Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-44-2013.pdf
PDF · 200.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7C/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcov: 1/ V. N., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., P. XXXX/X-XX, 2/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., P. XXXX/ X-XX 3/ L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 4/ O.. I. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G. P. XXXX/X-XX, všetci zastúpení JUDr. Marian Ďurana, advokátom so sídlom v Žiline, Tajovského 5, proti žalovanej: O.. O. G., so sídlom v W. G., O. XXXX/X-X, IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom v Námestove, Hviezdoslavovo nám. 201, o ochranu osobnosti a zaplatenie primeraného zadosťučinenia v výške 48.000,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov vzniknutých štátu vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 05.04.2013, žalobcovia žiadali, aby súd vydal rozsudok, v ktorom určí, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1/ rade 15.000,- eur, žalobcovi v 2/ rade 13.000,- eur, žalobcovi v 3/ rade 10.000,- eur a žalobkyni v 4/ rade 10.000,- eur, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnili tým, že v dôsledku zanedbania zdravotnej starostlivosti bol u ich manžela, resp. otca S. N. neskoro diagnostikovaný nádorový útvar v roku 2009, ktorého nález nebol adekvátnym spôsobom liečený a neskôr v dôsledku rozvinutia nádorového ochorenia a metastáz spôsobil S. N. smrť. R. riadnej diagnostiky a poskytovania zdravotnej starostlivosti v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá mala za následok zásah do osobnostných práv žalobcov a zosnulého, a to do práva na život, zdravie a rodinný život. Predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle ustanovenia § 13 OZ je neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ujma na osobnostných právach a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ujmou. Neoprávneným zásahom do osobnostných práv sa rozumie zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, pričom sa nevyžaduje zavinenie. V danom prípade neoprávnenosť zásahu žalovanej do osobnostných práv spočíva v skutočnosti, že táto v rozpore s právnymi predpismi (§ 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004) neposkytla zdravotnú starostlivosť zosnulému v zmysle tohto zákonného ustanovenia. K zanedbaniu a porušeniu zákonného rámca v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti došlo pri sledovaní a diagnostikovaní ochorenia S. N., kde výkonom dohľadu úrad zistil, že dňa 06.03.2009 na konvenčnej RTG snímke bolo u pacienta potvrdené ľahko širšie tiene hílov a ostro ohraničené ložiskové zatienenie bazálne vpravo cca 20 mm nejednoznačného charakteru. Napriek konštatovaniu, že nález
má skôr benígny charakter, odporučené dodiferencovanie (O.). Dňa 13.03.2009 pacient vyšetrený O. G., ktorá napriek tomu, že ložisko bolo známe od roku 2009, stav na základe klinických príznakov uzatvorila ako J15.9 - nešpecifikovaná bakteriálna pneumónia 1.dx. neznámej etiológie. Pacienta preliečila ATB. Charakter nálezu na CT sa nezmenil. Z uvedených skutočností tak, ako to konštatuje Úrad pred ohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v prípade jej riadneho poskytnutia vyplýva, že u pacienta sa malo vykonať napriek tomu, že nemal klinické príznaky (alebo práve preto), CT vyšetrenie ešte v roku 2009 (najneskôr v júni) a následne bronchoskopické vyšetrenie, nakoľko ložisko bolo pomerne veľké 20 x 18 mm. Pacient podľa dostupnej dokumentácie absolvoval do 13.08.2010 4x konvenčnú RTG snímku hrudníka (06.03.2009, 23.02.2010 - vtedy ložisko nepopísané, 19.07.2010 a 04.08.2010). CT hrudníka absolvoval 2x (23.03.2009 a 13.08.2010, kedy bolo ložisko definitívne popísané ako suspektný tumor). Či už bolo ložisko 1x zistené v roku 2008 alebo v roku 2009 (podľa údajov z dostupnej zdravotnej dokumentácie), malo byť pre svoju veľkosť a rizikovosť pacienta dodiferencované tak, ako to už 06.03.2009 odporučila O.. M. G.. O.. G. napriek tomu, že z nálezu z RTG oddelenia bolo zrejmé, že S. N. má na pľúcach nález, ktorý bolo potrebné následne dodiferencovať, nevykonala tak a určila nesprávnu diagnózu. Porušenie poskytovania zdravotnej starostlivosti je potrebné vidieť v tom, že v zdravotnej dokumentácii je opakovane uvedené, že nádorový útvar je nutné dodiferencovať, avšak prakticky do roku 2010 sa nič nerealizovalo, napriek skutočnosti, že pacient absolvoval periodické prehliadky. Pri riadnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti úrad konštatuje, že pacient mal absolvovať bronchoskopiu na spádovom pracovisku, kde sa predpokladá, že nález mohol byť v tom čase nejednoznačný, tak makroskopický ako aj cytologicky, ak by sa odoberal sekrét, lebo sliznica v tom čase nemusela byť infiltrovaná. V takom prípade by sa indikovala videoasistovaná thorakoskopia s extirpáciou ložiska a jeho následného histologického vyšetrenia, čo by zabránilo ďalšiemu rozvinutiu choroby a aplikovala by sa potrebná liečba. Samotná ujma na osobnostných právach žalobcov spočíva v zásahu do práva na rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Žalovaná porušením právnej povinnosti ustanovenej zákonom zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcov tým, že narušila fyzickú, psychickú, morálnu a sociálnu integritu samotného manžela (otca), jeho práva na život a zdravie, ako aj samotných žalobcov tým, že ich pozbavila práva na rodinný život. Žalobcovia takýto zásah do osobnostných práv prežívali mimoriadne tragicky. Strata manžela a otca ako milovanej osoby, ktorý im bol oporou v domácnosti a pri výchove detí, s ktorým manželka chcela prežiť dôchodkový vek, cestovať, poskytovať a radovať sa z vnúčeniec, a to všetko v čase, keď manžel mal ísť v dohľadnej dobe na dôchodok. Mali spoločné plány, po doštudovaní detí, a to rekonštrukciu bytu, kúpenie si malej záhradky, kde by trávili spoločné chvíle, aby prežili dôstojnú starobu. Samotná tragická udalosť poznačila žalobcov hlavne po psychickej stránke, kedy začali pociťovať bezmocnosť a s tým súvisiace stavy depresie. Rovnaké pocity pociťuje odporcovia v 2/ a 4/ rade, osobitne odporca v 2/ rade, ktorý otca zaopatroval počas jeho choroby a poskytoval mu starostlivosť. Protiprávnym konaním žalovanej teda došlo k neodstrániteľnej deštrukciu väzieb tvoriacich základný rámec medziľudských vzťahov v rodine, došlo k intenzívnemu a neodstrániteľnému zásahu do osobnostných práv žalobcov. Primerané zadosťučinenie odráža prejav slušnosti a spravodlivosti za spôsobené utrpenie, avšak nemôže v žiadnom smere odstrániť dôsledky neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcov, pričom žalobcovia budú neustále znášať trvalé následky neoprávneného zásahu. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnostných práv je zrejmá zo skutočnosti, že keby došlo k riadnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, došlo by k včasnému diagnostikovaniu nádorového ochorenia. V prípade nádorových ochorení práve včasná diagnostika zvyšuje šance na prežitie a úspešnú liečbu.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 09.12.2013, kde uviedla, že necíti, že by zanedbala, či už v tomto alebo inom prípade, potrebnú zdravotnú starostlivosť u S. N.. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava v protokole č. XXX/XXXX u vykonanom dohľade vôbec neuviedla menovite ani akým konaním, ani kto neposkytol menovanému zdravotnú starostlivosť v zmysle zákona. Úrad uložil v závere protokolu opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, neurčil však komu v protokole spomínaných zdravotníckych subjektov, ich ukladá splniť a údajné zistené nedostatky nikdy konkrétne a jednoznačne neurčil. Ona dňa 13.03.2009 pacientovi vypísala žiadanku na CT vyšetrenie, kde bol objednaný na 23.03.2009. Či sa pacient N. na vyšetrenie dostavil, nemala možnosť zistiť, nakoľko po vyšetrení sa mal k nej dostaviť s výsledkom, čo sa však nestalo a prišiel do jej ambulancie až 19.07.2010, teda po jeden a pol roku. Pacienta N. vyšetrila, odoslala na kontrolný RTG pľúc, kde výsledný nález bol bez podstatnej zmeny v dynamike procesu. Poslala ho hneď aj na ďalšie odborné vyšetrenie, vzhľadom na vysoké hodnoty FW. Pacient N. sa však viac ku nej nedostavil, teda nemala možnosť určiť následný spôsob liečenia. Tento pacient mal ľahostajný a nedisciplinovaný prístup k ochoreniu, ani jedenkrát jej nedoniesol výsledky vyšetrení, na ktoré ho odoslala, pričom
medzitým absolvoval liečbu u iných subjektov, ako konštatuje úrad, o čom ona však vedomosť nemá. Nechápe, prečo si žalobcovia vybrali, z toho množstva subjektov, ktoré ho ošetrovali, práve ju, ak p. N. mala vedomosť, že ani jedenkrát žalovanej S. N. nedoniesol výsledky vyšetrení, na ktoré ho poslala. Žalobcovia mali možnosť ju navštíviť a osobne sa informovať, ako poskytovala zdravotnú starostlivosť pacientovi N. a túto možnosť mal aj ich právny zástupca, čo nevyužili.
