Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu C. zast. Weis & Partners s. r. o., advokátska kancelária, Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému H., zast. Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri s. r. o., Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie 1.000,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenie čiastky 1000 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 1.000 eur s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu dňa 16.9.2014 nenastúpil do práce bez ospravedlnenia a žalobca musel zabezpečiť externého vodiča, keďže žalovaný pracoval u žalobcu ako vodič. Žalobca musel zabezpečiť dodávateľského šoféra - živnostníka Y. a tento si cestu vyúčtoval sumou 1.000 eur a toto žiada od žalovaného ako náhradu škody. Pokiaľ ide o náhrady, ktorých sa domáhal žalovaný titulom cestovných výdavkov, došlo k dohode a tieto mu boli vyplatené. Konateľka žalobcu H.á uviedla, že vodičom dva až tri vopred formou SMS oznamuje program jázd, nakládku, vykládku, každý deň prídu do práce a idú na určenú cestu. Cestovné príkazy robia spravidla po príchode. 16.9.2014 mal ísť žalovaný do Wolsvagenu nakladať diely pre nemecký prístav, žalovaný do práce neprišiel. V minulosti sa to nikdy nestalo. Ak by pre tovar neišli, stratili by zmluvného partnera. 16.9.2014 bol utorok a v piatok predtým jej žalovaný poslal SMS, že nechce vyplácať zo zákona základ a cestovné náhrady, ale chce sadzbu na kilometer, na to mu odpísala, že to zákon nedovoľuje. A potom napísal, že končí. Napísala mu, že je v trvalom pracovnom pomere, aby doručil výpoveď s výpovednou lehotou a keď si nájde náhradu, bude skôr uvoľnený na dohodu. Žalovaný bol nimi vyškolený na špeciálne nakládky a takého človeka nájsť je problém. Zamestnanci vedia, že po takomto vyškolení ak neprídu do práce, musia niekoho nájsť. Y., ktorého zabezpečila, je jej manžel a tento túto špecializáciu má, je živnostník. Žalovaný už k nim nikdy nenastúpil. Potom v priebehu pol roka pracoval u 16 zamestnávateľov. Žalovanému poslala SMS, aby 16.9.2014 prišiel do práce a vykonal prepravu. 15.9.2014 žalovaný prišiel a poverenej osobe odovzdal pracovné prostriedky, teda položil kľúče, vystúpil z kamióna a odišiel preč. Parkovaciu, kreditnú kartu nechal v aute. Kľúče odovzdal manželovi. Manžel sa vo firme zdržiava, má na starosti technický stav vozidiel, kancelária je na inom mieste ako parkovanie.

Škoda spočíva v tom, že si musela z večera do rána nájsť náhradu s odbornou spôsobilosťou. Je to všeobecný problém. Pokiaľ dala náhradného človeka, nevznikla jej žiadna škoda, ale pokiaľ by tam neprišiel, stratili by zmluvného partnera a platila by storno, prepravu nestornovala. Žalobca predložil medzinárodný nákladný list spoločnosti Wilston pre odosielateľa Wolsvagen - o vykonaní prepravy, potvrdenie nakládky 15.9.2014 z PMD Slovakia pre žalobcu, výpis z karty vodiča pre O.a, faktúru vystavenú Y. pre žalobcu, príjmový doklad o úhrade, doklad o komunikácii so žalovaným o vykládke posledného tovaru. Škodu riadne preukázali, vrátane dokladu o platbe inej spoločnosti, jazdu vykonal živnostník, ktorý má inú sadzbu. Skončenie pracovného pomeru žalovaným považuje za neplatné. Poukázal na rozhodnutie NS SR 14Co 158/1995 - absencia podpisu má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalovaný nemohol skončiť pracovný pomer k 16.9.2014, pretože e-mail poslal 13.9. a uviedol v ňom dátum, ku ktorému chce skončiť a toto je takisto neplatné. Naviac neuviedol dôvod skončenia pracovného pomeru.

