Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/168/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobkyne E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., R. XX/X, zast. JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3 proti žalovanému C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. XXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nábr. sv. Cyrila 47, o zaplatenie sumy 1.800,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.700,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.5.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.800,- eur s príslušenstvom predstavujúcej kúpnu cenu, ktorú sa jej zaviazal zaplatiť za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. 1XX.X.XXXX., k.ú. V. na základe článku II. kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012. V priebehu konania vzala podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 100,- eur s príslušenstvom, ktorú jej žalovaný na zaplatenie kúpnej ceny poukázal. Súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 OSP uznesením zo dňa 21.4.2016 v tejto časti konanie zastavil.

2. Na trovách konania žalobkyňa uplatnila zaplatený súdny poplatok v sume 36,- eur a trovy právneho zastúpenia.

3. Žalovaný podanú žalobu nepovažoval za dôvodnú. Tvrdil, že žalobkyni zaplatil kúpnu cenu za prevod spoluvlastníckeho podielu v plnej výške a poukázal na článok II., bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012, podľa ktorého žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila prevzatie kúpnej ceny v hotovosti.

4. Žalovaný sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania neustanovil, z dôležitého dôvodu nepožiadal o jeho odročenie, preto súd v súlade s ust. § 180 vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012 a jej originálom založeným v prílohovej obálke, s odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 29.4.2015, s výpisom z KN, s LV č. XXXX, k.ú. V., s listinnými dôkazmi založenými žalobkyňou do spisu na čl. 82 a 98 až 101, s čestným prehlásením C. E. zo dňa 17.4.2016, s obsahom spisov OÚ Prievidza č. 2010/00635 a č. 2010/01251, s obsahom spisov OO PZ Prievidza ČVS:ORP-260/PD- PD-2015, ORP:P-115/PD-2010, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 14.5.2012 bola medzi stranami uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo výške 1/10 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXXX, k.ú. V.. Ďalšími predávajúcimi boli I. E., K. J. a O. J.. V článku III. zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena v sume 4.800,- eur, ktorú žalovaný zaplatil žalobkyni a ostatným predávajúcim v hotovosti pri podpise zmluvy, čo predávajúci vrátane žalobkyne potvrdili svojimi podpismi. Žalobkyňa mala prevziať kúpnu cenu v sume 1.800,- eur.

