Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-152-2016.pdf
PDF · 118.37 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/152/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov : matky M. Z. rod. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom W. nad S., A. C. 10XX/XX, t. č. bytom H., L. XX a otca A. Z., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom W. nad S., Y. I XX/XXX, zastúpeného v konaní O.. I. F., advokátkou so sídlom v Dubnici nad S., O. XXXX/XX, o návrhoch oboch rodičov na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletá W. Z., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloletú W. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej W. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Týmto sa vo výrokovej časti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej W. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.01.2014, č. k. XXP/XXX/XXXX- XX.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zmeny doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej W. a navrhovala zveriť maloletú W. do jej osobnej starostlivosti ako matky dieťaťa a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 100,-Eur mesačne. Matka uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.1.2014 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.2014, bola maloletá W. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch. Matka má za to, že pre pokojný psychický vývin jej dieťaťa by bolo vhodnejšie vyrastať v jednej domácnosti, v jednom stabilnom prostredí a zázemí. Poukázala na to, že W. sa viackrát počas obdobia striedavej osobnej starostlivosti pri emočnom vypätí vyjadrila u matky i u otca, že nevie kam patrí. V jednotlivých domácnostiach žije dva a dva týždne veľmi rozdielny štýl života a uvedené nepriaznivo vplýva na jej pokojný psychický vývin, správanie, myslenie a konanie. Preto matka navrhuje zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Matka poukázala na to, že s otcom maloletej sa nezhodujú v riešení zásadných otázok života a výchovy ich dieťaťa a otec dieťaťa nie je ochotný uvedomiť si závažnosť situácie a on je toho názoru, že je to jej problém, že ona nemá s dcérou vzťah, že jeho vzťah s ňou je v poriadku. Matka poukázala na to, že od roku 2014 ona hľadá pomoc u psychológov, doposiaľ však bez výsledku riešenia. Uviedla, že v podmienkach manželstva ona
nemala možnosť vybudovať si vzťah s dcérou, pretože tá výrazne uprednostňovala otca a jeho názory a vplyv, z dôvodu strachu a závislosti na ňom a otec v nej svojim správaním a postojmi nepodporoval ich vzťah. Matka poukázala na to, že W. je ovplyvňovaná zo strany otca, je na ňom nezdravo závislá, učí sa pre otca, nie pre seba, nosí známky domov pre otca, nie pre seba, správa sa ako jej otec, nie ako ona sama, aby ju mal rád, je na jeho láske závislá. Otec dieťaťa problémy zľahčuje s odôvodnením, že ona sa W. nevenovala a nevychovávala ju, že je to jej problém, nie jeho. Matka zdôraznila, že ona dcéru odmalička učí zodpovednosti a samostatnosti, čo je negované tým, čo ju učí otec. Uviedla, že W. stav je taký, že je naučená využívať, zneužívať, manipulovať, žiť v strachu zo straty lásky otca a momentálne je viac dní, kedy je v depresii, zhoršil sa jej prospech v škole, stratila sebavedomie, je závislá na mobilnom telefóne, životné úlohy zvláda pod stresom. Čo cíti, prežíva v sebe vo vnútri, nie je schopná vyjadrovať city, pocity dusí v sebe a opäť má tendenciu, ktorá sa prvýkrát prejavila v auguste 2014, pár mesiacov po ich rozvode, keď otec mal novú partnerku a W. tvrdila, že jej matka je O. a nie ona. To bol podnet, aby začala hľadať psychologickú pomoc, kedy si uvedomila, že ona nie je zlá matka ako ju o tom