4. Žalobkyňa v 1/ rade vo svojej výpovedí na pojednávaní uviedla, že manžel nebol ľahostajný k svojmu zdraviu a každý rok chodil na preventívne prehliadky. Uráža ju, ak sa tu hovorí, že manžel bol nejaký lajdák s nejakým ľahostajným prístupom. Manžel sa sťažoval na bolesti v nohe, chodil po rôznych vyšetreniach a v podstate mu každý radil len schudnúť a nútili ho cvičiť, čo on robil a bolo to pre neho maximálne nevhodné, lebo mal rakovinu. Oni sa, až keď ho hospitalizovali na internom oddelení dozvedeli, že má rakovinu, pričom dovtedy chodil na všetky možné vyšetrenia k rôznym špecialistom, ktorý ho liečili na všeličo iné a pritom jemu sa už šírili metastázy po celom tele. Žalovaná žiadnu kontrolu nenariadila, keby tomu tak bolo, tak manžel by tam určite išiel tak, ako chodil na iné vyšetrenia. Jeho už ako ležiaceho pacienta poslali na bronchoskopiu, kde im bola adresovaná výčitka, že kde boli doteraz, pričom až neskôr sa oni dozvedeli, že vlastne z toho ložiska v dolnom laloku pľúc sa metastázy rozšírili po celom tele, pritom pri včasnej diagnostike, by to bolo možné operovať a manžel by zrejme mohol plnohodnotne žiť. Ich to zasiahlo celú rodinu. Museli sa samozrejme o manžela starať. Bolo s ním treba chodiť po rôznych vyšetreniach, resp. na chemoterapiu, kde často počúvali aj nevhodné výčitky napr. prečo nemá dvojitý doprovod, keď bolo treba pomôcť s prenesením manžela. Oni sa snažili aj v tomto neskorom štádiu maximálne pomáhať manželovi, napr. kozie mlieko mu nosili až do Hágov či javorový sirup, čo všetko im odporučili. Pravdou je, že ich veľmi zarazilo aj prístup inej pani doktorky, ktorá len konštatovala, že ide o štvrté štádium a už sa nedá nič robiť. Tak potom začali liečenie vo Vojenskej nemocnici v RK. V podstate manžel už bol vtedy úplne ležiaci pacient, úplne odkázaný na pomoc. Museli ho napr. aj kŕmiť. Snažili sa ho dostať do domácej liečby a nakoniec aj doma im zomrel. Ju to tak zobralo, že potom nejaký čas musela zostať na PN. Nevie, čo mal manžel viac robiť ako že chodil po tých lekároch. Chcel, aby mu pomohli, ale stretol sa s takým prístupom ktorý nemôže akceptovať. Keby ona sa tak správala v práci, v podstate by bola vyhodená. Každú rodinu, ktorú niečo také zasiahne vie, aké to je. Oni sa ozaj snažili mu pomôcť. Ona si menila zmeny v práci ako sa dalo, mala z toho aj problémy, nakoľko išlo o dlhší čas. Má strach aj chodiť do Kubínskej nemocnice, vie, že aj tú sú niektorí lekári dobrí, ale v podstate je problém, že lekári pacienta nepočúvajú, viac-menej to berú ako pásovú výrobu a najhoršia na tom bola potom tá márnosť toho všetkého čo robili, pretože už bolo neskoro. Na otázky svojho právneho zástupcu uviedla, že strata manžela je pre ňu veľká rana. Oni sa poznali od základnej školy. Bol to pre ňu jediný partner v živote. Pociťuje veľkú prázdnotu. Navyše manžel bol starostlivý, so všetkým pomáhal. Teraz prakticky pre všetko musí niekoho zháňať alebo obťažovať synov a zle pociťuje, že hoci hocijaký bezdomovec dostane lepšiu zdravotnú starostlivosť ako manžel, ktorý zomrel v mladom veku. Ona prakticky pomaly každý deň chodí na cintorín. Je pravdou, že ona ešte kým manžel žil, napísala na Úrad pre dohľad, kde to posunuli Martinskej pobočke, kde im oznámili negatívne stanovisko s tým, že manžela to vtedy veľmi vzalo a aj odvolanie nebolo úspešné. Jej preto poradili a ona išla na pľúcnej oddelenie v Novom Jičíne v ČR, kde im zobrala snímky a zdravotnú dokumentáciu a v podstate tam jej bolo potvrdené, že tu došlo k pochybeniu, že to ložisko bolo zrejmé a malo sa ďalej vyšetrovať. Tak následne opätovne požiadala Úrad o prešetrenie vec s tým, ale aby konala Bratislava a následne už bolo konštatované pochybenie. Na otázky súdu uviedla, že s manželom spoločensky žili, chodili trebárs na plesy či rôzne rodinné stretnutia. Dnes prakticky veľa takýchto pozvaní musí odmietnuť len preto, že nemá s kým ísť, deti majú aj svoj osobný život. Ju tá strata veľa ranila, ona nie je taká, že hneď na všetko zabudne a nájde si niekoho iného. Možno sa s tým nevyrovná do konca života. Zdravotnú dokumentáciu majú v súčasnosti oni. Mali aj negatívnu skúsenosť s tým, že istý záznam ohľadne toho, že bol s nohou sa v karte nenachádzal. Obvodného doktora mal pôvodne v L. Mikuláši. Potom, keď začal mať problémy, tak išiel k MUDr. U. tu v Dolnom Kubíne. Na otázky PZ žalobcov uviedla, že mali ďalšie plány do budúcnosti hlavne preto, že deti už doštudovali a majú vlastné rodiny. Robili na železniciach a za pár EUR mohli navštíviť každý štát v Európe, nečakali, že manžel umrie v tak mladom veku.
5. Žalobca v 2/ rade uviedol, že otec pracoval ako majster výroby v Doprastave, pracovisko Senec a on tam pracoval ako radový zamestnanec. Otec mal spočiatku nejaké problémy s nohou, snažil sa liečiť, resp. potom už nastúpil na plnú PN. On v tom období prišiel o zamestnanie a preto sa s mamou dohodli, že bude zabezpečovať starostlivosť o otca, kým ona bude v práci a v podstate tak sa aj dialo. Problém
bol v tom, že niekedy potrebovali aj dvojitú opateru, napr. aj pri rôznych vyšetreniach, bolo to namáhavé zabezpečovať. V poslednom období sa už snažili pred otcom tajiť o záverečné štádium a snažili sa ho udržať v dobrej psychickej pohode. Bolo však veľmi urážlivé pre neho aj pre nich, keď si niekto dovolil napísať, že svoj stav si zavinil svojim lajdáckym prístupom a preto aj trvali na prešetrení liečebného postupu, kde nakoniec im bolo dané za pravdu, že zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná správne. Ak aj úrad presne nekonštatoval, kto nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť, tak v zásade aj z toho, že vyjadrenia dávala len žalovaná, je to zrejmé. Žiadny termín kontroly nestanovila, nikde v karte nie je. Neskôr už takéto termíny, keď boli metastázy zrejmé, sa už termíny kontroly dávali. S otcom mal blízky vzťah, nielen že bývali s spoločnej domácnosti, ale bývali spolu aj na ubytovni, nakoľko pracovali u rovnakého zamestnávateľa. Keby nemal tak blízky vzťah, asi by sa nemohol starať o otca v takom období jeho života. Snažili sa zlepšiť jeho psychickú pohodu, nebolo to vždy jednoduché. Napr. keď na izbu k nemu doviezli jedného pána, ktorý do rána aj zomrel a napriek tomu pri otcovi nik nebol, tam prišiel nejaký čas po tom, tak tam s ním ostal celý deň. Boli tam rôzne momenty, napr. keď už v čase, keď bol na tom otec zle, popýtali o antidekubitný matrac, tak im personál povedal, že ho nemajú. Keď ho doniesli z domu, tak im dali vlastný a svoj museli viesť nazad. Či on alebo matka sa snažili zabezpečovať mu čo najlepšiu starostlivosť. Aj ostatná časť rodiny ho návštevami podporovala, kde však ani im už nehovorili všetko, aby držali psychickú pohodu. Na otázku PZ žalobcov uviedol, že on bol s otcom ako doma, tak aj v zamestnaní. Naraz to na neho padlo tak, že on je akoby chlap v domácnosti. Treba riešiť mnohé veci, napr. žije otcova mama, ktorá má ťažkosti s pohybom, preto pri hrobe museli urobiť lavičku, pretože sa stále na stav hrobu vypytuje, aby tam teda mohla prísť.
6. Žalobca v 3/ rade uviedol, že primárne zabezpečovali starostlivosť o otca mama a brat A.. Vie, že v tom roku 2009 kúpil byt a otec mu bol pomáhať s tým, že sa sťažoval, že ho bolieva noha. Potom mu aj rozprával, že má pocit, že lekári k nemu pristupujú ako k nejakému debilovi či simulantovi. V tom čase pracoval v Bratislave, samozrejme, chodieval ho pozerať, prakticky keď ležal v nemocnici, tak každý víkend. Ich rodinu aj jeho vzťah s otcom hodnotí ako harmonický. Nemali žiadne väčšie problémy. Ak k niečomu došlo, tak to boli úplne štandardné názorové rozdiely medzi rodičmi a deťmi. Na otázky PZ žalobcov uviedol, že samozrejme že otec mu chýba, je to cítiť. Mal veľmi dobrý vzťah aj s mojim synom, teda jeho vnukom, ktorý ku nemu rád chodil napr. aj do toho Senca. Smrťou otca sa všetko zmenilo jednak tým, že on bol veselý človek a teraz je na tých rodinných stretnutiach depresívna nálada. Otec nie je človek ako nejaký kamarát, ktorého máte na určitý čas.
7. Žalobkyňa v 4/ rade uviedla, že sa o otcovej chorobe dozvedela z telefonátu s mamou, kde bola prekvapená, keď táto hovorila o metastázach a vedela, že otec má nejaké problémy s nohou. Bolo veľmi ťažké prežívať to ako z veľkého dobre stavaného chlapa pomaly ubúdalo. V podstate bol na záver už len kosť a koža, prepadnutá tvár. Napriek tomu sa mu snažili dodávať nádej, chceli ju mať aj oni a stále verili, že snáď to nejako prejde. Aj keď otcovi v záverečnom štádiu nepovedali, že nemá nádej, myslím si, že to mal v hlave v poriadku a že si to vedel zrovnať. S otcom mala dobrý vzťah, vždy jej z domu niečo priniesol. Ona mu kupovala miestne realitné noviny, vie, že mal plán kúpiť pri Senci domček, kde hlavne mama by mala záhradku a mohla sa tam opaľovať, lebo to mala rada. Určite to nebol človek, ktorý žil zo dňa na deň, mal plány do budúcnosti. Ona v čase, keď začal byť chorý, resp. bola diagnostikovaná choroba, bývala a študovala v Bratislave. Pokiaľ si zmenila priezvisko, bolo to z toho dôvodu, že mala priateľa s tým priezviskom, s ktorým žila, i keď sm formálne neboli zosobášení. Či s bratmi alebo s rodičmi vychádzala dobre. Pokiaľ boli problémy, tak boli také, ako že cez pubertu prišla nečakane s červenými vlasmi, resp. nadmerne namaľovaná.
