Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-144-2011.pdf
PDF · 157.79 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Mag. C. Y., E. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: VIVA PRODUCTION HOUSE, s.r.o., Rozmarínova 3275/9, 821 04 Bratislava, IČO: 45 467 340, právne zastúpenému advokátskou spoločnosťou: ALFA LEGAL, s.r.o., Karpatská 6, 811 05 Bratislava, IČO: 47 237 121, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní JUDr. Mag. Mareka Hanúseka, bytom Velehradská 36, 821 08 Bratislava z funkcie konateľa žalovaného, je n e p l a t n é.
II. Súd určuje, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.8.2011, ktorým bolo rozhodnuté o zmene Spoločenskej zmluvy žalovaného, je n e p l a t n é.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 1/3.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2011 domáhal, aby súd určil neplatnosť uznesení valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 15.8.2011. Uzneseniami bolo rozhodnuté o zmene sídla žalovaného z adresy Panenská 24, Bratislava na Lamačská cesta 3, Bratislava, o odvolaní JUDr. Mag. C. Y., bytom E. XX, Bratislava z funkcie konateľa žalovaného a o zmene spoločenskej zmluvy. Žalobca ako dôvod uviedol, že mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného (ďalej len „MVZ“), zvolali spoločníci Ing. K. J., Ing. O. J. a Ing. C. T. z nepravdivého dôvodu, že konateľ spoločnosti pán JUDr. Mag. C. Y. sa dlhodobo nezdržuje v spoločnosti a v súčasnej dobe je na liečení v zahraničí, preto nemôže byť požiadaný o zvolanie riadneho valného zhromaždenia spoločnosti. Skutočným dôvodom odvolania žalobcu bolo, že správou zo dňa 29.7.2011 upozornil spoločníkov žalovaného Ing. J. a Ing. T. na nezákonné vyberanie finančných prostriedkov žalovaného. Vydanie bezdôvodného obohatenia je už predmetom vymáhania. Jednému zo spoločníkov Ing. G. O. bola pozvánka na rokovanie mimoriadneho valného zhromaždenia doručená až dňa 2.8.2011 a taktiež žalobca neobdržal pozvánku na MVZ do 15 dní pred dňom konania, čím boli porušené ustanovenia spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalobca ako dôkazy označil: obálka doručovaná Ing. O., spoločenská zmluva žalovaného, čiastočná správa žalovaného zo dňa 29.7.2011, výdavkový pokladničný blok zo dňa 26.7.2011, výpis z elektronického bankovníctva zo dňa 30.6.2011 a 8.7.2011.
2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.8.2013 žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Pozvánka na mimoriadne VZ bola doručovaná všetkým spoločníkom spoločnosti, vrátane p. O., ktorý sa ho nezúčastnil. MVZ bolo zvolané dňa 31.7.2011 troma konateľmi spoločnosti: Ing. J., Ing. T. a Ing. J., ktorí boli v tom čas 75% vlastníkmi spoločnosti. Pôvodne bola žiadosť o zvolanie VZ adresovaná žalobcovi, ale ten ho odmietol zvolať. Prebehla telefonická komunikácia medzi Ing. T. a žalobcom. Žiadosť o zvolanie VZ bola doručená aj emailom pánovi Ing. G. O. ešte dňa 31.7.2011. Tento spoločník sa však dlhodobo nezúčastňuje na riadení spoločnosti a všetky zásielky sa z jeho trvalého pobytu vracajú ako neprevzaté. Dôvodom na zvolanie MVZ bola skutočnosť, že žalobca ako konateľ sa dlhodobo nezdržoval v spoločnosti, dokonca v tej dobe bol na liečení v zahraničí. Svoju práceneschopnosť doručoval i súdu, ktorý viedol voči nemu trestné konanie. Forma konania v spoločnosti zapísaná v obchodnom registri, kedy konali vždy dvaja konatelia spoločne, pričom jeden z nich musel byť vždy žalobca, znemožňovala vykonávať ostatným konateľom ekonomické a právne rozhodnutia v mene spoločnosti a tým aj zabezpečiť jej riadny chod. V danom období nebolo možné robiť úhrady faktúr, prijímať do pracovného pomeru ľudí, resp. s nimi ukončiť zmluvné vzťahy, podpísať zmluvy, mesačné daňové priznania za DPH. Boli porušované ustanovenia § 135a a 135 Obchodného zákonníka. Okrem iného pošta chodila na adresu sídla spoločnosti, ktorá bola blízka žalobcovi a ostatní konatelia sa k nej nemohli dostať. Neskôr konatelia žalovaného zistili, že žalobca v inej spoločnosti (ktorá má identické zloženie majiteľov) previedol na túto spoločnosť SCAN Development, s.r.o., IČO: 35 834 234 bez súhlasu VZ dlhy tretích osôb, ktoré následne spôsobili, že spoločnosť sa dostala do konkurzu. Išlo o zmluvy o prevzatí dlhu uzavreté s pánom O. T. predsedom predstavenstva Rádia Viva, a.s. v celkovej výške 1.702.311 €. Nakoľko žalobca o tom neinformoval spoločníkov žalovaného, konatelia mali dôvodné podozrenie a reálnu obavu, že žalobca v spoločnosti žalovaného vykoná podobné právne kroky. Spoločnosť žalovaného mala uzatvorené zmluvy na zabezpečenie vysielania Rádia VIVA, a.s., preto zvažovala i podanie trestného oznámenia na žalobcu, ktoré ale nepodala, nakoľko voči nemu bolo už vedené iné trestné konanie. Spoločníci boli zároveň názoru, že spoločnosti hrozí nebezpečenstvo z omeškania (nemohli hradiť zo svojho účtu, meškalo sa s úhradami výplat, energií, sociálnej poisťovni, daňovému úradu, atď.) v zmysle článku X, bod 6 spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný ako dôkaz označil: pozvánka na rokovanie MVZ, zásielka adresovaná Ing. O. s pozvánkou na rokovanie MVZ, Zmluvy o prevzatí dlhu 1-5.
3. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 10.6.2015 poukázal na porušenie článku 10, ods. 1 bod 5 spoločenskej zmluvy. Nedošlo k písomnej žiadosti o zvolanie VZ a žalobcovi nebola doručená pozvánka na MVZ:
4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní potvrdil, že písomná žiadosť o zvolanie VZ bola doručená žalobcovi iba emailom. Pozvánka žalobcovi doručovaná nebola. Pozvánka bola doručovaná Ing. G. O. osobne dňa 31.7.2011 za prítomnosti p. J. a koncipientky právneho zástupcu žalovaného, ktorú si v daný deň riadne prevzal. Pozvánka bola p. O. doručovaná i písomne, ale zásielka sa vrátila ako neprevzatá. P. O. zvolanie MVZ nenamietal, pričom mal možnosť sa ho zúčastniť. Zvažoval sa i kratšia lehota na zvolanie MVZ z dôvodu situácie v spoločnosti žalovaného, kedy nebolo možné platiť dane, vyplácať mzdy, energie, resp. nič platiť. Ako dôkaz označil výpoveď svedka p. R. Š., výsluch zamestnancov žalovaného, výsluch p. J.Š., J..