4.Žalovaný uviedol, že jeho nenastúpenie do práce nebolo svojvoľné, nakoľko v tom čase už nemal už trvať jeho pracovný pomer. Z dôvodu, že žalovaný vopred avizoval skončenie pracovného pomeru a zaslal konateľke spoločnosti dňa 13.9.2014 oznámenie o skončení pracovného pomeru. Má za to, že toto skončenie pracovného pomeru bolo platné i napriek tomu, že má právne vady. A nemá vedomosť, že by žalobca napádal neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru na súde. Podľa ustálenej judikatúry ak nedôjde k podaniu žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer sa považuje za ukončený, i keď má podstatné vady. Žalovaný skončil pracovný pomer z dôvodu, že mu dlhodobo neboli vyplácané cestovné náhrady za pracovné cesty. Žalobca nevyplácal ani ďalších zamestnancom tieto náhrady, konkrétne viem o troch prípadoch, konania boli vedené na Okresnom súde Trnava 11Cpr 1/2014, 8Cpr 5/2014, 14Cpr 2/2015 - konanie sa týka konkrétne žalovaného, a vo všetkých bol právoplatne žalobca na vyplatenie náhrad zaviazaný. Nebolo to teda svojvoľné nedostavenie sa na pracovisko, čo potvrdila aj konateľka vo svojej výpovedi, keď potvrdila zaslanie SMS. Ku škode, ktorá mala vzniknúť uviedol, že žiadna škoda nevznikla, pretože akákoľvek odplata vodičovi, tobôž manželovi konateľky nemôže byť škodou. Nedošlo tu k zmenšeniu majetku, ani k ušlému zisku a nevidí príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody a údajným porušením povinnosti žalovaného. Nie sú splnené kumulatívne predpoklady k vzniku škody. Nie je ani preukázané, že preprava sa uskutočnila, že ju vykonal manžel konateľky, odplata sa javí hrubo neprimeraná k odplate, ktorú dostávajú vodiči počas 4 dňovej cesty. Žiadal, aby žalobca preukázal, že odplatu riadne uhradil, že preprava bola reálne vykonaná. Výšku odplaty považuje za príkro účelovú, pretože žalobca pristúpil k jej vymáhaniu až po tom, čo sa žalovaný domáhala vyplatenia cestovných náhrad. Výpoveď poslal žalobcovi e-mailom dňa 13.9.2014. dva týždne predtým konateľke oznámil, že chce dať výpoveď, z dôvodu, že mu chodia neskoro mzda a cestovné náhrady na účet, v oneskorení niekoľkých dní. Kolegom neplatila cestovné náhrady vôbec, toto si vymáhali súdnou cestou. Takže aj to, že kolegom nevyplácala náhrady bol dôvod, prečo chcel dať výpoveď. Ďalším dôvodom boli ekonomické problémy firmy, lebo keď bol v zahraničí, musel platiť dvakrát mojou kartou naftu a tiež mýto v Slovinsku, lebo karta žalobkyne nedávala peniaze. Teda dva týždne dopredu konateľke oznámil, že bude končiť k 12.9.2014, kedy príde z poslednej cesty. Ale uprosila ho, aby ešte v pondelok 16.9. vyložil tovar. Toto urobil, o 9.00 hod. sa vrátil zo Senca, čakal ho tam pán O., odovzdal mu kľúče od auta, tankovaciu kartu, mobil a CSD z poslednej jazdy. Pán O.ř mu povedal, že ide natankovať, lebo ide niekam z autom. O jeho odchode vedel, lebo celé dva týždne mu denne volal a prosil ho, aby zostal. Práca vyžaduje špecializáciu, lebo sa jedná o nebezpečný odpad, tzv. ADR. pracovník musí mať preukaz. Na IP Trnava je dôkaz, že 16.9. pracoval, keď tam dával podnet pre nevyplatenie náhrad za dva mesiace. Náhrady mu boli vyplatené po roku, až keď ich žiadal súdnou cestou. Pokiaľ žalobca žiada škodu 1000 eur, ktorú mal uhradiť pánovi O., on mal mzdu 406 eur brutto + cestovné náhrady. Ak by mu za odvoz žalobkyňa ponúkla 1000 eur, urobí to. Sama žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že jej nevznikla žiadna škoda. Konateľka žalobcu mu nedala žiadny príkaz ani pokyn na jazdu 16.9.2014, teda okrem toho, že odviezol tovar dovezený z Nemecka. Potom už s ním konateľka žalobcu vôbec nekomunikovala, bol iba s pánom O.m, ktorému odovzdal veci a nikto mu nehovoril, že má ísť pre tovar do Wolksvagenu. Bol to problém aj preto, že keď viezol tovar do Senca, začal mu výkon o 6.00 a tento by mohol prekročiť, je v rozsahu maximálne 15 hodín. Okrem mzdy, ktorú uviedol, u žalobcu nemal iný príjem. Poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo/147/2008, z ktorého vyplýva, že pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol s končený platne. Teda pracovný pomer žalovaného skončil 16.9.2014. Tovar sa zvykol nakladať v utorok alebo vo štvrtok. Z jazdy sa vracali vždy v piatok alebo v sobotu, v pondelok boli doma a potom pani O. zavolala, že v ktorý deň a ktorej sa nakladá. Pani