8. Žalovaná uviedla, že trvá na svojom písomnom vyjadrení. V podstate pacient bol odoslaný svojím obvodným lekárom MUDr. N. ku dňa 13.03.2009, kde bol určitý RTG nález, ale pacient aj udával zvýšenú teplotu a kašeľ. Pľúcni lekári nemajú dovolené, aby si sami popisovali snímky, tak vychádzala z toho popisu. Z karty bolo zrejmé, že má aj vysoký tlak, RTG nález bol nejednoznačný, malo ísť o benígny nález, tak pacienta objednali na 23.03.2009 na CT vyšetrenie, tam mohlo byť viacero možností, mohla to byť cysta alebo len zápalový proces. Musela stanoviť nejakú diagnózu, tak ju stanovila. Pacient teda dostal Summamed, 2 balenia. Dostal aj CT žiadanku, tabletku Ditiadenu a poučili ho, že má prísť potom so snímkou na kontrolu. Ona vždy povie pacientom, keď budete mať výsledky, príďte. Niekedy im snímok popíšu ešte v ten deň, niekedy neskôr. Potom pacient prišiel až 19.07.2010, kedy ho odoslal jeho obvodný lekár U. s tým, že cíti nejaké bolesti na ľavej strane hrudníka, vtedy mal už problémy s pľúcami a vlastne vtedy prvýkrát videla ten CT nález a s tým, že tam bola poznámka, že to treba doriešiť.
Vzhľadom na aj výsledky sedimentácie a problémy s obličkou ho poslala na urológiu, kde pacient ešte prišiel dňa 30.07.2010 s CT nálezom chrbtice, kde nevie kto ho na toto vyšetrenie poslal a povedal jej, že ide byť hospitalizovaný na internom oddelení. Ona teda predpokladala, že tam mu bude poskytnutá všestranná starostlivosť. Keď, vzhľadom na aj šetrenie Úradu pre dohľad 11.04.2011 pátrala, čo je s pacientom, ani sa nedopátrala, až neskôr na onkológii jej dali informáciu, že pacient exitoval. Na otázky súdu uviedla, že sú aj pacienti ktorí nejdú na vyšetrenie. Je pravdou, že jej mali poslať popis toho CT, ale jej ho neposlali. Mohli ho dať do rúk aj pacientovi. Ona ani teraz nie je prepojená tak, že jej priamo cez počítač pošlú snímky alebo aj popis. Je pravdou, že mohli zabudnúť informovať sa o tom pacientovi, ale ten popis, resp. snímku ona nedostala. Ona dodnes nemám kópiu z toho CT. Ona nechce fabulovať, ale vzhľadom na nejaký nález na obličke, ktorý bol dlhodobý, to mohol byť primárny karcinóm, resp. v tých pľúcach to mohla byť aj len metastáza, preto ho posielala aj na tú urológiu. Pokiaľ je pacient hospitalizovaný a je tam nejaký závažný nález, tak zvyčajne by jej telefonovali a došlo by ku konzíliu. Na otázku, či sa mala informovať o výsledku CT vyšetrenia 23.03.2009 uviedla, že predpokladala, že jej o tom výsledku príde povedať pacient, resp. jej tie výsledky donesie. Na otázky PZ žalobcov uviedla, že uznáva, že dňa 13.03.2009 nie je zapísané, kedy má prísť pacient na kontrolu, ale každému to určite povedia, že s výsledkami má prísť. Na otázku, ako je možné že 13.07.2010 už je zrejmé, že pacient má metastázy a ona 19.07.2010 ešte považovala nález na benígny uviedla, že vychádzala z tých vyšetrení z roku 2009, je možné, že niečo prehliadla, ale tu si treba uvedomiť, že ona je pľúcna lekárka. Na otázku, prečo keď ani CT nevylúčilo, že ide o nález malígneho charakteru, prečo ho neposlala na ďalšie vyšetrenie do tých Hágov uviedla, že to mohla byť metastáza a chcela zistiť, či to nemôže byť primárne inde, preto ho aj odoslala na tú urológiu, pripúšťa, že ho neodoslala hneď na vyššie pracovisko. Nález na pľúcach bol stabilizovaný, nemenil dynamiku čo do veľkosti a počtu nálezu, tak som predpokladala iný zdroj. Na otázku žalobkyne v 1/ rade, ako je možné, že jej ten snímok s popisom neposlali, keď napr. keď ona ide na mamografiu, tak jej povedia, že to pošlú doktorke uviedla, že keď je tam ona podpísaná, tak to pošlú jej, ale ona o gynekológii nevie.
9. Svedok M. N. na pojednávaní dňa 16.04.2014 uviedol, že žalobcov nepozná, žalovaná je jeho priateľka. Niekedy v desiatom mesiaci roku 2012 ho požiadala, že jej prišiel nejaký protokol z Úradu pre dohľad nad zdravotnom starostlivosťou a že je to nezrozumiteľné a či by jej nepomohol s vyjadrením, keďže robil 25 rokov v polícii, v Prahe na Akadémii PZ nejaký čas učil trestné a správne právo, tak súhlasil. V podstate zistil, že dňa 13.03.2009 p. N. prišiel na vyšetrenie k žalovanej, tá ho posla na CT vyšetrenie, určila kontrolu. Tú však zapisuje už konkrétne sestrička a záznam o nej sa nenachádza a potom až po roku a pol 16.07.2010 prišiel tento pacient k nej. Tu zistil, že všetku diagnostiku vlastne robil röntgenológ, resp. špecialisti na CT. Pacient sa ku nej dostavil prakticky po roku a pol, kde ona sa pokúsila ďalej dodiferencovať diagnózu. Napriek tomu aj úrad sa zaoberal výlučne pani doktorkou G. ako keby ďalšie vyšetrenia neexistovali. Prakticky ani to nevedel posúdiť, nie je zrejmé, na akých vyšetreniach sa pacient zúčastnil, resp. ktorí lekári ho liečili mimo pani doktorky. Preto spísal námietky, kde potom išli do Martina a tam ich námietky akceptovali, o čom svedčí aj zápisnica č. 363/2012, ktorú predložil súdu v origináli (po porovnaní s kópiu na č.l. 67-69 originál vrátený). V podstate neuložili pani doktorke urobiť žiadne opatrenia, ktoré by musela urobiť konkrétne ona. Na pojednávaní dňa 12.10.2016 uviedol, že on chodil na infocentrum fotiť spisy, o.i. aj spisy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tam, kde je ten záznam z 13.03.2009, tak to fotil 04.11.2014, resp. asi 11.11.2014. Inak podľa neho by sa malo dať z jeho počítača zistiť, kde tie fotky uložil, kedy tam boli vložené a že neboli upravované, i keď nie je nejaký odborník. Pokiaľ mu súd predložil záznam z pľúcneho vyšetrenia z 13.03.2009, ktorý predložil PZ žalovanej, tak áno, tento robil on. Dokonca má aj fotografický prístroj, ide o digitálny prístroj, kde sa fotí na kartu a tá je v podstate tiež k dispozícii. Má vedomosť, že žalobcovia nahliadali do spisu, pretože o tom čítal v spise, v podstate sa niekedy striedali pri nahliadaní do spisu. On nezmenil fotografiu, ani by to nevedel, nie je tak zdatný. Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedok uviedol, že on bol doteraz prítomný na každom pojednávaní. Bol už vypočúvaný aj ako svedok. On skutočne robil fotokópie toho spisu v roku 2014. Inak na tých fotkách na karte sa vždy dá vyhľadať dátum. Na otázku, prečo, pokiaľ mal takýto dôkaz, s ním prišiel až teraz, uviedol, že aj právny zástupca žalobcov mal k dispozícii ten spisový materiál už dlhý čas a napriek tomu podal žalobu, pretože si spis zle preštudoval. Takisto on si to všimol až neskôr.
