Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/70/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, V., zastúpeného: JUDr. Ján Repáň, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovanému: J. U., spol. s r.o., so sídlom L. XXX, 038 63 Turany, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr. Roman Hriadel, so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, IČO: 35 655 089, v konaní o zaplatenie 3.408 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.216 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.216 eur od 05.05.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.408 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.408 eur od 05.05.2012 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých žalovanému vykonal montáž zárubní a dverí vrátane kovaní na stavbe Praha - Čimice, v zmysle podpísaných preberacích protokolov, na základe dodacieho listu č. 2012001 zo dňa 30.04.2014, za čo žalobca vystavil faktúru č. 2012001 zo dňa 30.04.2012 na čiastku 3.408 eur, splatnú dňa 04.05.2012. Faktúra nebola zo strany žalovaného namietaná. Napriek tomu, že sa stala splatnou, nebola zaplatená.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16C/70/2015-23 zo dňa 24.06.2015, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.

3. Žalovaný v odpore poukázal na to, že na základe vzájomnej dohody poskytol žalovaný ako objednávateľ žalobcovi preddavkovú platbu vo výške 4.935 eur v stave rozpracovanej stavby, z dôvodu vysokých nákladov žalobcu, prihliadnuc na miesto dodania montážnych prác. Po poskytnutí preddavku sa začali prejavovať nedostatky v kvalite a dodržiavaní zmluvných termínov, čo vyvrcholilo bezdôvodným opustením pracoviska zo strany žalobcu. Žalobca predložil žalovanému faktúru v apríli 2012, žalovaný ju však neakceptoval a žiadal, aby žalobca vystavil faktúru za skutočne vykonané práce. Žalovaný považoval už poskytnutú preddavkovú platbu za nadhodnotenú. Žalovaný na svoje náklady dokončil dielo a dlhodobo odstraňoval vady a nedorobky za žalobcu, čo žalobca doteraz neuhradil. Žalobca mu neuhradil ani náklady za poskytnutú dopravu, stravovanie a ubytovanie, ktoré mu poskytoval žalovaný nad rámec objednávky. Žalovaný súčasne spochybnil preberacie protokoly (formu, obsah) a oprávnenie podpísaných osôb ich podpísať, v nadväznosti na ktorú skutočnosť namietal odovzdanie

montážnych prác bez vád a nedorobkov zástupcom žalovaného ako objednávateľom prác. Dodací list nebol podľa jeho tvrdenia odsúhlasený a potvrdený žalovaným. Podľa žalovaného neexistuje právny dôvod uplatneného nároku.

4. Podaním zo dňa 15.02.2016 sa k odporu písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že preberacie protokoly sú základom uplatneného nároku. Potvrdil úhradu preddavkovej platby v sume 4.935 eur. Poukázal na problémy s dodávkami zo strany žalovaného v priebehu prác, čo mu bránilo vo výkonoch riadne pokračovať. Preto odmietol tvrdenia žalovaného o nedostatkoch v kvalite a dodržiavaní zmluvných termínov. Uviedol, že všetky práce podliehali preberaniu a sú zohľadnené v preberacích protokoloch, podpísaných stavebnými majstrami. V žiadnom z protokolov nie je uvedené, že by bolo dielo odovzdané s vadami. Podľa jeho tvrdenia nie je pravda, že podmienkou prevzatia montážnych prác malo byť ich prevzatie zástupcom žalovaného, nikdy sa tak nedialo. Žalovaný trval na tom, aby preberacie protokoly podpisovali stavební majstri, ktorí boli poverení na odkontrolovanie montáže všetkých dverí. Preberacie protokoly podpísali po odkontrolovaní montáže zárubní a dverí a po ich odskúšaní. Vo vzťahu k nedodržaniu termínu montáže uviedol, že termín nedodržal len raz, a to z dôvodu na strane žalovaného, ktorý nedodal včas zárubne a dvere na montáž. Z toho dôvodu si vo faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 30.04.2012 vyfakturoval položku prestoj a prenášanie v sume 192 eur. Tvrdil, že po dodaní dverí žalovaného vždy telefonicky upozornil na zistené nedostatky dodaného materiálu, ktorý mal montovať, čo potom malo vplyv na funkčnosť a presnosť dodávky ako celku. Mal povinnosť montovať dvere a zárubne z materiálu, ktorý mu bol dodaný, preto nemôže niesť dôsledky za nekvalitu dverí, nesúvisiacu s montážou. Pokiaľ boli vykonávané nejaké opravy, tak tie boli vykonávané z dôvodu nesprávneho tmelenia, lepenia, dodania nesprávnych rozmerov dverí a nie z dôvodu montáže. Poukázal tiež na to, že počas montáže dverí neboli priestory dokončené, a preto dochádzalo k následnej manipulácii s dverami (priestory neboli vymaľované, neboli dokončené podlahy, namontované prechodové lišty atď.). Žalobca poprel tvrdenia, že mal uhradiť náklady za dopravu, ubytovanie a stravu. Podľa dohody dopravu a ubytovanie mal hradiť žalovaný, stravu si zabezpečoval žalobca samostatne.