7. Žalobkyňa nepoprela, že dňa 14.5.2012 uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXXX, k.ú. V. vo výške X/ XX. Nepoprela, že podpis na zmluve je jej vlastnoručným podpisom a zmluvu overene podpísala pred pracovníčkou Mestského úradu v Prievidzi, E. Q. ako prvá z predávajúcich. Tvrdila však, že žalovaný jej kúpnu cenu v sume 1.800,- eur pri podpise zmluve nezaplatil. Uviedla, že kúpnu zmluvu nemala možnosť si prečítať, pretože žalovaný ju držal v ruke zrolovanú, konkrétne všetkých 5 kusov jej vyhotovenia a nedal jej ju prečítať. Ani po podpise zmluvy jej neodovzdal jedno vyhotovenie zmluvy. S odstupom dvoch rokov od uzavretia zmluvy jej písomné vyhotovenia kúpnej zmluvy poštou zaslal I. E., jej brat, ktorý bol tiež jedným z predávajúcich. Žalobkyňa uviedla, že kúpnu zmluvu podpísala aj z dôvodu, že žalovaný ju ubezpečil, že po podpise zmluvy vonku jej dá peniaze. Vonku jej povedal, že peniaze dostane o mesiac. Pri overovaní svojho podpisu na kúpnej zmluve na MsÚ Prievidza bola prítomná len ona, žalovaný a pracovníčka MsÚ. Ostatní predávajúci zmluvu podpisovali v Topoľčanoch. Tvrdila, že nevedela, čo bolo obsahom článku II., bodu 2 kúpnej zmluvy, t.j. že v tomto článku zmluvy potvrdila, že žalovaný jej zaplatil dohodnutú kúpnu cenu v sume 1.800,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy, čo svojím podpisom na zmluve potvrdila. Potvrdila, že predávajúcim v 2. a v 3. rade žalovaný kúpnu cenu zaplatil a predávajúci v 4. rade kúpnu cenu nechcel. Len jedine jej žalovaný kúpnu cenu nezaplatil. Potvrdila, že po podpise kúpnej zmluvy na MsÚ Prievidza jej odporca odovzdal sumu 100,- eur ako zálohu na kúpnu cenu s odôvodnením, že o mesiac jej zvyšok kúpnej ceny odovzdá, pretože v tom čase nemal peniaze, lebo mal poškodené motorové vozidlo, na opravu ktorého minul finančné prostriedky. S odovzdaním sumy 100,- eur jej žalovaný dal aj potvrdenku, na ktorej bola napísaná suma 100,- eur a jeho podpis. Potvrdenku žalobkyňa nevedela predložiť. Okrem sumy 100,- eur bol na potvrdenke napísaný ešte dátum 15.5.2012, kedy overene kúpnu zmluvu podpísala. Iné údaje sa na nej nenachádzali. Svedkom toho, že sa žalovaný po podpise kúpnej zmluvy vyjadril, že kúpnu cenu jej zaplatí o mesiac, bola B. C., ktorá to počula. O nezaplatení kúpnej ceny hovorila svojmu synovi I., ktorý žalovaného navštívil a žiadal od neho vyplatenie kúpnej ceny. Žalovaný sa mal vyjadriť, že kúpnu cenu zaplatil. Na základe tohto zistenia potom žalobkyňa telefonovala bratovi I. E., od ktorého zistila, čo bolo obsahom článku II., bodu 2. kúpnej zmluvy.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pred uzavretím kúpnej zmluvy ho oslovili predávajúci, či nemá záujem o kúpu nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy. Na základe toho každého z predávajúcich oslovil telefonicky, či ich ponuka platí. Po potvrdení ponuky si nechal v Bratislave vypracovať písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy. Najprv oslovil predávajúcich v 2. a v 3. rade, ktorých osobne navštívil v Topoľčanoch a ktorí ako prví kúpnu zmluvu čítali. Následne išli na Obecný úrad X., kde ju podpísali. Po podpise sa všetci vrátili k nim domov, kde im v obývačke každému zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný domácnosť predávajúcich v 2. a v 3. rade celkom v jeden deň navštívil dvakrát. Prvýkrát, keď si zmluvu čítali a druhýkrát, keď im vyplatil kúpnu cenu. Následne navštívil kupujúceho v 4. rade, ktorý je jeho bratom. Po podpise kúpnej zmluvy v Dolných E. mu zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Odovzdal mu ju pri obecnom úrade. Tvrdil, že kupujúci v 4. rade sa nevzdal kúpnej zmluvy, ako tvrdila žalobkyňa. Ako poslednú navštívil žalobkyňu u nej doma, dal jej kúpnu zmluvu na prečítanie. Zmluvu čítala asi 20 minút, pri čítaní zmluvy boli prítomní len on a žalobkyňa. Kúpnu zmluvu jej neodovzdal, pretože ho o to nepožiadala a tvrdil, že nebol povinný každému kupujúcemu kúpnu zmluvu odovzdať. Následne spolu išli na MsÚ Prievidza jeho motorovým vozidlom, kde žalobkyňa zmluvu podpísala. Tvrdil, že pred podpisom zmluva nebola zrolovaná, bola uložená v obale a žalobkyňa si ju mohla prečítať. Po podpísaní zmluvy jej vo svojom motorovom vozidle odovzdal kúpnu cenu a odviezol ju domov. Pri odovzdaní peňazí okrem nich dvoch ďalšia osoba nebola prítomná. O prijatí kúpnej ceny mu žalobkyňa nepodpísala žiadny príjmový doklad, pretože si verili a doklad od nej nepotreboval. Poprel, že by žalobkyni po podpise zmluvy odovzdal len zálohu 100,- eur. Tvrdil, že v tom čase nemal havarované, ani inak poškodené motorové vozidlo. Finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny predávajúcim získal z pôžičku v sume 4.000,- eur, ktorú mu poskytol bratranec v hotovosti a o poskytnutí finančných prostriedkov uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa ho po podpise kúpnej zmluvy nežiadala o zaplatenie kúpnej ceny, len jedenkrát ho kontaktoval jej syn, XX. ktorý sa prišiel opýtať, či žalobkyni

kúpnu cenu zaplatil. Keď mu žalovaný potvrdil, že kúpnu cenu žalobkyni zaplatil, viackrát ho nikto iný z rodiny žalobkyne nekontaktoval a nežiadal o zaplatenie kúpnej ceny.