10. Svedkyňa O.. R. G. uviedla, že ona je samostatný odborný referent špecialista v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti S. N. úrad vykonal
šetrenie, ktorého závery sú spracované v protokole a na ktorom úrad trvá a v zásade nemám k tomu čo dodať. Na otázky právneho zástupcu žalobcov, kto mal dodiferencovať nález svedkyňa uviedla, že ona je skutočne pediatrička, ale v takýchto prípadoch bola požiadaná o vyjadrenie ako konzultantka hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva na pneumológii Doc. Hájková, ktorej vyjadrenie je v celosti prebraté do protokolu. Na otázky právneho zástupcu žalobcov, kto mal nebohého vyslať na ďalšie vyšetrenie po CT vyšetrení svedkyňa uviedla, že všetko je uvedené v protokole a ona k tomu nemá ďalej čo dodať. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla, že ona nie je štatutárom úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tou je pani O., je možné, že predsedníčkou je od 01.08.2012, ako uviedla PZ žalovanej. Je pravdou, že na vykonanie dohľadu potrebujú pracovníci úradu poverenie a to od riaditeľa pokiaľ to vykonáva pobočka, resp. od predsedníčky. V danom prípade podľa nej mali poverenie na vykonanie dohľadu u žalovanej. PZ žalovanej tvrdil, že takéto poverenie bolo vydané len voči NsP Dolný Kubín, nie voči žalovanej. Súd predložil svedkyni spis, ktorý mu bol zaslaný ÚDZS. Predkladá žalovanej poverenie na výkon dohľadu č. XXX/X/XXXX z 26.04.2012, ktorým boli zamestnanci ústredia a W.. C. poverení výkonom dohľadu Dolnooravskej nemocnici Dolný Kubín. Svedkyňa po možnosti nahliadnutia do spisu úradu uviedla, že skutočne ona nenašla poverenia na výkon dohľadu v inom subjekte ako Dolnooravská nemocnica. Na otázku, či zákon 581/04 pripúšťa, aby bol vykonaný dohľad u iného subjektu, pokiaľ poverenie znie na iný subjekt, svedkyňa uviedla, že ako lekár sa nevie vyjadriť. V danom prípade však kompletná zdravotná dokumentácia bola dodaná pobočkou Martin na ústredie. Bola prizvaná konzultantka, vyskytla sa tam nová skutočnosť a preto to prebehlo takto. Či bolo vydané nové poverenie aj pre dohľad u žalovanej, to ona nevie, musela by to preveriť. Či číslo poverenia a číslo protokolu sa majú zhodovať, k tomu sa ona nevie vyjadriť, nakoľko usmernenia sa menili, to by bola otázka skôr na právnikov úradu. Právny zástupca žalovanej predložil svedkyni protokol č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade a zároveň aj poverenie na výkon dohľadu č. XXX/X/XXXX, kde svedkyňa uviedla, že je pravdou, že čísla sa zhodujú a nezhoduje sa subjekt, kde na poverení je Dolnooravská nemocnica a na protokole žalovaná. Na otázku, či existuje protokol o vykonanom dohľade v NsP DK ústredím uviedla, že nie. V danom prípade po tom čo sťažovateľka nebola spokojná s posúdením veci pobočkou Martin, bola zaslaná dokumentácia im, kde bola pribratá konzultantka W.. C. a zistená nová skutočnosť a vypracovaný protokol o žalovanej. Na otázku, kedy bol skončený dohľad nad NsP DK na základe poverenia 363 z 26.04.2012 svedkyňa uviedla, že tento dohľad robila pobočka Martin. Na otázku, kto má podpísať protokol z vykonaného dohľadu uviedla, že v minulosti bolo tak, že to podpisovali všetci členovia, po novom to podpisuje len vedúci. Odkedy je táto zmena si nepamätá. Pokiaľ si ona pamätá, tak výsledok pitvy nebohého S. N. nebol k dispozícii, pretože ho nežiadal konzultant. Ten môže usúdiť, že nie je potrebný. Pokiaľ nie je potrebný k vypracovaniu odborného posudku, tak úrad takýto protokol nežiada. Pokiaľ ide o záver spisu, kde sú údaje z internetu o rakovine pľúc svedkyňa uviedla, že to založila do spisu ona. Právny zástupca odporkyne to predkladá súdu a žiada to založiť do spisu. Na otázku, či v rokoch 2009 až 2011 vykonávala ÚVN RK bronchoskopiu svedkyňa uviedla, že na túto otázku nevie odpovedať. Na otázku, či má takúto informáciu úrad, svedkyňa uviedla, že sa to dá zistiť. Na otázku, aká je náplň práce lekára rádiológa a lekára pneumológa, pokiaľ sa zistí rakovina pľúc, kto má čo konkrétne urobiť, svedkyňa uviedla, že na to vie dať odpoveď odborník z príslušného odboru pneumológie a ftizeológie. Na otázku, či má úrad iné listinné doklady okrem tých, ktoré zaslal súdu uviedla, že ona v mesiaci august minulého roku bola požiadaná, aby zaslala ten spis, tak celý spis, ktorý mala u seba, dala kolegyni právničke, ktorá ho súdu zaslala. Ak ona z neho niečo nevyberala, tak by mal byť celý.
11. Svedkyňa O.. M. M. uviedla, že samozrejme tých pacientov je množstvo a je prakticky väčšinu ich ani nevidí, vidí len snímok, ktorý jej príde na popis. Funguje to tak, že klinický lekár žiada od nich popis, v ktorom sa ku niečomu priklonia, hlavne ho zaujíma, či sú zasiahnuté lymfatické uzliny, alebo je tam tekutina, čo jednoznačne naznačuje, že ide o rakovinu, ale v podstate jednoznačne sa to dá určiť len histológiou. Ten nález potom ide buď obvodnému lekárovi, alebo k špecialistovi. Nevie teraz povedať, či v roku 2009 už mali digitálne pracovisko, alebo boli snímky. Výsledky vyšetrenia posiela tam, odkiaľ je pečiatka indiklického lekára. Keď je nutné dovyšetrenie, tak nemôže vypísať nejakú žiadanku a poslať ho ďalej, napr. na magnetickú rezonanciu, to musí urobiť ten vysielajúci lekár, mohla by to prípadne len odporučiť. Ona si to pozrela aj teraz, nevidí z jej strany žiadne pochybenie, mohol to byť prípadne aj iný tumor. Pľúca zvyčajne metastázujú do mozgu, srdca a rebier. Potom, čo jej bolo prečítané vyjadrenie PZ žalovanej, uviedla, že ona mohla vyhodnotiť len nález a zo žiadneho snímku nie je možné vyhodnotiť rakovinu, tu jednoznačne bolo potrebné urobiť histológiu a teda iba patológ mohol stanoviť diagnózu,
resp. určiť zhubnú alebo nezhubnú rakovinu. Na tú histológiu ho v zásade mohol poslať špecialista. Nevie s istotou povedať, či aj obvodný lekár, záleží to aj od toho, či má nejakú špecializáciu, alebo či má zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Nemôže však povedať, ani predpisovať špecialistovi, že ho na tu histológiu poslať musí, nakoľko on môže mať ešte výsledky z iných vyšetrení, napr. z krvi a je právne na ňom, aby posúdil komplexnosť tohto vyšetrenia. Musí uviesť, že sa nedostane ku všetkým údajom, teda nevie povedať, koľkým subjektom boli zaslané výsledky z toho CT vyšetrenia, tieto údaje sú v podstave chránené. Je pravdou, že žalovaná poslala pacienta na röntgen hrudníka a potom na CT pľúc. Na otázky právneho zástupcu žalovanej, či mala táto dôvod posielať pacienta na histológiu, keď ona vo svojom popise zo 06.03.2009 napísala, že nález ma skôr benígny charakter a doporučuje dodiferencovať, svedkyňa uviedla, že špecialista vie, čo to znamená, to znamená, že si má urobiť ostatné vyšetrenia, alebo sledovať dynamiku. Na otázku, kto dostal výsledky RTG a CT vyšetrenia uviedla, že to ona nevie. Systém je taký, že keď ona urobí popis, po obede to zoberú laboranti a dajú to do vonkajšej alebo vnútornej pošty podľa pečiatok lekárov, ktorí žiadali uvedené vyšetrenie. Taký systém bol ako v roku 2009, tak aj teraz. Na otázku, ako je možné, že pacienti majú k dispozícií výsledky týchto vyšetrení uviedla, že ona nevie, ale že keď ona robí písomný popis, pacient je už preč, pretože najskôr sa robia vyšetrenia, pichne alebo nepichne sa kontrastná látka a potom po obede robí popisy. Na otázku, či platil nejaký predpis, že pacient nemôže poslať z ich pracoviska, uviedla, že ona skutočne nevie, či v roku 2009 taký predpis platil. Na otázku, či pneumológ alebo iný špecialista môže donútiť pacienta, aby sa dostavil na vyšetrenie uviedla, že ona môže odpovedať len ako rádiológ, že ona nemôže nútiť pacienta k vyšetreniu, potrebuje jeho súhlas. Na otázku, či ona alebo jej zamestnávateľ v roku 2009 mali nejaký zmluvný vzťah s O.. G. uviedla, že ona to nemá ako vedieť, ona sama nijakú zmluvu s O.. G. uzavretú nemala. Na otázky právnej zástupkyne žalobcov uviedla, že v tomto konkrétnom prípade pacienta N. bola asi vysielajúci lekár odporkyňa, nie si je istá na 100 %. Ona popisuje len výsledok, ktorý vidí, v danom prípade to teda bolo nejaké ložisko v pľúcach bez iných príznakov, teda bez prítomnosti tekutiny a patologických uzlín, a preto napísala, že to treba dodiferencovať, ako to však ma už vedieť špecialista, ona mu nemôže nariaďovať ako má to dodiferencovanie robiť. V danom prípade jej povinnosti, či už pri RTG alebo CT snímku bolo tento popísať a následne ten popis zaslať vysielajúcemu lekárovi. Ten popis sa zasiela vždy vysielajúcemu lekárovi, ktorý vyšetrenie žiadal. Aké konkrétne postupy a čo presne mal robiť vysielajúci lekár, k tomu sa ona vyjadrovať nemôže. Na otázku, či v danom konkrétnom prípade aj vysielajúci lekár mohol poslať pacienta na ďalšie vyšetrenia uviedla, že je to na posúdení toho vysielajúceho lekára, ktorý aj stanoví ďalší postup. Na otázku PZ žalovanej svedkyňa uviedla, že tomu vysielajúcemu lekárovi sa posiela len popis, teda nie snímky RTG, či CT, tie vždy zostávajú v archíve. Určite sa dá zistiť pri RTG, či boli niekomu zapožičané. Po digitalizácií RTG a CT, kde nevie presne v ktorom roku sa to udialo, môže dostať pacient zo serveru napálené CD-čko, nie je to spoplatnené, nevie, či sa robí záznam o jeho vydaní pacientovi. Na otázky samosudcu svedkyňa uviedla, že od digitalizácie už aj pneumológ nedostáva RTG snímok, len popis. Ten RTG snímok sa zapožičiava napr. pri prechode na iné pracovisko, aby mu nemusel byť robený druhýkrát, kvôli rádiologickej ochrane. Je pravdou, že pneumológ by mal byť schopný čítať RTG snímky, ale má možnosť si prísť konfrontovať popis so snímkou ku nim na oddelenie. Neplatí to pri CT snímkach, kde je tá problematika zložitejšia.
