Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-257-2014.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti žalovaným v 1/rade: B. U.Á., C.. XX.XX.XXXX a v 2/rade: I. U., C.. XX.XX.XXXX, L. S. D.X., W. XXXX/ XX, zastúpená žalovanou v 1/rade, o odporovateľnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaným v 1/ a 2/rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne jeho právny predchodca CETELEM SLOVENSKO, a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava 1 dňa 27.11.2014 podal na tunajšom súde žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/rade, ktorou sa domáhal určenia, že právny úkon dohoda o vysporiadaní dedičstva v osvedčení o dedičstve sp.zn. 10D/22/2012, Dnot 19/2012 uzavretá medzi dedičmi B. U., I. U. X. B. U.Ň. je voči veriteľovi právne neúčinný. Žalobu podal z dôvodu, že platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 11.02.2011 sp.zn. 8Ro/29/2011 bolo povinnému B. U. uložené zaplatiť sumu 722,41 eura s prísl. Pretože dlh dlžník neuhradil, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi W.. U. R. dňa 16.05.2011. V priebehu vykonávania exekúcie bolo zistené, že dňa 12.04.2012 prebehlo dedičské konanie pod sp.zn. 10D/22/2012, Dnot 19/2012 po poručiteľovi B. U., kde ako jeden z dedičov vystupoval dlžník. Dedičia teda dlžník spolu so žalovanými v 1/ a 2/rade uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej žalovaná v 1/rade zdedila hnuteľný majetok poručiteľa a žalovaná v 2/rade nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. D.. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzavretia dohody o vysporiadaní dedičstva bola pohľadávka vymáhateľná, bol splatný celý dlh a dedič B. U. bol vo vzťahu k žalobcovi dlžníkom a bol spôsobilý dediť. Je nesporné, že žalované v 1/ a 2/rade sú blízke osoby dlžníka. Právnym úkonom, uzatvorením dohody o vysporiadaní dedičstva, dlžník tak ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Úmysel dlžníka a žalovaných podporuje aj fakt, že dedičia sa dohodli zriadiť v zdedenej nehnuteľnosti vecné bremeno v podobe bezplatného doživotného užívacieho práva dlžníka a žalovanej v 1/rade.
2. Žalovaná v 1/rade vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobou nesúhlasí, pretože nevedela o tom, že žalobca žaloval jej syna B. a že tento bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi platobným rozkazom sumu 772,41 eura s príslušenstvom. Syn jej nič také nepovedal a nevedela ani to, že mal od žalobcu úver. V minulosti ako rodina mali finančné problémy, keď jej manžel v roku 2011 ochorel na rakovinu. Také veci ako je úver vtedy vôbec u nich neriešili. Jej manžel bol veľmi chorý a stále potrebovali viac peňazí. Stalo sa, že aj ona bola nútená sa zadlžiť. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť uvádzanú v žalobe, niekedy v roku 2003 až 2004 boli s manželom nútení byt odkúpiť. Žalovaná v 2/rade vtedy ukončila školu a zamestnala sa, dala im polovicu kúpnej ceny a druhú polovicu jej splácala tak, že jej dávala po 500 Sk, ktorú sumu mohla ona Mestu D. šekom poukazovať, od ktorého byt odkúpili. Už vtedy boli dohodnutí s nebohým manželom, že byt dajú žalovanej v 2/rade a keď oni zomrú, tak žalovaná v 2/rade vyplatí ich syna. Stalo sa, že manžel zomrel 05.01.2012, po ktorom bolo vykonané dedičské konanie pod sp.zn. 10D/22/2012. Ako dedičia boli ona, žalovaná v 2/rade a syn B.. Vtedy chcela dať všetko na žalovanú v 2/rade, čo nechcela žalovaná v 2/rade a notárka im povedala, že potom sa stávajú nezhody neskôr medzi dedičmi, čo sa týkalo zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve syna užívať predmetný byt, tzn. že bez súhlasu syna žalovaná v 2/rade byt nemôže predať. Vzhľadom na vecné bremeno bolo dohodnuté, že keby žalovaná v 2/rade v budúcnosti odpredala byt, tak by jej a synovi vyplatila finančný podiel. Ďalej uviedla, že vôbec nemala vedomosť, že žalobca vedie pohľadávku voči synovi. Vôbec nevedela a ani nemohla vedieť, že by chcel syn konať tak, aby ukrátil žalobcu na jeho právach. Vôbec nevedela, že si syn požičal a koľko a tiež ani, koľko splatil. Žalovaná v 1/rade ako zastupujúca žalovanú v 2/rade uviedla, že žalovaná v 2/rade nemohla vedieť o pohľadávke žalobcu voči synovi B., pretože táto žije v zahraničí vyše 10 rokov. Vyjadrila ochotu doplatiť dlh žalobcovi. Tiež uviedla, že v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi im notárka povedala, že nie je možné vydediť druhého súrodenca a musí tam mať doživotné právo bývania.