5. V podaní zo dňa 13.09.2016 žalovaný namietal, že k uzavretiu zmluvy nedošlo medzi stranami. Zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako odberateľom a dodávateľom Ľ. G. - G., t.j. fyzickou osobou zapísanou v živnostenskom registri, ktorá ukončila podnikanie ku dňu 01.08.2013, čím došlo aj k zrušeniu podnikateľského subjektu. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal, aby žalobca predložil doklady a účtovné knihy a závierky, z ktorých by bolo zrejmé, ako ukončil svoje podnikanie. Súčasne poukázal na rozpor medzi rozsahom objednanej a vykonanej montáže, keď prevzatím objednávky sa žalobca zaviazal k montáži kompletných dverných výplní vrátane montáže a nastavenia zárubní, dverných krídel a kovaní v počte 70 kompletov dvojkrídlových dverí a 207 kompletov jednokrídlových dverí. Uviedol, že faktúra bola s odôvodnením a vyčíslením škody žalobcovi viackrát vrátená.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.11.2016 zotrval na žalobe. Poukázal na to, že medzi stranami prebiehala spolupráca aj na iných zákazkách, preto spolupráca medzi nimi mala určité zaužívané spôsoby správania sa odberateľa a dodávateľa. Aj na predchádzajúcich akciách podpisovali preberacie protokoly stavbyvedúci. K rozporu medzi objednávkou a vystavenou faktúrou uviedol, že objednávka identifikovala len množstvo dohodnutých jednokrídlových a dvojkrídlových dverí a cenu za tieto dvere, v tom čase nemali možnosť rozsah diela posúdiť, mohli posúdiť len cenu. Mohli osadiť len také dvere, aké boli dodané, keďže za materiál zodpovedal žalovaný. Pokiaľ na stavbe vyplynula potreba namontovania konkrétnych dverí, uvedené žalobca rešpektoval, pokiaľ mu investor zadal úlohu, čo bolo následne zaznamená v preberacích protokoloch. Uviedol, že pokiaľ žalovaný videl vady, mal ich reklamovať. Notifikačná povinnosť splnená nebola. Žalovaný si podľa jeho tvrdenia neuplatnil nároky z vád ani do vydania faktúry ani po jej vydaní, až do podania žaloby. Vo vzťahu k uplatnenej škode vo výške 7.740,50 eur z dôvodu vykonania opráv uviedol, že takéto uplatnenie škody nie je možné, nakoľko je potrebné prednostne si uplatniť nároky z vád.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.11.2016 poprel, že nekvalitnú realizáciu namietal až po doručení faktúry. Uviedol, že z dôvodu množstva urgencií na nekompletnú, nekvalitnú montáž a časté prerušovanie montážnych prác musel objednávateľ opravovať a dokončovať montáž za žalobcu, ktorý prestal komunikovať.