12. Svedkyňa doc. O.. O. C., CSc., uviedla na otázky právneho zástupcu žalobcov, pokiaľ by rádiológ popísal nález ako ložisko skôr benígneho charakteru, potreba dodiferencovať, aký by bol postup lege artis pre pneumológa, uviedla, že v podstate by bolo potrebné to ložisko sledovať, kde interval si určí ten pneumológ, spravidla napr. tri mesiace. Keď je tam napísaná potreba dodiferencovať, tak v podstate by prakticky okamžite malo byť urobené ďalšie vyšetrenie, zrejme bronchoskopia. Po predložení dokladu o náleze CT uviedla, že pre nezhubnosť nálezu svedčí to, že išlo o ostro ohraničený útvar a zároveň neboli zmeny lymfatických uzlín. Záleží vždy na klinických príznakoch konkrétneho pacienta, pokiaľ by napr. cítil bolesť na hrudi, alebo vykašliaval krv, tak by sa prakticky okamžite robila bronchoskopia, inak by sa v zásade asi sledoval v intervale tri mesiace, tak ako aj tam je napísané, že je to doporučené sledovať aj u nich by stanovili pri takejto veľkosti ložiska interval približne tri mesiace. V zásade ten interval sa stanovuje približne v lehote tri až šesť mesiacov. Typické klinické príznaky, ktoré by indikovali okamžitú bronchoskopiu, by boli sťažené dýchanie, bolesti na hrudníku a vykašliavanie krvi. Po predložení dokladu o pľúcnom vyšetrení z 13.03.2009 uviedla, že pokiaľ išlo o pacienta, ktorý bol fajčiar a ktorý uviedla, že sa cíti prechorený, pocit vnútornej teploty, resp. uviedla, že aj doma boli chorí, tak to neindikuje tie klinické príznaky pre vyšetrenie bronchoskopie. Pokiaľ má možnosť sa oboznámiť s dokladmi, ktoré jej boli teraz predložené, tak tieto neindikujú rakovinu pľúc, vzhľadom práve na ostro ohraničené ložisko v
pľúcach, keď je vysoký predpoklad, že ide skôr o metastázu a môže ísť napr. o rakovinu hrubého čreva. Jednoznačnú odpoveď by dala len pitva. Na ďalšie otázky uviedla, že prakticky sa nedá povedať, akú prognózu prežitia by mal pacient, pokiaľ by začala liečba nejakého tumoru okamžite, pretože každý tumor je individuálny, tak ako aj pacient a jeho kondícia. Dáva do pozornosti, že vo Vyšných Hágoch bol prijatý na neurologické oddelenie pre bolesti chrbtice, resp. metastázy v kostiach, ako aj to, že pritom aké vedia byť agresívne tumory v pľúcach, tak by ten tumor rástol za ten rok v zásade veľmi pomaly. Na otázku, či včasná diagnostika môže zvýšiť prežitie pacienta uviedla, že v zásade áno, ale tu dáva do pozornosti, že pacient ani v správe z Vyšných Hágov nemá klasické príznaky, ako sú bolesti na hrudníku, dýchavica, vykašliavanie krvi. Pokiaľ ide o ten nález z 13.07.2010 a následne pľúcne vyšetrenie z 19.07.2010, ona z toho nemôže dedukovať, že by žalovaná o tom náleze z 13.07.2010 vedela. Po predložení súdom natívnej snímky zo 06.03.2009 uviedla, že áno, tam sa jednoznačne uviedla, že nutné dodiferencovať, a to v danom prípade mohlo byť aj CT vyšetrením, čiže v danom prípade dodiferencovanie bolo urobené tým, že pacient bol poslaný práve na to CT vyšetrenie. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla, že od januára 2009 bola hlavnou odborníčkou pre ftizeológiu a pneumológiu MZSR pani prof. F.. Ona je hlavnou odborníčkou od roku 2012. Nevie uviesť, odkedy je robená bronchoskopia v nemocnici v Ružomberku. Ona je odbornou konzultantkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou od roku 2006. Na otázku, či môže obvodný lekár do úmrtného listu bez pitvy uviesť ako príčinu smrti rakovinu pľúc, uviedla, že nemôže. Na otázku, či na základe jej vyjadrenia pre úrad mohla p. Dr. G. konštatovať, že pochybila žalovaná, uviedla, že nie. Stále však nevie jedno, či pacient bol ďalej kontrolovaný. Na otázku, či obvodný lekár, pokiaľ vedel, že bol vykonávaný u pacienta šetrenie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, mal nariadiť pitvu, tak uviedla, že určite áno, ale treba povedať, že pokiaľ sú takéto onkologické diagnózy a pacient zomrie, tak sa pitva nerobí, pretože to poisťovňa neprepláca a je pravdou, že bezprostrednou príčinou smrti pacienta mohol byť infarkt. Napr. ak sa vie, že pacient mal suicidiálne sklony, tak vtedy ba mala byť taktiež pitva nariadená vždy. Nevie, kto bol odborníkom pre onkológiu v rokoch 2009 - 2010. Na otázku, či pozná doc. N. uviedla, že ho pozná.
13. Svedok O.. C. U. uviedol, že on nemá ambulanciu tri roky. Pokiaľ vie, tak pacient mal zomrieť niekedy v roku 2011, čo je už päť rokov a v podstate sa už naň nepamätá. U neho sa viedol zdravotný záznam, kde sa zapisovali ako nálezy jeho, tak aj odborných lekárov, či lekárov z nemocníc. Ambulanciu odovzdal O.. C., a to aj spolu so zdravotnými záznamami, pokiaľ boli. Pokiaľ pacient zomrel, tak sa zdravotná dokumentácia odovzdávala do archívu do nemocnice s poliklinikou tu v Dolnom Kubíne. Na otázku, prečo sa nenachádzajú záznamy neb. N. v jeho ambulancii, uviedol, že on to nevie uviesť, záznamy zomrelých sa triedili zvlášť. Pokiaľ podľa tvrdenia JUDr. Vajdu má zdravotnú dokumentáciu nebohého jeho manželka, tak by to bolo možné v tom prípade, ak bol menovaný odoslaný na odborné vyšetrenie alebo bol hospitalizovaný a vtedy odborný lekár mohol, vzhľadom na zdravotný stav pacienta, vydať zdravotnú dokumentáciu jeho sprevádzajúcemu rodinnému príslušníkovi. Túto zdravotnú dokumentáciu nemá p. N. od neho. On si nepamätá, kedy bola táto zdravotná karta vydaná, ani že by ju vydal on. O.. V. pozná len tak z videnia. V roku 2011 mohla pracovať v internej ambulancii v Dolnom Kubíne, nebola však zamestnankyňou ich s.r.o.-čky U.. On nebol konzultantom Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Listy o prehliadke mŕtveho mohol vypísať, v zásade to mohol urobiť ošetrujúci lekár, pokiaľ zomrel pacient doma, nie keď zomrel napr. v nemocnici. Pri úmrtí doma bol povinný vypísať ten list a popýtať nejakého kolegu o overenie svojej diagnózy. Žiadny list o prehliadke mŕtveho S. N. on však nevypisoval a nepamätá si, že by bol na ohliadke mŕtveho na adrese W., P. XXXX/X - XX. On doklad o odovzdaní spisu do archívu nemá, nevie, či ho má Dr. C.. On spisy mŕtvych odovzdával do archívu zvyčajne polročne, minimálne však raz do roka. Odkedy dokedy bol jeho pacientom S. N., to uviesť nevie. Je pravdou, že je po cievnom ochorení - tento rok mal náhlu mozgovú príhodu. Či sa dá takáto diagnóza zapísať cez pitvy, ako je karcinóm pľúc uviedla, že by sa to nemalo, ale ak to vychádza z odborných vyšetrení, môže to lekár uviesť. List o prehliadke mŕtveho teda v takýchto prípadoch podpisujú dvaja lekári. Jeden skutočne fyzicky vidí mŕtveho, druhý vychádza z podkladov. Samozrejme skontrolovať správnosť určenej príčiny môže jedine pitva. Na otázku, či sa má pitva nariadiť vždy, keď Úrad prešetruje sťažnosť, uviedol, že v praxi je to tak, že kým príde tá sťažnosť, tak uplynie nejaká doba. Je pravdou, že keď je príčina smrti viac menej jednoznačná, tak sa pitva nerobí, robí sa iba, ak sú pochybnosti, v podstate ojedinele. Pokiaľ ide o jeho meno, tak mal meno M., ale po prijatí jazykového zákona sa to pretransformovalo na C.. Právny zástupca žalobcov ešte vznáša námietku, keď poukazuje, že aj z č.l. 166 spisu je zrejmé, že prehliadajúcim lekárom bola len O.. V.. O.. U. bol uvedený len ako ošetrujúci lekár. On si nespomína, či v tomto prípade chcel od neho Úrad zdravotnú dokumentáciu pacienta N.. Je pravdou, že zdravotnú dokumentáciu pacientov pýtal Úrad len ojedinele.
