Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-75-2015.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/75/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 1. 2017 v Trebišove, takto
rozhodol:
Obžalovaný S. V. U. I. V. E. Č. V. E., W..XX. X. XXXX v Trebišove, trvale bytom F., Q. XXX/XXX, zamestnaný ako údržbár na OSBD Trebišov,
j e v i n n ý , ž e
dňa 28.8.2014 v čase o 18.45 hod. v obci Zemplín pred miestnym pohostinstvom pri vzájomnom konflikte fyzicky napadol U. M., a to tým spôsobom, že ho udrel zovretou päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho následne viackrát kopol do oblasti hlavy a tela, čím mu podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív v pravej okoloočnicovej oblasti s okoloočnicovou krvnou podlatinou, pomliaždenie očnej gule vpravo s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, tržnú ranu v dolnej časti dolnej mihalnice pravého oka, tržnú ranu vo vnútornom očnom kútiku vpravo, zlomeninu spodiny očnice vpravo (retromaginálna
- typ blow out) s posunutím úlomkov a s prienikom vzduchu pod kožu tváre v podočnicovej a spánkovej oblasti, poškodenie podočnicového nervu pravo, otras mozgu ľahkého stupňa, tržno-pomliaždenú ranu na dolnej pere vľavo prenikajúcu do ústnej dutiny, s dobou liečenia od 29.8.2014 do 2.10.2014, t.j. 35 dní,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 364 ods.1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods.2, § 41 ods.1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku ukladá povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému : VI. M., W.. XX. X. XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom A. XXX, vo výške 3.461,- Eur (tritisícštyristošesťdesiatjeden eur).
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 15.05.2015 obžalobu na obvineného S. V. pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Súd vo veci vykonával rozsiahle dokazovanie na viacerých hlavných pojednávaniach a na základe takto vykonaného dokazovania dňa 12. 1. 2016 rozhodol tak, že oslobodil obžalovaného spod skutkov obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Súčasne poškodeného U. M. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku bolo zo strany Okresnej prokuratúry Trebišov podané písomné odvolanie, a to dňa 2. 3. 2016, ktoré bolo následne zaslané na vyjadrenie obžalovanému, jeho obhajcovi a poškodenému. V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, ktorý na neverejnom zasadnutí dňa 6. 4. 2016 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súčasne zamietol odvolanie poškodeného Vojtecha Tróju.
V dôvodoch citovaného uznesenia odvolacieho súdu bolo konštatované, že odvolanie prokurátora je dôvodné a že Okresný súd Trebišov nepostupoval na hlavnom pojednávaní v zmysle zákonných ustanovení, teda nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a tento naviac vyhodnotil v prospech obžalovaného S. V.. Výsledky dokazovania nenasvedčujú tomu, aby okresný súd mohol jednoznačne postupovať podľa § 285 písm. b/ Trestného zákona a takéto rozhodnutie je predčasné. Ďalej v odôvodnení odvolací súd poukázal na základné pochybenia súdu prvého stupňa. Poukázal na priebeh hlavného pojednávania, z ktorého je zrejmé, že výsluchy svedkov neboli vykonávané štandardným spôsobom tak, ako to vyžaduje Trestný poriadok. Odvolací súd upriamil pozornosť na výsluch svedka Š. T., pri výsluchu ktorého neboli odstraňované rozpory v jeho výpovediach. Vytkol taktiež pasívny postoj prokurátora na hlavnom pojednávaní, ktorý mal možnosť riadne vypočuť svedkov, čo neurobil. Taktiež odvolací súd poukázal na výpoveď svedka N. Q., pri ktorého výpovedi došlo k určitým nezrovnalostiam a taktiež bolo súdu vytknuté, že vzhľadom na rôznosť výpovedí nebolo správne, že okresný súd nevypočul na hlavnom pojednávaní znalca MUDr. Dušana Hrubalu. V súhrne preto mohlo uzavrieť, že odvolací súd konštatoval, že bude úlohou okresného súdu podrobne vypočuť svedkov a odstrániť prípadne rozdiely v ich výpovediach, vypočuť znalca MUDr. Dušana Hrubalu, ktorý vzhľadom na tvrdenie poškodeného a svedka Š. T., nech sa vyjadrí, či aj takým spôsobom mohli poranenia, ktoré poškodený utrpel, vzniknúť. Až po takto vykonanom dokazovaní a riadnom vyhodnotení všetkých dôkazov bude úlohou okresného súdu opätovne zákonným spôsobom rozhodnúť.
