Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/39/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XXX/ X, právne zastúpená JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 8.945,96 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 8.945,96 EUR s príslušenstvom, ako záväzku, ktorý žalovanej vznikol zo zmluvy o úvere uzavretej so žalobcom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.3.2011 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol celkovú sumu pôžičky 15.543,- EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach po 157,-EUR. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy 631,-EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný žalobca dňa 23.2.2012 listom - vypovedanie zmluvy, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 8.945,96 EUR. Pôvodný žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 5.3.2012 do zaplatenia. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2015. Tunajší súd túto zmenu v osobe žalobcu uznesením pripustil. 2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/39/2015-42 z 18.12.2015, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný nárok považoval za premlčaný. Právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.2.2012 posúdil súd prvej inštancie podľa jeho obsahu ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Dôvodom vyhlásenia bolo, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou viacerých splátok. Právny predchodca žalobcu preto svojím jednostranným právnym úkonom vyzval žalovanú na úhradu celkového dlhu v lehote piatich dní. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní už od splátky splatnej dňa 20.8.2011, t.j. do 23.2.2012 to bolo spolu sedem nehradených splátok pôžičky. V zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť premlčacia doba najneskôr od 20.8.2011, keďže išlo o deň zročnosti nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, premlčacia doba bola trojročná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok je premlčaný a to na základe toho, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.8.2011 a uplynula dňa

20.8.2014, pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 4.2.2015. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Žalobca podal proti rozsudku riadne a včas odvolanie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, uznesením č.k. 6Co/233/2016-69 zo dňa 25.10.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, keď považoval listinu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.2.2012 za uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, zaoberať sa tým, či boli splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565) a ďalej, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia (§ 565 Občianskeho zákonníka). Uvedené zistenia majú význam z hľadiska posudzovania námietky premlčania nároku. V čase podania žaloby - 4.2.2015, v prípade, ak tzv. „zosplatenie“ nebolo platné, ešte nebol splatný celý dlh žalovaného, keďže dlh mal byť uhradený, a preto premlčanie dopadalo iba na jednotlivé splátky podľa § 101 Občianskeho zákonníka, teda samostatne, keďže žalobca ako veriteľ mohol požiadať žalovaného o splnenie už prvej splátky a poslednej splátky až v júni 2019. V zmluve bolo dohodnuté plnenie v splátkach, to znamená, že záväzok mal zanikať postupne, preto, ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), je potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo. Právne významný pre možnosť výpovede a jej účinnosť sú nasledovné skutočnosti: i/ musí ísť o zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, ii/ jej predmetom musí byť záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť alebo iii/ záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Výpoveď podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka je vylúčená pri zmluvách, z ktorých vzniká záväzok na činnosť jednorazovej povahy, a to aj v prípade, keď bolo dohodnuté plnenie o splátkach, čo platí aj v prejednávanej veci, keďže záväzok žalovanej splatiť úver má jednorazovú povahu, i keď ide o plnenie v splátkach.

5. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti strán. Prítomný bol právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Zmluva uzavretá medzi stranami je podľa neho spotrebiteľskou zmluvou. Z listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal. Právny úkon je označený ako výpoveď. Ak bola zmluva zrušená, nastáva teda režim bezdôvodného obohatenia a na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje dvojročná premlčacia doba. Právny predchodca žalobcu sa o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto zaň zodpovedá, dozvedel najneskôr dňom zaslania výpovede, teda 23.2.2012. Premlčacia doba preto skončila 23.2.2014, pričom žaloba bola podaná rok po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu vznáša žalovaná námietku premlčania.

6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

11. Podľa § 35 ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

12. Podľa § 48 ods. 1 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

13. Podľa § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

14. Podľa § 53 ods. 8 účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

16. Podľa § 100 ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

17. Podľa § 101 Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

18. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 582 ods. 1 ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaná) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy.

22. Súd v prvom rade skúmal, či medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o strate výhody splátok v zmysle § 565 OZ. Iba v takom prípade mohol právny predchodca žalobcu žiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Súd konštatuje, že z obsahu Zmluvy o pôžičke evid. č. 5007008 zo dňa 21.3.2011, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky vyplýva, že takáto dohoda medzi zmluvnými stranami neexistovala. Právny predchodca žalobcu teda nemohol predčasne zosplatniť úver poskytnutý žalovanej.