3. Svedok B. U., syn žalovanej v 1/rade a brat žalovanej v 2/rade vo veci uviedol, že je pravdou, že žalobca má voči nemu pohľadávku priznanú platobným rozkazom. Predložil doklad o tom, že dňa 25.06.2015 bola uhradená suma 1.600 eur na účet súdneho exekútora. Podľa neho žalované v 1/ a 2/ rade nemali vedomosť o tom, že mu žalobca poskytol spotrebiteľský úver vo výške 20.000 Sk. Zmluva bola uzatvorená dňa 22.03.2008. Takisto žalované nevedeli, že bol zaviazaný k úhrade platobným rozkazom. V tom čase ešte žil otec, s ktorým nevychádzal dobre, takže doma ani nebýval a ani nemal dôvod povedať žalovaným, že má nejaký úver. Je pravdou, že v dedičskom konaní po nebohom otcovi byt nadobudla sestra I. U., teda žalovaná v 2/rade, čo však bolo želanie nebohého otca, pretože ona ešte za jeho života odkúpila byt od mesta, takže už vtedy bolo zrejmé, keď ho od Mesta D. odkúpila, že jej byt zostane. V dedičskom konaní vôbec nešlo o to, aby sa zbavil majetku. Bol si vedomý svojej povinnosti žalobcovi uhradiť dlh. Keď pracoval, exekútor mu strhával zo mzdy a podľa neho pohľadávka bola už žalobcovi uhradená.
4. Právna zástupkyňa žalobcu v liste zo dňa 09.11.2015 potvrdila úhradu sumy 1.600 eur povinným B. U. vo veci exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 2327/2011, z ktorej bola použitá suma 1.139,20 eura na bankový účet žalobcu, ktorou bola uhradená dlžná istina 772,41 eura, trovy predchádzajúceho konania 46 eur, časť z úrokov z omeškania 320,79 eura. Suma 150,76 eura bola použitá na hotové výdavky súdneho exekútora a suma 310,04 eura na odmenu súdneho exekútora. K úhrade zostáva suma 580,12 eura. Z listu právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 11.01.2017 vyplýva, že dlh naďalej nie je splatený v celom rozsahu. Aktuálna výška dlhu predstavuje 366,62 eura po tom, ako naposledy žalovaná súdnemu exekútorovi dňa 31.05.2016 uhradila 50 eur.
5. Žalovaná v 1/rade na záver vo veci uviedla, že telefonicky hovorila s právnou zástupkyňou žalobcu, ktorá jej prisľúbila, že keď bude dlh žalobcovi riadne splácať, tento zoberie žalobu späť, čomu sa potešila. Dlh začala splácať v splátkach po 50 eur a raz 40 eur. Uhradila takto 190 eur. Stalo sa však, že nebola schopná ďalej splácať dlh pre jej zlú finančnú situáciu, pretože keď uhradila splátky dlhu, vznikal jej dlh na platbách za bývanie. Pretože sa jej podarilo nájsť brigádu, kde bude zarábať asi 100 eur mesačne, prehlásila, že bude pokračovať v splácaní v splátkach po 50 eur.
6. Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila neúčasť na pojednávaní písomne. Žalovaná v 1/rade ospravedlnila neúčasť žalovanej v 2/rade z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v 2/rade.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 1/rade, svedka B. U., oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. 8Ro/29/2011 a sp.zn. 10D/22/2012 a zistil tento skutkový stav: Z obsahu spisu sp. zn. 8Ro/29/2011 vyplýva, že dňa 22.03.2008 uzatvoril žalobca s B. U. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zo zmluvy vyplýva, že šlo o kúpu tovaru, za ktorým účelom bol poskytnutý úver vo výške 23.999 Sk v prepočte 796,62 eura, celkové náklady boli vo výške 3.589 Sk v prepočte 119,13 eura. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 26,62%. Menovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v počte 12 mesačných splátok po 2.299 Sk, t.j. 76,31 eura. Dňa 09.02.2011 podal žalobca voči B. U. žalobu na zaplatenie sumy 772,41 eura s prísl. Platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 11.02.2011 č.k. 8Ro/29/2011-12 bola B. U. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu s príslušenstvom a trovami konania vo výške 46 eur za zaplatený súdny poplatok a 141,26 eura za trovy právneho zastúpenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2011. B. U. si svoju povinnosť vyplývajúcu z platobného rozkazu nesplnil, a preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi W.. U. R., ktorá exekúcia bola vedená pod sp.zn. EX 2327/2011. Dňa 05.01.2012 zomrel B. U., otec dlžníka B. U., tiež žalovanej v 2/rade a manžel žalovanej v 1/rade. Dedičské konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 10D/22/2012. Dedičmi po poručiteľovi boli žalovaná v 1/rade ako manželka, žalovaná v 2/rade a B. U. ako deti zomretého. Dňa 12.04.2012 bolo notárom ako súdnym komisárom vydané osvedčenie o dedičstve pod č.k. 10D/22/2012-30, Dnot 19/2012, z ktorého vyplýva, že poručiteľ a pozostalá manželka mali v BSM hnuteľný majetok a to bytové zariadenie a elektrospotrebiče, ktoré boli už bez hodnoty a nehnuteľnosti v kat. úz. D. zapísané na LV č. XXXX a to byt č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX na ulici Q.. W. a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 95/10000-inách. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej hnuteľnosti nadobudla žalovaná v 1/rade voči spoludedičom bezodplatne. Predmetnú nehnuteľnosť - byt č. XX zapísanú na LV č. XXXX nadobudla žalovaná v 2/rade voči spoludedičom bezodplatne s tým, že pozostalej manželke poručiteľa, t.j. žalovanej v 1r/ade vyplatí z titulu vyporiadania BSM pohľadávku v sume 9.960 eur do jedného roka od právoplatnosti osvedčenia. Dedičia sa dohodli zriadiť v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vecné bremeno v prospech žalovanej v 1/rade a B. U., ktoré bude spočívať v ich bezplatnom doživotnom užívacom práve. Ďalej žalovaná v 1/rade nadobudla rodinný dom súp.č. XXX v polovici (vhodný na zbúranie) bez hodnoty a parc.č. XXX v 1-ici zapísané na LV č. XX voči spoludedičom bezodplatne. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2012. Podľa žalobcu v priebehu konania došlo k čiastočným úhradám a to najskôr vo výške 1.600 eur, ktorú sumu poukázal povinný súdnemu exekútorovi a neskôr k ďalším úhradám čiastočným aj zo strany žalovaných a konečná výška dlhu potom predstavuje sumu 366,62 eura.
8. Podľa § 42a ods.1 až 3 OZ, Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a)osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>), b)právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c)právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d)právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
9. Podľa § 42b ods.1 až 4 OZ, Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
10. Podľa § 116 OZ, Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
11. Podľa § 117 OZ, Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
12. Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Z ustanovenia § 42a ods.2 vyplýva, že odporovať možno právneho úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený, a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v rozhodnej dobe v prospech týchto osôb. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú. Druhá strana t.j. osoba dlžníkovi blízka má však možnosť preukázať a na nej je dôkazné bremeno, že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť o úmysle dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. V odseku 3 sa rozširujú možnosti pre veriteľa, aby za výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu, ktorým bol v posledných troch rokoch ukrátený. Pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takéhoto úkonu mala prospech, a teda aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil.
13. Z vyššie uvedeného je nesporné, že veriteľ môže odporovať aj dohode o vyporiadaní dedičstva, ktorú dlžník ako dedič uzavrel s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, ak sú pre vyslovenie odporovateľnosti splnené všetky predpoklady uvedené v ustanovení § 42a OZ. Právny úkon je podľa ustanovenia § 42a OZ odporovateľný v prípade, že úmysel ukrátiť veriteľa mal len dlžník a že druhá strana právneho úkonu o tomto úmysle vedela alebo musela vedieť, keby bolo úmyslom oboch strán právneho úkonu zmariť uspokojenie veriteľa, ide podľa ustálenej judikatúry súdov o okolnosť, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľovi deti a manžel každým rovnakým dielom. Pokiaľ je viac dedičov, vysporiadajú sa medzi sebou dohodou o dedičstve. Táto dohoda o vyporiadaní dedičstva je hmotnoprávny úkon, ktorý rovnako ako zmluvy účastníkov tejto dohody zaväzuje. V takomto prípade potom môže jeden z účastníkov dohody teda dedič urobiť tento hmotnoprávny úkon s úmyslom ukrátiť veriteľa tým, že nezdedí poručiteľom majetok vo výške zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu, a preto tento majetok nemôže byť použitý k uspokojeniu veriteľa, ktorý potom môže takémuto právnemu úkonu odporovať podľa § 42a OZ.
