Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Lazcom v právnej veci žalobkyne: MUDr. Adriana Krištofovičová, bytom Lovecká 14, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 40286-3/2016-BA zo dňa 20.9.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava číslo 306-20/2016-TT zo dňa 14.4.2016 (rozhodnutie o vzniku poistenia) a rozhodnutia žalovanej číslo 54007-2/2016-BA zo dňa 20.9.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo 306-21/2016 zo dňa 14.4.2016 (rozhodnutie o zániku poistenia), takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa- pobočka v Trnave dňa 14.4.2016 podľa prvý bod o sociálnom poistení (ďalej len „“) vydala rozhodnutie č. 306-20/2016-TT, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. F. N. (s uvedením dátumu narodenia) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2006. (Toto rozhodnutie bude súd v ďalšom uvádzať ako „rozhodnutie o vzniku poistenia“).

2. V rozhodnutí o vzniku poistenia po uvedení citácie ustanovenia v znení od 1.1.2005 do 31.12.2007 je uvedené nasledovné: „Podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky Váš príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2005 bol 309 713 SKK, čo je suma vyššia ako 82 800 SKK, t. j. 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda Váš príjem za rok 2005 je v sume vyššej ako stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2006. Vzhľadom na uvedené, Vám od 1. júla 2006 vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a pre SP, pobočka Trnava rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“ (koniec cit.). Žiadne ďalšie dôvody rozhodnutie neobsahuje.

3. Sociálna poisťovňa - pobočka v Trnave dňa 14.4.2016 podľa prvý bod o sociálnom poistení (ďalej len „“) vydala rozhodnutie č. 306-21/2016-TT, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. F. N. ( s uvedením dátumu narodenia) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007. (Toto rozhodnutie bude súd v ďalšom uvádzať ako „rozhodnutie o zániku poistenia“).

4. V rozhodnutí o zániku poistenia po uvedení citácie ustanovenia v znení od 1.1.2005 do 31.12.2007 je uvedené nasledovné: „Podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vyplýva, že Váš príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2006 bol 0 SKK (daňové priznanie za rok 2006 ste nepodali), čo je suma nižšia ako 91 200 SKK, t. j. 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda Váš príjem za rok 2006 je v sume nižšej ako stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2007. Vzhľadom na uvedené, Vám dňa 30. júna 2007 zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a preto SP, pobočka Trnava rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“ (koniec cit.). Žiadne ďalšie dôvody rozhodnutie neobsahuje.

5. Proti rozhodnutiam uvedeným v bode 1/ a 3/ dotknutá účastníčka konania (žalobkyňa) podala odvolania v rovnakom znení, doručené príslušnej pobočke 12.5.2016 osobne. V odvolaniach uvádza, že odvolania sa vzťahujú k rozhodnutiam zo 14.4.2016 č. 306-20, 21/2016-TT, v ktorých sa „vo výroku rozhodnutia ustanovuje, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie mi nezaniklo dňa 31.3.2005, ale zaniklo 30.6.2007“ (koniec cit.).

6. Z obsahu odvolania vyplýva, že účastníčka konania mala za to, že jej povinné poistenie zaniklo vyznačením v spise 31.3.2005 a keďže sa jej podaniu vyhovelo v celom rozsahu, preto neobdržala rozhodnutie o zániku povinného poistenia. Poisťovňa nemohla nariadiť obnovu nedávkového konania, pretože od zániku poistenia uplynula doba dlhšia ako jeden rok. Poukázala na to, že výrok rozhodnutia má byť jasný, stručný a zrozumiteľný vrátane uvedenia predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Z výroku napadnutého rozhodnutia však nie je podľa účastníčky konania zrejmé, podľa akého predpisu sa rozhodlo a nevyplýva to ani z odôvodnenia. Poukázala na judikatúru NS SR a Rezolúciu č. (77)31 Výboru ministrov RE podľa ktorej sa zásady správneho konania majú aplikovať aj na procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje, a teda na povinnosť správneho orgánu postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Namietala aj skutočnosť, že nebola upovedomená o začatí predmetného nedávkového konania a nemala príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

7. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím z 20.9.2006 č. 40286-3/2016-BA zamietla odvolanie účastníčky konania proti rozhodnutiu vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a napadnuté rozhodnutie č. 306-20/2016-TT, potvrdila. Sociálna poisťovňa rovnako rozhodnutím zo dňa 20.9.2016 č. 54007-2/2016-BA zamietla odvolanie účastníčky konania a potvrdila prvostupňové rozhodnutie aj vo veci zániku povinného poistenia č. 306-21/2016-TT. Dôvody vyššie uvedených rozhodnutí o odvolaní uvedie súd v súvislosti s preskúmaním ich zákonnosti v ďalšej časti tohto rozsudku.

8. Proti rozhodnutiam SP - ústredia uvedeným v bode 7/ podala účastníčka konania - žalobkyňa samostatné správne žaloby s návrhom na ich spoločné prejednanie a rozhodnutie a s návrhom na priznanie odkladného účinku podaných žalôb. Žiadala, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia z dôvodov podľa a ods. 3 .

9. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k žalobám vyjadrila v medziach zodpovedajúcich obsahu rozhodnutí o odvolaní.

10. Krajský súd uznesením z 27.10.2017 pod sp. zn. návrhu na spojenie vecí a návrhu na priznanie odkladného účinku podaných žalôb vyhovel z dôvodov uvedených v predmetnom uznesení.

11. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 7.12.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava číslo 40286-3/2016-BA zo dňa 20.9.2016 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava číslo 306-20/2016-TT zo dňa 14.4.2016 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

12. Krajský súd zároveň zrušil aj rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava číslo 54007-2/2016-BA zo dňa 20.9.2016 a rozhodnutie číslo 306-21/2016-TT zo dňa 14.4.2016 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalovaná dňa 25.1.2018 kasačnú sťažnosť.

14. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 23.2.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave číslo -67 zo dňa 7.12.2017 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

15. Najvyšší správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutkových zistení najvyšší súd zistil, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. j. zo dňa 17.3.2005, ktorým žalobkyni ku dňu 31.3.2005 bolo zrušené rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie vydané Trnavským samosprávnym krajom č. j. TA/2004/3195 zo dňa 4.11.2004 v odbore oftalmológia s miestom prevádzkovania NsP Hlohovec, Nábrežie Andreja Hlinku 27, bola naďalej držiteľkou licencie č. L1A/TT/0035/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár v odbore oftalmológia a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1.7.2006 a žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.6.2007, keď v intenciách právneho názoru Veľkého senátu číslo 1Vs3/2019 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR číslo zo dňa 30.11.2021. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax a teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávneným podľa by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

16. Krajský súd po vrátení veci Najvyšším správnym súdom SR nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.6.2022, pričom v intenciách právneho názoru vyslovením v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.2.2022 a vy zmysle , kedy je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, dospel krajský súd k názoru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.

17. Žalobkyňa sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila.

18. PZ žalovanej sa pojednávania nezúčastnil a svoju účasť riadne ospravedlnil.

19. Keďže krajský súd v zmysle § 469 je viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačného súdu v danej veci môže len zopakovať tvrdenia, ktoré vyslovil v súvislosti s otázkou postavenia, resp. statusu lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení z dôvodu držby licencie L1A, Najvyšší správny súd SR, a to senát Najvyššieho správneho súdu SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.11.2020, proti ktorému bola podaná aj ústavná sťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením číslo zo dňa 30.11.2021.

20. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010, , , , a , , konštatoval: ... "Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].

21. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [ ods. l písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania []. Pojem "povolenie", uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto , teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ] Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj " ") nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo LlC, súčasne však držba licencie LlA nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a LlC. "

22. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa skutočnosti, či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, najvyšší súd ustálil, že ,,pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia apod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovatel'om alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie LlA ide o tzv. „návštevnú službu". Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár

- držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené , medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia.

23. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že

lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu LlA nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.

24. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ísm. a) bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia LlB teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Z .Z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia LlC - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa č. , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

25. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie LlB, požiada aj o vydanie licencie LIA, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie LlB ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovatel'om zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držitel'a licencie LIA naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencia LlC nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie LlC nie je dôvodom zániku licencie LIA, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podl'a a Vzhl'adom na uvedené držitel' licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle

26. Z uvedených dôvodov Vel'ký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Vel'kého senátu vo veci sp. zn. 1S/l/2019. Na prvú otázku. teda "či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podl'a má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v písm. CI " uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa Z. zo poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle Z. z- o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “

27. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc , a , , , , , a , o sociálnom poistení, konštatoval: ....... "Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj "SZČO") na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.

28. V tejto súvislosti považuje Vel'ký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podl'a , či už na základe licencie LlA alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie LlB na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až j)

29. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj "povinné poistenie") samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4

30. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držitel'om licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podl'a osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie Podl'a v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podl'a osobitného predpisu, ak od tohto dňa podl'a svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

31. Držiteľovi licencie LlA v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie ods. l Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držitel'a licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom "a", To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu LlB, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže výslovne vyžaduje podanie "vyhlásenia" podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely v spojení s Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo" Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu. "Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa , ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. "od ..... " túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podl'a osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len "príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto , alebo

- podľa , časti vety pred písmenom" a" v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom" a" tohto ) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedene; v tohto ."

32. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia o sociálnom poistení. Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa o sociálnom poistení, resp. z výpisu z daňového priznania podľa a tohto . Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovne, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu dodáva, že "Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa ods. l právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie ods. l , poistenie vznikne, resp. trvá naďalej".

33. Záverom je potrebné uviesť, že ak "lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010."

34. Z vyššie uvedenej skutočnosti a právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Veľkého senátu vyplýva, že pokiaľ bola žalobkyňa držiteľkou licencie L1A bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila túto licenciu využívať a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie v zdravotníckom zariadení prevádzkovaným iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa uvedenú licenciu nevyužívala neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

35. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. O trovách konania vrátane trov kasačného konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal trovy konania, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v danom konaní správny súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.