednávanie určené na deň 20. 01. 2017 nedostavil (§ 274 písm. a) CSP), žalovaný súdu oznámil, že na pojednávanie bude meškať, čo je potrebné vyhodnotiť ako ospravedlnenie neprítomnosti (§ 274 písm. b) CSP), i keď k ospravedlneniu neprítomnosti nedošlo včas a preukázanými vážnymi okolnosťami.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.