Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-107-2016.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/107/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému H. H. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/, j/ Tr. zák., sčasti samostatne, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., prejednal dňa 18. januára 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/58/2016 zo dňa 8. augusta 2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.2T/58/2016 zo dňa 8. augusta 2016, bol obžalovaný H. H. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/, j/ Tr. zák., sčasti samostatne, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že
čiastkový útok v bode 1/ napadnutého rozsudku
-v presne nezistenom čase v dobe od 01.15 hod. do 08.50 hod. dňa 14.06.2015 v L. na ulici E. F. XXX/ XX preskočil drevené oplotenie uzamknutej terasy pohostinstva O. J., vstúpil na terasu, kde doposiaľ presnejšie nezisteným predmetom s použitím násilia vypáčil uzatvorené plastové balkónové dvere vedúce do vnútorných priestorov pohostinstva O. J., dvere otvoril, vošiel dnu do priestorov pohostinstva, kde následne z priestorov barového pultu odcudzil čiernu koženú peňaženku s finančnou hotovosťou do 120 Eur, 1 ks C. vodku, 1 ks H., 2 ks V. čaj, pričom krádežou spôsobil škodu poškodenému E. F. vo výške 220,-Eur a poškodením vchodových dverí poškodenému C. X. škodu 50,-Eur, čiastkový útok v bode 2/ a 3/ napadnutého rozsudku obžalovaní H. H. a E. L. -spoločným konaním, po vzájomnej dohode, dňa 08.07.2015 v čase od 00.00 hod. do 00.20 hod. v L., v mestskej časti G., okres J., na zastávke autobusov, skrutkovačom obžalovaný H. H. prekonal zamykanie na predných dverách zaparkovaného autobusu zn. A., U.: J., následne obžalovaný H. H. vošiel do autobusu, odkiaľ odcudzil lekárničku, manuál autobusu, pričom obžalovaný E. L. dával pozor, čím spôsobili poškodenej spoločnosti R. J., a.s. A.:XXX XXX XXX so sídlom M. M. J. škodu odcudzením vecí vo výške 50,-Eur a poškodením dverí autobusu vo výške 135,46 Eur, -v presne nezistenom čase odo dňa 03.07.2015 do dňa 04.07.2015, po predchádzajúcej dohode, doposiaľ nezisteným spôsobom a predmetom vylomili garážové dvere rodinného domu číslo 93/37 na L. ulici v J., odkiaľ následne odcudzili 1 ks vŕtacie a sacie kladivo neznámej značky a výrobného čísla v hodnote 69,-Eur, 1 ks predlžovacieho kábla na 230 V o dĺžke 10 m3 zásuvkový v hodnote 21,-Eur, 1 ks priemyselný vysávač značky Kärcher v hodnote 129,-Eur, čím spôsobili poškodenému K. J. škodu odcudzením vecí vo výške 219,-Eur, čiastkový útok v bode 4/ napadnutého rozsudku
-dňa 16.06.2015 v čase okolo 17.00 hod. pomocou pásoviny vylištoval balkónové dvere do rodinného domu číslo XX na L. ulici v J., vošiel dnu, odkiaľ následne zo suterénu rodinného domu odcudzil 6 ks vodovodných batérií; 1 ks elektrickú vŕtačku značky L. & G.; 1 ks elektrickú vŕtačku značky Narex a 1 ks mechanickú vŕtačku, čím spôsobil poškodenému J.. G. F. J.. odcudzením vecí škodu vo výške 445,-Eur, čiastkový útok v bode 5/ napadnutého rozsudku -v čase od 08.00 hod. dňa 18.07.2015 do 07.30 hod. dňa 20.07.2015 doposiaľ nezisteným spôsobom a predmetom na druhom poschodí neobývaného rodinného domu číslo 93/37 na L. ulici v J. odstránil drevenú dosku, ktorá slúžila ako zabezpečenie neosadeného okna, následne vošiel dnu do domu, kde poškodil interiérové dvere vedúce zo schodišťa domu do garáže a z priestorov rodinného domu odcudzil 1 ks rebríkový kúpeľňový radiátor značky A. D. (K. XXXX) 15 rúrkový 695/450 spolu so závesným systémom v hodnote 45 Eur; 1 ks konštrukcie na závesné WC značky G. 3/6 liter v hodnote 180,- Eur; 1 ks rozdeľovač 4 cestný pre podlahové kúrenie vrátane držiaku, zátok, GV odvzdušnenia a vypúšťacieho ventilu značky A. v hodnote 190,-Eur a sadu doplnkov k podlahovému kúreniu - redukcia, prechodníky, fitingy T- čka v hodnote 200,-Eur, čím spôsobil poškodenému K. J. škodu odcudzením vo výške 620,-Eur. Za tieto trestné činy bol obžalovaný H. H. odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky. Súčasne okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatný dňa 30.09.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Ďalej okresný súd obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal k povinnosti uhradiť poškodenému E. škodu vo výške 220,-Eur, poškodenému C. X. škodu vo výške 50,-Eur, poškodenému PhDr. G. F. škodu vo výške 445,-Eur a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaných zaviazal k povinnosti uhradiť R., a.s. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 185,46 Eur a poškodenému K. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 219,-Eur. Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného K. J. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho v zákonnej lehote napadla odvolaním prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátorka“) pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste v neprospech obžalovaného.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka namietla, že výrok napadnutého rozsudku okresného súdu o treste nepovažuje za zákonný. Podľa jej názoru senát okresného súdu pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil tak osobu obžalovaného, ako aj závažnosť spáchaného skutku, keď použil ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a neprihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u obžalovaného H. H.. Poukázala na zákonnú dikciu ustanovenia § 38 ods. 4, § 38 ods. 7 a § 41 ods. 2 Tr. zák. s tým, že ukladanie trestu nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. označené za protiústavné. Ďalej poukázala na to, že obžalovaný v čase pred skutkami neviedol riadny život, a teda nejednalo sa u neho o prvé prekročenie pravidiel. Prokurátorka uviedla, že v období posledných 10 rokov bol obžalovaný H. H. 6-krát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, z toho v rokoch 2009 až 2011 4-krát v Českej republike, v roku 2013 trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov do 21.07.2016 a naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatným dňa 30.09.2015 pre prečin podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej uviedla, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. je hlavným a základným účelom trestu zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. U obžalovaného H. H. podľa názoru prokurátorky nemožno tento účel dosiahnuť inak, ako uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšieho trvania. Na ochranu spoločnosti a jeho prevýchovu zjavne nepostačuje uloženie trestu s použitím ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák., a je teda v záujme predchádzania páchania trestnej činnosti uložiť obžalovanému H. H. trest nepodmienečný s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. Taktiež má prokurátorka za to, že nie je možné v danom prípade akceptovať použitia ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. aj z dôvodu, že nedošlo k ukladaniu zvýšeného súhrnného trestu odňatia slobody. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli použitie tzv. „asperačnej zásady“, teda ukladanie trestu v hornej polovici upravenej trestnej sadzby a v súvislosti s tým následnú možnosť zmierniť takto ukladaný trest tým, že sa nebude prihliadať na pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže nie je možné v
súčasnosti aplikovať ukladanie zvýšeného súhrnného trestu, stráca opodstatnenie aj ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., ktoré bolo viazané práve na takto ukladaný trest. V danom prípade bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby, dokonca na jej dolnej hranici, keď za zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov. Rozsudkom sp.zn.1T/137/2015, ktorého výrok o treste bol zrušený, bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Prokurátorka uviedla, že okresný súd k trestu vo výške 1 rok nepodmienečne jednoducho pridal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, preto odôvodnenie okresného súdu pre použitie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. nepovažuje za správne. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému H. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. mu uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatného dňa 30.09.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a spravodlivý. Poukázal na to, že trest má byť primeraný. Obžalovaný spáchal predmetné trestné činy, ktoré sa mu kladú za vinu, no trest vo výmere 4 rokov podľa jeho názoru je dostatočným trestom na jeho nápravu. Obžalovaný doposiaľ nikdy nebol vo výkone trestu v takejto výmere, preto dopredu určovať, že takýto trest nebude postačovať na jeho nápravu nie je možné. Použitie trestu vo výmere nad 4 roky by bolo neprimerane prísne. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla rozhodnúť v súlade s konečným návrhom odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry.
Obžalovaný H. H. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 9. decembra 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 18. januára 2017. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutých výrokov o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátorky vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému H. pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu. S. súd ukladal obžalovanému súhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (tzv. „asperačnej zásady“) s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., ktorý je z trestných činov najprísnejšie trestný a v ktorom zákon ustanovuje dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a hornú hranicu vo výmere 10 rokov. Okresný súd správne pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa 42, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre obžalovaného H.eprimerane prísne.
V tejto súvislosti odvolací súd k námietke prokurátorky, že okresný súd nesprávne prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a pri správnom postupe pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému H. H. mal aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. (pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu) uvádza, že okresný súd správne použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (zostrujúce ustanovenie), pričom aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. stále v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného a jednu tretinu. V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu ukladal okresný súd fakticky trest obžalovanému H. H. za dva trestné činy (jeden prečin a jeden zločin), avšak zároveň trest ukladal podľa tzv. asperačnej zásady, na základe ktorej musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby. V danom prípade správne okresný súd aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., ale aj ustanovenie § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ukladanie súhrnného trestu), keďže obžalovaný Martin H. predmetnú trestnú činnosť spáchal skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.9.2015 (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 bol vyhlásený dňa 30.9.2015 a nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2015). Obžalovaný spáchal posudzovaný pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne skorší rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.9.2015, sp.zn.1T/137/2015, preto prichádzal do úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., t.j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.9.2015, sp.zn.1T/137/2015 bol uznaný za vinného z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.
Odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému H.i H. vo výmere 4 roky, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátorky za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného na podklade ňou podaného odvolania a preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.