presviedčal otec a ona trpela pocitmi menejcennosti a sebaobviňovania. Nedávno W. opäť začala tvrdiť, že jej rodina je len tatova rodina. Matka poukázala na to, že momentálne je maloletá zamilovaná, neustále za ním (priateľom) uteká z domu, samozrejme u nej, u otca si to nedovolí. Matka zdôraznila, že pred podaním tohto návrh vec prejednala s W. a tá súhlasila, že bude žiť s ňou v jednej domácnosti. Po oznámení uvedeného jej otcovi maloletá zmenila názor a odvtedy má doma opäť „peklo“ a maloletá ju nerešpektuje už takmer vôbec. Matka poukázala na to, že od roku 2014, okrem výnimiek, žije s dcérou dva týždne formou, že prvý týždeň s ňou takmer vôbec nekomunikuje a nič nerešpektuje, robí si čo chce, ide si ku nej oddýchnuť od tata, kde musí spĺňať status dobrej dcéry. Približne od utorka druhého týždňa starostlivosti má ona šancu si s ňou budovať a udržiavať nejaký vzťah a takto z dvoch týždňov je maloletá len tri dni ochotná vidieť, že žije so svojou matkou a že je celkom fajn. Matka sa domnieva, že dcéra nevie preklenúť svoju závislosť na svojom otcovi, a ten, ktorý nemá rád ju - matku dieťaťa, takže, aby maloletá nestratila jeho lásku, má v sebe prioritne nastavené, že ju nemá mať rada a nerešpektovať, rovnako ako jej otec. Matka poukázala na to, že W. je vedená otcom, že jediným jej domovom je domov, v ktorom vyrastala, aj keď vníma, že to tak nie je, a že domov má všade, aj tam kde býva jej matka. Striedavú starostlivosť považuje matka za určitú kompromis, ktorý si odniesla ona, aj keď to bolo pre ňu vysiľujúce obdobie. Matka opisovala niektoré rodinné situácie ešte z čias spolužitia, že v troch rokoch veku maloletej nastal zlom, kedy začala uprednostňovať otca, čo je psychologicky známy fenomén, ktorého riešenie predpokladá spoluprácu oboch rodičov, tá však neprišla. Naopak otec maloletej to pochopil tak, že je to dôsledok toho, že ona sa jej nevenuje, čo tak rozhodne nebolo a aj maloletá opakuje jeho vety, že ona sa o ňu nestarala. Vtedy ona pochopila, že ich vzťah nie je v poriadku, usilovala o zmenu, ale bezvýsledne. Matka poukázala na to, že celý problém je v tom, že W. je závislá na otcovi a preberá jeho správanie ku nej, ignoruje jej priania, nerešpektuje ju ani jej spôsob vedenia domácnosti. Matka ďalej uviedla, že pred týmto súdnym konaním bola maloletá voči nej doslova zlá a myslí si, že sa tu premieta prístup jej otca. Ten si neuvedomuje, čo sa deje, že s W. niečo nie je v poriadku a žije v predstave, že je všetko v poriadku a bojkotuje všetky jej návrhy na nejaké riešenia. Preto požiadala o pomoc súd a žiada o zverenie maloletej do jej starostlivosti. Domnieva sa, že by stačilo niekoľko sedení u skúseného psychológa, ktorý by bol schopný situáciu správne rozkľúčovať a jeho doporučenia. Je presvedčená, že situáciu je možné vyriešiť, že existuje možnosť nejakej spolupráce, ale tiež vie, že ak zostane W. u otca, situácia zostane v takomto stave natrvalo. Zdôraznila, že W. je v puberte a nie je možné, aby chápala ženu cez takýto vzťah k matke, pretože ona potrebuje vidieť a dostať šancu vidieť, že matka nie je taká, aká jej bola ukázaná. Preto žiada súd o pomoc pri nariadení psychologických vyšetrení a zverenie W. do jej starostlivosti. Tiež matka uviedla, že v poslednej dobe je jej vzťah s dcérou narušený a v súčasnosti už dcéra s ňou ani nekomunikuje, sú dni a víkendy, kedy ju odmieta. W. bola nahnevaná, že ju do toho zatiahla a vyjadrila sa jej, že keby tento návrh nepodala, tak mohla byť s oboma. Matka maloletej tiež uviedla, že vyhľadala aj psychologickú pomoc u viacerých psychológov a pre rôzne dôvody to neprinieslo pozitívne výsledky, tiež maloletá už nemala záujem spolupracovať a vyjadrila sa, že už k psychologičke nepôjde.