Na pacienta N. si nespomína. On evidenciu do zdravotnej karty robil zvyčajne ručne, kópia sa nerobila. Keby pacient zdravotnú dokumentáciu stratil, tak by sa vyrobil duplikát z dostupných zdrojov. Nevie, že by v roku 2010 až 2011 iní lekári robili zdravotnú dokumentáciu dvojmo, to mohlo byť ojedinele, pretože to nebolo nariadené. Ako už uviedol, tak karty zomrelých sa dali do osobitného šuplíka a potom ich sestrička zaniesla do archívu na nemocnicu. Nevie sa on vyjadriť k tomu, že by príčinou, že sa v obdobných prípadoch nerobili pitvy, bolo to, že poisťovne nepreplácajú náklady s tým spojené. Je pravdou, že kedysi bola pitevňa aj v NsP Dolný Kubín, ale potom sa to začalo centrálne robiť v Martine a tak tomu bolo už aj v roku 2011. Do Martina sa neb. pacient N. neposlal preto, že tu nebola sporná diagnóza. Je pravdou, že pľúcny nádor sa môže vyliečiť, ale to by musel byť zachytený v začiatku. Dá sa zistiť, kedy boli zdravotné karty mŕtvych pacientov odovzdané do archívu, o tom musí existovať písomný doklad. Nespomína si, že by podpisoval niekedy list o prehliadke mŕtveho S. N.. Na otázku, či bol niekto povinný oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo zdravotnej poisťovni úmrtie uviedol, že nevie, ale zrejme matrika, ktorá vystavuje úmrtný list, ktorý je oficiálnym odkladom o úmrtí človeka. V prípade, že by boli pochybnosti o diagnóze, tak vtedy prehliadajúci lekár nariadi pitvu, a to zdravotnú alebo súdnu s tým, že v tejto diagnóze si myslí, že nebola povinnosť oznamovať úmrtie Úradu. V obdobných prípadoch, pokiaľ sa vie, že sa ten človek liečil na nejakú diagnózu už dlhší čas, tak sa tá pitva nerobí. Tie pitvy sa robia v Ústave súdneho lekárstva v Martine. Skutočne karta sa do dispozície pozostalých môže dostať tak, že pokiaľ je pacient na nejakom vyšetrení a už je v zlom stave, tak sa karta vydá jeho najbližším príbuzným. Tí majú po úmrtí povinnosť túto kartu odovzdať. Niekedy sa vyzývajú, niekedy sa to nerobí, hlavne keď sa ošetrujúci lekár nedozvie, že pacient zomrel. On si nepamätá, že by N. vyzývali na odovzdanie zdravotnej karty. Je pravdou, že ak je pacient prepustený, v štvrtom štádiu rakoviny, v podstate ide o konečné štádium a zostáva mu veľmi krátka doba života, ktorá sa môže rátať na hodiny. Pokiaľ mu bol predložený k nahliadnutiu doklad založený na č.l. 165 spisu, tak uviedol, že áno, ten podpis perom môže byť jeho podpis. Takto nejako sa podpisoval.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, znaleckým dokazovaním, predloženými listinami, výsluchom svedkov, spisom Okresného súdu Dolný Kubín 5D/145/2011, resp. so spismi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. XXXXX/XXXX/XXX, XXXXX/XXXX/XXX a zistil tento stav:
15. Dňa XX.XX.XXXX zomrel S. N., nar. XX.XX.XXXX. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí súd zistil, že prehliadajúcim lekárom bola O.. B. V. z lekárskej služby prvej pomoci a je tam aj podpis ošetrujúceho lekára O.. M. U.. Ako prvotná príčina smrti je uvedený - CA pľúc. Návrh prehliadajúceho lekára je pochovať do zeme po 48 hodinách. Pitva u nebohého nariadená nebola, prehliadajúcim lekárom, resp. iným lekárom a nežiadali o ňu ani blízke osoby, či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tieto skutočnosti nie sú sporné, resp. sú jednoznačne preukázané, či už úmrtným listom, resp. listom o prehliadke mŕtveho alebo prehláseniami strán. Taktiež je nesporné a vyplýva to z listinných dokladov založených v spise, či zo zdravotnej dokumentácie pacienta, že dňa 06.03.2009 bol S. N. na röntgenologickom vyšetrení hrudníka brucha a pľúc v NsP D. Kubín, kde ho odoslala všeobecná lekárka O.. I. N.. Nález z uvedeného vyšetrenia popisuje u pacienta bránice v norme, f.c. uhly voľné, tiene hílov ľahko širšie, pľúcny parenchým - mäkká opacita veľ. cca 20 mm bazálne vpravo, vľavo bez čerstvých infiltratívnych a ložiskových zmien. Tieň srdca hraničnej veľkosti, bez typickej chorobnej konfigurácie, so záverom: ostro ohraničené ložiskové zatienenie bazálne vpravo, nejednoznačného charakteru (nález má skôr ben. charakter) - nutné dodiferencovať. Uvedený popis na rádiologickom oddelení urobila O.. M. G.. Tiež nie je sporné, že dňa 13.03.2009 na základe tohto vyšetrenia prišiel pacient N. do neštátnej pľúcnej ambulancie O.. O. G. - pneumoftizeologičky, kde zo záznamu vyšetrenia zisťujeme, že táto mala k dispozícii uvedený RTG nález, pacient sa sťažoval na pocit vnútornej teploty, mal aj zvýšenú teplotu, kašeľ, uvádzal, že doma boli chorí a na nechtoch mal pleseň. Išlo o bývalého fajčiara, liečiaceho sa na PAH, navyše sú popísané ďalšie ochorenia tohto pacienta, na ktoré sa lieči. Je konštatované, že ide na sono obličiek. Vzhľadom na RTG nález objednaný na CT pľúc na 23.03.2009, žiadanka vypísaná, pacient poučený o pitnom a stravovacom režime. Pacient súhlasí so systémom práce na ambulancii s tým, že je tam zároveň uvedené, že zmena predbežného termínu nasledujúcej kontroly je vyhradená, pri zmene termínu môžu preobjednať pacientov, od ktorých majú aktuálne telefónne čísla a ak termín objednania nemožno dodržať treba vopred ohlásiť, inak sa uplatňujú sankcie za nedodržaný termín, je tam uvedené telefónne číslo na objednávanie a príslušné hodiny. Zároveň je uvedené, že pacientovi je nasadený Summamed a podpis a odtlačok pečiatky žalovanej. Tieto skutočnosti nie sú sporné a vyplývajú aj z predložených listinných dokladov. Sporná je však ďalšia skutočnosť, kedy žalovaná tvrdí, že záznam z tohto vyšetrenia bol zrejme upravovaný, kde uvedený záznam z pľúcneho vyšetrenia, (tak ako je v spise napr. na č.l. 87 a 246) neobsahuje tie skutočnosti, ktoré
by v skutočnosti obsahovať mal, a to že je tam rukou žalovanej dopísané KO-9-10/2009, 23.03.2009 7.30 hod. CT pľúc (tak ako to mal prefotiť zo spisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou svedok N.
- fotokópia na č.l. 541 spisu). Niet tiež sporu a potvrdzuje to príslušný doklad, že pacient N. sa skutočne aj dňa 23.03.2009 podrobil CT pľúc, kde v náleze o.i. je uvedené, pľúcny parenchýn - vľavo rozvinutý, bez infiltratívnych a ložiskových zmien. Pravé pľ. krídl - v seg. S8 hyperdenzné, solitárne, pomerne ostro ohraničené ložisko veľkosti 20 x 18 mm. Pleurálna dutina bez prítomnosti voľnej tekutiny. Vyšetrenie bolo so záverom: hyperdenzné ložisko v parenchýne ako pr. pľ. krídla, z CT obrazu skôr be. charakteru (bez prítomn. fluidothoraxu a mediastin. lymphadenopathie), dop. sledovať. Ďalej zrejmé nie je sporné to, že pacient N. sa dostavil do ambulancie žalovanej na ďalšie vyšetrenie až dňa 19.07.2010, kde z RTG vyšetrenia vyplýva, že tiene hílov sú ľahko širšie, pľúcny parenchýn - veľká opacita veľkosti cca 20 mm baz. vpravo - bez výraznejšej dynamiky oproti predchádzajúcemu vyšetreniu - nejednoznačný charakter
- doporučené sledovať. Pacient uviedol na vyšetrení, že pred dvoma - tromi týždňami mal náhly vznik bolesti na ľavej strane hrudníka pod srdcom, pri kašli akoby mu tam puklo a uľavilo sa mu, v zime bol trochu prechladnutý, bez dých. diskomfortu, nekašle, viac sa potí, má problémy s krížami, je sledovaný na neurol. Ambulancii. Na vyšetrenie bol odoslaný O.. U., vypísaná žiadanka na vyšetrenie RTG pľúc. Záver J159, ložiskový tieň v pravom dolnom poli diff. dg. - v. s. benig. char dľa CT pľúc z 3.2009. Potrebné je ešte uviesť, že dňa 13.07.2010 na základe požiadavky O.. O. (neurologická ambulancia NsP DK) bolo vykonané CT vyšetrenie, kde už sú konštatované metastázy v stavci L2. Následne počas hospitalizácie pacienta na internom oddelení NsP DK v tomto období bol zistený nádor pľúc vpravo a početné metastatické ložiská v skelete (kostre). Po preložení do ústavu vo Vyšných Hágoch bola pri bronchoskopickom vyšetrení zistená infiltrácia sliznice nad odstupom B8 vpravo a histologicky bol verifikovaný bronchogénny epidermoidný karcinóm. Metastázy do skeletu hlavne lumbálne stavce a v os pubis, ktoré boli potvrdené na CT aj scintigrafii skeletu. Nález bol vzhľadom na celkový stav pacienta hodnotený ako inoperabilný a bola doporučená onkologická liečba. Pre úplnosť súd dodáva, že pacient bol v období medzi 23.03.2009 a 13.07.2010 na viacerých iných vyšetreniach u špecialistov - napr. absolvoval diabetologické vyšetrenie, ale aj interné vyšetrenie.
16. Vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti manželovi žalobkyňa v 1/ rade podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na prešetrenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti manželovi u viacerých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (Medcentrum s.r.o., Žilina, pracovisko Liptovský Mikuláš, LonMed, s.r.o., Dolný Kubín, poskytovateľov, ktorí sa spolupodieľali na poskytovaní zdravotnej starostlivosti: špecialisti na odporúčanie lekárov O. a U., Dolnooravská nemocnica NsP Dolný Kubín), a to už dňa 26.11.2010. Oznámenie o výsledku šetrenia Úrad, pobočka Martin vypracoval dňa 08.06.2011 so záverom, že postup zdravotného personálu bol adekvátny a vykonali sa potrebné diagnostické vyšetrenia. Na základe rozboru prípadu je nutné konštatovať, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nedošlo k pochybeniu, nebola zanedbaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá správne, primerane a v súlade s platnými právnymi predpismi. Diferenciálna diagnostika a postup zdravotnej starostlivosti bol adekvátny, neboli zistené nesprávne diagnostické a terapeutické postupy. Zdravotná starostlivosť zodpovedala stavu pacienta a bola poskytnutá lege artis. Ošetrujúci lekári nepochybili a postupovali v súlade s poznatkami súčasnej vedy. Karcinóm pľúc sa prejavil veľmi nešpecificky, keď ani pri kontrolných vyšetreniach sa nález na RTG hrudníku nezmenil. Na opakované žiadosti manželky S. N. potom v oznámení o výsledku opakovaného šetrenia podania z 20.08.2012 bolo už Úradom v Bratislave konštatované, že pacientovi S. N. zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko pacient bol rizikový, ex fajčiar a napriek opakovanému konštatovaniu v priloženej zdravotnej dokumentácii, že nádorový útvar „nutné dodiferencovať“ sa prakticky do roku 2010 nič nerealizovalo, napriek skutočnosti, že pacient absolvoval periodické prehliadky. Pacient mal absolvovať bronchoskopiu na spádovom pracovisko, v tomto prípade asi vo Vyšných Hágoch, predpokladáme, že nález mohol byť v tom čase nejednoznačný, tak makroskopicky ako aj cytologicky, ak by sa odoberal sekrét, lebo sliznica v tom čase nemusela byť infiltrovaná. V takom prípade by sa indikovala videoasistovaná thorakoskopia s extirpáciou ložiska a jeho následného hystologického vyšetrenia. Na základe posledného vykonaného dohľadu ústredím bola potom spísaná dňa 23.10.2012 zápisnica č. 363/2012 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade a k neprijatiu uložených nápravných opatrení, kde ako dohliadaný subjekt bola práve žalovaná s tým, že Úradom boli uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, a to prijať nápravné opatrenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 2 a § 4 Zákona č. 576/2004 a vypracovať spôsob zabezpečenia manažmentu pacienta pri diferenciálnom diagnostikovaní nádorových ochorení. K tomuto žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o prvé opatrenie je len všeobecné, ona pri každom poskytovaní
zdravotnej starostlivosti túto poskytuje v zmysle uvedeného zákona a preto nevie, aké opatrenia je potrebné prijať, resp. potom ani nemá dôvod prijímať nejaké nápravné opatrenie a pokiaľ išlo o druhé opatrenie, poukázala na to, že pacient v čase vyšetrenia subjektívne, objektívne a na základe zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení nemal celkový klinický nález, ktorý by potvrdzoval možnosť nádorového ochorenia. V aktuálnom čase vyšetrenia pacienta nebol dôvod k ďalšiemu diferenciálne diagnostickému postupu. Zabezpečenie manažmentu pacienta pri diferenciálnom diagnostikovaní nádorových ochorení je samostatná interklinická problematika. Záver prerokovania bol taký, že námietky žalovanej ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Úrad akceptoval s tým, že nie je možné tvrdiť, že priebeh zdravotného stavu vznikol na základe nesprávne poskytovanej zdravotnej starostlivosti poskytovateľa, ktorý nemohol predpokladať tento vývoj a ďalšiemu priebehu ochorenia nemohol v tom čase zabrániť. Poskytovateľ pri riešení zdravotného stavu pacienta postupoval správne. Vzhľadom k vyššie uvedenému nápravné opatrenia uložené v protokole č. XXX/XXXX nemá dôvod, ako aj nie je schopný vykonať. Pre úplnosť je asi potrebné uviesť, že poverenie na výkon dohľadu pre zamestnancov úradu a prizvanú osobu bolo pre vykonanie dohľadu na mieste v: Dolnooravská nemocnica s poliklinikou L. Nádaši Jégého, ulica Nemocničná 1944/10, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 634 905 s tým, že aj z NsP bol prejednaný protokol o vykonanom dohľade a nezistilo sa porušenie zákona pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
17. Z vykonaných dôkazov súd ešte okrem iného zistil, že v prepúšťacej správe z interného oddelenia NsP DK zo dňa 18.08.2010 (č.l. 138 spisu) sa v súvislosti s CT vyšetrením z 12.08.2010 uvádza: TU expanzia horného ramena pubickej kosti vľavo - primárny TU?, satelitné ložiská v ostatnom skelete m. panvy a prox. femurov, resp. z požiadavky O.. S. zo dňa 06.08.2010, resp. z opisu nálezu je zrejmé, že táto žiada o RTG snímok malej panvy u pacienta s nálezom komplexného ložiska pravdepodobne v oblasti pubickej kosti vpravo so záverom vyšetrenia osteolytický proces os. pubis vpravo, najskôr mts. charakteru, vhodné doplniť CT skeletu panvy. Ďalej zo správy RTG oddelenia NsP DK zo dňa 08.01.2015 (č.l. 143 spis) sa uvádza, že toto oddelenia má len opisy nálezov pacienta S. N., snímky boli vydané na vyžiadanie pacienta tomuto dňa 20.06.2011, inak taktiež zdravotná karta pacienta bola vydaná príbuzným na ich žiadosť, ktorí ju mali k dispozícii. Zároveň z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (č.l. 252 spisu) súd zistil, že S. N. uzatvoril dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s O.. U. dňa 01.02.2010 s tým, že jeho predchádzajúcim lekárom mala byť O.. U..
18. Vo veci súd ustanovil na vypracovanie odborného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ftizeológia a pneumológia O.. M. Z., ktorý podal znalecký posudok č. XX/XXXX a ktorý mal odpovedať na otázky, či bola poskytnutá zdravotná starostlivosť žalovanej pacientovi S. N. správne, resp. ak došlo k pochybeniu, tak k akému, prípadne uviesť, ako mala byť poskytnutá zdravotná starostlivosť tomuto pacientovi správne. Na položené otázky v závere posudku znalec odpovedal, že zdravotná starostlivosť žalovanou bola tomuto pacientovi poskytnutá správne a O.. G. postupovala štandardným spôsobom s tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti tomuto pacientovi nepochybila. Na otázky súdu znalec uviedol: áno, je pravda, že je štandardom, že ak je niekde napísané, že dodiferencovať, tak sa to dodiferencovať má. Samozrejme ten, kto niekoho pošle na nejaké vyšetrenie, mal by sa zaujímať o jeho výsledky. Poukazoval ale aj na spoluzodpovednosť pacienta za svoje zdravie. On k dispozícii nemal zdravotnú dokumentáciu od Dr. U., takže nevie, ako ho manažoval jeho obvodný lekár, je pravdou, že z dokumentácie, ktorú mal možnosť preštudovať, je zrejmé, že žalovaná pacienta ďalej nemanažovala, nebol záznam o stanovení nejakej kontroly, potom, čo už mali byť k dispozícii výsledky CT. Na otázky právneho zástupcu žalobcov uviedol: na otázku, kto mal manažovať ďalšiu diagnostiku pacienta, ak bol pacient odoslaný na CT vyšetrenie pneumológom, znalec uviedol, že na to už odpovedal, že samozrejme je to ten, kto indikoval CT vyšetrenie. Na otázku, čo zahŕňa povinnosť riadiť diagnostický postup, znalec uviedol, že to obsahujú štandardné diagnostické postupy. Je na to kniha štandardné diagnostické a terapeutické postupy. Na otázku, či tento postup obsahuje aj povinnosť stanoviť kontrolu pacientovi, uviedol, že áno. Po predložení znalcovi záznamu o pľúcnom vyšetrení z 13.03.2009 znalec konštatuje, že tam indikovaná kontrola žalovanou nie je. Pokiaľ je znalcovi predložený záznam o pľúcnom vyšetrení z 19.07.2010, znalec uviedol, že áno, tam kontrola indikovaná je. Na otázku, či zotrváva aj po odpovediach na predchádzajúce otázky na záveroch svojho znaleckého posudku, tak uviedol, že aj áno. Na otázku, keď zo spisu jasne vyplýva, že zdravotnú dokumentáciu majú žalobcovia, prečo ju od nich nevyžiadal, uviedol, že on ju žiadal od Dr. U., ktorý mu uviedol, že je v dôchodku, a že
ju odovzdal Dolnooravskej nemocnici. Advokát poukazoval na to, že znalecká odmena sa priznáva aj za štúdium spisu. Na otázku, prečo nežiadal zdravotnú dokumentáciu nebohého od žalobcov, keď aj z vyjadrenia Dr. G., ktoré mu zasielala, je zrejmé, že ju títo majú, uviedol, že on o tom, kto ju má, nevedel. Na otázku, aký význam mal ten právny rozbor, ktorý je označený ako príloha 2 v znaleckom posudku (čl. 455 a nasl. spisu) uviedol, že on to tam dal ako mu to bolo zaslané. Advokát sa pýtal, prečo preberal z toho právneho rozboru citácie do svojho znaleckého posudku, keď ide o tvrdenia žalovanej, kde znalec uvádza, že to má význam pre celkovú chronológiu. Na otázky právneho zástupcu žalovanej znalec uviedol: znalecká dokumentácia nepatrí pacientovi, ale patrí do archívu, pokiaľ pacient zomrel. Na otázku, či mu žalobcovia poslali nejakú dokumentáciu, či iné listiny, uviedol, že nie. Štandardné diagnostické postupy sa vydávajú cez ministerstvo. Pokiaľ ide o indikovanú videoasistovanú thorakoskopiu, tak tu ide o vyšetrenie, keď zjednodušene povedané, pacientovi sa invazívne vstúpi do hrudnej dutiny a za pomoci svetla sa kontrolujú napr. pľúca, resp. nejaký lokálny nález, robí sa to na vyšších pracoviskách, napr. tu v okolí Martin, či Hágy. Ide o pľúcne kliniky.
19. V zmysle § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
V zmysle § 13 OZ ods.
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
V zmysle § 15 OZ, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
V zmysle § 2 Zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, ods.
(1) Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
V zmysle § 4 Zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti ods.
(1) Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4) Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.
(2) Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom.
(3) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
(4) Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).
(5) Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6) a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. 4aaa)
(6) Ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb 4aa) a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately4ab) je poskytnutá správne, ak je poskytnutá v súlade so štandardnými ošetrovateľskými postupmi.
V zmysle § 42 Zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti:
Prehliadka mŕtveho tela
(1) Prehliadkou mŕtveho tela sa zisťuje smrť, jej čas a príčina.
(2) Prehliadku mŕtveho tela vykoná lekár poverený úradom pre dohľad. 42) Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, vyplní list o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí. Každý je povinný poskytnúť lekárovi, ktorý prehliada mŕtve telo, informácie o okolnostiach, za ktorých došlo k úmrtiu.
(3) Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, je povinný bezodkladne oznámiť úmrtie príslušnému matričnému úradu; 43) pri podozrení, že úmrtie bolo spôsobené trestným činom alebo samovraždou, alebo ak ide o úmrtie cudzieho štátneho príslušníka, aj príslušnému útvaru Policajného zboru.
(4) Po prehliadke mŕtveho tela možno nariadiť pitvu len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
V zmysle § 48 Zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach ods.
(1) Pitvu možno vykonať len v prípadoch ustanovených týmto zákonom tak, aby ani po smrti nebola znížená dôstojnosť mŕtvej osoby.
