Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/1600/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: I. P., V.. X.X.XXXX, B. P. X. XXXX/XX, XXX XX T., proti povinnému: R. Q., V.. X.X.XXXX, B. P. B. XXX, XXX XX B.c, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3818 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Svätoslav Mruškovič, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Kúpeľná 6, 962 12 Prešov, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.11.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3818 eur s prísl., na základe exekučného titulu - trestný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 20.10.2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 8.11.2011 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 12.11.2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Svätoslav Mruškovič, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Kúpeľná 6, 962 12 Prešov, ktorý ju vykonáva pod sp. zn. XXXF. XXX/XX.

3. Súdny exekútor vydal dňa 19.11.2018 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 20.12.2018. Povinný dňa 01.02.2022 podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie a dňa 02.02.2022 bol doručený súdnemu exekútorovi. Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 20.12.2018 zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 02.10.2021 odôvodnil tým, že žiada súdneho exekútora, aby vydal upovedomenie o zastavení exekúcie, odôvodnil svoj návrh v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Keďže uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XN. zo dňa 04.06.2020, ktoré bolo zverejnené v OV č. XXX/XXXX dňa 10.06.2020, bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, došlo ex lege k zastaveniu uvedenej exekúcii. V zmysle vyššie uvedených ustanovení žiada o vydanie upovedomení o ich zastavení a zároveň žiada aj o výmaz exekúcie z Centrálneho registra exekúcií.

5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdu aj vyjadrenie oprávneného, a tento považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a žiada, aby bol zamietnutý.

6. Súdny exekútor sa taktiež vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a uviedol, že dňa 09.07.2020 mu bol doručený návrh na zastavenie exekúcie exekútorom, spolu s uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. XOdK/XXX/XXXX, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok povinného. Informácia o oddlžení povinného je mu známa z Obchodného vestníka, kde bolo vyššie citované uznesenie zverejnené. V zmysle písmeno d) o konkurze a reštrukturalizácií „Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: - pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva tejto pohľadávky.“ Exekučným titulom v exekučnej veci sp. zn. XXXEX XXX/XX je trestný rozkaz Okresného súdu Svidník, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 20.10.2011, ktorým bol povinný uznaný vinným pre pokračovací prečin podvodu a bola mu uložená povinnosť nahradiť oprávnenému škodu. Stanovisko súdneho exekútora k návrhu povinného zaslal povinnému dňa 13.07.2020 na jeho adresu: Tisinec 121, ktoré si povinný neprevzal v odbernej lehote. Dňa 02.02.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vydanie upovedomení o zastavení exekúcii a výmaz z Centrálneho registra exekúcií z rovnakého dôvodu, ako v predchádzajúcom návrhu zo dňa 03.07.2020. Vzhľadom na uvedené ide o oddlžením nedotknuté pohľadávky a preto predmetnú exekúciu nezastaví.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

13. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

14. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR oddlžením sú nedotknuté pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia

exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

17. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že bol podaný na poštovú prepravu dňa 01.02.2022, teda po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 20.12.2018. Posledný deň 15 dňovej lehoty pripadol na piatok 04.01.2019.15 dňová lehota by bola zachovaná, keby podanie povinného - návrhu na zastavenie exekúcie bolo odovzdané na poštovú prepravu najneskôr dňa 04.01.2019 (piatok). Vzhľadom na uvedené je potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Námietku musí povinný vzniesť v návrhu na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na koncentráciu konania, ktorá vyplýva z § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže prihliadnuť na námietku, pokiaľ je podaná v neskôr podanom návrhu (po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie).

19. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.

20. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádza z citovaného ustanovenia § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh musí byť odôvodnený a musia v ňom

byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je ovládané koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí uviesť všetky dôvody, pre ktoré je podľa neho exekúcia neprípustná. taxatívne stanovuje dôvody zastavenia exekúcie a to, vznik skutočnosti ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; zrušenie exekučného titulu; dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 22. K námietke, že povinný bol oddlžený podľa ZoKR, súd uvádza, že judikovaný nárok určený exekučným titulom (trestný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 20.10.2011) predstavuje nedotknutú pohľadávku podľa zákonného ustanovenia ZoKR - povinný spôsobil škodu oprávnenému úmyselným konaním vrátane príslušenstva tejto pohľadávky, a to konkrétne na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal opakovane pokračovací prečin podvodu podľa , Tr. zákona. Za nesporné možno považovať, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného (v období roka 2009), a že oddlžením súd zbavuje dlžníka starých dlhov, z ktorého však existujú výnimky. Oddlženie sa totiž v zmysle výroku súdu o oddlžení a ustanovení ZoKR (citovaných aj v poučení rozhodnutia o oddlžení) dotklo len pohľadávok, ktoré mohli byť uspokojené len v konkurze. Oddlženie sa nedotklo tzv. nedotknutých pohľadávok ( ZoKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Pohľadávka oprávneného (predstavujúca škodu spôsobenú povinným úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky) vymáhaná v tomto konaní je práve, tzv. oddlžením nedotknutnou pohľadávkou podľa ZoKR, a tento jej osobitný status znamená, že oprávnený si ju ani nemusel v konkurze prihlásiť (uplatniť) a pokiaľ si ju uplatnil a nebola v konkurze uspokojená, oprávnenému ako veriteľovi na jej uhradenie nárok nezanikol ani po oddlžení povinného a môže si ju exekučne vymáhať. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že pohľadávka oprávneného je oddlžením nedotknutou pohľadávkou v zmysle ustanovenia ZoKR a oddlženie povinného tak nepredstavuje prekážku pre vykonanie exekúcie.

23. Dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne vymedzené v Exekučného poriadku. V zmysle námietok povinného nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa .

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

25. Oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.