5. Konateľ žalovaného Ing. C. T. na pojednávaní dňa 10.6.2015 uviedol, že žiadosť o zvolanie MVZ bola žalobcovi doručovaná nielen emailom, ale i písomne. Bola vykázaná ako nedoručená a žalobca na ňu nereagoval. V spoločnosti nebolo možné konať, ale písomné výzvy na žalobcu neexistujú. Bol upozorňovaný ústne. Na otázky právneho zástupcu žalobcu konateľ uviedol, že záväzky spoločnosti žalovaného boli nejaké pred konaním MVZ uhrádzané, nepamätal si. Spoločnosť už záväzky neuhrádza, nakoľko už tretí rok nemá zamestnancov ani iné dlhy. Z minulosti ešte existujú záväzky, ale nevedel uviesť z akého obdobia. V čase zvolania MVZ žalovaný nebol dlžníkom Sociálnej poisťovne, až v čase po tom. V čase jeho nástupu do funkcie konateľa bola spoločnosť žalovaného výrazne zadĺžená - 700 tisíc EUR, ako dlh spoločnosti Towercom. Išlo o dlh ešte po rádiu TWIST. O uzavretí zmlúv sa mal konateľ žalobcu dozvedieť už v júni 2011. Na pojednávaní dňa 29.4.2016 potvrdil že žiadosť o zvolanie MVZ bola doručovaná poštou dňa 30.7.2011, avšak doklad má pani Š., ktorá mala na starosti všetky účtovné doklady žalovaného a ktorá spolupracovala so žalobcom a doklady zadržiavala. Preto ich nie je možné získať.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4.11.2015 vo vzťahu žalobcom k napádaným uzneseniam VZ uviedol, že na adrese sídla, ktorá bola zmenená, sedí žalobca a žalovaným zmenou išlo o tom, aby sa žalobca nedostal k zásielkam, keďže nové sídlo, bolo na adrese niektorého z konateľov žalovaného. Žalovaného sa dotklo najmä uznesenie, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti a bola zmenená forma konania v spoločnosti.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 29.4.2016 uviedol, že p. Č. bola oprávnená konať v mene spoločnosti IUS (predtým Legal Smith), nakoľko v nej bola vedená ako koncipientka. V zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb táto spoločnosť poskytovala právne služby žalovanému ako spoločnosti. Právne služby boli poskytované nielen žalovanému, ale i spoločnosti SCAN Development, Radio VIVA a VIA Media a to do júna 2011. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.8.2016 právny zástupca poukázal na neplatne uzavreté Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 4.9.2009 voči p. G. a O. , o ktorých sa žalovaní dozvedeli až po tom, ako boli schopní sa oboznámiť skonaním žalobcu po odkúpení spoločnosti žalovaného. Pre takéto konanie žalobcu hrozilo akútne nebezpečenstvo hroziacej škody a bolo nevyhnutné žalobcu odvolať z pozície konateľa.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľov žalovaného: Ing. C. T., Ing. K. J., svedka Ing. O. J., S. Č., zápisnicou z MVZ konaného dňa 15.8.2011, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 7Cpr/1/2012, dôkazmi ktoré označil žalobca: obálka doručovaná Ing. O., spoločenská zmluva žalovaného, čiastočná správa žalovaného zo dňa 29.7.2011, výdavkový pokladničný blok zo dňa 26.7.2011, výpis z elektronického bankovníctva zo dňa 30.6.2011 a 8.7.2011pozvánka na rokovanie MVZ, zásielka adresovaná Ing. O. s pozvánkou na rokovanie MVZ, Zmluvy o prevzatí dlhu 1-5, plná moc udelená p. O. a p. J., písomná žiadosť o zvolanie VZ adresovaná žalobcovi zo dňa 30.7.2011, interný oznam z 1.10.2009, oznámenie žalobcu zo dňa 1.10.2009, žiadosť o zvolanie VZ v spoločnosti SCAN Development z 24.6.2010, pozvánka na uvedené VZ spolu s doručenkou pre Ing. Rótha, emailová komunikácia medzi C. Y. a spoločnosťou Akius, zoznam faktúr žalovaného za rok 2010,211, zápisnica z VZ spoločnosti SCAN Development z 15.8.2011, uznesenie NS SR sp.zn. 3Tost 43/2011výtlačky z internetu ohľadom pojednávaní v kauze Devín banka, návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu z 21.11.2011. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom JUDr. O. Y., na vypočutí, ktorého žalovaný netrval (viď pojednávanie dňa 23.11.2016), p. Š., keď žalovaný poukazoval na jej výpoveď v konaní OS BA IV, ani zamestnancov rádia VIVA, ktorých prítomnosť žalovaný nezabezpečil, ani neoznámil súdu ich adresy, resp. nežiadal súd o zabezpečenie ich prítomnosti. Súd vykonal dokazovanie i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné:
9. Žalobca JUDr. Mag. C. Y. na pojednávaní dňa 4.12.2015 uviedol, že nevylučuje doručenie pozvánky, avšak nebola mu doručená žiadosť o zvolanie MVZ. V danom čase neexistoval naliehavý právny záujem žalovaného na zvolaní MVZ, nakoľko sa aktívne zúčastňoval na chode spoločnosti a bol v nej prítomný najmenej trikrát do týždňa. V čase zvolania a konania MVZ nebol na liečení, nakoľko na poslednom liečení bol asi pred 10 rokmi a na PN asi v iba v roku 2011, keď si zlomil ruku. V spoločnosti komunikoval osobne alebo telefonicky. Uviedol, že v čase jeho konateľstva spoločnosť žalovaného mala zamestnancov, asi 20, ale ich počet sa mu prelínal, nakoľko žalovaný bol spoločnosťou paralelne fungujúcou popri spoločnosti Rádio Viva, a.s.. Príkazy na úhradu miezd dával najmä s p. Bartošom, ktorý sa najviac zúčastňoval v spoločnosti.