8. V podaní zo dňa 24.11.2016 žalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže subjekt, ktorý bol účastník právneho vzťahu so žalovaným, neexistuje a právne nástupníctvo nebolo preukázané. Ďalej poukázal na text uvedený na objednávke, podľa ktorej „doplatok ceny za montáž bude vyplatený po prevzatí odberateľom celej dodávky a montáže bez závad a nedorobkov“. Z toho vyplýva, že prevziať montáž a celú dodávku mal žalovaný ako objednávateľ a nie nejaká iná osoba. Keďže nedošlo k prevzatiu celej dodávky a montáže bez závad a nedorobkov, nenastala ani povinnosť doplatiť dojednanú cenu. Okrem toho pri montáži boli zistené závady a nedorobky. Náklady na odstránenie vád predstavovali 7.747,05 eur. Náklady súvisiace s dopravou a ubytovaním zamestnancov žalobcu si započítal. Podľa jeho názoru sú vyjadrenia žalobcu, že nebola poskytnutá riadna súčinnosť zo strany žalovaného, nepodložené a účelové.

9. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil originály preberacích protokolov, a to preberací protokol datovaný dňa 18.04.2012, preberací protokol datovaný dňa 23.03.2012 a preberací protokol datovaný dňa 18.04.2012, dodací list č. 2012001 zo dňa 30.04.2012, faktúru č. 2012001, zameriavací protokol. Navrhol výsluch žalobcu, výsluch svedkov - C. G., G. O.A., ktorí vykonávali montáž a navrhol, aby žalovaný predložil stavebný denník. Taktiež navrhol, aby bola zistená informácia, aké postavenie mali osoby podpísané na preberacích protokoloch.

10. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil objednávku č. 120155, vrátenie faktúry č. 2012001 zo dňa 02.05.2012, opakované vrátenie faktúry zo dňa 17.07.2012, súhrn závad na objekte A a B, Obytný súbor nad Čimickým údolím, rozpis nákladov žalovaného pri odstraňovaní vád a nedorobkov žalobcu s potvrdením o vrátení nedoručenej zásielky, opakované vrátenie faktúry zo dňa 21.08.2012, vrátenie faktúry a výzvu na vyhotovenie dobropisov zo dňa 30.11.2012, navrhol vypočutie svedka Ing. Jozefa Štefaňáka, ktorý dojednával zákazku so žalobcom.

11. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 20.01.2017, ktoré sa konalo za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu, ktorý napriek vedomosti o termíne pojednávania sa na pojednávanie neustanovil a svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

14. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

15. Podľa § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

16. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

17. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

18. Podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

19. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

20. Podľa § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

21. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

22. Podľa § 560 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

23. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

24. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

25. Podľa § 564 veta prvá Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.

26. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 <https://web.justice.sk/owa/redir.aspx? C=abhudsv7EVrJeSuTHyz2n9S6H33DYlEyPPJotXWZD8ry2yXHx0fUCA..&URL=http%3a%2f %2fwww.zakonypreludi.sk%2fzz%2f1991-513%23f5188013>), môže kupujúci:

a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

27. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

28. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

29. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

30. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

31. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

32. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

33. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

34. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

35. Podľa § 440 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Obchodného zákonníka, nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437 <https://web.justice.sk/owa/redir.aspx? C=xuooIHBfey2KxhUpjeoH0RmN4HeQFOWEg-6BDdyIXFvy2yXHx0fUCA..&URL=http%3a%2f %2fwww.zakonypreludi.sk%2fzz%2f1991-513%23f5188342>, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

36. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

37. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

38. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

39. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

41. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

42. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

43. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný a že žalobe možno takmer v celom rozsahu vyhovieť. Zo zhodných skutkových tvrdení strán súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením ústnej zmluvy o dielo, potvrdenej objednávkou zo dňa 14.03.2012, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať montáž zárubní vrátane osadenia dverných krídel a kovania, v dojednanom čase plnenia od 19.03.2012 do 29.03.2012 za dojednanú cenu 7.966 eur, pričom sa malo jednať o montáž 70 dvojkrídlových a 207 jednokrídlových dverí. Záväzkový vzťah medzi stranami, založený zmluvou o dielo, súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil ako vzťah obchodno-právny podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o dielo uzatvorenú podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca bol v čase vzniku záväzkového vzťahu so žalovaným fyzickou osobou - podnikateľom, podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ľ. G. - G., A.: XX XXX XXX. Podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 01.08.2013.