O.j niekoľkokrát telefonoval, že mu mešká výplata. Dôvodom jeho skončenia pracovného pomeru bolo neskoré vyplácanie mzdy. V konaní neboli preukázané predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného. Konkrétne žalobca nepreukázal protiprávne konanie, ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť, vzhľadom na vykonané dokazovanie a skutkový stav. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru, tento bol skončený platne, s poukazom na prezentované rozhodnutie NS SR, ktoré považuje za primárne. Bolo preukázané, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebola vyslovená. Poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda že žalovaný mal dôvod skončiť pracovný pomer. Pokiaľ ide o osobu živnostníka vykonávajúceho prepravu, ide o manžela konateľky žalobcu, teda pri výške odplaty vidí účelovosť a súčasne nebol preukázaný žiadny pokyn žalobcu, ktorým by nariadila žalovanému dňa 16.9.2014 jazdu. Úhradu škody 1000 eur pánovi O.i nemožno stotožňovať so škodou.

5. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný dňa 13. 9. 2014 zaslal žalobcovi e-mail, ktorým ukončil ku dňu 16. 9. 2014 pracovný pomer so spoločnosťou žalobcu /dôvod neuviedol/. Listom zo dňa 16. 9. 2014 žalobca so žalovaným okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b/ z dôvodu, že dňa 16. 9.2014 svojvoľne nenastúpil do práce, čím porušil závažne pracovnú disciplínu. Pracovný pomer sa má skončiť dňom doručenia tejto písomnosti /doručená bola 23. 9. 2014/.

6.Podľa § 178 ods. 1 zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodenia majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 179 ods. 1 zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 179 ods. 2 Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca vyžadujú splnenie všetkých zodpovednostných predpokladov, medzi ktoré patri: 1. Protiprávny úkon, 2. Vznik škody, 3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4. Zavinenie zamestnanca, 5. Existencia pracovného pomeru, 6. Ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje . Podľa § 186 ods. 1 zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa § 186 ods. 2 obmedzenie v prvej vete neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok, ako aj v prípade, keď bola škoda spôsobená úmyselne. Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku. Sú povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na náhradu škody voči zamestnancovi, ktorý ju svojím konaním spôsobil. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

- existencia pracovnoprávneho vzťahu,

- protiprávny úkon,

- vznik škody,

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

- zavinenie

-ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením Plnením pracovných úloh je v zmysle § 220 ods. 1 výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je zavinené protiprávne konanie zamestnanca, teda konanie v rozpore s nejakou právnou povinnosťou. Ak je škoda nezavinená, zamestnanec za ňu nemôže zodpovedať. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie, a teda nesie kompletnú dôkaznú povinnosť. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody, najmä ak sa nejednalo o úmysel. Nemožno hovoriť o zavinení, ak chýba protiprávnosť. Ak nie je daná príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním zamestnanca a vznikom škody, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do úvahy. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010) Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Podľa § 70 okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, by ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Podľa § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súd žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru je neplatný. Ak taká žaloba nebola podaná, skončí pracovný pomer medzi účastníkmi podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu, a to ani ako predbežnou otázkou /Cdon 475/96 /SJ 75/1997/, NS zo dňa 19. 3. 1997 a v zhodný záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR 3Cdo/147/2008. 7. V danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným dňa 13. 9. 2014 ku dňu 16. 9. 2014 nepochybne nemá zákonom stanovené náležitosti - nebola zachovaná riadna písomná forma s podpisom, nebol uvedený výpovedný dôvod. S poukazom na citované ustanovenie zákona a judikatúru však za situácie, kedy nebol takýto právny úkon napadnutý v zákonnej lehote, hľadí sa naň ako na právny úkon, ktorého účinky nastali a súd sa touto otázkou nemôže zaoberať ani ako predbežnou. Treba mať za to, že pracovný pomer sa skončil dňom 16. 9.2014. Pre posúdenie nároku a žaloby ako takej v rámci vzťahu strán však je dôležitou skutočnosť, že neboli žalovanému riadne vyplácané jeho nároky a toto nepoprel ani žalobca - vo výpovedi konateľky, ktorá priznala dodatočnú výplatu nárokov. Žalobca nepoprel ani doručenie e-mailu, a teda vedomosť o úmysle žalovaného pracovný pomer ukončiť a v práci nepokračovať. Otázka oneskorene vyplatených nárokov žalovaného má vplyv na skutočnosť, že mohli byť splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného a i keď súd v tomto konaní vzhľadom na uvedené nemá dôvod skúmať platnosť jeho okamžitého skončenia pracovného pomeru, treba prihliadnuť na jeho skutočný úmysel pracovný pomer skončiť hlavne z tohto dôvodu /ktorý žalovaný v konaní uviedol ako prioritný/. Za daných okolností sa potom už okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu dňa 16. 9. 2014 javí ako nadbytočné. 8.Z hľadiska dôvodnosti žaloby je potom potrebné skúmať vznik škody a splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Ust. § 319, § 320 upravuje výnimky sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania v prospech zamestnanca, teda z hľadiska dokazovania nie v prospech zamestnávateľa, ktorého v danom prípade zaťažuje dôkazné bremeno. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.