9. Súd ako svedkov vypočul osoby navrhnuté žalobkyňou.

10. Svedok JXX.X.XXXX.a, brat žalobkyne a strýko žalovaného uviedol, že návrh na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012 podával žalovaný z dôvodu, že sa chcel stať výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v KN, na LV č. XXXX, k.ú. V.. Pretože sú v príbuzenskom vzťahu a nechceli nehnuteľnosti predať cudzím osobám, súhlasil s uzavretím kúpnej zmluvy. Text zmluvy formuloval buď žalovaný alebo jeho právnik. Svedok potvrdil, že text kúpnej zmluvy si prečítal a žalovaný mu jedno jej vyhotovenie odovzdal. Platenie kúpnej ceny bolo dohodnuté tak, že pri podpise kúpnej zmluvy mu žalovaný kúpnu cenu zaplatí. Kúpnu zmluvu svedok podpisoval na Obecnom úrade v M.dňa 14.5.2012. Po podpise zmluvy mu žalovaný na Obecnom úrade X. zaplatil kúpnu cenu v sume 1.800,- eur. Na totožnom obecnom úrade kúpnu zmluvu podpisovali aj predávajúci K. J. a O. J., ktorí sú súrodenci žalovaného. Svedok videl, že žalovaný zaplatil kúpnu cenu K. J.. Nebol svedkom odovzdávania kúpnej ceny O. J.. Nepamätal sa, v akej výške im mala byť vyplatená kúpna cena. Žalobkyňa kúpnu zmluvu podpisovala v Prievidzi o deň neskôr ako svedok, dňa 15.5.2012. Pred podpisovaním kúpnej zmluvy žalobkyňou žalovaný v prítomnosti svedka hovoril, že ide na Sever dať podpísať kúpnu zmluvu žalobkyni a zaplatiť jej kúpnu cenu. Svedok nebol prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy žalobkyňou, ani pri odovzdávaní kúpnej cene. Tri dni na to mu telefonicky žalobkyňa oznámila, že žalovaný jej kúpnu cenu nezaplatil. S odstupom týždňa svedok telefonoval žalovanému, prečo žalobkyni kúpnu cenu nezaplatil, čo odôvodnil tým, že nemal peniaze a žalobkyňa musí počkať. S odstupom pol roka sa svedok so žalovaným osobne rozprával a pýtal sa, prečo žalobkyni kúpnu cenu nezaplatil. Povedal mu, aby sa nestaral, že so žalobkyňou je dohodnutý. O tom, že žalovaný žalobkyni kúpnu cenu nezaplatil, vedela manželka svedka a deti žalobkyni. Žalobu žalobkyňa podala s odstupom dvoch rokov z dôvodu, lebo ju žalovaný ubezpečoval, že kúpnu cenu jej zaplatí. Svedok s určitosťou potvrdil, že žalobkyňa si kúpnu zmluvu prečítala v Prievidzi, keď jej ju doniesol žalovaný pred jej podpisom. Potvrdila aj to, že žalovaný jej jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy nechal, lebo aj ostatným predávajúcim odovzdal rovnopis kúpnej zmluvy. Svedok poukázal na to, že žalobkyňa mu hovorila, že po podpise kúpnej zmluvy žalobkyňa žalovanému zmluvu odovzdala za účelom odovzdania Správe katastra, ale následne jej ju už nevrátil. Keď sa svedok žalovaného pýtal, kedy vráti jedno vyhotovenie zmluvy žalobkyni, odpovedal, že keď jej zaplatí kúpnu cenu. Svedok bol toho názoru, že žalovaný žalobkyni kúpnu cenu nevyplatil z dôvodu, že je medzi nimi bližší vzťah, sú vo vzťahu krstná matka a krstný syn, žalobkyňa žalovanému dôverovala a je ovplyvniteľná.

11. Svedkyňa D. zamestnankyňa MsÚ Prievidza ako referentka osvedčovania fotokópii listín a podpisov na listinách, potvrdila pravosť podpisu žalobkyni na kúpnej zmluve zo dňa 14.5.2012, ktorý overovala. Nevedela sa vyjadriť, či žalobkyňa po podpise zmluvy prevzala kúpnu cenu. Nepamätala, či pri overovaní podpisu žalobkyne s ňou bola aj ďalšia osoba v overovacej miestnosti.