10. Na pojednávaní dňa 28.9.2016 dovypočutý žalobca uviedol, že Spoločenská zmluva rieši kam sa presne doručuje pozvánka, pričom adresa jeho trvalého pobytu nebola menená v priebehu 40 rokov. V kontakte bol najmä s p. J.. V období pred zvolaním VZ prebiehala aj rozsiahla mailová komunikácia medzi ním a spoločníkmi žalovaného. V roku 2011 nebol na žiadnom liečení. Sídlo spoločnosti bolo síce na Panenskej, ale výkon bol na ul. Šalviová, kde sa nachádzali i účtovné doklady. Účtovníčka riešila všetko v zmysle pokynov, nepotrebovala na to predchádzajúci súhlas. Paušálne boli platené mzdy, odvody, splátkové kalendáre, elektrina, vysielanie Towercomu, ako i spoločnosti p. J., ktorý poskytoval služby spoločnosti žalovaného, ako aj dlhy z predchádzajúceho obdobia. Žalovaný si v tomto čase plnil svoje povinnosti riadne a včas, účtovníčka na vykonanie prevodu prostredníctvom internet bankingu nepotrebovala predchádzajúci súhlas, ale zaplatila priamo. V čase pred zvolaním VZ išlo o riadne funkčnú spoločnosť žalovaného s riaditeľom Hofmanom. Ohľadom udelenej plnej moci uviedol, že mohla byť udelená pre účely riadneho chodu spoločnosti, keď bol na prelome mesiacov máj a jún 8 dní na dovolenke. Ohľadom vstupu spoločníkov do spoločnosti žalovaného uviedol, že v r. 2011 bol záujem usporiadať nanovo pomery v spoločnosti rádia VIVA, preto bez problémov
previedol obchodné podiely spoločnosti žalovaného. Celá spolupráca spoločnosti žalovaného vyplynula z predchádzajúcej komunikácie okolo rádia VIVA. Účtovné doklady nielen žalovaného sa nachádzali vždy v rádiu VIVA. Žalobca dokonca podal trestné oznámenie na spoločníkov, keď zobrali účtovné doklady bez vedomia kohokoľvek v priebehu rokov 2009 až 2011. O trestnom konaní spoločníci vedeli už dávno pred konaním VZ. Na Panenskej ulici č. 24 v Bratislave preberal zásielky žalobca. Za žalovaného posudzovala zmluvy advokátska kancelária IUS. S obsahom bártrovej zmluvy na auto bol oboznámený. Spoločnosť žalovaného založil na pokyn spoločníkov z dôvodu zabezpečenia funkcií rádia VIVA. Pokyn na nepreberanie pošty od p. J. nedal. Nie je zrejmé, kde bolo zvonené, keďže na danom sídle je spoločná vrátnica asi pre 40 iných firiem. Pani Č. nesplnomocnil na preberanie zásielok ako fyzická osoba a v mene žalovaného nevedel uviesť, či jej bola plná moc udelená.
11. Konateľ žalovaného Ing. C. T. na pojednávaní dňa 18.3.2016 uviedol, že v roku 20111 žalobca čelil obvineniu v kauze Devín banka, kedy dňa 2.8.2011 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom pre dlhodobú chorobu, pričom dňa 1.8.2011 žalobca podpísal plnú moc v Bratislave. Priamo od žalobcu nemal vedomosť o PN. V čase pojednávania okolo 1.8.2011 bol žalobca žiadaný o predloženie účtovných dokladov, ako aj zvolanie MVZ. Žalobca v spoločnosti nebol, nepreberal poštu, nezúčastňoval sa na chode spoločnosti. Počas funkcie žalobcu ako konateľa došlo k viacerým konaniam, ktoré sa dodnes nevysvetlili. Ako príklad uviedol, že spoločnosť rádio VIVA realizovala reklamu pre DANUBE WINX, pričom žalobca nevystavoval zápočtové listy aj keď spoločnosť bola veriteľom spoločnosti rádio VIVA, ktorá mala voči nim podlžnosti. Bolo to v čase pred konaním valného zhromaždenia v období od r. 2009 až 2011. Ďalej rádio VIVA odvysielalo reklamu na auto, avšak bez nejakej protihodnoty, keď ani auto nebolo k dispozícii. Žalovaný predstavuje servisnú spoločnosť vo vzťahu k rádiu VIVA, preto mal utŕžiť hodnotu za vysielanú reklamu. Na pojednávaní dňa 29.4.2016 doplnil, že peňažné prostriedky vo výške 2.000 € a 2.985,43 € si zapožičal u žalovaného na zápočet sumy, ktorú vložil do spoločnosti a bola zjavne vyššia - 450.000 €.
12. Konateľ žalovaného Ing. K. J. na pojednávaní dňa 18.3.2016 uviedol, že spoločnosť žalovaného založil žalobca na vlastné meno a na vlastný účet. V tom čase rádio VIVA mala pre svoje účely vedenia obchodnej činnosti založenú spoločnosť Viva media. Následne žalobca začal bez súhlasu spoločníkov rádia VIVA, resp. spoločníkov spoločnosti SCAN Development riadiť rádio prostredníctvom žalovaného. Postupne na žalovaného previedol všetky činnosti VIVA media a bez súhlasu vymenoval aj nového predsedu predstavenstva v rádiu Viva, bez informovania spoločníkov ako i bez zvolania VZ. Nový predseda predstavenstva rádia Viva bol jeho kolega z právnickej kancelárie p. T.. Žalobca bol zaviazaný spoločenskou zmluvou uzavretou v spoločnosti Scan Development, že nemôže konať samostatne nad 100 tis. EUR. Žalobca postupne utlmil všetku činnosť v 100 %-nej dcérskej spoločnosti - Viva media a túto premiestnil na žalovaného. O tejto skutočnosti spoločníci nemali dlho vedomosť. Následne sa konateľ žalovaného p. J. domáhal ako člen dozornej rady rádia Viva preukázania účtovných dokladov týkajúcich sa spoločnosti rádia Viva. Žalobca na nástenku rádia Viva umiestnil oznam o tom, že konateľ J. nie je oprávnený zúčastňovať sa na akomkoľvek chode spoločnosti rádia Viva, a to napriek tomu, že bol spolumajiteľ. V nadväznosti na uvedené, sa ekonómka snažila brániť p. J. v získaní účtovných dokladov. Po sporoch za účasti právnikov nakoniec účtovné doklady získal. Vtedy sa ozval žalobca, ktorý sa začal vyhrážať jednak súdnymi spormi a jednak tým, že niekto im to zráta. Uvedomili si, že podniká na vlastný účet, nakoľko niektoré z obchodov boli netransparentné a neúčelné. Medzi jeho obchodné praktiky patrilo poskytovanie 98 %-tnej zľavy subjektom, o ktorých spoločníci nemali vedomosť a ktoré postupne tunelovali spoločnosť. Po upozornení žalobcu na trestnoprávnu rovinu jeho konania, žalobca navrhol prevod celej spoločnosti žalovaného na spoločníkov p. O., J., T. a J. v podiele 5 %. Na zabránenie šafárenia v spoločnosti žalovaného chceli zvolať valné zhromaždenie, avšak to nebolo možné, nakoľko žalobca v tom čase už vôbec nechodil do spoločnosti, stretával sa pokútne len s niektorými ľuďmi a nebolo možné mu doručiť žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia. Konateľ J. sa o to snažil osobne na Panenskej ul. 24, na sídle žalobcu a právnickej kancelárie, avšak nebol úspešný. Žiadosť o zvolanie VZ spoločnosti Scan Development prevzala p. Č., avšak odvtedy mu ďalšie doručovanie bolo znemožnené tým, že na právnickej kancelárii nechali namontovať kamery a vždy, keď ho videli zamkli vchod. Zvolanie VZ bola naliehavé s poukazom na situáciu. Keďže žalobca odmietal zvolať VZ, museli ho zvolať spoločníci. Písomná žiadosť o zvolanie MVZ existuje, ale neexistuje doklad o doručení, keďže sa konateľ nikde nevedel dostať, nakoľko pred ním zamkli dvere. Doručovanie žiadosti o zvolanie MVZ sa realizovala i poštou, ale nie prostredníctvom jeho osoby. Na pojednávaní dňa 29.4.2016 doplnil, že ho pri doručovaní žiadosti o zvolanie MVZ na parkovisku videl JUDr. O. Y., avšak nevedel uviesť, či videl priamo doručovanie, iba sa o tom bavili. Žalobca sa do spoločností dostal tak, že po
prevzatí rádia boli potrebné investície, ktoré mali prisľúbené od pána G., avšak za podmienky účasti žalobcu v spoločnosti, ktorý bude dohliadať na správne použitie investícií. Na otázku a kým titulom si prevzal od spoločnosti žalovaného 3.000 €, uviedol, že si pôžičku bral po dohode s ostatnými spoločníkmi a určite ju vrátil. Následne bola na zápočet jeho investícií do spoločnosti. Na otázku súdu, prečo sa stali spoločníkmi u žalovaného od 15.6.2011, uviedol, že bolo jednoduchšie tam vstúpiť ako to všetko vracať naspäť. Od vstupu spoločníkov do spoločnosti bola ako naliehavá situácia, ktorú je potrebné bezodkladne riešiť - vypnutie rádia VIVA zo strany Towercomu.
