Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-18-2014.pdf
PDF · 69.72 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/18/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: F. Y., O.. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX V., proti povinnému: E. D., O.. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX V., o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.03.2014 tunajší súd poverením č. 5102 0159854 poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor dňa 09.12.2016 doručil tunajšiemu súdu námietky povinného, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 07.12.2016. Upovedomenie si povinný prevzal dňa 23.11.2016. Námietky boli dané na poštovú prepravu dňa 06.12.2016.
3. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote na podanie námietok.
4. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že nebol oboznámený z akého titulu bolo začaté exekučné konanie.
5. V postúpení námietok podal aj exekútor svoje stanovisko k podaným námietkam. Uvádza, že nie je dôvod vyhovieť námietkam nakoľko sú nedôvodné. Súd je viazaný exekučným titulom, ktorý skúmal pri vydávaní poverenia. Súd je exekučným titulom viazaný. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Povinný si vo svojich námietkach nesplnil nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia. Námietky povinného neobsahovali skutočnosti vyžadované § 50 Exekučného poriadku. Námietky s takýmto obsahom nemožno považovať za odôvodnené.
6. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sa upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.
7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
9. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
10. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
12. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.
13. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
14. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to: a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
15. Povinný neuviedol žiaden z dôvodov, ktorý by oprávňoval námietkam vyhovieť. V upovedomení bolo uvedené na podklade akého exekučného titulu sa exekúcia uskutočňuje, a to na základe notárskej zápisnice. Upovedomenie taktiež obsahovalo všetky potrebné náležitosti a je z neho jasné, z akých dôvodov došlo k začatiu, a aká je výška dlžnej sumy.
16. Exekučné konanie sa začalo na podklade vykonateľného exekučného titulu, čo je v tomto prípade notárska zápisnica, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Pri spísaní notárskej zápisnice bol prítomný aj povinný a dal súhlas vykonateľnosťou notárske zápisnice pre prípad exekúcie.
17. Súd je toho názoru, že povinný neuviedol žiaden zákonný dôvod, ktorý by oprávňoval vyhovieť námietkam. Námietky povinného neobsahovali žiadne tvrdenia a neboli predložené žiadne dôkazy. Preto povinný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Preto súd námietky zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.