44. Napriek tomu, že žalobca vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným ako podnikateľ, jedná sa o tú istú fyzickú osobu, ten istý subjekt práv a povinností, hoci v čase, keď podal žalobu, už nemal postavenie podnikateľa. Preto súd námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považoval za nedôvodnú a návrh na vykonanie dokazovania predložením dokladov dokumentujúcich ukončenie podnikania a vyporiadania nárokov z podnikania zamietol, nakoľko vo vzťahu k tomuto konaniu by tieto listiny nemali relevanciu.

45. Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca dielo neodovzdal, nakoľko preberacie protokoly nepodpísala osoba konajúca za žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by si zmluvné strany dohodli osobitný režim preberania diela, a to podpisom preberacieho protokolu. Preto súd námietku žalovaného, že dielo nebolo riadne odovzdané, považoval za účelovú, nakoľko ak je nesporné, že dielo bolo zrealizované, je zrejmé, že muselo byť odovzdané. Pokiaľ sa na objednávke nachádza text, že doplatok ceny za montáž bude vyplatený po prevzatí odberateľom celej dodávky a montáže bez závad a nedorobkov, tak uvedené nie je dojednaním, že len podpisom preberacích protokolov osobou konajúcou v mene žalovaného mohlo dôjsť k odovzdaniu diela. Uvedený text upravuje predpoklad splatnosti ceny diela, ktorým je prevzatie diela bez vád a nedorobkov. Žalobca poukazoval na zaužívanú prax medzi stranami, keď bolo bežné, že preberacie protokoly podpisoval stavbyvedúci, ktorý nemusel byť osobou konajúcou v mene žalovaného. Takýto postup bol uplatnený aj pri výkone predmetnej montáže, pričom v protokoloch sa uvádza, že dielo bolo odovzdané bez vád a nedorobkov. Preto dielo bolo odovzdané vykonaním montáže. Svedok Ing. E. Š. síce poprel, že dielo bol oprávnený prevziať stavbyvedúci poverený investorom, pričom tvrdil, že stavbyvedúci nepreberal dielo ani na predchádzajúcich akciách, ktoré boli realizované v spolupráci strán, súd však výpoveď svedka v tejto časti vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nakoľko jeho tvrdenia boli vyvrátené predloženými preberacími protokolmi z predmetných stavieb. Súd má za to, že žalovaný nepreukázal, že si u žalobcu uplatnil spôsobom predpokladaným zákonom vady pri prebratí diela, pričom uvedené nevyplynulo ani z výsluchu svedka, ktorý uvádzal, že žalobcu na nekvalitu práce počas výkonu montáže neupozornil, nakoľko predpokladal, že dielo riadne dokončí. Cenu za vykonané dielo, resp. jej časť po zohľadnení preddavku v sume 4.935 eur vyúčtoval žalobca faktúrou č. 2012001 (č.l. 7a spisu). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil časť ceny diela v sume 4.935 eur formou preddavku, pričom zvyšok sa zaviazal uhradiť po odovzdaní diela bez vád a nedorobkov.

46. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal, že dielo malo vady, ktoré musel následne odstraňovať na svoje vlastné náklady, v dôsledku čoho si u žalobcu uplatnil náhradu škody, tak na tieto tvrdenia žalovaného súd z dôvodu ich neurčitosti neprihliadal, pričom nebolo zrejmé, či si žalovaný mienil uplatniť vzájomnú žalobu, kompenzačnú námietku alebo či tieto tvrdenia uvádzal len ako podporné argumenty v rámci svojej obrany, nakoľko v konaní neučinil jednoznačný prejav vôle, z ktorého by bolo zrejmé, čoho sa voči žalobcovi domáha, a to napriek tomu, že uvedené „naznačil“ advokát žalovaného, voči ktorému súd nemá poučovaciu povinnosť. Rovnako tak súd nezohľadnil v konaní náklady na dopravu, ubytovanie a stravu, ktoré podľa tvrdenia mal nahradiť žalobca, nakoľko uvedené tvrdenie nebolo žalovaným preukázané a žalobcom bolo výslovne popreté, argumentujúc zároveň tým, že počas spolupráce so žalovaným, pokiaľ bola dohoda o náhrade nákladov za dopravu, tieto náklady boli riadne vyúčtované a fakturované žalovanému, o ktorej skutočnosti predložil žalobca dôkaz - faktúry vystavené žalovanému dňa 12.10.2010, dňa 09.11.2011, dňa 04.10.2010.

