Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-46-2022.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Subarea
25Cb/46/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne CEDIS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383 zastúpenej Mgr. Tomášom Mikelkom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanej Aldesa Construcciones Polska Sp. z.o.o. so sídlom Postepu 18a, 02-676 Varšava, Poľská republika, KRS: 0000288135, zapísaná v Národnom súdnom registri pod KRS 0000288135, REGON 120522027, NIP 6762355756, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom ALDESA CONSTRUCCIONES POLSKA SPÓŁKA z OGRANIZCONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, organizačná zložka, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 614 339, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 25.05.2022 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 10.06.2022 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zdržať sa konania v mene a na účet žalobkyne a vystupovania voči tretím osobám ako splnomocnený zástupca žalobkyne neobmedzene v rozsahu práv a povinností zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi Aldesa Construcciones Polska Sp. z.o.o. so sídlom Postepu 18a, 02-676 Varšava, Poľská republika, CEDIS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, HANT BA, a.s., so sídlom Hliny 1412/248, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 a ALDESA CONSTRUCCIONES S.A., so sídlom Calle Bahía de Pollensa, No. 13, 28042 Madrid na strane zhotoviteľa a Hlavný mestom SR Bratislava ako objednávateľom; na základe plnomocenstva udeleného žalobkyňou žalovanej v zmysle zmluvy o združení zo dňa 09.03.2021 uzavretej medzi Aldesa Construcciones Polska Sp. z.o.o. so sídlom Postepu 18a, 02-676 Varšava, Poľská republika, CEDIS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, HANT BA, a.s., so sídlom Hliny 1412/248, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 a ALDESA CONSTRUCCIONES S.A., so sídlom Calle Bahía de Pollensa, No. 13, 28042 Madrid, ktoré žalobkyňa odvolala a to priamo alebo prostredníctvom akéhokoľvek substitučného zástupcu, najmä pána Jaimeho Martina Garciu, nar. 01.08.1964, občana Španielskeho kráľovstva.
2. Žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná, spolu so spoločnosťami ALDESA CONSTRUCCIONES S.A., so sídlom Calle Bahía de Pollensa, No. 13, 28042 Madrid a HANT BA, a.s., so sídlom Hliny 1412/248, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375, boli účastníkmi zmluvy o združení (Dohody o konzorciu) uzavretej dňa 09.03.2021. Podľa dohody bola vedúcim a zástupcom konzorcia žalovaná, ktorá nesmela prekročiť svoje oprávnenie. Účastníci dohody o konzorciu udelili žalovanej plnomocenstvo na podanie ponuky do verejného obstarávania, prijímanie akýchkoľvek pokynov, komunikáciu a na iné úkony v mene všetkých členov konzorcia ako skupiny dodávateľov v danej verejnej súťaži. Medzi konzorciom ako zhotoviteľmi a Hlavným mestom SR - Bratislava bola dňa 04.11.2021 uzatvorená zmluva o dielo na predmet zákazky Nosný systém
MHD 2. časť Bosákova - Janíkov dvor. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v mene zhotoviteľov konal tzv. predstaviteľ zhotoviteľa pán Y. T. R., konajúci na základe substitučného plnomocenstva udeleného žalovanou dňa 10.11.2021. Žalobkyňa má za to, že takéto substitučné oprávnenie nebolo schválené v zmysle § 3 ods. 4 dohody o konzorciu. Tvrdila, že žalovaná pristupuje k rozhodovaniu a konaniu v mene zhotoviteľa svojvoľne, v rozpore s dohodou o konzorciu, v rozpore so zmluvou o dielo a svojím konaním vystavuje žalobkyňu riziku zmluvných pokút a škody, čo podľa žalobkyne potvrdzuje aj žiadosť objednávateľa o odvolanie pána Y. T. R. z pozície predstaviteľa konzorcia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z daného dôvodu pristúpila k odvolaniu plnej moci udelenej žalovanej, ktoré táto odmietla prevziať. Odvolanie plnej moci bolo doručené aj objednávateľovi a e-mailom aj ďalším osobám. Žalobkyňa uviedla, že žalovanej udeľovala nové plnomocenstvá na dobu určitú a to tak, aby mala možnosť ovplyvňovať právne úkony, ktorými bude následne viazaná. Žalovaná avšak v konaní v mene a na účet žalobkyne pokračovala a zároveň objednávateľa požiadala o vylúčenie žalobkyne z rokovaní a koordinačných porád, pričom zo zmluvy o dielo je žalobkyňa ako zmluvná strana spoločne a nerozdielne zodpovedná zo záväzkov, a preto žalobkyňa z konzorcia vystúpila. Objednávateľovi oznámila aj rozsah schválených, ako aj neschválených úkonov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že napriek tomu, že je účastníkom zmluvy o dielo, nemala možnosť reálne sa podieľať na plnení povinností zhotoviteľa, nakoľko bola opomínaná objednávateľom, ktorý pokračoval v jednaní iba s predstaviteľom zhotoviteľa pánom Y. T. R., pričom avšak sám objednávateľ požadoval odvolanie predstaviteľa z dôvodu jeho nekompetentnosti a vznikajúcich omeškaní s plnením zmluvy o dielo.