Strany majú podľa § 150 povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Súd podľa zásad nevykonáva dôkazy bez návrhu - výnimkou sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov /napr. obchodný register, kataster nehnuteľností/, zisťovanie procesných podmienok, skutočností, či bude rozhodnutie vykonateľné, a dôkazy na zistenie cudzieho práva. Podľa čl. 8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 11 os. 4 Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Žalobca predložil pracovnú zmluvu zo dńa 5. 5. 2014 uzavretú so žalovaným na dobu neurčitú a táto nebola v konaní sporná. Ďalej súdu predložil doklady o výplate mzdy a cestovných náhrad, dodatočné vyplatenie ktorých nebolo sporné a neboli samy osebe predmetom konania. Predložil ďalej súdu Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanému listom zo dňa 16. 9. 2014, doklad o jej prevzatí. Žalobca nenamietal a nerozporoval e-mail žalovaného zo dńa 13. 9. 2016, ktorým oznamoval ukončenie pracovného pomeru dňom 16. 9. 2014 /otázka platnosti je uvedená vyššie/. Predložil tiež SMS od žalovaného „vykladku môžete dať na zajtra a keď vyložím odovzdám auto - 12. 9. 2014“, na ktorú konateľka žalobcu odpovedala „zajtra dsv nerobí, vykladka v pondelok alebo v utorok... „- 12: 9. 2014. V časti samotného nároku - uplatnenej škody žalobca súdu predložil faktúru č. 20120203 vystavenú žalobcovi Y. O. dňa 26. 9. 2014 splatnej dňom 11. 10. 2014 v sume 1000 eur - za službu vodiča MKD za dni 16,17,18,19. 9. 2014, príjmový doklad ako doklad o úhrade faktúry dňa 11. 10. 2014, kartu vodiča Y.a, potvrdenie nakládky od spoločnosti TND Slovakia pre žalobcu dńa 16. 9. 2014. Žalobca predložil doklad od spoločnosti SiSi sped s. r. o. Trnava o prenájme vodiča MKD na 1-3 dni 300 eur/deň, 4-6 dní - 280 eur/deň. Žalobca svoj nárok opiera o skutočnosť, že zavinením žalovaného, ktorý sa nedostavil na pracovisko, bol nútený zabezpečiť prepravu iným subjektom so špecializáciou na túto prepravu. Výšku škody určil a stotožnil s výškou fakturácie za vykonanú prepravu /ktorú vykonal manžel konateľky žalobcu ako živnostník/. K samotnej výške uplatňovanej škody je potrebné uviesť, že žalobca stotožňuje výšku fakturovanej čiastky s výškou škody, ktorá mu podľa jeho vlastného vyjadrenia nevznikla /ako uviedla konateľka žalobcu, škoda by vznikla, ak by sa preprava neuskutočnila a stratila by obchodného partnera/. V tomto smere je potrebné uviesť, že ak by prepravu vykonal žalovaný, resp. iný pracovník žalobcu, tomuto by žalobca vyplatil mzdu, uhradil by zákonné odvody vrátane dane, cestovné náhrady, palivo vozidla a iné náklady spojené s prepravou /či už mýta, poplatky, amortizácia vozidla a podobne/. Teda nepochybne by žalobca vynaložil určité prostriedky spojené s prepravou nákladu, a teda už v tomto smere výška fakturovanej čiastky by musela byť o uvedené sumy ponížená, nehovoriac o tom, že žalobca si nepochybne fakturovanú čiastku uplatňuje ako náklady v rámci daňovej povinnosti a v dôsledku toho sa mu naviac zníži daň. Žalobca v tomto smere ani nepreukázal nevyhnutnosť prepravy súkromnou osobou /SZČO, v danom prípade manželom konateľky žalobcu/ a nepreukázal tak skutočnosť, že prepravu /hoci súd nepopiera potrebu špecializácie na prepravu/ nemohol vykonať napríklad iným zamestnancom, žalobca o tejto skutočnosti neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že preprava manželom konateľky žalobcu bola jedinou, ktorú bolo možné zabezpečiť. Z uvedeného nie je potom žalobcom preukázané, že mu škoda vznikla, a teda treba mať za to, že škoda nevznikla, keďže dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Už len samotná skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik škody, má za následok nedôvodnosť žaloby. Pokiaľ žalobca sám za škodu považuje uvedenú fakturovanú čiastku /v celej výške/, absentuje protiprávny úkon žalovaného a už vôbec potom nemôže existovať príčinná súvislosť jeho konania so vznikom tejto uplatňovanej škody. Je nesporné a žalobca to ani nepopiera, že žalovaný mu e- mailom oznámil ukončenie pracovného pomeru, a teda i keď sa nejednalo o perfektný úkon, tento nebol vyhlásený za neplatný, žalobca mal vedomosť o tom /resp. mal prinajmenšom predpokladať/, že žalovaný do práce nenastúpi. Žalobca nepreukázal ani zavinenie žalovaného a vznik údajnej škody pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo priama súvislosť s týmto plnením a v neposlednom rade trvanie pracovného pomeru. Ako bolo uvedené,