Na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach po vrátení spisového materiálu z odvolacieho súdu dňa 19. 5. 2016 bol vo veci nariadený termín hlavného pojednávania na deň 29. 11. 2016. Na uvedenom hlavnom pojednávaní okresný súd doplnil dokazovanie v rozsahu, ktorý určil odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Prvotne vypočul znalca MUDr. Dušana Hrubalu a následne vypočul taktiež svedkov Š. T., N. Q. a keďže v závere hlavného pojednávania vznikla potreba vypočuť taktiež osobu M. V. mladšieho, pojednávanie bolo odročené na deň 17. 1. 2017, kde bol tento svedok vypočutý. Následne bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 19. 1. 2017 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Súd považuje za potrebné uviesť, že v rámci potrebného dopĺňaného dokazovania boli zistené tieto skutočnosti. Z výsluchu znalca MUDr. Dušana Hrubalu bolo zistené, že tento zotrval na písomne podanom znaleckom posudku, ktorý v tejto veci vypracoval a na záveroch v ňom uvedených. Dodal, že pokiaľ ide o
poranenia poškodeného, najzávažnejším poranením bola zlomenina spodiny očnice vpravo s posunutím úlomkov a s prienikom vzduchu pod kožu tváre v pod očnicovej a spánkovej oblasti. Čo sa týka mechanizmu daných poranení vyššie spomínané poranenie vzniklo naraz, jedným pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblasti pravého oka poškodeného silou väčšej intenzity. Znalec dodal, že takéto poranenie nevzniká pádom na zem, ale ku vzniku takéhoto poranenia je potrebné pôsobenie násilia nejakým oblým predmetom, napríklad päsťou, lakťom, baseballovou loptičkou a podobne. Dané poranenie môže mať za následok taktiež určitý trvalý následok, ako napríklad dvojité videnie a ako vyplynulo z CT vyšetrení, došlo k posunutiu optického nervu, pričom jedná sa o veľmi citlivý nerv a je možné, že v prípade jeho posunutia a poškodenia môže dôjsť aj k slepote. Pokiaľ ide o ďalšie poranenie, a to tržno-pomliaždenú ranu na dolnej pere prenikajúcu do ústnej dutiny, táto musela vzniknúť jedným pôsobením násilia, pravdepodobne kopnutím do oblasti úst silou strednej intenzity. K tomuto typu poranenia dochádza tak, že po náraze do pery je pera poranená horným a dolným zuboradím a poškodený mal v danom prípade taktiež bolesti chrupu. Je nepravdepodobné, že aby takéto poranenie vzniklo pádom na zem, nakoľko v takomto prípade by boli prítomné ďalšie poranenia ako odreniny tváre, brady a podobne. Znalec upresnil, že obe poranenia, teda aj zlomenina spodiny očnice s posunutím úlomkov a tržno-pomliaždená rana na dolnej pere vľavo, tieto vznikli samostatnými útokmi a ako v znaleckom posudku uviedol, prvé poranenie vzniklo pravdepodobne jedným úderom päsťou, pričom druhé poranenie vzniklo pravdepodobne kopnutím do oblasti úst.
