Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/131/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. januára 2017 v Trenčíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

1/ F. T. nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom X. E. XXX, prechodne bytom, K., X. XX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 22.02.2014 v čase o 09.00 hodine v mieste pozemku rozprestierajúceho sa v blízkosti parciel číslo 508-509, nachádzajúcich sa v katastri obce X. E., po predchádzajúcej vzájomnej verbálnej komunikácii s poškodeným F. ktorý spoločne so synom Petrom V., bytom X. E. číslo XXX, obvinenému F. T. prehradili oceľovým lanom na celú šírku prístupovú poľnú cestu a tým zabránili obvinenému v jeho ďalšej jazde s terénnym vozidlom značka G. M., sa na toto obvinený rozčúlil a vyslovil slová " kde je tá sekera, ja ho zabijem", následne obvinený prešiel rýchlym krokom po sekeru do svojho terénneho vozidla Ford Exporer, vybral ju z kufra pevne uchopil do oboch rúk a rozbehol sa k poškodenému Mariánovi V., ktorý zostal stáť pri natiahnutom oceľovom lane, obvinený do poškodeného so sekerou uchopenou v oboch rukách jedenkrát strčil, načo poškodený F. V. si z dôvodnej obavy o svoj život bránil a kryl tvár oboma rukami a následne poškodený chytil rukami topore sekery s ktorým ho obvinený udrel do predlaktia pravej ruky, kde po tomto poškodenému pribehol na pomoc jeho syn X. V., bytom X. E. číslo XXX, ktorý zabránil ďalšiemu útoku zo strany obvineného, pričom toto konanie vzbudilo u poškodeného dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2, písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. na peňažný trest vo výške 160,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona sa obvinenému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac.

Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému V.. so sídlom F. XX, XXX XX Bratislava, IČO: 35937874, škodu vo výške 14,75 Eur.

odôvodnenie:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať. Vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodeným boli priatelia, kamaráti, susedia. Jeho rodičia si v X. E. kúpili chatu, tak sa do X. E. dostali, zoznámili sa s poškodeným aj s jeho rodinou. Začali spolu pracovať, jednalo sa o spoluprácu v oblasti rastlinnej výroby. X. si pozemky, ktoré sú tam nejako zazmluvniť, tak poškodenému navrhoval zazmluvnime si pozemky a začnime to robiť spolu. On nechcel nijaké zmluvy, nechcel nič. On chcel všetko len načierno, čím on nesúhlasil, akosi robili spolu. Všetko bolo v poriadku až do tej doby, než poškodenému dali do opatery ich chatu, majetok, všetky stroje traktory, ktoré sú v jeho vlastníctve. Zistili, že im mizne nafta, robí si zákazky načierno. Rozprávali sa o tom, on si to nedal vypovedať z hlavy, že to nie je pravda. Tak to potom museli dokazovať. Potom začali miznúť otcovi veci z garáže. Ukradol mu nejaké plechy a tak ďalej. Otec sa s ním porozprával ako lekár. Hovoril nebudeme to dávať nikde na nijakú políciu. Vráť čo si ukradol a bude všetko v poriadku. Potom sa ich spolupráca prerušila tým, že povedal, nemá to význam ďalej pokračovať s takýmto človekom, tak vráť veci. Nechcel veci vrátiť. Musel vyžiadať od polície, aby tam prišli policajti, aby im veci vrátil. Musel to dokladovať. Nakoniec tam polícia nemusela prísť, ale tie veci vracal tým spôsobom, že začal to všetko vyhadzovať na cestu. Boli tam aj ľudia. Keď išiel k nemu pre nejaké zariadenie, tak sa po ňom začal oháňať s palicou a začal mu nadávať, že nech mu nevstupuje na pozemok, lebo ho zabije. Tak tam nešiel, išli tam iní, ktorí to priviezli. Viac menej spolupráca s ním skrachovala, poškodený si to do dnešnej doby nevie nijako vykompenzovať, tak robí prekážky. Začal mu brániť v prechode, lebo tam má na pozemku kde sa odohral aj ten incident farmu, schválenú v Žiline, má svoj vlastný chov kôz, registrovanú farmu a pozemok je výlučne v jeho vlastníctve. Ten incident, čo sa stal, stal sa na jeho pozemku priamo. Nie v blízkosti pozemku 508, 509, priamo na jeho pozemku. Tie pozemky sa nachádzajú priamo nad pozemkom chaty a nad chatou jeho mamy. Tam sa to priamo stalo a natiahol lano. On si nebol vedomý veľkosti jeho pozemku, lebo mal ohradený iba ovocný sad. Ale ten sad bol ohradený v strede jeho pozemku. Dal ten pozemok vytýčiť kartografom. Na čo on reagoval tým spôsobom, že mu vytrhal všetky koly a povedal, že kdejaký idiot môže tu nabiť kolíky, ale vôbec to tak nebude, že jeho pozemok (obžalovaného) je len potiaľ pokiaľ je ohrada. Hovoril mu (obžalovaný), že nie mám od toho aj dôkaz, nie je to problém doložiť. Poškodený povedal nie, on nedovolí, aby ďalej podnikal. Prišli rovno na jeho pozemok s tým, že tam natiahli oceľové lano a povedali, že ty sa už odtiaľto nepohneš, my nedovolíme, aby si ty ďalej tu podnikal. Vôbec nešlo o devastovanie nejakej pôdy, lebo ten pozemok, čo tam máte aj tú cestu, to je jeho (obžalovaného) pozemok hore na salaš. To nie je poškodeného pozemok, a že do dnešného dňa prechodí poškodený cez jeho pozemok, tam nie je poľná cesta, ktorá je vyňatá iba po parcelu 510/2 a to je pani G.. S pani G. má (obžalovaný) nájomnú zmluvu na desať rokov. Tak isto s pani E., ktorá je 510/1 a potom je pozemok 508, 509, čo je jeho (obžalovaného). Tam nie je žiadna prístupová cesta. Tadiaľ môže len on chodiť a do dnešného dňa tadiaľ oni (poškodený) prechádzajú. Celá ich rodina je terorizovaná rodinou poškodených. Pokiaľ sa chcú (obžalovaný) dostať na tento pozemok, tam musia prejsť popred chalupu poškodeného, tam je cesta, ktorá prechodí až na ich pozemok. Tam iný možný prístup nie je. Keď žiadal na farmu bez problémov, bola prístupová cesta umožnená. Poškodený podpísal v roku 96 aj s ostatnými vlastníkmi možnosť prejazdu v šírke 3,5 metra, aby sa vedeli dostať na parc. č. 510/2, tam to končilo. Jedná sa o to, že poškodený povedal, že nedovolí, aby prechodil (obžalovaný) cez jeho pozemok vpredu a urobí všetko pre to, aby sa tam nedostal, jedine so súdnym rozhodnutím. Tak mu museli vydať predbežné opatrenie, aby mohol prechodiť pred jeho chalupou. Robil mu tam mechanické prekážky tým, že naukladal mu tam autá, a jemu prišiel kamión pre seno, ktoré vyrába, tým sa živí a on sa tam nemohol dostať a musel ísť naspäť do Bratislavy bez sena. Keď to takýmto spôsobom rieši je to desivé. Keď má s ním (poškodeným) konzultáciu, tak je to taká konzultácia, prihovorí sa k nemu a on mu len vynadá a to je celé. Predbežné opatrenie poškodený do dnešného dňa nerešpektuje aj tak to tam robí ďalej. Takže jemu starosta, ktorý je čírou náhodou bratranec poškodeného povie zavolaj si odťahovku keď tam stojí. Keď povie, že to