žalovaný i keď nie perfektným právnym úkonom oznámil žalobcovi ukončenie pracovného pomeru dňom 16. 9. 2014 a tento úkon nebol spochybnený súdnou cestou ani vyhlásený za platný, a teda s poukazom na ustálenú judikatúru sa tento úkon považuje za platný. Pokiaľ aj 16. 9. 2014 vykonal žalovaný pre žalobcu určitú činnosť /vykládka tovaru v Senci/, nemožno konštatovať napr. nový pracovný pomer či jeho obnovenie čo i len konkludentne, nakoľko sám žalobca so žalovaným rozviazal následne pracovný pomer práve z dôvodu, že sa v tento deň, t. j. 16. 9. 2014 nedostavil na pracovisko - tu treba uviesť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca neudáva, že v tento deň mal žalovaný vykonať prepravu a konaním žalovaného mu vzniká škoda. Žalobca /resp. jeho konateľka/ nepopiera, že v deň 16. 9. 2014 odovzdal žalovaný jej manželovi kľúče od auta /teda na pracovisku bol -tu síce uviedla deň 15. 9., v tento deň je však štátny sviatok a v SMS komunikácii žalovanému sa na toto aj odvoláva/. Z SMS konateľky a žalovaného je zrejmé, že žalovaný chcel odovzdať auto a konateľka žalobcu v správe toto ani nenamietala /z toho vyplýva jej vedomosť o skončení pracovného pomeru žalovaného/. Konanie žalobcu sa potom javí ako účelové a ako dôsledok uplatňovania si mzdových nárokov a náhrad zo strany žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom ani nepreukázal, že by informoval žalovaného o jazde určenej na deň 16. 4. 2014, že prípadne nemal ďalších zamestnancov na túto prepravu a v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, pričom dôkazné bremeno spočíva práve na žalobcovi a platia pre neho zásady koncentrácie konania. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Výnimka zo sudcovskej koncentrácie konania sa vzťahuje v individuálnych pracovnoprávnych sporoch len na zamestnanca, teda nie na žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nepredložil a neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie vzniku škody a tiež splnenia ostatných zákonných predpokladov na jej uplatnenie. Ako bolo uvedené, nepreukázal predovšetkým vznik škody /ktorej vznik vlastne sám popiera s tým, že škoda nevznikla/. Od toho sa potom odvíja absencia všetkých ostatných predpokladov - či už zavinenie, protiprávne konanie žalovaného a vznik údajnej škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.. Žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu /za situácie, kedy nepreukázal vznik škody ako takej potom nebolo možné ani naplnenie ostatných zákonných predpokladov a predovšetkým príčinnú súvislosť/, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak by aj žalobca odvodzoval svoj nárok nie v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, ale v zmysle § 420 a nasl. Obč. zák., neboli by splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť za škodu, ktorá nebola preukázaná a absentovala by tiež príčinná súvislosť, zavinenie tak, ako bolo uvedené, teda ani v takom prípade by žaloba nebola dôvodná a preukázaná /i v prípade takého uplatnenia nároku by bolo potrebné preukázať porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie a to sa v danom prípade nestalo.

9.Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

10.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a teda súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).