3. Žalobkyňa uviedla, že objednávateľ odmietal poskytnúť súčinnosť žalobkyni na účely vykonávania diela žalobkyňou a žiadal, aby žalobkyňa v realizácii prác na diele nepostupovala. Pri zhotovení diela podľa zmluvy o dielo bol dojednaný míľnik č. 1, ktorý nebol doposiaľ splnený. Podľa podčlánku 8.7 osobitných podmienok je zhotoviteľ diela pri nesplnení termínov stanovených v harmonograme prác povinný zaplatiť odškodnenie za oneskorenie vo výške 0,5 % z akceptovanej zmluvnej hodnoty bez DPH, teda 372.929,97 eura. Po 28 dňoch omeškania je stanovená výška odškodnenia 1 %, t. j 745.859,94 eura. Odškodnenie je stanovené ako jednorazová platba, t. j. nie sadzbou za každý deň omeškania a je nevratné aj v prípade dokončenia prác v lehote výstavby. Objednávateľ oznámil listom zo dňa 26.04.2022 predstaviteľovi zhotoviteľa, že si uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nesplnenie míľnika č. 1 voči zhotoviteľovi, teda aj voči žalobkyni. Žalobkyňa uviedla, že objednávateľ disponuje bankovou zárukou č. 623.343 vydanou Tatrabankou, a.s. dňa 25.10.2021, ktorá je zabezpečená z prostriedkov žalobkyne. Žalobkyňa má obavu, že dôjde k uplatneniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto bankovej záruky krytej prostriedkami žalobkyne, čo by napriek prípadnému regresnému nároku žalobkyne voči ostatným zhotoviteľom malo negatívny vplyv na interný rating žalobkyne ako klienta banky a na jej schopnosť financovať vlastnú podnikateľskú činnosť.
4. Žalobkyňa má za to, že v dôsledku konania žalovanej v spojení s neakceptovaním odvolania plnomocenstva zo strany objednávateľa jej hrozí reálna a konkrétna škoda. Žalobkyňa nemá nijakú možnosť ovplyvňovať priebeh zhotovenia diela, fakturáciu, komunikáciu s objednávateľom, a preto čerpanie z bankovej záruky krytej prostriedkami žalobkyne v kontexte úhrady zmluvnej pokuty považuje žalobkyňa za nespravodlivé a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zároveň žalovaná koná tak, že jej zamestnanci vystupujú v mene žalobkyne aj voči úradom, pričom žalobkyni bol doručený protokol o výsledku kontroly vykonanej Slovenskou inšpekciou životného prostredia č. 6337/32/2022-15835/2022, kde bola kontrolovaným subjektom žalobkyňa a podľa ktorého prišlo k spáchaniu deliktu, na základe ktorého hrozí žalobkyni uloženie sankcie vo výške 6.600,- eur až 165.000,- eur, pričom avšak v mene žalobkyne vystupovali v čase vykonania kontroly zamestnanci žalovanej. Z daného dôvodu má žalobkyňa za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovanou, aby sa predišlo vzniku škody na strane žalobkyne, prípadne tretích osôb, ktoré môžu konať v domnienke, že žalovaná koná ako splnomocnenec žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná taktiež uzatvára zmluvy so subdodávateľmi vykonávajúcimi dielo a to v mene všetkých členov združenia, teda aj žalobkyne a týmto subdodávateľom neuhrádza práce včas a riadne. Z tohto dôvodu má žalobkyňa ťažkosti týchto subdodávateľov získať na iné projekty a zároveň nemožno vylúčiť vznik škody žalobkyni, pokiaľ si niektorý zo subdodávateľov uplatní nárok na zaplatenie prác súdnou cestou proti žalobkyni, vrátane zabezpečovacieho opatrenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa preklad dohody o konzorciu zo dňa 09. marca; dodatok č. 1 zo dňa 27.10.2021 k dohode o konzorciu v anglickom jazyku; plnomocenstvo pre vedúceho člena skupiny dodávateľov; zmluvu o dielo „Nosný systém MHD 2. časť Bosákova - Janikov dvor“; súťažné podklady - príloha B1; protokol - zápis zo stretnutia 24.11.2021; list zo dňa 28.02.2022 v anglickom jazyku; žiadosť stavebného dozoru o odovolanie
predstaviteľa zhotoviteľa zo dňa 25.02.2022; odvolanie plnomocenstva pre vedúceho člena skupiny dodávateľov zo dňa 25.02.2022; e-mail zo dňa 25.02.2022 o zrušení plnomocenstva; plnomocenstvo zo dňa 02.03.2022, zo dňa 05.03.2022, zo dňa 07.03.2022; Request to cease actions on behalf of CEDIS zo dňa 01.03.2022; list č. 018-22-ALD-M zo dňa 01.03.2022; súťažné podklady - príloha B5; list o vystúpení zo združenia zo dňa 16.04.2022; oznámenie o rozsahu oprávnení splnomocnenca zo dňa 15.03.2022; upozornenie na dôsledky prekročenia právomocí predstaviteľom zhotoviteľa zo dňa 15.03.2022; oznámenie o neschválení právnych úkonov a oznámenie o schválení právnych úkonov zo dňa 15.03.2022; uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 38Cb/29/2022 zo dňa 04.05.2022, e-mail zo dňa 22.04.2022; žiadosť o poskytnutie primeranej súčinnosti zo dňa 14.04.2022; e-mailové komunikácie v období 14.04.2022 až 29.04.2022; list zo dňa 26.04.2022 - konanie v mene zhotoviteľa a dodržiavanie pravidiel komunikácie; banková záruka za splnenie zmluvných záväzkov č. 623.343; list zo dňa 09.03.2022- notice in breach of the Consortium agreement by the leading member 1; protokol o výsledku kontroly č. 6337/32/2022-15835/2022 zo dňa 04.05.2022.