treba riešiť, tak mu starosta povie zavolaj policajtov. Starosta to nerieši vôbec. Kvôli tomuto dôvodu, že potrebuje obrábať, má 72 hektárov lúk, ktoré obrába, má na to zmluvy, platí dane všetko, musel zmeniť lokalitu, kde má uložené všetky stroje, traktory. Momentálne má prenajatý jeden pozemok kde platí a plus si musí kúpiť nový pozemok na inej lokalite kde nebude chodiť cez celú obec a nebude nikomu vytvárať prekážky. Je to aj pre neho lepšie, ale keď sa potrebuje dostať k svojim zvieratám tam hore kde má salaš, 114 kôz, to je nemožné. Tam musí ísť a priniesť krmivo atď. Keď má prejsť cez pozemok poškodeného to je čistá katastrofa. Ten robí len prekážky ako sa dá. Pred týmto incidentom sa stala taká vec, že salaš stavali došlo k tomu, že mu tam podložil dosku, drevo, v ktorom boli nabité klince, prikryl s lístím, dostali defekt na zadnej pneumatike na traktore. Vyšli von všetci sa smiali. Hovoril poškodenému a jeho manželke prečo ste to urobili. Oni mu povedali, že ty nebudeš tadiaľto chodiť. Potom to riešili na občianskom. Samozrejme sa to nedalo dokázať, alebo bolo to na tom jeho pozemku. Už s tým nedokázal nič urobiť, tak sa snaží vyvarovať, obchádza poškodeného ako sa len dá. On sa necíti obžalovaný. On sa cíti poškodený. Nemôže vyjsť ani na pozemok, lebo sa bojí, či dačo nevystrojí ten chlap. Mali spolu dobrý kamarátsky vzťah, do dnešného dňa nepochopil, čo sa mu vlastne stalo. Je zo asi závisť ľudí. Keď potreboval schváliť farmu, tak poškodený mu robil len námietky. Podal šesť námietok. V kuse, len aby sa mu farma neschválila. Nakoniec mu tam boli zo životného prostredia, z každého úradu a schválili. Poškodený s tým nedokázal urobiť nič. Poškodený teraz začal skupovať pozemky vedľa jeho pozemku po tomto incidente čo sa stal, nejaké časti, aby mu robil prieky. Keď mu poškodený vytrhal tie kolíky, tak tam chcel postaviť plot. Kým to stačil znova vymerať, poškodený tam nabil železné kolíky a natiahol tam ostnatý drát. Prišiel za starostom ako to, že je to tam nabité, pričom pri vrchnej časti je to úplne ináč už v jeho pozemku, teda zobral z jeho (obžalovaného) pozemku. Starosta mu povedal, že nebol tu nijaký geodet, zober to a vytrhaj preč. Starosta to do dnešného dňa nerieši. Poškodený si robí čo chcel. Keď oznámil na polícii, že sa mu poškodený vyhrážal so zbraňou zabitím, nič sa nestalo. Keď stál poškodený na jeho pozemku hovoril mu, že pozri sa mám dôkazy, že stojíš na mojom pozemku a ty mi tu nemôžeš nič prehrádzať. Toto je moje. Poškodený povedal, že nič tu tvoje nie je, všetko je moje. Povedal mu maj rozum choď preč. Poškodený natiahol to oceľové lano a povedal, že nedovolí, by ďalej prešiel. Poškodený lano natiahol od plota chaty jeho (obžalovaného) mamy po drevený kôl ako bola ohrada ovocného sadu. Všetko sa nachádza na parc. č. 508. Parc. č. 509 je salaš. Vedľajší pozemok poškodeného 504/1 kde má podiel 10/24 momentálne, predtým toho mal menej, ten skutok sa stal na pozemku jeho (obžalovaného) dva až dva a pol metra od pozemku poškodeného. V ten deň išli s pánom E. na drevo asi o 9 hodine. Predtým než tam išli si chystali veci. Takže vycúval z hornej časti s džípom, naložil tam sekeru, motorovú pílu, kanister. Mal brať všetkých chlapov a že idú ešte k nemu na Salaš skontrolovať zvieratá a vrátia sa späť popred pána V.. Keď sa zaradil, že ide zrazu sa tam objavili s lanom. Natiahli na jednej strane poškodený uviazal lano na plot, na druhej strane stál X. V. ten držal lano. Stáli ako stĺpy a nič sa nedialo. Povedal vy tu čo chcete, čo tu robíte, čo vy tu naťahujete. Poškodený mu začal hneď prudko nadávať, debil, idiot, ja nedovolím, aby si mi tu ďalej devastoval naše pozemky. Povedal mu aké vaše pozemky, šak ten pozemok je môj a na ňom stojíš. Poškodený mu povedal, že to nie je jeho, lebo jeho je len po ten drevený plot. Povedal mu, že sa mýli, ja to mám vymerané. Poškodený mu povedal, že toto je jeho a nedovolí mu, aby tade ďalej chodil a urobí všetko pre to, aby tu skončil s podnikaním a so všetkým, že sa o to postará. Boli tam všelijaké veci. Tak povedal poškodenému, že chlapče, ty sa odtiaľto zdekuješ, lebo dopadneš zle. Nepovedal mu, že ho zabije. To popieral. Tak zašiel do auta, vytiahol sekeru, nič iné tam nebolo. Chytil ju do oboch rúk tak ako to robili v SBS, robil ochranu objektov, a išiel ho vytlačiť z jeho pozemku. Poškodený mu schmatol ruky na sekere a zakričal na Petra X. bi. K. skočil a mlátil ho do spánku. Poškodený mu držal ruky. Nemohol sa ani pohnúť. Padol na zem a bol v bezvedomí. Ostatní stáli, dívali sa na to čo sa deje. Dedko E. keď videl ako tam do neho poškodený začal skákať povedal, že s tým nechce mať nič a odišiel preč. Už si nepamätá. Nejakú dobu bol v bezvedomí. Keď sa prebral stáli ľudia pri ňom a prišla aj záchranka. Stáli tam F. E., J. F. a jeho bratranec, nevie ako sa volá. Bol tam poškodený a X.. D. V. tam bola keď sa prebral. Keď sa prebral videl, že lano bolo preložené inde. Keď išiel k V. so sekerou nehovoril mu nič. Nezahnal sa na neho. Sekeru držal oboma rukami na šírku topore a s ostrím k sebe a išiel ho vytlačiť za ten ostnatý drát. Len náznakom, ani sa poškodeného nedotkol, poškodený mu schmatol ruky. Nemohol ruky pustiť, tak mu držal poškodený ruky. V bezvedomí bol 15, 20 minút. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že sa snažil poškodeného nejakým spôsobom dostať z pozemku, nevie, bolo to také spontánne riešenie, keby bol vedel ako sa to vyvinie nikdy to neurobí. Určite poškodenému nechcel ublížiť. Chcel si len hájiť svoje práva na svojom pozemku, ale poškodený to nechcel rešpektovať. Nie je si vedomý, že by sa poškodenému nebezpečne vyhrážal. Na otázku samosudcu uviedol, že sa na poškodeného nezahnal. Len naznačil, že poškodeného ide vytláčať on mu hneď chytil ruky.

Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný má pozemok asi 150 metrov od jeho bydliska. Je tam prístupová cesta k pozemku obžalovaného a v hornej časti pozemku si obžalovaný postavil kozín na celú šírku s hlavným vstupom na jeho pozemok, resp. pozemok, ktorého je spoluvlastníkom. Po tom jeho pozemku obžalovaný jazdil, devastoval až prišiel čas kedy bola slabá zima, oteplilo sa. Chcel tomu konečne zamedziť nech trávička rastie tak tam išiel. Zavolal aj svojho syna. Obžalovaný tam bol s nejakými chlapmi. Zobral hliníkové lano a natiahol ho na kôl ohrady obžalovaného a na medzu, ktorá oddeľuje pozemok obžalovaného 509 s jeho pozemkom 504/1. Stál aj so synom pri medzi. Povedal obžalovanému, že už nebude tadiaľto viac chodiť, viac devastovať jeho pozemok. Incident sa stal na hranici jeho pozemku a pozemku obžalovaného. Obžalovaný hovoril, aby ho tam pustil. Povedal mu, že ho nepustí. Obžalovaný kričal, že má geometrický plán. Povedal mu tak ho ukáž. Niekam obžalovaný volal, povedal, že ten geometrický plán jeho otec dovezie. Povedal obžalovanému dobre počkáme, ale aj tak po jeho pozemkoch chodiť nebude, ja ťa tadiaľto nepustím. Obžalovaný na to vybehol z auta, povedal kde je tá sekera ja ho zabijem. Išiel dozadu auta, syn stál vedľa neho, držal lano pri medzi. Hovoril X. (synovi) foť to. Mali fotoaparát pri sebe z minulej skúsenosti s obžalovaným. Syn mu povedal tato, ale on to myslí vážne. Obžalovaný z auta vytiahol sekeru, rýchlym ktorom išiel k nemu a kričal ja ťa zabijem. Prišiel k nemu uderil. Potom padol na zem. Syn ho bránil. Padol na zem, ležal. X., že čo je s ním. Povedal, že dýcha, tak nech si ho ferestujú jeho kamaráti. Potom niekto volal sanitku. Za minútku dve obžalovaný vstal. Na otázky poškodený uviedol, že obžalovaný sa sekerou zahnal zdvihnutím sekery nad plece. Ostrie sekery bolo otočené smerom k poškodenému. Potom tam bolo také trmanie o sekeru ako by ju obžalovaný chcel odtiahnuť, on ju držal. Lano, ktoré držal v ľavej ruke pustil. Potom obžalovaný padol. Zosypal sa. Syn ho udrel do tváre a sa zosypal. Na otázky obhajcu uviedol, že asi bola predtým konfliktná situácia medzi ním a obžalovaným. Nikdy obžalovanému nebránil v prejazde popred jeho dom. Predbežné opatrenie bolo vydané na základe klamstiev obžalovaného. Devastovanie jeho pozemkov trvalo mesiace. Neriešil to v civilnom ani priestupkovom konaní. Riešil to s obžalovaným dohovorom. Riešil to na obecnom úrade. Na fotografiách poškodený pred súdom nakreslil kde natiahol lano a kade prebieha hranica medzi jeho pozemkom a pozemkom obžalovaného, pričom z nákresu vyplynulo, že poškodený natiahol oceľové lano na pozemku obžalovaného. Syn z útoku nenafotil nič. Svedok X. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že o 9 hod. ráno 22.2. ho zobudil otec, aby mu išiel pomôcť, pretože obvinený im opäť devastuje pozemok a bol tam vtedy aj s jedným poslancom. Kvôli tomu chceli ísť zamedziť ten pozemok, lebo tam zrovna bol, tak nech to vidí. Rýchlo sa poobliekal, išiel si obuť gumáky, pretože vedel, že tam to bolo hrozne rozbrázdené, podmočené, rozjazdené. Otec už vyštartoval skôr. Zhruba na pol ceste ho dobehol. Vzal foťák a oceľové lano. Keď prišli pozdravili K., toho poslanca, pretože boli otočení, boli tam piati. So slovami tadiaľto mi viac jazdiť nebudeš, povedal otec vlastne začali naťahovať lano. To ho nahnevalo a nastala slovná roztržka, nepamätá si o čom to bolo, ale v tom zmysle, že tu má prenajatých 70 hektárov, vlastne môže všetko. Povedali mu tadiaľto nie, to nie je jeho. To ho rozčúlilo, tak sadol do džípa, keď videl ako to lano uväzujú a s takými veľkými točkami v tom džípe vycúval, aby sa ukľudnil a z džípu sa s nimi bavil s otvorenými dverami s tým, že zavolá otca a donesie geometrický plán a im to ukáže. Neprostestovali, že O.K. počkajú kým ho donesie, ale tato vtedy povedal, že nech ho donesie, ale tadeto aj tak jazdiť nebude, nemá na to právo. To ho rozčúlilo ešte viac a so slovami ja ho zabijem, kde je ta sekera, zabijem ho vystupoval z auta a išiel do kufra džípu a vyťahoval sekeru. Ten čas nesledoval, lebo otec mu hovoril foť to foť to. Zostal v pomykove, lebo niekto naňho kričal, že ho ide zabiť a on mu hovorí, aby to fotil. Tak vytiahol foťák, ale hovoril tato, on to myslí vážne. V tom momente ako to dopovedal, tak on už prišiel so sekerou a ja ťa zabijem na otca. Urobil vtedy len dva kroky dozadu, myslel si, že aj on cúvne. Asi zostal v šoku stáť. Ako sekol s tou sekerou videl, že ešte stále zápasia, že ešte nie je nič vyrovnané, alebo čo, tak v rýchlosti priskočil, ako držal v ruke foťák, tak len pravou rukou stihol myknúť, ale furt bolo naťahovanie o sekeru, tak tri natiahol s päsťou, na čo sa on zviezol dole a ostal ležať. Vtedy pribehol za ním F., že či im šibe. Uskočil, ale sledoval, či vôbec dýcha, nevedel či prvú pomoc, alebo čo. Videl, že bunda sa nadvihovala, tak hovoril F. volajte sanitku. Nemali mobil, tak niektorý chalan bežal mame pre telefón. Ona už bola na ceste k ním. Po chvíli sa prebral. Na otázku prokurátora uviedol, že to bolo v takom švihu, že sa nedíval ako držal sekeru, že by sa zameriaval na sekeru. Periférne videl, že už kráča, díval sa na otca, že on to myslí vážne, nech radšej utekajú ako si to fotili. Takže iba videl v tom švihu ako sekol, jak ho zachytil, videl len to porisko ako zápasili medzi sebou. Vtedy priskočil. To že raz sekol sa mu zdalo moc a nie to, aby dopustil, aby sekol druhý, alebo tretí raz. Tak priskočil a spacifikoval ho pravou rukou. V ľavej mal foťák. Verí tomu, že ostrie bolo otočené k otcovi. Prisahať to nemôže, tak alebo tak. Ale vie, že železo bolo hore. Myslí si, že to bolo ostrím. Zasiahol iba poriskom, pretože dal ruky, on to nejako vykryl. To bolo na hranici pozemku. Každý stál na svojom. Naťahovali sa, tak priskočil a natiahol mu tri. Na otázky