Z výsluchu Š. T. bolo zistené, že v daný deň bol vo vinici a zašiel do miestnej krčmy, kde si dal pohár pálenky a pivo, a ešte sa nestihol poriadne ani napiť a nevedel kvôli čomu táto hádka vznikla, no keď vyšiel von z krčmy k zábradliu, tak videl obžalovaného a poškodeného ako sa naťahujú. Svedok dodal, že videl ako V. sotil F., teda poškodeného a tento spadol na betón a udrel si hlavu. Poškodený po páde na zem vyzeral akoby zomrel. Keď poškodený ležal na zemi, obžalovaný mu ešte dal jednu ranu rukou do oblasti hlavy a taktiež do neho ešte dvakrát kopol niekde do boku. Ako svedok uviedol, toto kopnutie bolo zo strany obžalovaného už tzv. úder pod pás. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach tohto svedka prokurátor navrhol odstrániť tieto rozpory v jeho výpovediach, pokiaľ ide o jeho výsluch na hlavnom pojednávaní a jeho výsluchy na ostatnom hlavnom pojednávaní, resp. v prípravnom konaní. Po prečítaní predchádzajúcich výpovedí tohto svedka svedok uviedol, že je možné, že sú tu určité rozpory v jeho výpovediach, že si detailne na všetko presne nespomína, nakoľko uplynul od celého incidentu už nejaký čas. Svedok dodal, že si nepamätá, že by bol dokonca vypočúvaný policajtmi, no zotrval na svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní, a teda že videl ako obžalovaný poškodeného kopol a aj udrel, čo už ako spomínal podľa jeho názoru nebolo potrebné, keďže už ležal na zemi. Záverom uviedol, že čo sa týka jeho poslednej výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 12. 1. 2016 aj tam určite mal povedať, že videl, že bol poškodený udretý, aj dvakrát kopnutý. Svedok ešte doplnil, že pri incidente boli prítomné ďalšie osoby a spomenul osobu A., Q. a taktiež nejakého V..
Z výsluchu svedka N. Q. súd zistil, že v daný deň bol v pohostinstve, keď počul vonku nejaký krik a keď vyšiel von tak videl ako sa obžalovaný s poškodeným naťahovali, kedy poškodený vyčítal obžalovanému, že jazdí po obci na aute príliš rýchlo, kde sa pohybujú deti a mohlo by sa niečo prihodiť. Potom videl, že poškodený chcel udrieť obžalovaného, no tento sa uhol a potom obžalovaný udrel do oblasti tváre poškodeného a tento spadol na betón. Od tohto incidentu bol vzdialený cca 15 metrov. Svedok doplnil, že z krčmy vyšiel tesne za T. a v momente, keď spadol poškodený na betón, išiel naspäť dnu do krčmy obslúžiť zákazníka a ďalej už preto tento incident nevidel, následne prišiel starosta s poškodeným, či sa môže poškodený umyť, keďže bol zakrvavený. Na otázku obhajcu, aby svedok špecifikoval bližší časový horizont, čo v konečnom dôsledku uvádzal taktiež odvolací súd na strane 5. svojho rozhodnutia, kedy bližšie neuvádza a nešpecifikuje pojem „potom“ a aby sa svedok vyjadril, o aký časový úsek mohlo ísť medzi naťahovaním sa a následne medzi úderom, svedok uviedol, že nevie sa k tomu presne vyjadriť, jednoducho sa medzi sebou obžalovaný a poškodený naťahovali, držali sa za tričká a poškodený chcel udrieť obžalovaného, tento sa úderu uhol a udrel ho päsťou do oblasti tváre.
Ako bolo spomenuté, na ďalšom pojednávaní dňa 17. 1. 2017 bol vypočutý ako svedok M. V., ktorý uviedol, že pri samotnom incidente nebol a tento osobne nevidel. Keď došiel na miesto, bola tam už prítomná záchranka, taktiež policajti a poškodený bol ošetrovaný záchrankou a to, čo sa tam malo odohrať len počul sprostredkovane od obžalovaného, ktorý mu uviedol, že došlo tam k provokácii zo strany poškodeného. Obžalovaný mal svedkovi povedať len toľko, že bol hrubo provokovaný
poškodeným, následne bol ním tiež napadnutý a preto v dôsledku tohto útoku sa bránil a následne poškodený mal spadnúť na betón.