5. Podaním z 10.06.2022 žalobkyňa opätovne poukázala na to, že objednávateľ koná nedobromyseľne, nerešpektuje a neakceptuje, že žalovaná nie je oprávnená konať v mene a na účet žalobkyne. Objednávateľ verejne prezentuje, že rokuje výlučne s hlavným zástupcom konzorcia. Medializáciou omeškania stavby v súvislosti s uvádzaním žalobkyne ako člena konzorcia zastúpeného žalovanou môže viesť k poškodeniu dobrej obchodnej povesti a môže mať za následok stratu budúcich zákaziek žalobkyne. Okrem toho sa žalovaná a objednávateľ stretávajú a rokujú o vylúčení žalobkyne zo združenia a z realizácie diela. Konanie žalovanej vedie k tomu, že žalobkyni bráni výkonu jej práv zo zmluvy o dielo, čo bude mať za následok škodu na strane žalobkyne v podobe straty príjmu, na ktorý bola oprávnená ako zhotoviteľ vrátane ušlého zisku. Súdu predložila aj články z médií a zápisy z rokovaní.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Neodkladné opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva umožňujúcim súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strany alebo existuje obava, že bude ohrozená exekúcia. Nakoľko žalobkyňa ohrozenie exekúcie netvrdí, nepreukázala ho a zároveň v návrhu tvrdí, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia je zdôvodnená potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, súd sa hlbšie zaoberal splnením podmienky existencie tohto dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok a ak nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania vo veci samej, ako aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
13. V nadväznosti na predchádzajúci bod súd preveril, či z tvrdení žalobkyne vyplýva, že pomery strán je nutné neodkladne upraviť v záujme zachovania práv žalobkyne a zároveň, či tvrdenia žalobkyne sú priloženými listinami aj osvedčené a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť.
14. Žalobkyňa odôvodnila podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obavou, že napriek tomu, že žalobkyňa odvolala plnú moc udelenú vedúcemu zástupcovi konzorcia - žalovanej, táto bude pokračovať v činnosti v mene a na účet žalobkyne, čím žalobkyni môže vzniknúť ujma. Vznik ujmy odôvodnila žalobkyňa nekompetentnosťou substitučného zástupcu Z. (splnomocnenec žalovanej) v konaní vo veci plnenia zmluvy o dielo v spojení s omeškaniami s plnením zmluvy o dielo, neinformovaním
žalobkyne o vykonaných právnych úkonoch zo strany žalovanej, odmietnutím poskytnutia súčinnosti pri plnení zmluvy o dielo v spojení s odmietnutím komunikácie zo strany objednávateľa diela voči žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na nesplnenie Míľnika č. 1, čo je spojené so vznikom nároku objednávateľa na odškodnenie, ktorý si hodlá objednávateľ aj uplatniť, pričom žalobkyňa má obavu, že nárok na odškodnenie za omeškanie s plnením zmluvy o dielo si objednávateľ uplatní z bankovej záruky krytej prostriedkami žalobkyne a že napriek regresnému nároku žalobkyne voči zvyšným zhotoviteľom by toto malo vplyv na schopnosť žalobkyne poskytovať bankové záruky pri ďalších zákazkách a teda by to malo negatívny vplyv na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobkyne. Zároveň žalobkyni hrozí uloženie sankcie zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia za spáchanie deliktu, za ktorého vznik sú však zodpovedné osoby, ktoré v danom čase vykonávania kontroly pracovali pre žalovanú. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej hrozí vznik ujmy z dôvodu, že žalovaná uzatvára zmluvy so subdodávateľmi v mene všetkých členov združenia, teda aj žalobkyne, ktorým práce neuhrádza a ktorí si teda môžu uplatniť nároky na zaplatenie prác súdnou cestou aj proti žalobkyni. Žalobkyňa žalobným návrhom požaduje vydanie rozhodnutia, ktorým sa žalovanej uloží povinnosť zdržať sa konania v mene a na účet žalobkyne.