obhajcu uviedol, že obidvaja držali sekeru v rukách. Tým, že to vykryl, nažil sa ju vytrhnúť. Porisko bolo dlhé zhruba meter. Obžalovaný držal sekeru ľavou dole a pravou hore. Jednu ruku mal na konci poriska a druhú v strede. Na otázku samosudcu uviedol, že sekera bola šikmo v 45 stupňovom uhle. Na otázky obhajcu uviedol, že čo si pamätá, tak ako to vykryl, tak jeden ju držal v dvoch rukách a aj druhý ju držal v dvoch rukách. Bolo tam také trmanie. Nevie to popísať. Neriešil kto má kde ruky. Nevšímal si to. Bojovali o sekeru. Lano bolo uviazané o roh ohrady, na druhom konci bola medza, natlčený taký malý kolík, tam to otec pridŕžal, pretože nebolo to kde uviazať. Nemali to domyslené ako to tam uviazať. Išlo o to, že už nemal tadiaľ čo jazdiť. Na fotografii ukázal miesto kde bolo uviazané lano rovnako ako poškodený. Otec stál blízko kolíku na ich parcele. Svedkyňa D. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený je jej manžel. Bola doma, ale z kuchyne vidí na miesto kde sa to stalo a keď vyjde pred jedáleň na terasu odtiaľ zas všetko počuje. Sledovala, že sa tam hádali niečo medzi sebou, tak vyšla pred jedáleň na terasu a vtedy začula, najskôr jej manžel povedal pánu T. že tadiaľto mi viacej chodiť nebudeš. To začula, vrátila sa späť do kuchyne. Potom znova vyšla von a zakrátko počula ako obžalovaný kričal na jej manžela, že ja ťa zabijem. Má prenikavý hlas, tak to počula až domov. Bežala do pivnice, obula si čižmy, lebo tam je strašne veľa blata a utekala na to miesto kde sa to stalo. V polceste stretla D. ten tam bol pri nich na tom incidente a ten jej hovoril, že treba zavolať záchranku, že niečo sa tam stalo. Hovorila komu má zavolať záchranku, kto koho napadol, čo sa stalo vlastne. Povedal, že F. napadol toho uja, teda jej manžela, F. je na zemi, tomu treba volať záchranku. Vytočila 112, podala mu telefón, tak si zavolaj ty, keď napadol môjho muža, nebude mu volať záchranku. On povedal, že nikoho nepozná ani ju, tak mu nadiktovala kde sú, v ktorom mieste a telefón mu nechala. Povedala mu nezabudni potom povedať, čo si videl a išla na to miesto kde sa to stalo. T. bol na zemi. X. za mužom, pýtala sa čo sa stalo. Povedal, že napadol ho so sekerou. On tam ležal, nikto si ho nevšímal, tak povedala, ostatným nestojte tam ako telce, niečo robte. Nebude ho ferestovať keď napadol jej muža. Nevie či to trvalo dve minúty sa posadil, potom sa postavil a v tú ranu začal nadávať, že im to osladí a hneď telefonoval svojmu otcovi, a otec povedal, že sa s nimi viac párať nebude a budete platiť a cvakať. Hneď na to volal ďalší telefonát, volal nejakého švagra vplyvného, čo sa im vychvaľoval, v minulosti u nich sedával od rána do večera vrátane soboty, nedele. Takže vedel im predstaviť, že má nejakého švagra, vplyvného a povedal, že volal jemu a povedal L., budem ťa potrebovať. Ďalšie bolo vykrikoval čo váš foťák, ja tu mám kamerový systém. Hovorila tak ukáž kamerový systém a je po probléme. Potom medzi tým odbehovala, lebo čakala záchranku. Do toho vybehla priateľka ďalšieho syna, čo mala vypovedať tá maloletá a povedala, teta ja som všetko videla z okna a počula. Ona sa strašne triasla. Potom prišla záchranka. Hovorila, že nosítka netreba, že už tam pobehuje, že nosítka treba skôr pre synovu priateľku, lebo tá sa strašne triasla. Zaviedla ich na to miesto. Prišli tam aj policajti. Do sanitky kráčal sám. Nevidela to, raz začula ja ťa zabijem. Na otázky obhajcu uviedla, že keď prišla na miesto obžalovaný ležal na zemi. Auto bolo otočené k ich pozemku a on ležal vedľa od boku auta pätami k ich pozemku. Od auta bol meter dva približne ležal v rovine auta. Ležal na jeho pozemku. Veľa krát ho upozorňovali. Do očí sa im vysmieval a vykrikoval nič nezmôžeme. To bolo jeho a keď mu jednu cestu zapravili, tak v tú ranu ich dal na súd. T. sa choval, zle im robil. Písomnosti dávali na úrad, nepomohlo nič. Po dedine ich poohováral, poosočoval. Svedok F. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že chvíľku pracoval u pána T., poškodeného pozná z videnia. V ten deň doobeda mali ísť ich rodina chystať drevo. Obžalovaný im mal ísť to drevo odviesť. Keď tam prišli k nemu, chystali veci, mal terénne auto, pílu, sekeru do auta. V tom čase ako boli skoro nachystaný, vycúval auto, v tom tam prišiel poškodený aj so synom a prehradili tam ako končia tie pozemky takým oceľovým drátom, aby pán inžinier nebehal po tých ich pozemkoch. Došlo k nejakej tej slovnej potýčke, proste sa tam medzi sebou nejako dohadovali, koho je kde pozemok. Došlo tam k nejakým urážkam, nadávkam. Ako tam vznikol ten konflikt, v tom pán T. pár krát zrukol, že zabijem ťa, že kde je sekera, zobral sekeru a pristúpil rýchlejším krokom k poškodenému a tam vnikol nejaký ten konflikt medzi nimi dvoma. Sa tam naťahovali o tú sekeru. Boli to sekundy, všetko sa to udialo rýchlo, tak v tom tam pribehol jeho syn X. a pána T. spacifikoval tromi alebo dvomi ranami päsťou do tváre. V tom tam dobehol a oddelil ich od seba. On odpadol po tých ranách na zem. Potom kričal nech volajú záchranku lebo nemal pri sebe telefón. Pribehol jeho bratranec D. E.. Podal mu telefón kde už bola vytočená záchranná služba. Za chvíľu prišla záchranka aj policajti. Na otázky prokurátora uviedol, že v tom momente ako poškodený so synom natiahli ten oceľový drát obžalovaný sedel v aute. Vystúpil odtiaľ a začali sa tam dohadovať o tom, že koho je to pozemok, kde je jeho pozemok, kde je hranica, kde nie je hranica, proste ten konflikt stupňoval. Už sa tam začalo nadávať, vzájomne. Obžalovaný zobral tú sekeru zozadu z kufra, lebo stáli viac menej pred autom. Ako zobral z kufra sekeru, takým rýchlejším krokom išiel k poškodenému. Všimol si, že ostrie mal obžalovaný k sebe, tupým koncom išiel na poškodeného. Sekeru držal pred sebou nie nad hlavou. Nebol to taký švih ako keď ide zaťať, bolo

to viac menej odsunutie, strčenie. Ako išiel na poškodeného, tak poškodeného udrel tupým koncom, do ramena nevie. Ako sa o tú sekeru naťahovali tak tam dobehol syn poškodeného odzadu a pravou rukou ho udrel do tváre. Obžalovaný padol na zem, bol v bezvedomí pár minút. Keď prišla záchranka už bol hore. Ležal minútu dve. Po incidente bolo lano presunuté ďalej. Na otázky obhajcu uviedol, že obžalovaný držal sekeru oboma rukami, jednou rukou za spodok topore a druhou pod železnou časťou sekery. Držal ju pred sebou vo výške hrude. Pristúpil k poškodenému a udrel ho tupým koncom. Nevidel sekanie. Vie, že tam nejaký ten kontakt bol. Nevedel čo sa stalo s telom poškodeného. Obidvaja mali ruky na sekere. Sekera bola medzi nimi. Bolo to také naťahovanie. Bola to chvíľa. Keď obžalovaný povedal zabijem ťa nedával tomu nejakú vážnosť. Na odstránenie rozporu s výpoveďou z prípravného konania kde uviedol, že obidvaja po sebe kričali zabijem ťa, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že to povedal iba obžalovaný uviedol, že poškodený povedal, že koho ty chceš zabiť. K svojej výpovedi v prípravnom konaní, v ktorej uviedol, že obžalovaný už potom nerozprával žiadne slová, chcel odstrčiť poškodeného, čo sa mu nepodarilo, lebo poškodený chytil taktiež sekeru do oboch rúk a oslovil X., ktorému povedal niečo vo význame X. poď, už neviem presne uviedol, že už si to presne nepamätá. Obžalovaný ležal tak, že k zadnej časti auta mal nohy a k prednej hlavu. Svedok D. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň mali ísť na drevo, F. im to mal traktorom pomôcť odviezť. Naložili najskôr veci do auta, otvárali bránu, F. cúval s autom, v tom z diaľky zbadali poškodeného so synom, že idú k nim. Pozdravili, oni odzdravili, mali nejaké lano v ruke a začali ho tam naťahovať od plotu k druhému plotu. Potom sa tam začali hádať. F. vybral tú sekeru, on sa otočil a išiel pomaly naspäť na dedovu chalupu. Keď sa to stalo, sa pobili alebo čo, tak to v podstate nevidel. Potom bratranec F. začal vykrikovať, sa mu zdá aj jeho meno. H. sa, pribehol tam, videl F. na zemi a bežal hneď dedovi do chalupy pre telefón. Stretol pani V., akurát s niekým volala. Povedal, že potrebujú telefón. Ona to zrušila a zavolal záchranku. Na otázky prokurátora uviedol, že videl ako obžalovaný išiel pre sekeru. Keď ju vybral z auta spravil možno dva tri kroky, tak on sa už otáčal. Držal ju čepeľou, ostrým k sebe a tak zošikma. Nemal ju nad hlavou. Na otázku obhajcu uviedol, že sa hádali, vymieňali názory, potom počul kričať bratranca, keď bol F.l na zemi, či im nešibe, aby ho nechali. Po incidente posunuli lano ďalej, nevie kto. Oni tvrdili, že tam majú pozemok, F. tvrdil, že on ta má pozemok. K svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovaný mal natiahnutím oceľového lana cez cestu zabránený prístup cez svoj pozemok ku kozej farme uviedol, že tam mal ešte takú cestičku. Obžalovaný hovoril, že to má vytýčené od geografa a keď išiel pre tú sekeru, že kde je tá sekera, ja ho zabijem. Svedok J. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným ani poškodeným sa bližšie nepozná. Prišli na Lehotu s tým, že idú do hôr na drevo a vzali veci, motorovú pílu, benzín išli ešte k obžalovanému na farmu. Naložili veci do auta, obžalovaný vycúval s autom a v tom prišiel poškodený so svojím synom a natiahli mu pred to auto drát alebo čo to bolo, lano. Obžalovanému sa to nepáčilo. Začali po sebe nadávať nech ten drát dá preč. Potom vystúpili z auta, chvíľu sa tam hádali. Obžalovaný sa potom rozčúlil, nevie a povedal nech dá ten drát preč. Poškodený povedal, že nie, že ho nedá preč, je to jeho pozemok. Stále sa tam hádali a obžalovaný povedal, že ja ho zabijem, išiel do auta, zobral tú sekeru, pristúpil k poškodenému. Zobral tú sekeru a ako boli u toho drátu tak do neho strčil s tou sekerou a v tom sa to už stalo, už tam prišiel mladší V. Udrel obžalovaného do hlavy, dal mu päsťou, ešte aj na zemi snáď, nevie, to si už nepamätá. Asi dva razy ho udrel a potom už F. išiel k nim a húkal nech ho nechajú byť. Na otázky prokurátora uviedol, že obžalovaný držal sekeru dvomi rukami. Ukázal, že ľavú ruku mal nižšie, pravú vyššie, sekeru držal pred sebou, ostrým k sebe, tupým koncom dopredu. Nedržal ju nad hlavou. Nevidel, že by spravil pohyb ako keby išiel sekať drevo. Iba raz keď išiel obžalovaný pre tú sekeru povedal ja ho zabijem, potom už nie. Ako bol natiahnutý ten drát, oni tam u neho stáli a obžalovaný chcel proste vystrčiť, takto urobil s tou sekerou, vysotiť von. Úder sekery do poškodeného nevidel. Obžalovaný dal takto ruky a poškodený ho chytil za tú sekeru, alebo za ruky to už nevie, to si nepamätá. V tom prišiel mladší, syn a obžalovaného udrel päsťou do hlavy. O sekeru sa moc nenaťahovali.. Obžalovaný potom spadol na zem po tej rane a už bol v bezvedomí. Nemali pri sebe nikto telefón, tak sa opýtali poškodeného, či nemá mobilný telefón, zavoláme záchranku. On nám povedal, že sa majú starať sami, že to je ich kamarát. Obžalovaný ležal na zemi pár minút. Pán E. bežal pre telefón, pretože nemali. Ležal 4,3 minúty, nevie. Kým prišla záchranka, tak sa zobudil. Bol taký omráčený tak ho dali do auta. Potom bolo s drátom hýbané. Poškodený aj so synom než prišla polícia, tak oni ten drát posunuli o kus ďalej. Už si nepamätal o koľko metrov. Svedkyňa K. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená uviedla, že dňa 22.02.2014 bola na návšteve u svojho priateľa B. V., bytom X. E. Č. XXX. V ranných hodinách na čas sa nepozerala, ked' bola vo vnútri domu V. zaregistrovala ako ujo F. V. šiel spoločne s X. V. z domu von a niesli lano. Ja som najskôr v kuchyni na kuchyni domu V. sa nachádza

okno, z ktorého je výhľad na roľu. Z kuchynského okna uvidela ako obaja kráčajú na roľu a taktiež zaregistrovala ako obaja F. V. a jeho syn X. V. zastavili pri svojom pozemku. Okno bolo zatvorené. Zakrátko nato vyšla na poschodie rodinného domu V. do izby B. V. a tam opätovne z okna mala ešte lepší výhľad na miesto kde zastavil F. V. a X. V.. Na okne bola pootvorená ventilačka. Videla ako obaja zastavili a taktiež zaregistrovala ako sa skupinovo dohaduje F. V. s F. a taktiež sa do diskusie zapájal aj X. V.. F. na začiatku z jeho ohrady vycúval Jeep a predok auta smeroval do lesa. Pri F. sa nachádzali 4 ľudia. Otvorila okno a zostala stáť v okne. Všetci boli od domu V. vo vzdialenosti cca 100 metrov. Všetko o čom sa skupina dohadovala najskôr nepočula, až zakrátko nato zaregistrovala ako začal F. už kričať slová "kde mám tú sekeru, ja ho zabijem" povedal to iba raz a uvidela ako F. zabuchol vodičove dvere na aute a šiel do kufra, ktorý otvoril a z kufra auta vytiahol sekeru. Ďalej uvidela, ako sa F. rozbehol so sekerou v rukách smerom k F. V., sekeru držal v oboch rukách, ostrie sekery smerovalo k F. V., sekera bola zdvihnutá a F. sa snažil zahnať po F. V. so sekerou v oboch rukách. Ja som ďalej videla priebeh incidentu a z okna bolo vidno ako sa F. V. bránil útoku sekery, zdvihol ruku, aby si chránil tvár a X. V., ktorý stál pri F. V. sa najskôr snažil F. odstrčit' rukami od F. V. čo nepomohlo a po tomto X. V. 3 x päst'ou pravej ruky udrel F. do oblasti tváre. F. spadol na zem a zostal ležať na zemi. D. V. pribehla spoločne s B. V. za nimi, ona zostala v dome a všetci čo boli s F. stáli okolo neho, teta D. V. im hovorila, aby F. šli kriesiť, ona ho kriesiť nebude a na miesto zakrátko nato prišla sanitka a policajti. F. sa po krátkom čase prebral a postavil na nohy a zaregistrovala som ako s niekým telefonoval. Q. F. odviezla. Na otázky uviedla, že F. T. slová "kde mám tú sekeru, ja ho zabijem"? povedal jeden krát. Obžalovaný a poškodený sa nebili, F. V. len zdvihol ruku na svoju obranu, F. F. udrel drevenou rúčkou sekery a potom šiel X. V. brániť otca F. V.. Keď F. spadol X. V. a F. V. už nič nerobili. Nedochádzalo k ďalšiemu napádaniu. Zo správy Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru súd zistil, že vlastníkom parc. č. 509 je obžalovaný. Z lekárskej správy MUDr. V. G. zo dňa 22.2.2014 vyplýva, že poškodený bol dnes napadnutý známou osobou, udretý toporom po pravom predlaktí, t.