12. Svedkyňa XX. ktorá osobne pozná žalobkyňu od roku 2010, pretože k nej chodievala na masáže si pamätala na situáciu z pred piatich rokov, z mája, kedy sedela na terase v kaviarni nachádzajúcej sa oproti MsÚ Prievidza a videla, ako z MsÚ Prievidza vyšla žalobkyňa s mužom, stáli neďaleko nej asi vo vzdialenosti 5 metrov a počula, ako sa rozprávajú o peniazoch, ktoré mal muž žalobkyni vyplatiť. Počula, že jej povedal, že má niečo s autom, preto jej peniaze donesie neskôr. Žalobkyňa uvedenú informáciu prijala kľudne, nebola rozčúlená, ani na muža nekričala. Nevedela sa vyjadriť, či sa rozprávali o nejakej konkrétnej sume. Rovnako nevedela, v akej hodnote mali byť finančné prostriedky žalobkyni vyplatené.

13. Žalovaný namietal výpoveď svedkyne, považoval ju za nepravdivú a účelovú. Považoval za vylúčené, aby svedkyňa zo vzdialenosti, ktorú uviedla, počula rozhovor medzi žalobkyňou a mužom, ktorý s ňou bol. Za nevieryhodnú výpoveď svedkyne považoval aj z dôvodu, že svedkyňa si nepamätala rok udalosti a ale presne vedela, že sa stala v máji.

14. Svedkyňa D. dcéra žalobkyne sa pamätala, že v roku 2012 bola žalobkyňa so žalovaným v Prievidzi za účelom vyplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012. Po návrate žalobkyňa oznámila, že jej žalovaný kúpnu cenu nezaplatil z dôvodu, že nemal finančné prostriedky a mal pokazené auto. Svedkyňa nevedela o tom, že by medzi stranami bola dohodnutá konkrétna lehota na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ so žalobkyňou žila v spoločnej domácnosti, žalovaný ju nenavštívil. Potvrdila, že žalobkyňa

žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny vyzývala telefonicky a osobne za ním bola aj v mieste jeho bydliska v V. Svedkyňa kúpnu zmluvu nevidela a nevedela, či ju žalobkyňa mala doma.

15. Svedkyňa XX.X.XXXX,, dcéra žalobkyne uviedla, že asi pred 4 rokmi, počas pohrebu starej matky sa so žalobkyňou stretli so žalovaným, ktorého svedkyňa osobne vyzvala na zaplatenie finančných prostriedkov žalobkyni, ktoré jej dlhoval. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, o aký konkrétny obnos finančných prostriedkov sa jednalo. Žalovaný reagoval tak, že nič nepovedal. Žalobkyni žiadne finančné prostriedky nevyplatil, hoci ostatných predávajúcich vyplatil.

16. Svedok JM. syn žalobkyne potvrdil, že žalobkyňa v jeho prítomnosti spomínala, že žalovaný jej nezaplatil kúpnu cenu z kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012, odovzdal jej len zálohu v sume 100,- eur s odôvodnením, že nemal finančné prostriedky, pretože mal pokazené auto v Nemecku. Svedok uviedol, že žalovaný v tom čase pracoval ako živnostník - zvárač a za prácou cestoval aj do zahraničia. Svedok sa asi trikrát so žalovaným rozprával a pýtal sa ho, prečo žalobkyni kúpnu cenu nezaplatil. Odpovedal, že kúpnu cenu jej zaplatil. Svedok od I. E., ako aj od iných občanov obce V. počul, že žalovaný má dlhy a požičal si peniaze od brata, O. J.. Svedok žalovaného považoval za špekulanta. Vylúčil, že by sa žalobkyňa nedôvodne domáhala zaplatenia žalovanej sumy, pretože pokiaľ ide o hospodárenie s financiami, je pedantná, vedie si evidenciu použitia finančných prostriedkov vrátane toho, či ich niekomu požičala, v akej výške a tiež si vedie evidenciu svojich dlhov.