Súd oboznámil taktiež podstatný obsah spisového materiálu, a to lekárske správy, úradné záznamy OO PZ Streda nad Bodrogom, ako aj správu o povesti z miesta trvalého bydliska, pracovný posudok zamestnávateľa obžalovaného a odpis registra trestov. Na základe takto doplneného dokazovania súd vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na záverečné reči a po týchto záverečných rečiach dospel súd k záveru, že je dôvod na odročenie hlavného pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia a preto bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 19. 1. 2017, kde súd vyhlásil rozsudok, a to taký, že na základe doplneného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestných činov tak, ako sú uvedené v obžalobe a teda, že sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a preto uznal ho za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súčasne ho zaviazal k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu poškodenému v preukázanej výške, teda vo výške 3.461,- Eur.
K tomuto záveru dospel súd na základe doplneného dokazovania po tom, čo bol prvotný oslobodzujúci rozsudok zrušený Krajským súdom v Košiciach. Prvostupňový súd považuje za potrebné uviesť, že na hlavných pojednávaniach po podaní obžaloby súd nevypočul znalca a k jeho výsluchu došlo až po zrušení prvotného oslobodzujúceho rozsudku Krajským súdom v Košiciach keďže túto potrebu vyjadril odvolací súd v zrušujúcom uznesení. V tejto súvislosti súd uvádza, že v rámci zásady kontradiktórneho trestného konania žiadna zo strán, a to ani prokurátor v písomne podanej obžalobe a ani na hlavnom pojednávaní, ani obhajca obžalovaného a ani samotný obžalovaný a poškodený nenavrhli osobne vypočuť znalca, ktorý v tejto veci vypracoval znalecký posudok. Prokurátor v písomne podanej obžalobe navrhol len prečítať znalecký posudok, ktorý bol písomne podaný a netrval na osobnom výsluchu znalca. Preto v zmysle spomenutej zásady kontradiktórnosti trestného konania, súd nemienil zasahovať do rozsahu a priebehu dokazovania procesných strán, preto znalec na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vypočutý nebol. Ku skutočnostiam, ktoré uvádza odvolací súd v zrušujúcom uznesení, že súd neodstraňoval rozpory vo výpovediach svedkov, najmä pokiaľ ide o svedka Š. T., k tomu súd prvého stupňa uvádza, že taktiež sa riadil zásadou kontradiktórnosti trestného konania, nakoľko z § 264 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach. K tomu súd dopĺňa, že pri prvotnom výsluchu svedka Š. T. na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach síce boli súdom vnímané určité odchýlky v jeho výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, avšak ani prokurátor, ani obžalovaný a ani obhajca nenavrhli prečítať zápisnicu o skoršej výpovedi svedka z prípravného konania a preto súd takúto zápisnicu sám iniciatívne neprečítal a tým pádom nedošlo k odstraňovaniu rozporov v jeho výpovediach.