č. minimálny opuch predlaktia vpravo ulnárne, bez deformity a krepitu, hybnosť v zápästí a lakti plná, periféria bez NC poruchy, RTG pravé predlaktie bez známok čerstvej traumy na skelete, Dg. C. antebrachii. Zo správy o povesti, priestupkovej správy a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný, priestupkovo bol riešený iba 2x na úseku cestnej dopravy a z miesta bydliska je hodnotený kladne. Na podklade takto vykonaného dokazovania Okresný súd Trenčín obžalovaného rozsudkom zo dňa 14.1.2015 podľa § 258 písm. b) Tr. poriadku oslobodil, pretože dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom. V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku súd uviedol, že zo svedeckých výpovedí, má súd za preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Oproti obžalobe súd skutkovú vetu upravil tak, že skutok sa stal na pozemku obžalovaného parc. č. 509. Obžalovaný ako aj poškodený pred súdom na hlavnom pojednávaní na fotografii miesta činu zhodne uviedli, kde bolo natiahnuté lano, ktorým sa poškodený snažil zamedziť prechod obžalovanému. Obžalovaný a poškodený sa síce presne nezhodli na tom kadiaľ prechádza hranica pozemku obžalovaného a poškodeného, obžalovaný uviedol priebeh hranice tak ako mu ju mal vymerať geodet a poškodený aj keď sa dlhšiu dobu zdráhal nakresliť hranicu jeho pozemku s pozemkom obžalovaného, nakoniec pred súdom na fotografii miesta činu nakreslil túto hranicu síce tak, že podľa tvrdenia obžalovaného by sa nachádzala ešte na pozemku obžalovaného, ale ak by aj hranica medzi ich pozemkami prebiehala tak ako ju nakreslil poškodený je zrejmé, že lano bolo natiahnuté v celej svojej dĺžke na pozemku obžalovaného. Zo svedeckých výpovedí zároveň vyplynulo, že auto obžalovaného sa nachádzalo na pozemku obžalovaného, pričom obžalovaný po úderoch päsťou synom poškodeného a strate vedomia ostal ležať vedľa bočnej strany auta, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj manželka poškodeného, teda na svojom pozemku parc. č. 509. Zároveň súd v skutkovej vete vypustil slovo, že sa obžalovaný sekerou "zahnal" na poškodeného a nahradil ho slovom "strčil", nakoľko zo svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by sa obžalovaný sekerou zahnal na poškodeného. Zahnatie sa sekerou, zdvihnutím sekery nad plece, tvrdili iba poškodený a jeho syn, pričom všetci ostatní prítomní svedkovia potvrdili držanie sekery obžalovaným na šírku topore pred sebou a vystretie rúk, resp. strčenie. Maximálne strčenie pritom možno vyvodzovať aj lekárskej správy z ošetrenia poškodeného, z ktorej vyplýva, že mu nebolo ublížené na zdraví, nakoľko poškodený mal iba minimálny opuch predlaktia vpravo ulnárne, ktoré si objektívne ani nevyžadovalo lekárske ošetrenie, a ktorá tak potvrdzuje výpovede svedkov a vyvracia tvrdenia poškodeného a jeho syna. V zmysle obžaloby bolo konanie obžalovaného kvalifikované ako trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr. zákona.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. V zmysle ustálenej súdnej praxe v prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania je potrebné vždy brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Z výpovedí svedkov a aj výpovede samotného poškodeného nepochybne vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodeným po tom, čo poškodený so synom na pozemku obžalovaného natiahli lano, aby mu zabránili v prejazde vnikol slovný konflikt ohľadne hranice ich pozemkov, pričom po tom, čo poškodený opakovane uviedol, že ho aj tak nepustí obžalovaný iba jeden krát zakričal, kde je sekera ja ho zabijem. Na túto vyhrážku poškodený podľa vykonaného dokazovania nereagoval tak, ako by bolo možné očakávať od osoby, v ktorej by takáto vyhrážka vzbudila dôvodnú obavu z jej uskutočnenia, t.j. napr. útekom, alebo akoukoľvek snahou vyhnúť sa stupňovaniu konfliktu napr. upustením od svojho konania. Naopak poškodený naďalej udržoval stav, ktorým bezprostredne zasiahol do vlastníckeho práva obžalovaného a naďalej obžalovanému bránil v prechode cez jeho pozemok. Navyše od svojho konania neupustil ani po tom, čo mal k nemu obžalovaný pristúpiť a strčiť ho topore sekery, ale naopak začal sním o túto sekeru zápasiť. Z objektívneho konania poškodeného ani jeho výpovede tak nevyplýva, že by subjektívne pociťoval vyhrážku tak, že by v ňom vzbudila dôvodnú obavu z jej uskutočnenia. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že svedok F. E. vo svojej výpovedi uviedol, že keď obžalovaný povedal zabijem ťa, nedával tomu nejakú vážnosť, pričom ani z výpovedí svedkov, s výnimkou výpovede syna poškodeného, nemožno ustáliť záver, že by daná vyhrážka bola spôsobilá vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu z jej uskutočnenia (z výpovedí svedkov totiž nevyplýva, že by mali obavy z uskutočnenia vyhrážky, alebo snažili sa obžalovaného akýmkoľvek spôsobom pacifikovať, zabrániť mu v ďalšom konaní, alebo že by sa ho snažili upokojovať). Za daných okolností, keď sa obžalovaný nevedel svojimi opakovanými slovnými výzvami domôcť, aby poškodený upustil od neoprávneného zasahovania od jeho práv, po zohľadnení skutočnosti, že podľa výpovede obžalovaného, ktorej súd nemá dôvod neveriť, mu má poškodený dlhodobo robiť prieky a schválnosti, je možné vyhrážku obžalovaného považovať maximálne za síce preexponovaný, ale z hľadiska trestného práva za ospravedlniteľný prejav bezmocnosti. Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. V uvedenom ustanovení je zakotvená výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov vo vzťahu k prečinu. Za takýchto okolností, vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného, najmä vzhľadom na objektívne konanie poškodeného po jednorazovom zvolaní "zabijem ho kde je tá sekera", ale aj vzhľadom na okolnosti za kých obžalovaný vyhrážku vyslovil a jeho pohnútku, kedy obžalovaný konal v silnom citovom rozrušení v dôsledku konania poškodeného, nemožno kvalifikovať ako trestný čin nebezpečného vyhrážania, nakoľko nie je naplnená materiálna stránka uvedeného trestného činu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný strčil topore sekery do poškodeného sa súd zaoberal otázkou, či konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že konanie poškodeného, ktorý natiahol lano na pozemku obžalovaného, čím tak bezprostredne zasiahol nielen do vlastníckeho práva obžalovaného, ale aktívne a bezprostredne mu zároveň bránil v slobodnom užívaní jeho vlastného pozemku a v slobodnom pohybe po ňom, ktoré bolo dovtedy pokojné, bolo protiprávne a teda nepožívalo právnu ochranu. Súd konštatuje, že konanie poškodeného vykazuje dokonca znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Priestupkového zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie schválnosťou. Zo skutočnosti, že hranicu pozemku si predtým dal obžalovaný vymerať (niekto mu stĺpiky pritom vytrhal), pričom vo svojich výpovediach poškodený aj jeho syn zhodne uviedli, že obžalovaný tvrdil, že sú na jeho pozemku, na čo poškodený sa mal vyjadriť v tom zmysle , že aj keď mu obžalovaný ukáže geometrický plán aj tak ho nepustí a najmä zo skutočnosti, že poškodený pred príchodom policajnej hliadky posúval lano na svoj pozemok je zrejmé, že poškodený konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Zo skutočnosti, že spôsob použitia sekery obžalovaným objektívne nebol zameraný na život a zdravie poškodeného, a ako obžalovaný uviedol, snažil sa poškodeného iba vytlačiť zo svojho pozemku, teda