17. Svedok D.je bývalý manžel žalobkyne. Sú rozvedení 12 rokov. Nepamätal sa, kedy bola kúpna zmluva medzi stranami sporu uzavretá, ale v tom čase ešte žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti. Pamätal sa, že žalobkyňu navštívil žalovaný, ktorý mu ukázal kúpnu zmluvu a povedal mu, že má žalobkyňu vyplatiť. Svedok nepoznal výšku kúpnej ceny a nevedel sa vyjadriť, či žalovaný žalobkyňu reálne vyplatil. Od spoločných detí počul, že žalovaný kúpnu cenu žalobkyni nevyplatil, čomu by aj veril, pretože ak žalobkyňa mala finančné prostriedky, vypomohla finančne spoločným deťom. Svedok obsah kúpnej zmluvy nečítal, žalovaný mu ju len ukázal. Žalobkyňa sa tešila, že bude mať peniaze, keď ju žalovaný vyplatí. Pri návšteve žalovaného u žalobkyne jej žiadne peniaze neodovzdal. Svedok žalovaného hodnotil ako špekulanta, pretože na neho takým dojmom pôsobil a syn JXX.C. mu spomínal, že žalovaný sa snažil aj jeho podviesť. Svedok uviedol, že pokiaľ žil so žalobkyňou v manželstva, nevšimol si, že by žalobkyňa mala sklony nehovoriť pravdu, zatajovať pred ním skutočnosti alebo nehospodárne nakladať s financiami, prípadne peniaze zatajovať, pretože hospodárenie s finančnými prostriedkami počas spolužitia zabezpečoval on.

18. Z obsahu čestného vyhláseniaX. zo dňa 17.4.2016 založeného v spise na čl. 88 vyplýva, že dňa 14.5.2012 a 15.5.2012 menovaný požičal žalovanému finančné prostriedky v sume 3.902,- eur za účelom kúpy rodinného domu č. XX.X.XXXX,obci X.y.

19. Z pripojených spisov OÚ Prievidza č. 2010/00635 a č. 2010/01251 súd zistil, že medzi stranami sporu v roku 2010 vznikli konflikty, ktoré boli predmetom priestupkových konaní, ktoré boli voči žalovanému zastavené. Oznamovateľom priestupkov bola žalobkyňa. Priestupky sa týkali vulgárneho vyjadrovania sa žalovaného voči žalobkyni.

20. Z obsahu spisu OO PZ Prievidza ČVS:ORP-260/PD-PD-2015 bolo zistené, že vec sa týkala trestného oznámenia podaného žalobkyňou na žalovaného z dôvodu nezaplatenia sumy 1.900,- eur z dedičstva po nebohej matke žalobkyne. trestné oznámenie žalobkyne bolo odmietnuté. Vec ČVS: ORP-P-115/PD-2010 sa týkala oznámenia žalobkyne zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalovaným, ktorého sa mal dopustiť tým, že jej vulgárne nadával. Žalovaný spáchanie priestupku popieral.

21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

22. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 14.5.2012 bola medzi stranami uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo výške 1/10 na

nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXXX, k.ú. X.XXX,-. Ďalšími predávajúcimi boli I. E., K. J. a O. J.. V článku II. zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena v sume 4.800,- eur. V článku II., v bode 2. zmluvy bolo uvedené, že žalovaný zaplatil žalobkyni a ostatným predávajúcim v hotovosti pri podpise zmluvy kúpnu cenu, čo predávajúci vrátane žalobkyne potvrdili svojimi podpismi. Žalobkyňa mala prevziať kúpnu cenu v sume 1.800,- eur.