23. Súd sa ďalej zaoberal právnym úkonom právneho predchodcu žalobcu, listom zo dňa 23.2.2012, označeným ako výpoveď. Ako vyplýva zo záverov odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný, právne významnými pre možnosť výpovede a jej účinnosť sú nasledovné skutočnosti: 1/ musí ísť o zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú 2/ jej predmetom musí byť záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť alebo 3/ záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Výpoveď podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka je vylúčená pri zmluvách, z ktorých vzniká záväzok na činnosť jednorazovej povahy, a to aj v prípade, keď bolo dohodnuté plnenie o splátkach, čo platí aj v prejednávanej veci, keďže záväzok žalovanej splatiť úver má jednorazovú povahu, i keď ide o plnenie v splátkach.

24. Podľa názoru súdu teda v prípade listu zo dňa 23.2.2012 nemožno hovoriť o výpovedi zmluvy o pôžičke, keďže medzi účastníkmi nebola dojednaná zmluva, ktorá by svojou povahou umožňovala ukončiť ju výpoveďou. Nešlo o záväzok na dobu neurčitú a predmetom zmluvy nebolo ani opakované plnenie. Premetom zmluvy zároveň nebol ani záväzok žalovanej spočívajúci v určitej činnosti (lat. facere), resp. spočívajúci v povinnosti zdržať sa určitej činnosti (ommitere) alebo strpieť určitú činnosť (pati). Predmetom záväzku žalovanej bolo platiť splátky, t.j. niečo dať (dare). Neboli teda splnené podmienky výpovede podľa § 582 ods. 1 OZ.

25. Vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, v bode 12.2 je pre oboch účastníkov zmluvy ustanovená možnosť ukončiť zmluvu (doslova je tam uvedené, že sú obaja oprávnení vypovedať zmluvu bez udania dôvodu). Podmienky tejto „výpovede“ nie sú bližšie špecifikované, no ako už bolo uvedené, podľa názoru súdu na ňu nemožno uplatniť ustanovenie § 582 ods. 1 OZ. Na druhej strane, pre odstúpenie od zmluvy je charakteristické, že ide o jednostranný právny úkon zmluvnej strany, ktorým sa zmluva zrušuje bez plynutia nejakej lehoty (na rozdiel od výpovede). Zmluva s odstúpením zrušuje „od začiatku“, čo má za následok, že zmluvné strany sú povinné vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia.

26. Preskúmavaný právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.2.2012 je jednostranným právnym úkonom, zmluva sa ním zrušuje ku dňu urobenia tohto písomného právneho úkonu a právny predchodca žalobcu ním požaduje (okrem iného) vrátenie celého poskytnutého plnenia. Súd konštatuje, že na základe uvedených charakteristík, tento prejav vôle právneho predchodcu žalobcu ako právny úkon obsahovo zodpovedá náležitostiam odstúpenia od zmluvy podľa § 48 OZ. Súd preto tento právny úkon aj posúdil ako odstúpenie od zmluvy. Súd mal zároveň za to, že toto odstúpenie od zmluvy si zmluvné strany dohodli v bode 12.2 vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, zodpovedalo to totiž ich vôli v zmysle § 35 ods. 2 OZ, a to aj napriek tomu, že sa tam nesprávne hovorí o „vypovedaní“ zmluvy. Súd len poukazuje na všeobecne známy fakt, že laická verejnosť si pojem „výpoveď“ často mylne spája s akýmkoľvek ukončením zmluvného vzťahu, pričom opomína skutočnosť, že s výpoveďou je vždy spojené plynutie výpovednej lehoty, ktoré má za následok to, že právny vzťah sa skončí až v budúcnosti.

27. Keďže odstúpením od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu sa zmluva od začiatku zrušila, zmluvné strany sú si podľa § 457 povinné z titulu bezdôvodného obohatenia navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Žalovanej poskytol právny predchodca žalobcu sumu 7.183,20 EUR. Žalovaná mu doposiaľ uhradila len 631,- EUR. Zostávalo by jej tak ešte vrátiť sumu 6.552,20 EUR. Tento nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania žalovaného nároku, súd sa ňou teda zaoberal. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd má za to, že právny predchodca žalobcu sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr doručením listu zo dňa 23.2.2012 žalovanej. List bol žalovanej doručený dňa 28.2.2012. Týmto dňom preto začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 28.2.2014. Žaloba však bola na tunajšom súde podaná až dňa 4.2.2015, teda nepochybne po uplynutí premlčacej doby. Súd preto považoval žalobou uplatnený nárok za premlčaný a na základe toho žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

31. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.