konanie obžalovaného nebolo bezdôvodné, ale bolo reakciou na protiprávne konanie poškodeného, po zohľadnení skutočnosti, že nebolo preukázané, že by konanie obžalovaného prekročilo hranicu jeho pozemku, súd na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že skutok nie je možné kvalifikovať ani ako trestný čin výtržníctva, nakoľko obžalovaný využil svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka a teda iba primeraným spôsobom, svojou vlastnou mocou a silou, odvracal bezprostredný a neoprávnený zásah do jeho práv podľa § 6 Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 28 ods. 1 Tr. zákona, čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práv vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na svojpomocnú ochranu práv obžalovaným: a) zásah poškodeného do vlastníckeho práva a slobody užívania a pohybu obžalovaného po jeho pozemku bol bezprostredný, b) neoprávnený zásah odstraňoval obžalovaný ako priamo ohrozený účastník, c) vzhľadom k tomu, že konanie obžalovaného, ani defenzívny spôsob akým objektívne použil sekeru nebolo zamerané na život ani zdravie poškodeného, konaním obžalovaného ani objektívne nebolo poškodenému ublížené na zdraví, ale na vytlačenie poškodeného z pozemku obžalovaného (upustenie od protiprávneho konania), pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by svojpomoc prekročila hranice pozemku obžalovaného (oprávnenie na využitie svojpomoci bola v tomto prípade bola daná hranicou pozemku obžalovaného, prípadne dovtedy, kým trvali účinky neoprávneného zásahu na pozemku obžalovaného), a zároveň vzhľadom na to, že obžalovaný pristúpil k svojpomoci až potom, čo poškodeného opakovane vyzval, aby upustil od svojho protiprávneho konania, spôsob odvrátenia neoprávneného zásahu bol primeraný, d) svojpomoc nebola ofenzívna, ktorej účelom je zmeniť doterajší pokojný stav, ale defenzívna, ktorej účelom bolo zachovať doterajší pokojný stav, e) je zrejmé, že za okolností, keď obžalovanému bolo bezprostredne zasiahnuté do jeho vlastníckych práv a práva slobodne užívať vlastný pozemok a slobodne sa po ňom pohybovať, akékoľvek dovolávanie sa pomoci verejnej, aby mu zabezpečila právo slobodne užívať jeho vlastný pozemok a právo slobodne sa po ňom pohybovať, nemožno považovať za dostatočne účinné. Zároveň súd dodáva, že za takýchto okolností, vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného platí to isté, čo uviedol v súvislosti s možnosťou kvalifikácie konania obžalovaného ako trestného činu nebezpečného vyhrážania a to, že konanie obžalovaného, najmä vzhľadom na objektívne konanie poškodeného, a vzhľadom na okolnosti za kých obžalovaný do poškodeného strčil a jeho pohnútku, kedy obžalovaný konal v silnom citovom rozrušení v dôsledku konania poškodeného, nemožno kvalifikovať ako trestný čin výtržníctva aj z toho dôvodu, že nie je naplnená materiálna stránka uvedeného trestného činu. Ustanovenie § 28 Tr. zákona ustanovuje, že spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu. Podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Je zrejmé, že obžalovaný v rámci svojpomoci použil voči poškodenému na odvrátenie neoprávneného zásahu do jeho práv fyzickú silu a teda je daná otázka, či svojpomoc, ktorú využil obžalovaný nie je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením priestupkového zákona a teda vzhľadom na rozpor s týmto všeobecne záväzným predpisom v zmysle § 28 Tr. zákona neprípustná, nakoľko mu odporuje. Súd zastáva názor, že ustanovenie § 6 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky svojpomoci a umožňuje svojpomoc, využitie svojej vlastnej moci a sily v prípade, že dôjde k bezprostrednému zásahu do pokojného stavu, pričom ustanovenie 49 ods. 1 písm. e) priestupkového zákona postihuje konania, ktorými je naopak zasiahnuté do pokojného stavu. Ako už súd uviedol konanie obžalovaného nebolo ofenzívne, t.j. zamerané na zmenu doterajšieho pokojného stavu, ale defenzívne, t.j. zamerané na zachovanie doterajšieho pokojného stavu. Konanie obžalovaného teda bolo reakciou na už narušený pokojný stav poškodeným. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že konanie obžalovaného nemohlo naplniť skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. e) priestupkového zákona a teda neodporuje tomuto zákonnému ustanoveniu. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo vyžadovať, aby primeraným spôsobom nevyužil svojpomoc, ale bezmocne a nečinne znášal bezprostredný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva a pokojného stavu treťou osobou a útrpne čakal, kým mu orgány verejnej moci, nepochybne až s časovým oneskorením, zabezpečia obnovenie jeho dovtedy pokojne užívaných práv, v tomto prípade, aby obžalovaný nevyužil svojpomoc a bezmocne a nečinne znášal bezprostredný a neoprávnený zásah poškodeného do jeho

práv, ale aby sa u verejnej moci domáhal, aby mohol slobodne a bez obmedzení užívať svoj vlastný pozemok a pohybovať sa po svojom vlastnom pozemku. Okrem toho v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch, priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Ako už súd uviedol, konanie poškodeného vykazuje znaky priestupku, proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý objekt priestupku je chránený priestupkovým zákonom. Okrem toho poškodený zasiahol do vlastníckeho práva obžalovaného, do práva obžalovaného svoj pozemok slobodne užívať a slobodne sa po ňom pohybovať. Uvedené práva sú chránené zákonom, pričom je zároveň oprávnením vlastníka, vylúčiť z užívania svojej veci kohokoľvek. Následky zo zásahu poškodeného do občianskeho spolunažívania a do vlastníckych práv obžalovaného, ktoré boli porušené prvotne, možno hodnotiť ako závažnejšie ako následok, ktorý na občianskom spolunažívaní spôsobil obžalovaný. Vzhľadom k tomu, že poškodený neupustil od svojho protiprávneho konania ani po opakovaných slovných výzvach obžalovaného, je zrejmé, že neoprávnený zásah poškodeného do práv obžalovaného nebolo možné odstrániť inak. Na záver súd uvádza, že právnu ochranu by konanie poškodeného mohlo požívať iba v prípade, ak by si lanom ohradil svoj pozemok. Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania prokurátora proti výroku o vine v neprospech obžalovaného Uznesením zo dňa 18.2.2016, sp.zn. 2To/36/2015 podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. Poriadku zrušil vyššie uvedený Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.1.2015 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Trenčíne uviedol, že odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por. zistil, že z podnetu podaného odvolania prokurátora je napadnutý rozsudok nutné zrušiť pre nesprávnosť právnych záverov okresného súdu, týkajúcich sa posúdenia skutku.