13. Svedok Ing. O. J., spoločník a bývalý konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 2.9.2016 uviedol, že so žalobcom sa pozná ešte z čias pred tým, ako založil spoločnosť žalovaného a to z rádia VIVA. Žalobca založil spoločnosť žalovaného ako 100 % spoločník. Následne bol výzvou upozornený o svojom trestnoprávnom konaní z dôvodu, že dochádzalo ku konfliktu záujmov v spoločnosti žalovaného so spoločnosťou rádia VIVA a SD. Žalobca uviedol, že to tak nebolo myslené a previedol obchodné podiely na všetkých spoločníkov. Spoločnosť žalovaného mala na starosti prevádzkovanie rádia VIVA, o konflikte záujmov žalobcu so spoločnosťami rádia VIVA a SD sa dozvedeli až z obchodného registra. V spoločnosti žalovaného nebolo možné nič konať z dôvodu, že pre konanie val. zhromaždenia bolo potrebné 100 % kvórum. Išlo o patovú situáciu, nakoľko p. O. sa vyhýbal konaniu a účasti na valnom zhromaždení a spoločnosť nemohla nič zmeniť bez jeho účasti. Táto skutočnosť umožňovala žalobcovi nekonať, nebolo možné vykonať platobné transakcie. Ešte v lete v r. 2011 bol žalobca niekoľkokrát vyzývaný na zvolanie VZ. Žalobca na niekoľko týždňov odišiel zo spoločnosti a udelil generálnu plnú moc pre neho a p. O., avšak nebolo možné na základe nej konať, lebo p. O. ju odmietol prijať. Svedok po nahliadnutí na plnú moc uviedol, že išlo len o splnomocnenie pre O.. Žalobca v období júl august 2011 bol na 2 týždne hospitalizovaný v zahraničí a uvedenú plnú moc zanechal v právnickej kancelárii. Následne upresnil, že na liečení v Salzburgu bol po 1.8.2011. O hospitalizácii sa dozvedel od žalobcu, kedy k prebratiu plnej moci došlo na parkovisku, kde asi hodinu preberali jej obsah. Nepamätal si, že by na tomto stretnutí žiadali o zvolanie VZ. Tým, že nebolo možné v spoločnosti žalovaného konať, boli porušované predpisy o vysielaní a retransmisii a celý chod a prevádzka spoločnosti žalovaného bola mimo kontroly spoločníkov. Hrozilo, že sa nemusí vysielať, pričom ak by sa nevysielalo po dobu 30 dní, spôsobilo by to zánik licencie pre spoločnosť rádio VIVA. Žalobca podpisoval koprodukčné zmluvy prostredníctvom p. T. z rádia VIVA, ktorý podpísal čo mu žalobca pripravil a to so spoločnosťou žalovaného. Obdobie júl - august predstavuje všeobecne pre rádio najhoršie obdobie, kedy je potrebné konať, pričom rádio VIVA mala ešte veriteľov na krku a spoločníci nemohli nič konať. Žalovaný nebol schopný platiť výplaty. Žalobca od začiatku konal proti záujmu spoločníkov a spoločnosti, o dražbe akcii rádia VIVA sa dozvedeli až z obchod. vestníka. Podozrieval žalobcu, že žalovaný bol zriadený na zastavenie činnosti rádia VIVA, nakoľko bol záujem o získanie jej licencie. Na otázku, či mal v období založenia spoločnosti žalovaného možnosť nahliadnuť do dokumentov a iných zmluvných vzťahov medzi žalovaným a rádiom VIVA, uviedol, že v tom období nie, väčšina dokumentov žalovaného nebola zo strany žalobcu dodnes predložená. V čase uzatvorenia zmlúv o prevode obchodného podielu nebol problém skontaktovať sa so žalobcom. Podmienky zo strany žalobcu, to zn. podpísať spoločenskú zmluvu v predloženom znení museli spoločníci splniť pod tlakom konkurzu rádia VIVA zo strany veriteľa. Nakoľko mali založené majetky v prospech veriteľov, mali strach že o ne titulom konkurzu prídu. Nepamätal si doručovanie pozvánky p. O. ohľadom konkrétneho VZ. V čase pred odvolaním žalobcu bolo veľa kampaní bez finančných výstupov, po jeho odvolaní rádio VIVA rástlo v príjmoch, išlo o cashový prebytok, avšak likvidita bola nízka, nakoľko všetky získané prostriedky boli vynaložené na uspokojenie veriteľa Towercome. Na otázku ako fungovalo u žalovaného uhrádzanie miezd, daní a iných povinných platieb v júli 2011, svedok uviedol, že uhrádzanie miezd fungovalo elektronicky na základe platobného styku s Tatra bankou, kedy žalobca a p. Y. podpísali účtovníčke asi 3 vzory, v zmysle ktorých mohla obmedzene konať. Kopili sa nesplatené prevodné príkazy neautorizované, nakoľko v prípade elektronickej platby sa prevod najprv vytlačí a potom sa musí zautorizovať. Nevedel uviesť, či a kedy boli tieto prevody zaplatené. Žalobca v spoločnosti neúradoval, stretával ho buď v meste, alebo v jeho právnickej kancelárii. Na otázku, či bol žalobca žiadaný o podpis prevodných príkazov, svedok uviedol, že áno, ale problém bol v komunikácii, ako aj v skutočnosti, že bol zlý cashflow. So žalobcom boli v kontakte, pričom telefonicky sa s ním dalo vždy spojiť, len svedok mal pocit, že strkal hlavu do piesku pred riešením problémov. O štruktúre dlhov v spoločnosti rádio VIVA, SCAN Development a žalovaného pred odvolaním žalobcu nemal vedomosť, keď nevedel o zmene štruktúry veriteľov a hroziacej dražbe akcií rádia VIVA.
14. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 27.9.2016 namietal, že Mgr. S. Č. úzko spolupracuje so spoločnosťou smith&smith legal, s.r.o., (predtým IUS, www.akius.sk <http:// www.akius.sk>) kde je advokátskym koncipientom od roku 2009. Sídlo žalobcu ako aj žalovaného bolo rovnaké na Panenskej 24 v Bratislave. Pani Š. podala na Okresný súd Bratislava IV žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorá bola zamietnutá. Svedeckými výpoveďami v tomto konaní bolo preukázané, že zadržiavala dôležité dokumenty v spoločnosti žalovaného týkajúce sa prevodu dlhovej služby medzi spoločnosťami rádio VIVA a SCAN Development. Žalobca v tomto konaní potvrdil úzku spoluprácu s p. Šimončíkovou aj potom ako bol odvolaný z funkcie konateľa žalovaného. Uvedené potvrdila sama Šimončíkova, keď uviedla, že konala na jeho pokyny. Z uvedeného je pravdepodobné, že doklad o doručovaní pozvánky na MVZ (doručenka) sa stratil. V pracovnom stole p. Š. sa mali po jej odchode z práce dňa 26.3.2012 nájsť v neoprávnenej držbe dokumenty dôležité pre žalovaného, na vydanie ktorých bol márne vyzvaný žalobca, o čom mala vedomosť. Išlo teda o konanie v rozpore so záujmami žalovaného ako zamestnávateľa a o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že v prípade potreby sú ochotní vypovedať zamestnanci, moderátori rádia, predajcovia reklamného času rádia. Žalobca spoločníkom žalovaného oznámil, že je proti nemu vedené trestné konanie až po prevode obchodných podielov, pričom ak by o tom mali vedomosť s istotou by nevstúpili do tejto spoločnosti. Sudca mohol žalobcu vziať do väzby, pričom toto nebezpečenstvo počas súdneho konania stále pretrváva.
15. Svedkyňa S. Č. na pojednávaní dňa 11.11.2016 uviedla, že pracuje v spoločnosti smith&smith legal asi 7 rokov ako advokátsky koncipient a žalobcu pozná, pretože pracuje v ich priestoroch. Na otázku či bola splnomocnená na preberanie zásielok žalovaného potvrdila, že predtým ako prebiehala spolupráca so žalovaným, nepamätala si v akom období to bolo, bola splnomocnená na preberanie pošty za spoločnosť žalovaného a to ako fyzická osoba. Splnomocnená od žalobcu na preberanie pošty nebola, nakoľko žalobca si poštu preberal sám. Či v mene žalovaného v období jún - august 2011 prevzala i zásielku nazvanú ako žiadosť o zvolanie VZ si nevedela spomenúť, nakoľko denne chodilo najmenej 5 až 10 zásielok a na uvedenej adrese sídlilo viacero firiem. Žalobca nebol oprávnený dávať pokyny na spracovanie právnych služieb. Nespomenula si, či došlo k situácii, že by prebrala poštu označenú pre žalobcu ako konateľa žalovaného. Väčšinou bola zásielka označená buď priamo na žalobcu alebo spoločnosť žalovaného. Žalobca ako fyzická osoba mal adresu inde ako na Panenskej 24, ale ako podnikateľ - živnostník mal adresu u nich na Panenskej. Žalobca ak nebol prítomný a zásielka bola doručená žalobcovi ako živnostníkovi, preberala za neho poštu spolu s kolegom, s ktorým ju aj následne triedili. Pred vstupom do kancelária boli dvoje dvere, ktoré sa otvárali buď kľúčom alebo videovrátnikom. Pokyn na obmedzenie otvárania dverí od žalobcu ako konateľa žalovaného nedostala. Otvárali každému, ak mal kto otvoriť.
16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV bolo pri výpovedi R. Š. zistené, že pracovala pre rádio VIVA na dohodu, pre žalovaného na pracovnú zmluvu a v spoločnosti SCAN Development robila účtovníctvo. Poprela, že by v pracovnom stole mala nejaké účtovné dokumenty. Zmluvy o pôžičkách sa v účtovníctve nenachádzali. Dávala len podklady na prípravu zmlúv, všetko zabezpečoval p. Y. s vedomím p. J.. Uviedla, že všetko bolo zmanipulované prepojenými osobami p. T., p. Š..
17. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase podania žaloby (ďalej len „OBZ“) každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
18. Podľa 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno v prvom prípade najmä vtedy, ak to vôbec procesný predpis pripúšťa. V zmysle novelizovaného znenia procesného
predpisu je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Keďže právnymi skutočnosťami sú také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ako i právne úkony spočívajúce v prejave vôle smerujúcom najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, pričom je možné, že pri niektorých právnych vzťahoch je nevyhnutné aby nastalo viacero právnych skutočností, možno uznesenia ako rozhodnutia spoločnosti, považovať za právne skutočnosti. Určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným sa možno domáhať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z ustanovení Obchodného zákonníka je zrejmé, že možnosť určenia neplatnosti uznesenia VZ v tomto prípade vyplýva z ust. § 131 ods. 1 OBZ.
20. Ďalším predpokladom pre domáhanie sa neplatnosti uznesenia VZ je nielen hmotnoprávna podmienka, že napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre vecnoprávne ako aj formálnoprávne vady, ale i podmienka, že uznesenie prijaté na VZ sa bývalého konateľa týka a žaloba bola podaná v lehote do troch mesiacov od prijatia uznesenia VZ. Obchodný zákonník nemá všeobecnú úpravu neplatnosti právnych úkonov. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa preto posudzuje podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka. K neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Spoločenská zmluva a stanovy obchodnej spoločnosti sú normy, ktorými si táto právnická osoba autonómne upravuje svoje vnútorné záležitosti. Rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorú môže súd na návrh osoby k tej legitimovanej vysloviť, a to na základe včasne podanej žaloby v zmysle § 131 prípadne § 183 OBZ. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť ( Rozsudok NS SR sp.zn. 2Obo 112/01 ).
21. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti schválených rozhodnutí na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré svojou povahou je potrebné považovať za prijaté uznesenia VZ v zmysle § 127a ods. 1 a 131 ods. 1 OBZ, ktoré sa konalo dňa 15.8.2011 a ktorého sa žalobca nezúčastnil. Žalobu podal žalobca v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote dňa 9.9.2011 na tunajšom súde. Aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby je konateľ, prípadne bývalý konateľ/spoločník, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka a pasívne legitimovaná je spoločnosť, ktorej valné zhromaždenie prijalo uznesenia, ktorých vyslovenie neplatnosti sa podanou žalobou žalobca domáha, t.j. žalovaný. Ako vyplýva z uvedeného, návrh na vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je zvláštnou určovacou žalobou, pre ktorú Obchodný zákonník presne vymedzuje okruh osôb, u ktorých je daný právny záujem na takomto určení, vymedzením okruhu osôb oprávnených podať žalobu. V čase podania žaloby ako i v čase vyhlásenia rozhodnutia žalobca spĺňal podmienku uvedenú v § 131 ods. 1 OBZ, t.j. bol bývalým konateľom spoločnosti žalovaného. Z výpisu z obchodného registra síce vyplýva, že konateľom bol až do 29.9.2011, avšak zápis zmeny v osobe konateľa v obchodnom registri má iba deklaratórny účinok. Súd preto v zmysle § 131 ods. 1 OBZ skúmal, či bola splnená ďalšia podmienka zachovania si aktívnej vecnej legitimácie a to či žalobca preukázal, že sa ho uznesenia prijaté na MVZ týkajú.
22. Žalobca namietal platnosť všetkých uznesení prijatých na VZ zo všeobecných dôvodov a to že pozvánka na rokovanie MVZ žalovaného zo dňa 31.7.2011 bola jednému zo spoločníkov Ing. G. O., L. S.. N.. B.. D. XX, Bratislava doručená neskoro až dňa 2.8.2011, že dôvod zvolania MVZ je nepravdivý, pri zvolaní MVZ boli porušené ustanovenia Spoločenskej zmluvy žalovaného, keď žalobca neobdržal pozvánku na VZ do 15 dní pred dňom konania VZ, žalobca nebol písomne požiadaný o zvolanie VZ a neexistovalo nebezpečenstvo z omeškania, ktorý by zakladalo možnosť zvolať VZ bez predchádzajúcej výzvy konateľa, resp. bez dodržania lehoty na doručenie pozvánky spoločníkom stanovenej v spoločenskej zmluve.
23. Podľa § 128 ods. 1 OBZ: Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
24. Podľa § 129 ods. 1 OBZ: Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
25. Podľa § 129 ods. 2 OBZ: Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
26. Podľa článku X časť I. ods. 4 Spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 26.5.2011 (ďalej len „Spoločenská zmluva“): Valné zhromaždenie zvoláva konateľ najmenej jedenkrát ročne, pričom bude zvolané tak, aby sa konalo najneskôr do 31.5. každého kalendárneho roka. Konateľ je povinný zvolať valné zhromaždenie vždy, keď poklesnú prostriedky v rezervnom fonde na polovicu stavu oproti stavu v dobe konania ostatného valného zhromaždenia.
27. Podľa článku X časť I. ods. 5 Spoločenskej zmluvy: V prípade potreby je valné zhromaždenie oprávnený zvolať ktorýkoľvek zo spoločníkov, pokiaľ ho na jeho písomnú žiadosť nezvolá do 15 dní konateľ a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, aj bez predchádzajúcej výzvy konateľa.
28. Podľa článku X časť I. ods. 6 Spoločenskej zmluvy: Všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie písomne tak, aby pozvánku obdržali najneskôr do 15 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Pozvánka musí obsahovať návrh programu konania, miesto a dátum konania VZ. Ak má byť na VZ schvaľovaná ročná účtovná závierka a výročná správa o hospodárení, musí byť ich návrh priložený k pozvánke. Lehota nemusí byť dodržaná, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a/alebo všetci spoločníci s tým súhlasia.
29. Valné zhromaždenie zvolávajú zásadne konatelia spoločnosti (§128 OBZ) na základe pravidiel upravených v spoločenskej zmluve. V prípade žalovaného stanovila Spoločenská zmluva v časti X časť I. ods. 4 výnimku, kedy valné zhromaždenie môže zvolať v prípade potreby ktorýkoľvek zo spoločníkov avšak za splnenia podmienky 1/ že musí byť predtým písomne požiadaný konateľ, 2/ ten na základe písomnej žiadosti spoločníka VZ nezvolá do 15 dní, 3/ alebo bez predchádzajúcej výzvy konateľa, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločník Ing. C. T. dňa 30.7.2011 vypracoval a adresoval písomnú žiadosť o zvolanie VZ žalovaného konateľovi Mag. JUDr. C. Y. na adresu E. XX v J.. Išlo o adresu, ktorú mal žalobca zapísanú ako adresu trvalého pobytu i v Spoločenskej zmluve (článok X, časť III konateľ spoločnosti, ods. 2). Žiadosť obsahovala i program rokovania VZ. Z dokazovania ale nemal súd za preukázané, že by táto písomná žiadosť bola i doručená konateľovi žalovaného Mag. JUDr. C. Y.. V prvom rade súd poukazuje na rozporuplné tvrdenia spoločníkov žalovaného, ich právneho zástupcu a na zápis uvedený v zápisnici z mimoriadneho VZ. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 10.6.2015 tvrdil, že pozvánka bola žalobcovi doručovaná e-mailom. Táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym z dôkazných prostriedkov. Spoločník a konateľ Ing. C. T. tvrdil, že žiadosť bola doručovaná tak emailom, ako i písomne, pričom ako bolo už uvedené, doručovanie emailom nebolo súdu preukázané a taktiež žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o doručovaní poštou, prípadne iným spôsobom. Spoločník a konateľ Ing. K. J. tvrdil, že žiadosť bola doručovaná písomne ako i osobne jeho osobou. Jeho tvrdenia taktiež neboli v konaní preukázané. Žalovaný nevedel súdu preukázať, že by spoločník Ing. J. osobne doručil písomnú žiadosť o zvolanie VZ žalobcovi. Žalovaný netrval na vypočutí JUDr. O. Y., ktorý by mohol vidieť osobné doručovanie p. J. na adrese G. XX, Bratislava. Sám konateľ Ing. J. vo svojej výpovedi potvrdil, že doklad o doručení žiadosti neexistuje. Taktiež tvrdenie žalovaného, že by práve písomnosť, ktorou bola žiadosť o zvolanie VZ zo dňa 30.7.2011, bola doručená žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu - S. Č., nebola preukázaná ani svedeckou výpoveďou S. Č., advokátskej koncipientky v spoločnosti smith&smith legal, s.r.o.. V prvom rade si svedkyňa nepamätala prevzatie takejto zásielky a aj napriek skutočnosti, že bola oprávnená preberať poštu za žalovaného, žalovaný nepreukázal, že by zásielku adresoval samotnej spoločnosti žalovaného (z písomnej žiadosti je zrejmé označenie priamo osoby žalobcu), ako ani že by ju tam doručil/doručoval písomne alebo osobne. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že zásielku označenú priamo na žalobcu ako fyzickú osobu (ako je uvedené na žiadosti o zvolanie VZ) nebola oprávnená prevziať,( uvedené vo svojej výpovedi potvrdil i žalobca, že svedkyňu nesplnomocnil na preberanie pošty), iba ak tak pre žalobcu ako podnikateľa- živnostníka. Súdu taktiež nebolo preukázané tvrdenie, že by v čase doručovania písomnej žiadosti o zvolanie VZ u žalovaného, bol pánovi Ing. J. znemožnený prístup do advokátskej kancelárie smith§smith legal (predtým IUS s.r.o.) na G. ulici. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že bolo nevyhnutné v zmysle článku X časť I odsek 5 doručovať písomnú žiadosť, nie len ako tvrdili žalovaní, adresovať ústnu žiadosť, keď viackrát predtým ústne, prípadne telefonicky žalobcu žiadali o zvolanie VZ. Doručenie
