Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-525-2015.pdf
PDF · 67.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/525/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: MICROTEX SLOVAKIA, spol. s. r. o., Pionierska 25, 080 01 Prešov, IČO: 36 445 568, pr. zast. Peter Farkaš, AK so sídlom Jahodová 8, 080 01 Prešov proti povinnému: Jozef Šidlovský - ANOVA, Nám. SNP 522, 065 44 Plaveč, IČO: 33 080 275 o vymoženie 17 860,17 eur s prísl. o žiadosti exekútora o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd nepriznáva trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Feketemu, Exekútorský úrad Prešov so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov.
odôvodnenie:
1. Dňa 29. 9. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - zoznamu pohľadávok uložených na súde. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 17 860,17 eur s príslušenstvom.
2. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. 3Er/525/2015-83 zo dňa 9.6.2016 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá z dôvodu začatia konkurzného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2016.
3. Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
4. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
5. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
6. Podľa § 200 ods. 5 zák. č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 39,83 eur s DPH pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur a DPH z odmeny vo výške 6,64 eur, a to podľa § 203 ods. 3 a nie podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“).
8. Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov. Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Je zrejmé, že exekútor tieto momenty v svojom vyjadrení nerozlišuje. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď cit. § 44 ods. 4 EP), nie exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.
9. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla, a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri zastavení exekučného konania. Cit. § 47 ods. 3 EP priamo upravuje iba otázku výšky trov exekúcie, resp. exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha, že trovy exekúcie, resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie námietok proti exekúcii platí povinný (čo vyplýva z vyššie uvedenej všeobecnej zásady, že trovy exekúcie znáša povinný a zo skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo exekučné konanie, resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť bezvýhradne. Posúdenie, kto má povinnosť nahradiť trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto prípade.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal. Nakoľko si súdny exekútor neuplatnil žiadne hotové výdavky, preto mu súd žiadne trovy exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.