Z odôvodnenia rozsudku prvého stupňa vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania okresný súd upravil skutok oproti podanej obžalobe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pričom dospel k právnemu záveru, že takto ustálený skutok nie je trestným činom. Poukázal na to, že v prejednávanom prípade vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, ktorý po jednorazovom zvolaní "zabijem ho kde je tá sekera" konal v silnom citovom rozrušení v dôsledku prechádzajúceho konania poškodeného, brániaceho mu v slobodnom užívaní jeho vlastného pozemku, je závažnosť činu nepatrná a teda v zmysle § 10 ods.2 Tr.zák. nie je naplnená materiálna stránka uvedeného prečinu nebezpečného vyhrážania. Ako ďalší dôvod pre oslobodenie okresný súd uviedol, že defenzívny spôsob použitia sekery obžalovaným objektívne nebol zameraný na život a zdravie poškodeného, obžalovaný sa snažil poškodeného iba vytlačiť zo svojho pozemku, čím využil svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka a teda iba primeraným spôsobom, svojou vlastnou mocou a silou, odvracal bezprostredný a neoprávnený zásah do jeho práv. V zmysle § 28 ods. 1 Tr. zákona, čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práv vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Uvedené závery okresný súd v napadnutom rozsudku potom podrobnejšie odôvodnil. K vyššie uvedenému krajský súd v prvom rade uvádza, že okresný súd v podstate vo svojom rozhodnutí poukazoval na dva podľa jeho názoru kumulujúce sa dôvody na rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod skutku, pričom nie je úplne zrejmé, ktorý z nich vlastne použil. Naviac je nutné uviesť, že v prípade zistenia okolností vylučujúcich protiprávnosť činu v zmysle § 28 ods.1 Tr. zák. už neprichádza do úvahy hodnotenie závažnosti spáchaného prečinu v zmysle § 10 ods.2 Tr. zák. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vždy prichádza do úvahy len jeden z uvedených dôvodov pre oslobodzujúci výrok. Pritom tento musí byť určený jednoznačne aj vzhľadom na prípadné ďalšie prípadné nadväzujúce rozhodnutia (napr. o prípadných nárokoch na náhradu škody v občianskom súdnom konaní). Okresný súd svoj záver, že danom prípade boli splnené zákonné podmienky na svojpomocnú ochranu práv obžalovaným a teda rozhodnutie o oslobodení spod skutku odôvodnil a zhrnul do nasledovných bodov: a) zásah poškodeného do vlastníckeho práva a slobody užívania a pohybu obžalovaného po jeho pozemku bol bezprostredný, b) neoprávnený zásah odstraňoval obžalovaný ako priamo ohrozený účastník, c) vzhľadom k tomu, že konanie obžalovaného, ani defenzívny spôsob akým objektívne použil sekeru nebolo zamerané na život ani zdravie poškodeného, konaním obžalovaného ani objektívne nebolo

poškodenému ublížené na zdraví, ale na vytlačenie poškodeného z pozemku obžalovaného (upustenie od protiprávneho konania), pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by svojpomoc prekročila hranice pozemku obžalovaného (oprávnenie na využitie svojpomoci bola v tomto prípade bola daná hranicou pozemku obžalovaného, prípadne dovtedy, kým trvali účinky neoprávneného zásahu na pozemku obžalovaného) a zároveň vzhľadom na to, že obžalovaný pristúpil k svojpomoci až potom, čo poškodeného opakovane vyzval, aby upustil od svojho protiprávneho konania, spôsob odvrátenia neoprávneného zásahu bol primeraný, d) svojpomoc nebola ofenzívna, ktorej účelom je zmeniť doterajší pokojný stav, ale defenzívna, ktorej účelom bolo zachovať doterajší pokojný stav, e) je zrejmé, že za okolností, keď obžalovanému bolo bezprostredne zasiahnuté do jeho vlastníckych práv a práva slobodne užívať vlastný pozemok a slobodne sa po ňom pohybovať, akékoľvek dovolávanie sa pomoci verejnej, aby mu zabezpečila právo slobodne užívať jeho vlastný pozemok a právo slobodne sa po ňom pohybovať, nemožno považovať za dostatočne účinné. Krajský súd k uvedenému uvádza, že s uvedeným tvrdením okresného súdu sa nie je možné stotožniť a takéto závery sú nesprávne, nezodpovedajú skutkovým zisteniam a sú v rozpore s ustanoveniami § 28 ods.1 Tr.zák. a § 10 ods.2 Tr.zák. v ustanovení § 28 ods.1 Tr.zák., ako jednu z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu zakotvuje výkon práva a povinnosti (okresný súd nesprávne používa pojem svojpomoc). Podľa tohto ustanovenia čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu. V prejednávanom prípade síce možno hovoriť o tom, že obžalovaný podľa skutkových zistení síce chránil svoje právo vyplývajúce z vlastníctva pozemku, proti zásahu poškodeným do tohto vlastníckeho práva a slobodného užívania svojho majetku, avšak spôsob akým konal je nepochybne v rozpore s poslednou vetou citovaného ustanovenia § 28 ods.1 Tr.zák., pretože odporuje všeobecne inému záväznému právnemu predpisu, konkrétne Trestnému zákonu v ustanovení § 360 Tr.zák., ktorý zakotvuje ochranu osôb pred nebezpečným vyhrážaním. V danom prípade na seba narazili dva záujmy chránené zákonom, na jednej strane záujem na nerušenom užívaní vlastníctva a na druhej strane ochrana jednotlivca pred nebezpečným vyhrážaním. Nepochybne pri porovnaní závažnosti porušenia zákonmi chránených záujmov, najmä s prihliadnutím na okolnosti prípadu, keď obžalovaný ako prostriedok zvýrazňujúci vyhrážku zabitím použil zbraň a to sekeru, ktorou dokonca aj keď menej intenzívnym spôsobom (strčením) fyzicky napadol poškodeného, je závažnejším konanie obžalovaného. Nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že konanie obžalovaného bolo defenzívne, už aj s poukazom na to, že sekeru proti osobe poškodeného použil. Napokon už vôbec nemožno súhlasiť so záverom, že v danom prípade akékoľvek dovolávanie sa pomoci verejnej, aby obžalovanému zabezpečila právo slobodne užívať jeho vlastný pozemok a právo slobodne sa po ňom pohybovať, nemožno považovať za dostatočne účinné. Obžalovanému nič nebránilo, aby na zabezpečenie svojich vlastníckych práv požiadal o pomoc orgány polície, nešlo o akútny prípad, pri ktorom by bezprostredne hrozila ujma v podobe závažnejšieho následku, ako je ochrana nerušeného užívania pozemku. Zákon samozrejme povoľuje za určitých presne stanovených podmienok ochranu majetkových práv vlastníkovi, tento však nesmie pri tejto ochrane konať spôsobom odporujúcim inému všeobecne záväznému predpisu, ako už je uvedené vyššie. Z uvedených dôvodov neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 28 ods.1 Tr.zák., a taktiež krajský súd nezistil ani iné okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Napokon v podstate z rovnakých dôvodov nemožno podľa názoru krajského súdu uvažovať o nepatrnej závažnosti činu. Obžalovaný ochranu svojich vlastníckych práv realizoval najmä s prihliadnutím na okolnosti prípadu neprimeraným spôsobom. Obžalovanému nič nebránilo zásah do svojich vlastníckych práv odstrániť legálnym spôsobom prostredníctvom privolanej polície a nie použitím vyhrážok zabitím, za použitia sekery, ktorou dokonca zaútočil na telesnú integritu poškodeného, čím podľa názoru krajského súdu v danom prípade naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, nakoľko závažnosť činu tak ako bol ustálený okresným súdom je vyššia ako nepatrná. Okolnosti prípadu vyznievajúce v prospech obvineného bude však nevyhnutné zohľadniť pri rozhodovaní o potrestaní obžalovaného. Nakoľko odvolací súd ani pri správne ustálenom skutkovom stave sám nemohol vo veci rozhodnúť vzhľadom na ustanovenie 322 ods.4 písm. a) Tr.por., s poukazom na vyššie uvedené nesprávne právne závery okresného súdu zrušil podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu a

podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňovému súdu tento vo veci opätovne vytýčil termín hlavného pojednávania. Keďže odvolací súd vo svojom uznesení neuložil súdu prvého stupňa povinnosť doplniť dokazovanie, prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní oboznámil doterajší priebeh konania a Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2 To/36/2015 zo dňa 18.2.2015 a vyzval strany, či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátor, obhajca ani obžalovaný nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Poškodený navrhol vykonať dokazovanie oboznámením plánov a fotografiami a snímkami z mapy, ktoré žiadal založiť do spisu, ktorými chcel preukazovať, že bol na svojom pozemku a nebol vytláčaný. Vykonanie takéhoto dokazovania súd zamietol z dôvodu, že vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu a ním vyjadrený právny názor je vykonanie dokazovania v otázke, či poškodený bol alebo nebol na svojom pozemku bezpredmetné. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že ani pri správne ustálenom skutkovom stave sám nemohol vo veci rozhodnúť vzhľadom na ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a) Tr. poriadku, pričom podľa názoru krajského súdu v danom prípade obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, nakoľko závažnosť činu tak ako bol ustálený okresným súdom je vyššia ako nepatrná, pričom okolnosti prípadu vyznievajúce v prospech obvineného bude nevyhnutné zohľadniť pri rozhodovaní a potrestaní obžalovaného, pričom prvostupňový súd je podľa § 327 ods. 1 Tr. poriadku viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, prvostupňový súd obžalovaného uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Vzhľadom na okolnosti prípadu vyznievajúce v prospech obvineného a skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, súd uložil obžalovanému podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest v minimálnej výške 160,- Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca. Zároveň súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému VšZP škodu vo výške 14,50 Eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolenie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.