To však nič nemení na tom, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom nadriadeného súdu, ktorý v zrušujúcom uznesení vytkol tieto chyby prvostupňovému súdu a tieto boli následne odstránené na hlavnom pojednávaní a ako bolo skôr spomenuté, súd vypočul znalca MUDr. Dušana Hrubalu a taktiež dopočul svedkov Š. T. a N. Q.. Pokiaľ ide o záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa po doplnení dokazovania a teda, že obžalovaný je vinný z trestných činov uvedených v obžalobe, k tomuto súd uvádza nasledovné:
Zo znaleckého posudku, ale aj zo samotného výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní je nepochybné, že poranenia, ktoré utrpel poškodený pri incidente s obžalovaným vznikli viacerými samostatnými útokmi, a teda bola vyvrátená obrana obžalovaného, že po tom, čo bol napadnutý zo strany poškodeného, sa snažil len brániť a to tak, že sa uhol jeho ďalšiemu útoku a bránil sa s tým, že poškodeného jedným úderom udrel do oblasti tváre a tento následne spadol na betónový poklop, kedy utrpel dané poranenia. Jeho obrana bola vyvrátená práve znaleckým dokazovaním a výsluchom samotného znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý konštatoval, že zlomenina spodiny očnice s posunutím úlomkov vznikla týmto úderom, v dôsledku ktorého poškodený spadol na zem. To korešponduje s tvrdením obžalovaného, ktorý má za to, že v danom prípade išlo o dôvod nutnej obrany, keďže odvracal útok zo strany poškodeného. To, že obžalovaný popieral, že by mal do poškodeného buď kopnúť, alebo
ho mal nejakým iným spôsobom udrieť keď už ležal na zemi, táto jeho obrana bola vyvrátená a to potvrdzuje taktiež znalecké dokazovanie, kedy znalec pri svojom výsluchu jednoznačne uviedol, že tržno-pomliaždená rana na dolnej pere vľavo vznikla ďalším, samostatným útokom, pravdepodobne kopnutím do oblasti úst.
Táto skutočnosť je podložená taktiež doplnenou svedeckou výpoveďou Š. T., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 29. 11. 2016 jednoznačne uviedol a viackrát zotrval na tom, že videl, ako obžalovaný sotil poškodeného a ten spadol na betón a udrel si hlavu. Do tohto momentu sa v podstate jeho výpoveď zhoduje s výpoveďou obžalovaného, ktorý túto skutočnosť nepopiera a podľa jeho tvrdení išlo o nutnú obranu. Následne tento svedok videl ako mu obžalovaný dal ešte jednu ranu rukou do oblasti hlavy a taktiež že ho ešte asi dvakrát kopol niekde do boku, čo už bol podľa jeho názoru tzv. úder pod pás. Svedok taktiež odstránil rozpory vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, či už na tomto hlavnom pojednávaní, alebo na ostatnom hlavnom pojednávaní, resp. pri jeho výsluchu v rámci prípravného konania a uviedol, že trvá na svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní, a teda že videl, že mal obžalovaný poškodeného ešte kopnúť a udrieť keď už ležal na zemi.
Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o priamu svedeckú výpoveď svedka Š. T. a teda priamy dôkaz, ktorý videl ako obžalovaný mal udrieť rukou do oblasti tváre a hlavy poškodeného a následne po jeho páde na betónový poklop, ho mal ešte raz udrieť a asi dvakrát kopnúť nohou. Teda táto výpoveď svedka korešponduje so závermi znaleckého dokazovania, z ktorých je nepochybné, že obžalovaný musel poškodeného minimálne raz udrieť do oblasti tváre (čo obžalovaný priznáva) a tým utrpel zlomeninu spodiny očnice, ktorá vznikla v dôsledku pádu na betónový poklop, avšak tržno-pomliaždená rana na dolnej pere vľavo, táto vznikla ďalším, samostatným útokom tak, ako to popísal svedok Š. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ ide o doplnené výpovede, a to svedkov N. Q., resp. svedka M. V., tieto súd vyhodnotil ako všeobecné a o ničom bližšom nevypovedajúce, keďže svedok N. Q. videl len ako sa obžalovaný a poškodený medzi sebou naťahovali a držali sa za tričká a že poškodený chcel udrieť obžalovaného a tento sa úderu uhol a udrel päsťou poškodeného do oblasti tváre. Svedok M. V. v podstate ani pri samotnom incidente prítomný nebol a o jeho priebehu a o okolnostiach vie len z počutia a reprodukcie iných osôb, najmä z rozprávania obžalovaného, ktorý mu mal povedať, že mal byť hrubo provokovaný poškodeným a následne mal byť tiež napadnutý a že sa len bránil a následne mal poškodený spadnúť na betón.