2. Otec maloletej nesúhlasil s návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a naopak, s poukazom na zmenu pomerov, on navrhol, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti ako otca dieťaťa a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 180,-Eur mesačne. Otec poukázal na klamlivé vyjadrenia matky mierené proti nemu. Zdôraznil, že on nikdy neviedol dcéru proti matke. Poukázal na to, že od 3 rokov veku W. dcéru vychovával on, matka ju nevychovávala, nevenovala sa jej dostatočne, nedávala jej žiaden cit a lásku. On ju aj viackrát upozorňoval, aby zmenila svoj prístup k dcére, na čo mu ona len odvetila, že on jej ukradol dcéru, čo on popiera. Nemohol jej dcéru ukradnúť,
veď žili v jednej domácnosti všetci traja do XX rokov veku dieťaťa. Keďže sa matka dcére dostatočne nevenovala, čas s dcérou trávil on a vzhľadom na takýto prístup sa medzi matkou a dcérou vytvorila citová diera. Otec má za to, že matka sama nedala dcére šancu vytvoriť si s ňou vzájomný vzťah. Poukázal aj na to, že on sa vždy s dcérou pripravoval do školy, matka o to nemala záujem a ani teraz si neprezerá ani dcérine známky, nezúčastňuje sa rodičovských združení a pod. Keď mala dcéra X alebo XX rokov, matka vyhlásila, že sa s ňou učiť nebude, že sa učí sama pre seba. V 8. ročníku ZŠ dcéra skoro prepadla a pri tej striedavej osobnej starostlivosti bolo pre neho ťažké sa s dcérou riadne učiť a doháňať učivo. Matka maloletej si však svoju chybu nikdy nepripustila a obviňovala jeho. Otec poukázal na to, že matka dcéru nútila chodiť k psychológom a dcéra má voči tomu už averziu. Otec zdôraznil, že on si s dcérou perfektne rozumie, jeho maloletá rešpektuje a v jeho domácnosti nie je žiaden problém ani po príchode dcéry ku nemu od matky. Otec poukázal na to, že ešte počas ich spolužitia s matkou dieťaťa, tá nikdy nedala na jeho názor a všetko muselo byť podľa nej. Otec zdôraznil, že maloletá má vedomosť o prebiehajúcom konaní a chce bývať u neho.
3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že aj z vyjadrení rodičov o ich rozdielnych predstavách a prístupoch sa javí, že pokračovanie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo vhodné, a preto by bolo vhodné urobiť zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej a rozhodnúť o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča. Kolízny opatrovník poukázal na to, že s rodičmi i s maloletou, bol vykonaný pohovor. Maloletá má už XX rokov a vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť vie formulovať svoj názor a ona si vybrala bývať u otca, pričom si sama vybrala skôr to direktívnejšie výchovné prostredie. Kolízny opatrovník dal do pozornosti, že maloletá si teda nezvolila voľnejšie výchovné prostredie, ako by sa inak dalo očakávať u dieťaťa v pubertálnom veku. Kolízny opatrovník odporučil rešpektovať názor maloletej a rozhodnúť o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať výživným v sume 100,-Eur mesačne.
4. V danej veci bola vypočutá maloletá W. prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Maloletá sa vyjadrila, že by chcela zostať bývať u otca. Sama uviedla, že ju nebaví neustále striedanie domácností, balenie svojich vecí. Je jej nepríjemné, keď sa rodičia bavia v prípade, keď treba uhradiť poplatky v škole. Tiež uviedla, že v bydlisku otca sa cíti lepšie, tam vyrastala, má tam kamarátov, školu, záujmy a od útleho detstva vníma viac zážitkov s otcom, ktorý sa jej intenzívnejšie venoval a trávil s ňou podstatne viac času a s matkou nemá spojené žiadne zážitky z ranného detstva. Tiež uviedla, že u otca musí dodržiavať určité pravidlá, otec dohliada na ňu, keď si robí úlohy, čo jej vyhovuje. Priznala, že u mamy má väčšiu voľnosť, z toho dôvodu sa u nej neučí. Doplnila tiež, že s priateľkou otca má lepší vzťah, priateľa matky naopak nemusí.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámili ich návrhy, RL, lustráciu v SP, správu od bývalého zamestnávateľa matky, potvrdenie o príjme, potvrdenie o príjme otca, správu ÚPSVaR, správu KO z čl. 21, písomné vyjadrenie matky, potvrdenie o príjme otca, prepis nákladov bývania otca, bankový doklad, doklad SIPO, potvrdenie o návšteve školy, pokladničné bločky, príspevok ZUŠ, obsah pripojeného rozvodového spisu sp.zn. XXPXXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
6. Maloletá W. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch s tým, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa vyživovacia povinnosť neurčila. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.2014. V tom čase mala maloletá XX rokov, bola žiačkou X.ročníka ZŠ a rodičia s maloletou už fakticky fungovali na striedavej osobnej starostlivosti od októbra 2013.