14. Skúmajúc splnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti predmetnej dohody uzavretej medzi dlžníkom a žalovanými v 1/ a 2/rade súd dospel k záveru, že tieto predpoklady nie sú splnené tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 42a OZ. V konaní žalované uniesli dôkazné bremeno preukázať, že pri uzatváraní predmetného právneho úkonu dohody o dedičstve, úmysel dlžníka nielenže nepoznali, ale i to, že tento úmysel nemohli poznať ani pri náležitej starostlivosti. Súd pritom vychádzal z výpovede žalovanej v 1/rade, ktorú výpoveď považoval za hodnovernú, keď uviedla, že nemala vedomosť o tom, že žalobca poskytol úver jej synovi B. a že tento bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi na základe platobného rozkazu sumu 772,41 eura s prísl. Ešte pred vznikom samotnej pohľadávky žalovaná v 1/rade spolu s nebohým manželom odkupovali predmetný byt a to v roku 2003 resp. 2004. Kúpnu cenu však uhradila žalovaná v 2/rade, keď rodičom poskytla najskôr 1-icu kúpnej cenu a druhú polovicu splácala po 500 Sk. Už vtedy boli žalované dohodnuté aj s nebohým manželom žalovanej v 1/rade, že byt bude patriť žalovanej v 2/rade, keď žalovaná v 1/rade a jej manžel zomrú. Dedičskou dohodu sa iba potvrdila vôľa poručiteľa, ktorá existovala ešte pred vznikom samotnej pohľadávky. Pokiaľ bolo dohodnuté aj právo vecného bremena dlžníka doživotného práva bývania v predmetnom byte ako uviedla samotná žalovaná v 1/rade, bolo to z podnetu notárky, ktorá im povedala, že nie je možné vydediť druhého súrodenca a musí mať tam doživotné právo bývania. Je nesporné, že úmysel ukrátiť veriteľa je pri náležitej starostlivosti nemohla poznať žalovaná v 2/rade, ktorá už viac ako 10 rokov žije v zahraničí.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané ďalej, že v dôsledku právneho úkonu dlžníka a žalovaných v 1/ a 2/rade nedošlo k zmenšeniu majetku veriteľa teda žalobcu do takej miery, že by to ohrozovalo uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu priznanej platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 11.02.2011 č.k. 8RO/29/2011-12, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 772,41 eura s úrokom z omeškania 10,5% ročne od 01.01.2009 do zaplatenia. Dlžníkovi B. U. ako uviedol vo svojej výpovedi boli exekútorom vykonávané zrážky zo mzdy v rámci exekúcie a najmä ako uviedol dlžník rovnako aj žalovaná v 1/rade v priebehu konania a to dňa 25.06.2015 bola uhradená na účet súdneho exekútora suma 1.600 eur a z toho ako vyplýva aj zo samotného písomného vyjadrenia právnou zástupkyňou žalobcu v tejto sume bola použitá na bankový účet žalobcu suma 1.139,20 eura. Neskôr bol dlh splácaný čo potvrdila samotná žalovaná v 1/rade, keď uviedla, že uhradila celkom 190 eur, takže z pôvodnej pohľadávky zostalo k úhrade žalobcovi dlžníkom 366,62 eura. Preto súd pri rozhodovaní o žalobnom návrhu bral zreteľ na postoj samotného dlžníka a žalovaných v 1/ a 2/ rade a ich ochotu uhradiť a splatiť dlh žalobcovi a tento aj v súčasnosti naďalej splácať, čo potvrdila aj samotná žalovaná v 1/rade. Na základe vyššie uvedeného súd preto žalobu žalobcu zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 262 ods.1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Napriek tomu, že mali žalované v 1/ a 2/rade mali v konaní plný úspech a tým im vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak túto náhradu nežiadali a podstatné trovy konania im nevznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).