písomnej žiadosti nebolo preukázané ani výpoveďou pani R. Š., ktorá pracovala u žalovaného ako účtovníčka a mala zadržiavať účtovné dokumenty žalovaného. Zároveň sa súdu tvrdenia žalovaných javia ako účelové, nakoľko z písomnej zachyteného prejavu ich vôle v zápisnici z MVZ konaného dňa 15.8.2011 jasne vyplýva, že z dôvodu, že žalobca sa dlhodobo nezdržuje v spoločnosti a v súčasnej dobe je na liečení v zahraničí, pričom forma konania za spoločnosť znemožňuje ostatným konateľom robiť ekonomické a právne rozhodnutia a tým jej riadny chod, zvolávajúci spoločníci nemohli požiadať pána JUDr. Mag. C. Y.Ú. o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti (str. 3). S poukazom na uvedené, súd nemal v konaní za preukázané doručenie písomnej žiadosti o zvolanie VZ žalobcovi ako konateľovi spoločnosti. I v prípade keby aj písomná žiadosť zo dňa 30.7.2011 bola žalobcovi doručovaná poštou ako tvrdil Ing. C. T., ale doklad o doručení „stratila“ pani Š., t.j. aj v teoretickom prípade, keby čo i len v ten istý deň, t.j. 30.7.2011 žalobca prevzal žiadosť o zvolanie VZ, nemohla by márne uplynúť 15 dňová lehota, ktorá bola žalobcovi daná na zvolanie VZ v zmysle článku X, časť I, odsek 5 Spoločenskej zmluvy (15.8.2011) a následne povinná 15 dňová lehota na obdržanie písomnej pozvánky spoločníkov na VZ (článok X, časť I, odsek 6 Spoločenskej zmluvy). V takom prípade by sa MVZ mohlo konať najskôr až dňa 31.8.2011, za predpokladu doručenia písomnej pozvánky už dňa 16.8.2011.
31. V nadväznosti na uvedené, súd skúmal, či bola dodržaná aspoň podmienka hroziaceho nebezpečenstva z omeškania, kedy nebolo potrebné dodržať podmienky doručenia písomnej žiadosti o zvolanie VZ konateľovi - žalobcovi (článok X, časť I, odsek 6 Spoločenskej zmluvy). Nebezpečenstvo z omeškania nebolo v Spoločenskej zmluve definované, preto súd vychádzal z predpokladu, že museli byť splnené podmienky reálnej hrozby z omeškania existujúcej v čase bezprostredne pred zvolaním VZ, ktorá by bola pre spoločnosť žalovaného nebezpečná.
32. Z výsluchu žalobcu nemal súd za preukázané, že by sa v spoločnosti žalovaného nezdržiaval. Žalobca uviedol, že bol v spoločnosti najmenej 2-3 krát do týždňa a na liečení nebol asi 10 rokov. Opak žalovaný výsluchom zamestnancov nepreukázal (nežiadal vykonať dôkaz na poslednom pojednávaní a zároveň ani nezabezpečil vykonanie dôkazu v zmysle ust. § 197 C.s.p.). V súvislosti s PN žalobcu, ktorá mala byť doložená v trestnom konaní vedenom proti žalovanému, súd uvádza, že jednak nebolo preukázané, že by žalobca v trestnom konaní takéto potvrdenie predložil a v prípade, keby tak aj urobil, malo ísť o skutočnosť, ktorú sa žalovaní dozvedeli až následne z médií, resp. od žalobcu (okolo 2.8.2011), kedy už bolo zvolané VZ, preto nemohla predstavovať bezprostredne hroziace nebezpečenstvo z omeškania pred konaním VZ. V konaní nebolo preukázané, že by nebolo možné platiť výplaty zamestnancom spoločnosti žalovaného, platiť faktúry, prijímať do pracovného pomeru, resp. ukončievať pracovné zmluvy, podpisovať zmluvy, podpisovať daňové priznania, atď. bezprostredne pred zvolaním MVZ a to v dôsledku neprítomnosti žalobcu v spoločnosti. Sám Ing. C. T. vo výpovedi potvrdil, že žalovaný nebol dlžníkom Sociálnej poisťovne, až v čase po zvolaní VZ. Svedok Ing. J. uviedol, že uhrádzanie miezd fungovalo elektronicky na základe platobného styku s Tatra bankou, kedy žalobca a p. Y. podpísali účtovníčke asi 3 vzory, v zmysle ktorých mohla obmedzene konať. Skutočnosť, že by sa v dôsledku uvedeného kopili nesplatené prevodné príkazy neautorizované, nebola preukázaná, nakoľko z dôkazov založených v spise nevyplýva, že by v zmysle obsahu uzavretej pracovnej zmluvy mohla účtovníčka žalovaného vykonať prevodné príkazy len na základe súhlasu štatutárneho orgánu a v akej forme musel byť daný súhlas (ústne, písomne). Táto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho ustanovenia zákona. Svedok nevedel uviesť, či a kedy boli tieto prevody zaplatené. Žalobca bol žiadaný o podpis prevodných príkazov, avšak problém bol v komunikácii, ako aj v skutočnosti, že bol zlý cashflow. Skutočnosť, že žalobca s podpisom nesúhlasil, resp. že nebol dostatok finančných prostriedkov na úhradu záväzkov žalovaného, ešte nezakladá nebezpečenstvo z omeškania v dôsledku konania žalobcu. Sám svedok Ing. J. potvrdil, že so žalobcom sa bolo možné spojiť, keď ho stretával buď v meste, alebo v jeho právnickej kancelárii. So žalobcom boli v kontakte, pričom telefonicky sa s ním dalo vždy spojiť, len svedok mal pocit, že strkal hlavu do piesku pred riešením problémov. Plná moc, ktorá mala byť udelená p. O. (č.l. 173-174 spisu) pre neprítomnosť žalobcu v spoločnosti, bola udelená žalobcom (overený podpis žalobcu u notára) až dňa 1.8.2011, t.j. po zvolaní MVZ, preto nemohla zakladať nebezpečenstvo z omeškania hroziace v čase pred zvolaním MVZ. O štruktúre dlhov v spoločnosti rádio VIVA, SCAN Development a žalovaného pred odvolaním žalobcu svedok nemal vedomosť, keď nevedel o zmene štruktúry veriteľov a hroziacej dražbe akcií rádia VIVA, preto nemohla zakladať nebezpečenstvo bezprostredne hroziaceho omeškania. O uzavretí zmlúv o prevzatí dlhu ako uviedli i ostatní spoločníci (a ako vyplýva i z konania na Okresnom súde Bratislava IV sp.zn. 7Cpr/1/2012) sa spoločníci dozvedeli následne až po konaní MVZ, preto nemohlo ísť o bezprostredne hroziacu ujmu, nebezpečenstvo pred zvolaním MVZ. Taktiež interný oznam vyvesený na nástenke rádia VIVA dňa 1.10.2009 nemohol
zakladať nebezpečenstvo bezprostredne hroziaceho omeškania pred konaním MVZ dňa 15.8.2011. Predložené dôkazy o poskytnutých zľavách v roku 2011 nepredstavujú nebezpečenstvo z omeškania, ale preukazujú spôsob hospodárenia v spoločnosti žalovaného, pričom i prípadné porušenie pôsobnosti žalobcu ako konateľa v spoločnosti žalovaného s odbornou starostlivosťou v zmysle § 135a OBZ, prípadne jeho postup v rozpore so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, zakladá zodpovednostné nároky/záväzky žalobcu ako konateľa voči spoločnosti v zmysle § 135a ods. 2 OBZ, čo však nie je predmetom tohto konania.