Na podklade takto doplneného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že obžalovaný prekročil rámec nutnej obrany, a to tým, že keď sa naťahoval s poškodeným a tento ho prvotne napadol a chcel ho udrieť ešte raz, nemienil ďalej tolerovať útok voči svojej osobe a uhol sa ďalšiemu úderu poškodeného a následne mu opätoval úder, v dôsledku ktorého poškodený spadol na betónový poklop a utrpel závažné poranenia. Do tohto momentu by sa mohla táto obrana považovať za nevyhnutnú a primeranú, a teda za obranu spĺňajúcu zákonné podmienky nutnej obrany a tak to súd prvého stupňa aj vyhodnotil v rámci rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, nakoľko vykonaným dokazovaním nebola potvrdená tá skutočnosť, že obžalovaný mal poškodeného, ktorý už ležal na zemi, ešte kopnúť, resp. udrieť ešte raz. Avšak v dôsledku doplneného dokazovania práve táto skutočnosť bola potvrdená, a to výsluchom svedka Š.M. T. v kombinácii so závermi znaleckého posudku a samotného výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní, kedy bolo jednoznačne konštatované, že ďalšie poranenia museli vzniknúť ďalším, samostatným útokom zo strany obžalovaného voči osobe poškodeného a teda takéto následné konanie už presahuje rámec nutnej obrany, čo zásadne mení otázku viny, resp. neviny u obžalovaného. Preto dospel súd k záveru, že týmto následným konaním po tom, čo poškodený už ležal na zemi a obžalovaný do neho ešte kopol a udrel ho, došlo k prekročeniu rámca nutnej obrany a teda nejde o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť.
Z vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že obžalovaný svojim konaním naplnil pojmové znaky trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a preto ho súd uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.
Pokiaľ ide o otázku trestu, ako vyplynulo zo správy o povesti miesta bydliska, obžalovaný sa na verejnosti správa slušne a voči ostatným občanom ohľaduplne. Jeho správanie nikdy nebolo prerokované komisiou
na ochranu verejného poriadku. Kladná je taktiež charakteristika jeho zamestnávateľa - Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov, z ktorého vyplýva, že menovaný pracuje na pracovnej pozícii údržbár
- všeobecná údržba. Má ukončené stredné odborné učilište - odbor strojný mechanik, stroje a zariadenia, bez maturity. Menovaný si vykonáva prácu zodpovedne a svedomito, v kolektíve je veľmi obľúbený, rád každému pomôže. Na pracovisku sa doposiaľ nedopustil žiadnych priestupkov. Jeho povahové vlastnosti sú normálne. Ako vyplynulo z odpisu registra trestov, obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný.
Tieto skutočnosti, ktoré v súhrne kladne hodnotia osobu obžalovaného, súd vzal do úvahy pokiaľ ide o druh a výmeru trestu. Nakoľko obžalovaný sa v jednočinnom súbehu dopustil dvoch trestných činov, bolo povinnosťou súdu ukladať úhrnný trest odňatia slobody, preto mu súd ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejší. Trestná sadzba za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je 6 mesiacov až 2 roky a trestná sadzba za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je až na 3 roky a teda prísnejším ustanovením je práve skutková podstata prečinu výtržníctva a preto súd ukladal obžalovanému trest podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona.
Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane poľahčujúcich okolností bola zistená okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, a síce že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život. Naopak, na strane priťažujúcich bola konštatovaná okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov. V dôsledku rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (kedy nedochádza k úprave dolnej ani hornej hranice zákonnej trestnej sadzby), mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov, pričom výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, nakoľko takýto trest považuje súd za zákonný a spravodlivý, aj s prihliadnutím na preventívny účel trestného konania a spôsobený následok.
Nakoľko si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas a táto bola znalcom konkrétne vyčíslená, súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody v prospech poškodeného U. M. vo výške 3.461,- Eur.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, ako aj uvedené odôvodnenie, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.