Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-206-2016.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/206/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o maloletého N. L., nar.X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, dieťaťa rodičov matky Q. L., nar.X.XX.XXXX, bytom C. 9, N. nad E. a otca N. L., nar.XX.X.XXXX, bytom R. XXX/X, G., v konaní o zníženie výživného
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého N. L., nar.X.X.XXXX, návrhom doručenom súdu dňa 24.6.2016 žiadal, aby súd rozhodol o znížení výživného na maloletého N. s odôvodnením, od doby poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu sa u neho podstatne zmenili pomery v tom smere, že od novembra 2014 je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom k strate jeho zamestnania podľa otca došlo nie z jeho viny, ale pre nedostatok pracovných zakázok. Je predpoklad, že si nájde po čase, od 1.7.2016, prácu brigádnicky. Navrhol, aby súd výživné, určené posledným súdnym rozhodnutím na maloletého N. v sume 150,-Eur mesačne znížil na sumu minimálneho výživného, určeného zákonom a to od 1.6.2016 do budúcna. V priebehu konania navrhol znížiť výživné na maloletého N. na sumu 50,-Eur mesačne.
19P/206/2016
- 2 -
2. Matka s podaným návrhom na zníženie výživného vyjadrila nesúhlas, s poukazom na to, že podľa jej vedomostí otec maloletého príjem má, pretože pracuje, pričom sama je invalidnou dôchodkyňou vo výške 80% pracovnej neschopnosti a príjem má len z invalidného dôchodku a z rodinných prídavkov na deti.
3.Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zamietnuť návrh otca na zníženie výživného, keďže zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa, ako aj s ďalším obsahom spisu, s obsahom spisu Okresného súdu Košice - okolie, č. konania 19P/41/2014 a zistil tento stav vo veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 19P/41/2014 - 26 zo dňa 4.4.2014 bola naposledy súdom upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletému N. L. tak, že bola schválená dohoda rodičov o výške výživného, na základe ktorej sa otec maloletého N. L. zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.4.2014.
6. Otec maloletého N., žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý patrí jeho otcovi. V domácnosti žije s otcom, starobným dôchodcom a sestrou, ktorá je nezamestnaná. Spolu všetci hospodária. Otec maloletého N. je nezamestnaný, vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, od roku 2014. Naposledy pracoval v riadnom pracovnom pomere v spoločnosti ENTE, s.r.o., kde dostal výpoveď. Pracoval ako tesár, s príjmom približne do 500,-Eur mesačne. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, odborné učilište, odbor tesár. Teraz na základe dohody o vykonaní práce vykonáva brigádnicky práce v spoločnosti ENTE, s.r.o., kde aj predtým riadne pracoval, tu vykonáva pomocné práce. Príjem z týchto brigád uviedol vo výške 60,-Eur mesačne. Okrem toho si brigádnicky privyrába aj inými rôznymi pomocnými prácami, napríklad pri kopaní kanalizácie v obci. Iný príjem otec neuviedol. Zo svojho príjmu prispieva na bývanie sumou 20,-Eur mesačne sestre. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá.
7. Matka maloletého N. žije na adrese C. XX N. nad E., v trojizbovom byte, v podnájme. V domácnosti žije s druhom B. J. a dvoma maloletými deťmi, N. L. a G. J., nar.XX.X.XXXX. Je invalidnou dôchodkyňou, má priznaný plný invalidný dôchodok kvôli praktickej slepote vo výške 287,-Eur mesačne a poberá tiež rodinné prídavky na dve deti. Druh matky má opatrovateľský príspevok ako osobný asistent matke vo výške 343,-Eur mesačne. Iný príjem v domácnosti nie je. Rodina platí náklady na bývanie vo výške 290,- Eur mesačne.
8. Maloletý N. je žiakom 8.ročníka na ZŠ v Moldave nad Bodvou. Stravuje sa doma. Nenavštevuje platené krúžky. Zdravotný stav maloletého N. je dobrý.