47. Nároky objednávateľa v prípade vadného plnenia zo zmluvy o dielo sa spravujú ustanoveniami § 436

- 441 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 564 Obchodného zákonníka. Konkrétne nároky objednávateľa sú závislé od toho, či vadným vykonaním diela došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka) alebo nepodstatným spôsobom (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka). Objednávateľ zároveň musí nároky z vád diela uplatniť u zhotoviteľa postupom vyplývajúcim z ustanovení § 436 a § 437 Obchodného zákonníka pri zohľadnení aj notifikačnej povinnosti a následkov jej nesplnenia v zmysle ustanovenia § 562 Obchodného zákonníka. V prípade, že objednávateľ ako zodpovednostný nárok uplatní právo požadovať odstránenie vád diela a zhotoviteľ tieto neodstráni, objednávateľ má právo za splnenia zákonných predpokladov požadovať primeranú zľavu z ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť (§ 436 ods. 2, § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka), pričom v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo dochádza k vysporiadaniu vzájomných nárokov zmluvných strán postupom podľa ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka. Objednávateľ zo zmluvy o dielo uzavretej podľa ustanovenia § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka má právo odstrániť sám vady diela alebo nechať si ich odstrániť iným subjektom a domáhať sa od zhotoviteľa náhrady nákladov tohto odstránenia, len ak takýto spôsob vysporiadania nárokov zo zodpovednosti za vady diela bol medzi zmluvnými stranami dojednaný, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád diela sa pritom žalovaný nemôže domáhať ani titulom náhrady škody podľa ustanovenia § 373, resp. § 380 Obchodného zákonníka, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ objednávateľ neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať náhrady škody vzniknutej mu z vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v ktorom sa mohol domôcť uspokojenia uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Takýto postup ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne vylučuje. Mohol by sa prípadne domáhať len náhrady ďalšej (následnej) škody, vzniknutej v dôsledku vadného plnenia zhotoviteľa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.04.2004 sp. zn. 29Odo/556/2003). V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by bol žalovaný oprávnený zistené nedostatky diela odstraňovať sám na vlastné náklady a následne sa domáhať od žalobcu úhrady takto vynaložených nákladov. Preto by jeho kompenzačná námietka nemohla byť dôvodná. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by si žalobca uplatnil nároky z vád diela postupom podľa § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka, pričom uvedené nemožno dovodiť ani z predložených listín týkajúcich sa vrátenia faktúr.

48. V konaní nebolo preukázané, že by časť ceny za dielo presahujúcu preddavok žalovaný žalobcovi uhradil. Preto odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry, t.j. od 05.05.2012 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Žalobca má podľa názoru súdu nárok na zaplatenie ceny za vykonanie montáže tak, ako vyplýva z predloženej faktúry, nakoľko súd nepochyboval o tvrdení žalobcu, že rozsah skutočne realizovaného diela sa ustálil až v priebehu realizácie prác, t.j. v nadväznosti na aktuálnu potrebu, čo bolo čiastočne potvrdené aj výsluchom svedka, ktorý uviedol, že požiadal žalobcu o vykonanie prác navyše, spočívajúcich vo vykonaní 25 rezov do vchodových dverí a zrejme aj kovaní na týchto dverách, nakoľko ich ľudia nestíhali. Navyše rozsah potrebných prác vyplýval z predloženého zameriavacieho protokolu. Čo sa týka ceny za dielo, súd má za to, že bolo rešpektované ustanovenie § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka.

49. Nárok na zaplatenie sumy 192 eur, ktorý bol vyúčtovaný ako prestoj a prenášanie, súd nepovažoval za dôvodne uplatnený. Právo na účtovanie a zaplatenie tejto položky žalobca nepreukázal, pričom žalovaný účtovanie sumy titulom prestoja namietal, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že náhradu trov konania priznal v celom rozsahu žalobcovi, s prihliadnutím na to, že jeho neúspech v konaní bol len celkom nepatrný. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania žalobcu voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ .

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)