Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/107/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému H. H. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/, j/ Tr. zák., sčasti samostatne, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., prejednal dňa 18. januára 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/58/2016 zo dňa 8. augusta 2016, a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.2T/58/2016 zo dňa 8. augusta 2016, bol obžalovaný H. H. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/, j/ Tr. zák., sčasti samostatne, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že

čiastkový útok v bode 1/ napadnutého rozsudku

-v presne nezistenom čase v dobe od 01.15 hod. do 08.50 hod. dňa 14.06.2015 v L. na ulici E. F. XXX/ XX preskočil drevené oplotenie uzamknutej terasy pohostinstva O. J., vstúpil na terasu, kde doposiaľ presnejšie nezisteným predmetom s použitím násilia vypáčil uzatvorené plastové balkónové dvere vedúce do vnútorných priestorov pohostinstva O. J., dvere otvoril, vošiel dnu do priestorov pohostinstva, kde následne z priestorov barového pultu odcudzil čiernu koženú peňaženku s finančnou hotovosťou do 120 Eur, 1 ks C. vodku, 1 ks H., 2 ks V. čaj, pričom krádežou spôsobil škodu poškodenému E. F. vo výške 220,-Eur a poškodením vchodových dverí poškodenému C. X. škodu 50,-Eur, čiastkový útok v bode 2/ a 3/ napadnutého rozsudku obžalovaní H. H. a E. L. -spoločným konaním, po vzájomnej dohode, dňa 08.07.2015 v čase od 00.00 hod. do 00.20 hod. v L., v mestskej časti G., okres J., na zastávke autobusov, skrutkovačom obžalovaný H. H. prekonal zamykanie na predných dverách zaparkovaného autobusu zn. A., U.: J., následne obžalovaný H. H. vošiel do autobusu, odkiaľ odcudzil lekárničku, manuál autobusu, pričom obžalovaný E. L. dával pozor, čím spôsobili poškodenej spoločnosti R. J., a.s. A.:XXX XXX XXX so sídlom M. M. J. škodu odcudzením vecí vo výške 50,-Eur a poškodením dverí autobusu vo výške 135,46 Eur, -v presne nezistenom čase odo dňa 03.07.2015 do dňa 04.07.2015, po predchádzajúcej dohode, doposiaľ nezisteným spôsobom a predmetom vylomili garážové dvere rodinného domu číslo 93/37 na L. ulici v J., odkiaľ následne odcudzili 1 ks vŕtacie a sacie kladivo neznámej značky a výrobného čísla v hodnote 69,-Eur, 1 ks predlžovacieho kábla na 230 V o dĺžke 10 m3 zásuvkový v hodnote 21,-Eur, 1 ks priemyselný vysávač značky Kärcher v hodnote 129,-Eur, čím spôsobili poškodenému K. J. škodu odcudzením vecí vo výške 219,-Eur, čiastkový útok v bode 4/ napadnutého rozsudku