9. Matka maloletého N. uviedla, že otec na výživu maloletého prispieva, avšak nie vo výške, ktorú má určenú. Platí nepravidelne. S maloletým Marekom nie je dlhodobo v žiadnom kontakte. Na jeho výživu ničím iným neprispieva, ani vecnými darmi. 19P/206/2016
- 3 -
10. Z listu zaslaného zamestnávateľom otca - spoločnosťou ENTE, s.r.o., Bernolákova 25 Košice, zo dňa 17.10.2016 vyplýva, že pracovný pomer mal otec v tejto spoločnosti uzavretý od 15.4.2013 do 21.11.2014. Bol ukončený vzájomnou dohodou, bez uvedenia dôvodu. Dohodu o pracovnej činnosti mal uzavretú so spoločnosťou v dobe od 10.9.2015 do 31.12.2015 a od 5.4.2016 do 30.9.2016. V súčasnej dobe už u nich nepracuje, podľa vyjadrenia spoločnosti stav stavebných zakázok im nedovoľuje ho prijať opätovne do pracovného pomeru. Z listu zo dňa 28.11.2016 vyplýva, že žiadosť o ukončenie pracovného pomeru podal zamestnanec, t.j. otec maloletého N..
11. Zo mzdového listu poskytnutého bývalým zamestnávateľom otca - ENTE, s.r.o., vyplýva, že za obdobie roku 2013 ( od 4/2013 do 12/2013) mal otec maloletého N. priemerný čistý mesačný príjem vo výške 463,-Eur. Za rok 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 384,-Eur. Z potvrdenia o mzde, vystaveného 14.7.2016 vyplýva, že od mesiaca jún 2015 do mesiaca máj 2016 v tejto spoločnosti, kedy vykonával prácu na dohodu, mal celkový príjem čistý vo výške 96,83,-Eur.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa zmenili pomery u otca maloletého dieťaťa v tom smere, že sa stal nezamestnaným, bez
pravidelného príjmu, zároveň mu odpadla vyživovacia povinnosť k už plnoletej dcére N., ktorú mal ešte v čase poslednej súdnej úpravy.
15. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom môže byť iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov sa má na mysli výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávnenej osoby, alebo povinnej osoby, ktoré boli podkladom predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19P/206/2016
- 4 -
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
21. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.
22. Pri určení výšky výživného súd má vychádzať z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd konštatuje, že od doby poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca sa otcovi síce zmenili jeho príjmové pomery, pretože sa stal nezamestnaným, avšak nebolo preukázané, žeby k strate zamestnania došlo nezavineným konaním zo strany otca. Aj po ukončení riadneho pracovného pomeru ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, vo forme práce na dohodu, s deklarovaným podstatne nižším príjmom, pričom aj napriek žiadosti súdu, ktorý žiadal o vysvetlenie ďalšieho zamestnania otca jeho predošlým zamestnávateľom, toto relevantne vysvetlené nebolo. Otec súdu nedeklaroval, či žiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi, resp. dávky v nezamestnanosti. Súdu neuviedol také zdravotné problémy či iné závažné skutočnosti, ktoré by mu bránili nájsť si prácu primeranú jeho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam, hoci aj vycestovaním za prácou do vzdialenejšieho regiónu. Preto súd pri zohľadnení a stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti otca vychádzal z príjmu, ktorý mal v čase posledného riadneho zamestnania, t.j. vychádzal z princípu potenciality, ktorý môže súd uplatniť a uprednostniť pred princípom fakticity, ak príjem, ktorý otec deklaruje sa javí byť nepravdepodobným. Navyše otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Na výške výživného sa rodičia v súdnom konaní v roku 2014 dohodli. Otec maloletého neudržiava s maloletým N. žiadny kontakt. Nepodieľa sa na uspokojovaní jeho ďalších riadnych či mimoriadnych výdajov. Maloletý N. je vo veku, kedy rýchlo rastie a jeho základné životné potreby sa neustále zvyšujú. Jeho matka má sťaženú možnosť zamestnať sa, kvôli handicapu, ktorý má, ako prakticky slepá a na výžive maloletého N. sa majú podieľať obaja rodičia. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov.
23. S poukazom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie preto súd rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
24. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.