15. Súd na začiatok poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania je posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zdržania sa konania žalovanej. Jeho predmetom v žiadnom prípade nie je posudzovanie konania objednávateľa, ktorý ani nevystupuje ako žalovaný. Ďalej predmetom nie je posudzovanie platnosti udelenia a odvolania plnej moci žalovanej, rovnako nie je predmetom tohto konania posudzovanie nárokov na to nadväzujúcich. Ako žalobkyňa uviedla a ako zároveň vyplýva z predložených listín (e-mail zo dňa 25.02.2022, list zo dňa 25.02.2022, list zo dňa 15.03.2022), žalobkyňa odvolala plnú moc udelenú žalovanej na konanie v mene a na účet žalobkyne, čo bolo oznámené zvyšným splnomocniteľom/zhotoviteľom a súčasne aj objednávateľovi. Ďalej z predloženého listu zo dňa 19.04.2022 vyplýva vystúpenie žalobkyne zo združenia NS MHD PETRŽALKA. Vzhľadom na tvrdené odvolanie plnej moci súd poukazuje na § 33 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), pojednávajúce o prekročení oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva a o zániku plnomocenstva. Súčasne súd poukazuje na § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o združení a to v spojení so znením zmluvy o konzorciu uzatvorenej medzi žalobkyňou, žalovanou a zvyšnými členmi konzorcia, predovšetkým na § 1 ods. 4, § 3 ods. 6 a 7, § 9 ods. 1 Dohody o konzorciu.
16. Vzhľadom na to, že následky odvolania plnej moci a pokračujúceho konania zo strany splnomocnenca v mene splnomocniteľa sú zákonom riadne upravené, v nadväznosti na znenie dohody o konzorciu, ktoré priamo upravuje percentuálne vyjadrené pomery implementácie každého člena konzorcia (na príjmoch, výdavkoch, stratách, záväzkoch, rizikách), povinnosť vedúceho konzorcia konať profesionálne a s náležitou starostlivosťou, povinnosti vedúceho konzorcia uhradiť ostatným členom všetky straty vzniknuté v prípade porušenia povinností vedúceho a s povinnosťou každého člena konzorcia uhradiť škody vzniknuté z porušenia záväzkov z dohody, má súd za to, že vzájomné vzťahy sú dostatočne zmluvne a zákonne upravené na to, aby sa predchádzalo vzniku škody na strane subjektu, ktorý nenesie zodpovednosť za neplnenie zo zmluvy o dielo. Uvedené sa vzťahuje aj na prípadnú sankciu od Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Zvyšné tvrdenia žalobkyne o neuhrádzaní faktúr subdodávateľom zo strany žalovanej, o problémoch získať subdodávateľov, o možnej strate budúcich zákaziek sú ničím neosvedčené tvrdenia žalobkyne.
17. Neodkladné opatrenie je inštitút majúci charakter výnimočnosti, osobitosti a dočasnosti v prípade úpravy vzájomných vzťahov. Pri posudzovaní potreby jeho nariadenia súd nevykonáva dôkazy a nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom vo veci samej, posudzuje len splnenie podmienok stanovených v § 325 ods. 1 C. s. p. Súd má na základe všetkých vyššie uvedených skutočností za to, že žalobkyňou popísaný skutkový stav a všetky jeho okolnosti nevykazujú takú naliehavú potrebu úpravy vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou, aby bolo nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie na zdržanie sa konania v mene a na účet žalobkyne zo strany žalovanej. Súd pritom vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že odvolanie plnej moci udelenej žalovanej žalobkyňa vykonala a toto odvolanie žalovanej ako splnomocnencovi oznámila (rovnako tak aj ostatným dotknutým stranám), následky pokračujúceho konania splnomocnenca v mene splnomocniteľa po odvolaní plnej moci definuje zákon a náhradu škody vzniknutej z porušenia záväzkov z dohody o konzorciu upravuje táto dohoda.
18. Pretože žalobkyňa neosvedčila splnenie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenej v § 325 ods. 1 C. s. p. - potreba neodkladnej úpravy pomerov strán, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
19. Keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, tak ako mu to umožňuje § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., žalovanej v konaní žiadne trovy nemohli vzniknúť, a preto rozhodol v súlade s Čl. 17 Základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).