24. I napriek tomu, že žalovaný poukazoval na to, že zaplatenie kúpnej ceny žalobkyni v sume 1.800,- eur jednoznačne vyplýva z článku II., z bodu 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012, súd jeho tvrdeniam neuveril. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny v sume získal z pôžičky v sume 4.000,- eur, ktorú mu poskytol bratranec v hotovosti a o poskytnutí finančných prostriedkov uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke. Súčasne do spisu založil čestné vyhlásenie M. E. zo dňa 17.4.2016 založeného v spise na čl. 88, z obsahu ktorého vyplynulo, že dňa 14.5.2012 a 15.5.2012 menovaný požičal žalovanému finančné prostriedky v sume 3.902,- eur za účelom kúpy rodinného domu č. XXX/X v obci V., ktorého prevod bol tiež predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o tom, že predávajúci O. J., brat žalovaného, sa vzdal kúpnej ceny. Vo svojej výpovedi uviedol, že O. J. po podpise kúpnej zmluvy v Dolných E. zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Odovzdal mu ju pri obecnom úrade. Celkom kúpna cena, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni a ostatným predávajúcim predstavovala sumu 4.800,- eur. Na zaplatenie kúpnej ceny použil pôžičku v sume 3.902,- eur. Pokiaľ by bolo pravdou, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, splnil voči všetkým predávajúcim, musel disponovať aj inými finančnými prostriedkami okrem pôžičky, pretože pôžička bola o 898,- eur nižšia než kúpna cena. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by žalovaný na zaplatenie kúpnej ceny použil aj iné finančné prostriedky okrem pôžičky. Ani on sám neuvádzal, že okrem pôžičky použil na zaplatenie kúpnej ceny ďalšie prostriedky. Z uvedeného je potom zrejmé, že nemohol v plnej výške vyplatiť všetkých kupujúcich, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu žalovaný vyplatil len predávajúcich v 2., v 3. a v 4. rade, čo napokon bolo nesporné a žalobkyni kúpnu cenu nezaplatil. Využil jej dôverčivosť, nízke právne vedomie a blízky príbuzenský vzťah k nej na to, aby oddialil zaplatenie kúpnej ceny, keďže nemal na to prostriedky. Skutočnosť, že žalovaný žalobkyni nezaplatil kúpnu cenu potvrdil aj svedok I. E., brat žalobkyne, ktorý bol tiež jedným z účastníkov zmluvy a uviedol, že s odstupom pol roka sa so žalovaným osobne rozprával a pýtal sa, prečo žalobkyni kúpnu cenu nezaplatil, na čo žalovaný reagoval tým, že sa nemá starať, že so žalobkyňou je dohodnutý. Svedkyňa C. si zase pamätala, že počula, keď žalovaný pred MsÚ Prievidza ubezpečoval žalobkyňu, že jej peniaze donesie neskôr, pretože má niečo s autom. Aj dcéra žalobkyne, J.C. potvrdila, že žalobkyňa po návrate domov z MsÚ Prievidza, kde overene podpísala kúpnu zmluvu, svedkyni povedala, že jej žalovaný kúpnu cenu nezaplatil z dôvodu, že nemal finančné prostriedky a mal pokazené auto. Bývalý manžel žalobkyne, JI. uviedol, že od spoločných detí počul, že žalovaný kúpnu cenu žalobkyni nevyplatil, čomu by aj veril, pretože ak žalobkyňa mala finančné prostriedky, vypomohla finančne spoločným deťom. Pokiaľ žil so žalobkyňou v manželstva, nevšimol si, že by žalobkyňa mala sklony nehovoriť pravdu, zatajovať pred ním skutočnosti alebo nehospodárne nakladať s financiami, prípadne peniaze zatajovať. Osobu žalovaného svedok hodnotil ako špekulanta, pretože na neho takým dojmom pôsobil a syn C.mu spomínal, že žalovaný sa snažil aj jeho podviesť. Rovnako aj svedok I.syn žalobkyne, považoval žalovaného za špekulanta a od O. ako aj od iných občanov obce V. počul, že žalovaný má dlhy a požičal si peniaze od brataV. Vylúčil, že by sa žalobkyňa nedôvodne domáhala zaplatenia žalovanej sumy, pretože pokiaľ išlo o hospodárenie s financiami, považoval ju za pedantnú, viedla si evidenciu použitia finančných prostriedkov vrátane toho, či ich niekomu požičala, v akej výške a tiež si viedla evidenciu svojich dlhov. Súd výpovede svedkov považoval za objektívne i napriek tomu, že sa jednalo o najbližších rodinných príslušníkov žalobkyne. Nemal pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí, pretože žalovaný žiadnym spôsobom ich tvrdenia nespochybnil a nepreukázal opak.

25. Odhliadnuc od výpovedí svedkov je možné objektívne skonštatovať, že žalovaný reálne nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny všetkým predávajúcim, vrátane žalobkyne, z dôvodov vyššie uvedených. Vzhľadom k tomu, že obsah článku II., bodu 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012 vo vzťahu k žalobkyni nebol naplnený a súd bol toho názoru, že žalovaný kúpnu ceny žalobkyni v plnej výške nezaplatil, je v súlade s cit. ust. § 588 Občianskeho zákonníka povinný zaplatiť jej sumu 1.700,- eur zodpovedajúcu kúpnej cene za prevod jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach po odpočítaní sumy 100,- eur, zaplatenie ktorej žalobkyňa potvrdila.

26. Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa článku II., bodu 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012 kúpna cena mala byť žalobkyni zaplatená pri podpise zmluvy,

t.j. dňa 15.5.2012, kedy ju overene podpísala na MsÚ Prievidza. Deň nasledujúci po splatnosti kúpnej ceny nastalo u žalovaného omeškanie, odkedy je povinný zaplatiť žalobkyni 9% ročný úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v platnom znení.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola vo veci úspešná, preto jej patrí nárok na náhradu trovy konania v plnej výške, 100%. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.