7. V súčasnosti má maloletá XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ v W. nad S.. Maloletá býva striedavo u oboch rodičov v zmysle rozvodového rozsudku so striedaním v dvojtýždňových intervaloch. Z vyjadrenia samotného maloletého dieťaťa vyplynulo, že táto forma starostlivosti maloletej nevyhovuje. Nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti potvrdili i rodičia. Obaja rodičia preto navrhovali zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom každý z rodičov žiadal o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti a svoje návrhy odôvodňovali vyššie uvedenými dôvodmi. Maloletá sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca.
8. Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že maloletá od útleho detstva viac preferuje otca, má k nemu bližší vzťah. Sama matka maloletej opakovane uvádzala, že maloletá je na otcovi citovo závislá, že ju ako matku nerešpektuje, odmieta a v súčasnosti má s ňou narušený vzťah, čo sa zhoršilo po podaní tohto jej návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Matka opisovala ťažkosti a problematickosť jej vzťahu s dcérou najmä prvý týždeň počas adaptačnej fázy pri prechode maloletej z domácnosti otca do jej domácnosti. Naopak otec maloletej uviedol, že on s maloletou nemá žiaden vzťahový problém, a to ani v adaptačnej fáze pri prechode maloletej z domácnosti matky do jeho domácnosti, jeho maloletá rešpektuje a ich vzťah je úplne bezproblémový.
9. Faktom je, že vzťah matky s dcérou je narušený. Rozdielne sú predstavy rodičov o dôvode narušenia tohto vzťahu medzi matkou a dcérou. Matka sa domnieva, že je to vplyvom otca, že maloletá je ním manipulovaná a ovplyvňovaná proti nej a dcéra je na ňom nezdravo závislá a koná tak, aby ju otec neprestal mať rád. Otec maloletej popiera tvrdenia matky, poukazuje na to, že nemohol jej dcéru „ukradnúť“, veď do jej 11 alebo XX rokov žili všetci spolu v jednej domácnosti a poukazuje na to, že to sama matka svojim prístupom, keď ona dcére nedávala dostatok lásky a citu od jej útleho detstva a nevenovala sa jej dostatočne, nedala maloletej možnosť vytvoriť si medzi nimi vzájomný vzťah, preto je medzi nimi citová diera, zatiaľ čo on sa maloletej od jej útleho detstva plne venoval a trávil s ňou čas.
10. Matka maloletej sa pokúšala riešiť jej narušený vzťah s maloletou aj s pomocou viacerých psychológov, no z rôznych dôvodov to neprinieslo ňou očakávané pozitívne výsledky. S maloletou tak bola už u viacerých psychológov a bola nimi uzrozumená, že to chce spoluprácu maloletej. Maloletá, ktorá už bola s matkou u viacerých psychológov, už nemá záujem spolupracovať s psychológmi a aj podľa vyjadrenia matky tam už maloletá nechce ísť. Otec tiež uviedol, že maloletá už má voči psychológom averziu. V danej veci matka dúfa, že situáciu jej pomôže vyriešiť súd a domnieva sa, že zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti matky, kedy maloletá nebude pod vplyvom jej otca, sa jej vzťah s maloletou zlepší.