-dňa 16.06.2015 v čase okolo 17.00 hod. pomocou pásoviny vylištoval balkónové dvere do rodinného domu číslo XX na L. ulici v J., vošiel dnu, odkiaľ následne zo suterénu rodinného domu odcudzil 6 ks vodovodných batérií; 1 ks elektrickú vŕtačku značky L. & G.; 1 ks elektrickú vŕtačku značky Narex a 1 ks mechanickú vŕtačku, čím spôsobil poškodenému J.. G. F. J.. odcudzením vecí škodu vo výške 445,-Eur, čiastkový útok v bode 5/ napadnutého rozsudku -v čase od 08.00 hod. dňa 18.07.2015 do 07.30 hod. dňa 20.07.2015 doposiaľ nezisteným spôsobom a predmetom na druhom poschodí neobývaného rodinného domu číslo 93/37 na L. ulici v J. odstránil drevenú dosku, ktorá slúžila ako zabezpečenie neosadeného okna, následne vošiel dnu do domu, kde poškodil interiérové dvere vedúce zo schodišťa domu do garáže a z priestorov rodinného domu odcudzil 1 ks rebríkový kúpeľňový radiátor značky A. D. (K. XXXX) 15 rúrkový 695/450 spolu so závesným systémom v hodnote 45 Eur; 1 ks konštrukcie na závesné WC značky G. 3/6 liter v hodnote 180,- Eur; 1 ks rozdeľovač 4 cestný pre podlahové kúrenie vrátane držiaku, zátok, GV odvzdušnenia a vypúšťacieho ventilu značky A. v hodnote 190,-Eur a sadu doplnkov k podlahovému kúreniu - redukcia, prechodníky, fitingy T- čka v hodnote 200,-Eur, čím spôsobil poškodenému K. J. škodu odcudzením vo výške 620,-Eur. Za tieto trestné činy bol obžalovaný H. H. odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky. Súčasne okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatný dňa 30.09.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Ďalej okresný súd obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal k povinnosti uhradiť poškodenému E. škodu vo výške 220,-Eur, poškodenému C. X. škodu vo výške 50,-Eur, poškodenému PhDr. G. F. škodu vo výške 445,-Eur a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaných zaviazal k povinnosti uhradiť R., a.s. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 185,46 Eur a poškodenému K. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 219,-Eur. Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného K. J. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho v zákonnej lehote napadla odvolaním prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátorka“) pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka namietla, že výrok napadnutého rozsudku okresného súdu o treste nepovažuje za zákonný. Podľa jej názoru senát okresného súdu pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil tak osobu obžalovaného, ako aj závažnosť spáchaného skutku, keď použil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a neprihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u obžalovaného H. H.. Poukázala na zákonnú dikciu ustanovenia § 38 ods. 4, § 38 ods. 7 a § 41 ods. 2 Tr. zák. s tým, že ukladanie trestu nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. označené za protiústavné. Ďalej poukázala na to, že obžalovaný v čase pred skutkami neviedol riadny život, a teda nejednalo sa u neho o prvé prekročenie pravidiel. Prokurátorka uviedla, že v období posledných 10 rokov bol obžalovaný H. H. 6-krát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, z toho v rokoch 2009 až 2011 4-krát v Českej republike, v roku 2013 trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov do 21.07.2016 a naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatným dňa 30.09.2015 pre prečin podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej uviedla, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. je hlavným a základným účelom trestu zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. U obžalovaného H. H. podľa názoru prokurátorky nemožno tento účel dosiahnuť inak, ako uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšieho trvania. Na ochranu spoločnosti a jeho prevýchovu zjavne nepostačuje uloženie trestu s použitím ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák., a je teda v záujme predchádzania páchania trestnej činnosti uložiť obžalovanému H. H. trest nepodmienečný s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. Taktiež má prokurátorka za to, že nie je možné v danom prípade akceptovať použitia ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. aj z dôvodu, že nedošlo k ukladaniu zvýšeného súhrnného trestu odňatia slobody. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli použitie tzv. „asperačnej zásady“, teda ukladanie trestu v hornej polovici upravenej trestnej sadzby a v súvislosti s tým následnú možnosť zmierniť takto ukladaný trest tým, že sa nebude prihliadať na pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže nie je možné v

súčasnosti aplikovať ukladanie zvýšeného súhrnného trestu, stráca opodstatnenie aj ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., ktoré bolo viazané práve na takto ukladaný trest. V danom prípade bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby, dokonca na jej dolnej hranici, keď za zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov. Rozsudkom sp.zn.1T/137/2015, ktorého výrok o treste bol zrušený, bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Prokurátorka uviedla, že okresný súd k trestu vo výške 1 rok nepodmienečne jednoducho pridal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, preto odôvodnenie okresného súdu pre použitie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. nepovažuje za správne. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému H. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. mu uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatného dňa 30.09.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a spravodlivý. Poukázal na to, že trest má byť primeraný. Obžalovaný spáchal predmetné trestné činy, ktoré sa mu kladú za vinu, no trest vo výmere 4 rokov podľa jeho názoru je dostatočným trestom na jeho nápravu. Obžalovaný doposiaľ nikdy nebol vo výkone trestu v takejto výmere, preto dopredu určovať, že takýto trest nebude postačovať na jeho nápravu nie je možné. Použitie trestu vo výmere nad 4 roky by bolo neprimerane prísne. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla rozhodnúť v súlade s konečným návrhom odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry.

Obžalovaný H. H. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 9. decembra 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 18. januára 2017. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutých výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátorky vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému H. pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu. S. súd ukladal obžalovanému súhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (tzv. „asperačnej zásady“) s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., ktorý je z trestných činov najprísnejšie trestný a v ktorom zákon ustanovuje dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a hornú hranicu vo výmere 10 rokov. Okresný súd správne pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa 42, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre obžalovaného H.eprimerane prísne.

V tejto súvislosti odvolací súd k námietke prokurátorky, že okresný súd nesprávne prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a pri správnom postupe pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému H. H. mal aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. (pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu) uvádza, že okresný súd správne použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (zostrujúce ustanovenie), pričom aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. stále v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného a jednu tretinu. V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu ukladal okresný súd fakticky trest obžalovanému H. H. za dva trestné činy (jeden prečin a jeden zločin), avšak zároveň trest ukladal podľa tzv. asperačnej zásady, na základe ktorej musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby. V danom prípade správne okresný súd aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., ale aj ustanovenie § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ukladanie súhrnného trestu), keďže obžalovaný Martin H. predmetnú trestnú činnosť spáchal skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.9.2015 (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 bol vyhlásený dňa 30.9.2015 a nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2015). Obžalovaný spáchal posudzovaný pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne skorší rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.9.2015, sp.zn.1T/137/2015, preto prichádzal do úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., t.j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.9.2015, sp.zn.1T/137/2015 bol uznaný za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému H.i H. vo výmere 4 roky, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátorky za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného na podklade ňou podaného odvolania a preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.