33. Súd má za to, že celá situácia v spoločnosti žalovaného, ako i v spoločnostiach prepojených so žalovaným (rádio VIVA a SCAN Development) viedla spoločníkov žalovaných k dôvodnému odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa, avšak nepredstavovala nebezpečenstvo bezprostredne hroziaceho omeškania. Celá situácia nepriaznivá pre spoločníkov Ing. T., Ing. J. a Ing. J. vznikala už v čase rokov 2009,2010 (viď interný oznam na nástenke rádia VIVA, založenie spoločnosti žalovaného), o čom mali spoločníci žalovaného vedomosť a kedy mali byť odstraňované príčiny (odvolanie žalobcu zo štatutárnych pozícií spoločností SCAN Development, prípadné odvolanie predsedu predstavenstva rádia VIVA konateľmi SD Ing. J., C. T. a Ing. G. O.) a nie následky odvolaním žalobcu ako konateľa žalovaného s poukazom na naliehavosť situácie.
34. Nakoľko súdu nebola preukázaná existencia reálnej hrozby z omeškania existujúcej v čase bezprostredne pred zvolaním VZ, ktorá by bola pre spoločnosť žalovaného nebezpečná, mal súd za to, že nebol dodržaný postup na zvolanie valného zhromaždenia žalovaného dňa 15.8.2011 v zmysle ustanovení Spoločenskej zmluvy (článok X, časť I, odsek 4,5).
35. V konaní nemal súd za preukázané, ani doručenie pozvánky jednému zo spoločníkov žalovaného Ing. G. O. v zmysle článku X, časti I, odseku 6 Spoločenskej zmluvy. Z doručenky vyplýva, že dňa 2.8.2011 bola spoločníkovi Ing. O.Ó. doručená do jeho dispozície pozvánka na MVZ konané dňa 15.8.2011. Nakoľko pozvánka musela byť doručená najmenej 15 dní vopred pred konaním VZ, bolo potrebné ju doručiť najneskôr dňa 31.7.2011. Taktiež zo zápisnice z MVZ zo dňa 15.8.2011 je zrejmé, že pozvánka bola spoločníkom odoslaná až dňa 1.8.2011, t.j. zjavne bez dodržania lehoty najmenej 15 dní pred konaním MVZ. V konaní žalovaný nepreukázal, že by osobne doručil pozvánku na MVZ Ing. O. skôr. V konaní s poukazom na vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by v danom čase hrozilo nebezpečenstvo z omeškania, ani že by všetci spoločníci s nedodržaním lehoty súhlasili. Žalovaný nepreukázal, že by spoločník Ing. O., či už výslovne, alebo konkludentne s takýmto postupom vyjadril súhlas. Preto je možné konštatovať, že i v prípade doručovania pozvánky na MVZ konané dňa 15.8.2011 nebol dodržaný postup pre jeho zvolanie, čo je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti všetkých rozhodnutí prijatých na valnom zhromaždení súdom (rozsudok NS SR sp.zn. 3Obo 339/1998).
36. Námietku žalobcu, že mu nebola doručená pozvánka na MVZ v lehote 15 dní pred konaním MVZ, súd považoval za nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že žalobca v čase zvolávania MVZ, t.j. ku dňu 31.7.2011, resp. 15.8.2011 nebol spoločníkom žalovaného ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra.
37. Poslednou podmienkou na určenie neplatností uznesení prijatých na valnom zhromaždení, je v prípade žalobcu ako bývalého konateľa spoločnosti i skutočnosť, že sa ho prijaté uznesenie/rozhodnutie prijaté na valnom zhromaždení týka (§ 131 ods. 14 OBZ). V prípade prijatého rozhodnutia, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa, je zjavné, že sa ho uznesenie týka, keďže ide priamo o jeho osobu, ktorá bola odvolaná z pozície štatutárneho zástupcu spoločnosti, s ktorou sú spojené najvýznamnejšie práva spoločnosti. Taktiež rozhodnutie o prijatí zmeny spoločenskej zmluvy sa dotýkalo žalobcu v časti zmeny článku X, časti III, odsek 4, kedy už za spoločnosť konajú iba dvaja konatelia spoločne, bez zohľadnenia povinnej účasti žalobcu, kedy jedným z konateľov musel byť predtým žalobca. Ide zjavne o zásah do postavenia žalobcu ako konateľa a spôsobu jeho konania. Keďže na MVZ nebolo prijaté rozhodnutie o zmene konkrétneho ustanovenia Spoločenskej zmluvy, bolo s poukazom na zmenu časti Spoločenskej zmluvy, nevyhnutné rozhodnúť o neplatnosti takto prijatého rozhodnutia MVZ.
38. V prípade rozhodnutia o zmene sídla spoločnosti žalovaného, žalobca nepreukázal, ako sa ho uznesenie týka. Prijatím uznesenia neboli dotknuté žiadne z jeho práv, pričom žalobca ani neuviedol, ktorých práv by sa rozhodnutie malo dotýkať (zákon nepozná právo konateľa na doručovanie zásielok na určitú adresu). Zmenu adresy sídla/doručovania písomností je možné dosiahnuť na valnom
zhromaždení, prípadne doposielaním na požadovanú adresu. Preto súd v tejto časti žalobe nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci úspešný v časti 2/3 a žalovaný v rozsahu 1/3, súd po odpočítaní úspechu žalovaného (2/3-1/3) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3. Žaloba o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je určovacou žalobou podľa § 137 písm. d) C.s.p. (pôvodne § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), preto súd pri hodnotení úspechu vychádzal z počtu priznaných určovacích výrokov. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.