11. Maloletá W. má v súčasnosti XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ v W. D. S.. Stravuje sa doma. Navštevuje ZUŠ, výtvarný odbor s polročným poplatkom 25,-Eur. Navštevuje aj posilňovňu s nákladmi 20,-Eur mesačne. Otec jej platí mobil 8,-Eur mesačne. Maloletá je zdravá, má bežné výdavky primerané jej veku.
12. Matka maloletej je rozvedená. Býva len striedavo s dcérou v prenajatej časti rodinného domu v Trenčíne a takto má k dispozícii 2 a 1/2 - izbový byt. Na náklady bývania platí 280,-Eur mesačne. Matka maloletej pracuje ako účtovníčka. Do 30.11.016 bola v pracovnom pomere, kde jej priemerná čistá mesačná mzda podľa potvrdenia jej bývalého zamestnávateľa predstavovala 798,95 Eur mesačne netto, k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu zániku pracovného miesta. Od decembra 2016 matka pracuje ako účtovníčka na základe živnostenského oprávnenia s dojednanou odmenou 5,-Eur/hod. a podľa vlastného udania dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 600,- až 650,-Eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletej W. nemá matka iné vyživovacie povinnosti.
13. Otec maloletej je rozvedený. Býva len striedavo s dcérou v 3-izbovom byte v W. D. S.. Na náklady bývania platí do 350,-Eur mesačne. Otec maloletej je zamestnaný ako elektromechanik s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2016 do 10/2016 vo výške 711,17 Eur vrátane daňového bonusu. Poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Okrem maloletej W. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Okrem bytu vlastní auto zn. S. r. v. XXXX.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
17. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
18. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX> Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
20. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. V danej veci bolo preukázané, že zmena doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej je dôvodná, pretože z vyjadrenia samotného maloletého dieťaťa, i jej rodičov vyplynulo, že doposiaľ realizovaná striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú, ktorá sa realizovala na základe súdom schválenej rodičovskej dohody, maloletej nevyhovuje. Preto bolo potrebné rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len niektorého rodiča, pričom obaja rodičia sa svojimi návrhmi domáhali zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti.
24. Je prirodzené, že maloletá má rada oboch svojich rodičov, ale z vyjadrenia oboch rodičov i samotného maloletého dieťaťa je zrejmé, že maloletá výrazne preferuje svojho otca. Otec je pre maloletú vzťahovo najbližšou a najvýznamnejšou osobou. Samotná matka dieťaťa opakovane uvádzala, že maloletá je od
útleho detstva na otcovi citovo závislá. Uviedla, že v súčasnosti ju maloletá nerešpektuje, odmieta a v súčasnosti má s ňou narušený vzťah, čo sa zhoršilo po podaní tohto jej návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Súd nezistil žiadne nedostatky v osobnej starostlivosti otca o maloletú. Otec sa o maloletú vzorne stará, maloletá má v domácnosti otca nastavené pravidlá, dokonca prísnejšie ako v domácnosti matky a maloletá ho rešpektuje, zatiaľ čo matku v dostatočnej miere nerešpektuje. Otec tiež viac ako matka dohliada na plnenie jej školských povinností. S poukazom na všetky tieto okolnosti, vzájomné vzťahové väzby, veľmi blízky vzťah maloletej s otcom, ktorý je pre ňu vzťahovo a citovo najvýznamnejšia osoba a s prihliadnutím na vyjadrenie maloletej W., ktorá už má 15 rokov a vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vie jednoznačne formulovať svoje názory, rozhodol súd o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca. Súd má za to, že za daného skutkového stavu rozpadnutej rodiny a nefungujúcej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletú, je zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca v najlepšom záujme dieťaťa.
25. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že je naozaj dôležité, aby maloletá mala dobré vzťahy s oboma rodičmi, teda, aby sa zlepšil jej vzťah s matkou. Súd nepochybuje o materskej láske matky k maloletej a o úprimnej snahe matky o zlepšenie jej vzťahu s maloletou, ale súd má za to, že vyhovenie návrhu matky a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, čo by predstavovalo odlúčenie maloletej od jej otca ako vzťahovo najbližšieho človeka v jej živote, nie je najvhodnejším spôsobom na zlepšenie ich vzťahov. Takéto riešenie by bolo možno v záujme matky dieťaťa, ale určite nie v záujme maloletého dieťaťa, ktoré by prirodzene citovo strádalo z odlúčenia od pre neho vzťahovo najvýznamnejšej osoby, od otca. Súd sa ani nestotožnil s domnienkami matky, že za narušenie jej vzťahu s dcérou by mal byť priamo alebo nepriamo zodpovedný otec dieťaťa. Treba zdôrazniť, že vytváranie vzájomných vzťahových väzieb je dlhoročná záležitosť a do XX rokov veku dieťaťa žili obaja rodičia s maloletou v jednej domácnosti a obaja mali rovnaké možnosti vytvárať si s ňou vzájomné väzby. Rovnako po rozvode trávili rodičia s maloletou rovnaký čas. Každé dieťa potrebuje dostávať lásku a starostlivosť a je prirodzené, že dieťa tieto city potom opätuje. Matka nepoprela, že viac času venoval maloletej otec dieťaťa. Je potom asi prirodzené, že dieťa sa na neho asi viac uplo, a to, že dieťa si nevytvorilo rovnaký vzťah aj s matkou, však nemožno dávať za vinu otcovi dieťaťa. Rovnako sa súd domnieva, že terajšie zhoršenie vzťahu matky s maloletou po podaní návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, kedy ju maloletá teraz viac nerešpektuje a odmieta, nemusí byť dôsledkom manipulácie a ovplyvňovania maloletej otcom, ale môže to byť prirodzenou a očakávanou psychickou reakciou dieťaťa zo strachu zo straty otca ako jej vzťahovo najvýznamnejšej osoby. Uvedenému nasvedčuje i skutočnosť, že k zhoršeniu vzťahov došlo po podaní návrhu matky, kedy je maloletá pod psychickým tlakom. Je vysoko pravdepodobné, že vyhovenie návrhu matky a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, by bolo kontraproduktívne a neprinieslo by to matkou očakávané výsledky zlepšenia vzťahov, ale naopak viedlo by to ešte k ďalšiemu zhoršeniu ich vzťahov, čo by bolo dôsledkom vnútornej psychickej nespokojnosti a nepohody maloletej z odlúčenia od ňou milovaného otca a nerešpektovania jej želania. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky by tak nebolo ani v záujme dieťaťa a neprinieslo by to ani zlepšenie vzťahov s matkou. Asi by bolo vhodné, keby matka dieťaťa našla nejaký iný spôsob, prípadne aj po porade so psychológom, aby si našla cestu k maloletej. Ako už súd konštatoval na pojednávaní, súd neposkytuje účastníkom psychologickú pomoc, ktorú žiadala matka, ale rozhoduje o podaných návrhoch. Preto súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené. Z právneho hľadiska nebol v danej veci konania o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča dôvod nariaďovať psychologické vyšetrenia alebo nejaké znalecké dokazovania ako podklad pre rozhodnutie, pretože pre rozhodnutie súdu v danej veci takéto dokazovanie nebolo potrebné, keďže bol jednoznačne zistený bezproblémový vzťah otca s dcérou a problematickejší vzťah matky s dcérou. O psychologickú pomoc a rady môže matka požiadať akéhokoľvek psychológa.
26. Keďže súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti matky k maloletej. S poukazom na odôvodnené potreby maloletej, ktorá je ešte len žiačkou ZŠ a na schopnosti a možnosti oboch rodičov, súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletej sumou 100,-Eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným kritériám, a ktorú sumu odporučil určiť aj kolízny opatrovník. Pri určovaní výživného súd zobral do úvahy vek maloletej, ktorá má XX rokov a je žiačkou základnej školy, príjmové pomery otca 711,- Eur a príjmové pomery matky 600,- až 650,-Eur mesačne. Súd má za to, že terajšie určenie vyššieho výživného by nebolo v schopnostiach a možnostiach matky, keďže onedlho dôjde k zmene pomerov na strane maloletej.
27. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).