(2) Pitvu nariadi úrad v rámci výkonu dohľadu na mieste na základe prehliadky mŕtveho tela, 64) ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne alebo z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom. Úrad môže nariadiť pitvu aj na žiadosť osoby, ktorá je blízkou osobou zomrelému.
(3) Úrad za podmienok ustanovených týmto zákonom nariadi pitvu
a) pri úmrtí osoby v zdravotníckom zariadení 1. na účely overenia choroby alebo liečebného postupu, 2. v súvislosti s operačným zákrokom a s anestéziou (mors in tabula), 3. pri podozrení na iatrogénne poškodenie,
b) pri úmrtí osoby pri podozrení na prenosné ochorenie,
c) pri úmrtí osoby pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,
d) pri úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou mŕtveho tela alebo iným spôsobom nie je možné určiť príčinu smrti,
e) po odbere orgánov alebo pred odberom ľudského tkaniva alebo ľudských buniek s výnimkou odberu očných rohoviek od mŕtveho darcu,
f) osoby zomrelej mimo zdravotníckeho zariadenia alebo osoby zomrelej v zdravotníckom zariadení pri podozrení z nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo výkone liečiteľských činností,
g) pri úmrtí spôsobenom priemyselnou otravou alebo inou otravou, v dôsledku choroby z povolania alebo ak je podozrenie na úmrtie z týchto príčin,
h) pri úmrtí v súvislosti s pracovným úrazom alebo s iným úrazom,
i) pri úmrtí v súvislosti s dopravnou nehodou,
j) pri násilnom úmrtí vrátane samovraždy,
k) pri úmrtí osoby v zariadení na výkon väzby alebo v zariadení na výkon trestu odňatia slobody.
(4) Pitvu nemožno vykonať, ak pitvu osoba alebo jej zákonný zástupca počas života osoby odmietli. Odmietnutie pitvy musí mať písomnú formu, musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jednoznačne určiť osobu, ktorá pitvu odmietla, vlastnoručný podpis osoby, ktorá pitvu odmietla, a dátum vyhotovenia. Odmietnutie pitvy musí byť doručené úradu, ktorý ho eviduje a uchováva 10 rokov odo dňa úmrtia osoby. Úrad vedie zoznam osôb, ktoré počas života odmietli pitvu.
20. Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti z vykonaného dokazovania a citované zákonné predpisy, súd potom žalobu zamietol. Žalobcovia uplatnili náhradu spôsobenej ujmy na osobnostných právach, kde je nutné konštatovať, že občiansky zákonník skutočne pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby umožňuje nemajetkovú ujmu fyzickej osoby riešiť v prípadoch, keď došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami aj priznaním zadosťučinenia v peniazoch. Je zrejmé, že citované ustanovenia OZ môžu byť podkladom pre priznanie finančnej náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým za ujmu spôsobenú smrťou blízkej osoby, kde § 15 OZ jednoznačne dáva aktívnu legitimáciu žalobcom pre uplatnenie takéhoto zadosťučinenia. Nutné je skonštatovať, že žaloba dosť podrobne rozpisuje predpoklady zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, a to ako podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, podmienku neoprávnenosti (protiprávnosti) takéhoto zásahu a podmienka zistenia existencie príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a neoprávnenosťou zásahu. V danom prípade žalobcovia videli neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv v tom, že žalovaná napriek nálezu z RTG oddelenia, ktorý bolo potrebné následne dodiferencovať, nevykonala tak a určila nesprávnu diagnózu. Žalovaná napriek potrebe dodiferencovať nález do roku 2010 prakticky nič nerealizovala, napriek skutočnosti, že pacient absolvoval periodické prehliadky. Opierali svoje tvrdenie o neoprávnenosti zásahu prakticky na základe vyjadrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v ktorom bolo konštatované, že pacient mal absolvovať bronchoskopiu na spádovom pracovisku. V priebehu konania ešte potom v zásade tvrdili, že žalovaná nestanovila po vyšetrení pacienta 13.03.2009 kontrolu. V danom prípade však tak, ako súd podrobne popisuje, kým u RTG nálezu je vyslovene napísané - nutné dodiferencovať, pri náleze z CT je už uvedené „dop. sledovať“. V kontexte aj so závermi znaleckého posudku a nakoniec aj s výpoveďou doc. C. je zrejmé, že obvyklým postupom pri takýchto prípadoch je to, že RTG snímok sa dodiferencuje napr. CT vyšetrením, čo sa aj skutočne stalo a vzhľadom na okolnosti sa pacient zvyčajne sleduje v lehote troch až šiestich mesiacov. Nemožno nebrať do úvahy tú skutočnosť, že ako vyplýva aj zo záverov dohľadu ÚDZS, pobočka Martin, že v danom prípade išlo o nešpecifický priebeh ochorenia, kedy pacientovi chýbali určité príznaky (napr. kašeľ, či chudnutie, rast tumoru, ktorý v pľúcach býva veľmi agresívny), nakoniec určitú výnimočnosť priebehu, resp. vzniku ochorenia potvrdila práve aj doc. C.. Je zrejmé, že táto výslovne v svojich záveroch neoznačila nikdy žalovanú za tú, ktorá poskytla zdravotnú starostlivosť nesprávne. Navyše skutočne možno poukázať na to, že vykonaný dohľad nebol vykonaný nikdy v súlade s právnymi predpismi, nakoľko poverenie nikdy nebolo vydané aj voči žalovanej ako subjektu poskytujúceho zdravotnú starostlivosť. Navyše nemožno nezobrať do úvahy, že subjektov poskytujúcich nebohému S. N. zdravotnú starostlivosť bolo viacero, aj v čase, v ktorom tvrdia žalobcovia, že minimálne nekonaním porušila žalovaná zákon v tom, že bola povinná poskytnúť starostlivosť riadne, tento pacient absolvoval napr. aj interné vyšetrenie a ani tam nedošlo k určeniu definitívnej diagnózy. Nakoniec je pravdou, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že vzhľadom na podané a opakované sťažnosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti tomuto pacientovi mala byť u tohto vykonaná pitva, mal ju nariadiť príslušný lekár, ktorý mal poverenie od ÚDZS, resp. je pravdou, že takúto možnosť požiadať o pitvu mali aj blízki príbuzní. V danom prípade totiž aj z dôkazov, ktoré súd vyššie uvádza,
nie je zrejmá príčina smrti, je možné, že primárny tumor nakoniec nebol ani v pľúcach, ale niekde inde, resp. pacient nemusel zomrieť na karcinóm pľúc, ale príčina mohla byť iná. V danom prípade je isté len to, že manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti pre tohto pacienta mohol byť lepší, pacient absolvoval množstvo vyšetrení a spotrebovalo sa veľa prostriedkov, avšak zrejme neefektívne. Nie je až takou podstatnou skutočnosťou, či nakoniec bola dňa 13.03.2009 stanovená pacientovi kontrola, i keď vzhľadom aj na údaje citované zo zadnej strany záznamu, ktorý bol napísaný u žalovanej, je zrejmé, že tento dostal poučenie a aj telefónne číslo, na ktoré si mohol kedykoľvek po CT vyšetrení dohodnúť termín. Súd vzhľadom na zvláštnu úpravu predmetného zápisu a jeho orezanie sa však prikláňa k tomu, že tomu kontrola stanovená bola. Je zrejmé, že tento pacient , aj vzhľadom na časté návštevy špecialistov, mal zdravotné záznamy u seba, čo zase sťažilo manažovanie aj jeho obvodnému lekárovi, resp. treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že možno od pacienta vyžadovať znalosť toho, že pokiaľ ho nejaký špecialista vyšle na nejaké vyšetrenie, môže a má sa o jeho výsledku a dôsledku na ďalšiu liečbu informovať. Nevykonaním pitvy skutočne dostali sa žalobcovia do dôkaznej núdze a skutočná príčina úmrtia zostáva u tohto pacienta v zásade nepreukázaná, ako to vyplýva aj zo svedeckých výpovedí lekárov. V danom prípade práve aj nevykonanie pitvy a nemožnosť jednoznačného určenia príčiny úmrtia aj v prípade iného názoru súdu ohľadne vyššie uvedených hodnotených skutočností, spôsobuje aj to, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi prípadne protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou ujmou (smrťou S. N.). Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a ujmou musí byť vzťah príčiny a následku a táto musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná. Vzťah medzi tým protiprávnym konaním a vznikom ujmy musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. V danom prípade nie je preukázané, že v prípade, že prípadné konanie, resp. nekonanie žalovanej by bolo jediným tým, kedy by s určitosťou došlo k včasnému diagnostikovaniu a zvýšilo šance na prežitie. Navyše tak, ak súd uvádza aj vyššie, nie je zrejmé, prečo pacient s CT vyšetrením, na ktoré ho poslala žalovaná, sa k tejto nevrátil a s touto to nekonzultoval. Nie je ani preukázané, že keby prípadne aj bolo nariadené ešte ďalšie vyšetrenie (i keď žalovaná dodiferencovanie skutočne vykonala poslaním pacienta na CT vyšetrenie), bola by stanovená, vzhľadom na nešpecifický priebeh ochorenia, správna diagnóza skôr a pacient by dlhšie žil. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, ako bola stanovená diagnóza v roku 2010 a množstvo vyšetrení u pacienta u rôznych špecialistov. Vyňať žalovanú ako jedinú a urobiť z jej postupu príčinu nesprávnej stanovenej diagnózy, resp. neskoro stanovenej diagnózy, nie je na základe vykonaného dokazovania možné. Súd teda žalobu zamietol teda z dôvodu nenaplnenia predpokladu zodpovednosti za vzniknutú ujmu, a to čo sa týka neoprávneného zásahu, resp. protiprávneho konania žalovanej, tak aj vzhľadom na nepreukázanie príčinnej súvislosti, kde pri preukazovaní týchto predpokladov zodpovednosti žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.
21. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, súd má za to, že nárok by nemohol byť premlčaný. V danom prípade je pravdou to, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch sa považuje za majetkové právo a preto podlieha premlčaniu podľa ustanovenia § 100 ods. 2 OZ s tým, že v zmysle § 101 OZ by sa premlčala v trojročnej premlčacej lehote. V danom prípade však začiatok je jednoznačne nutné počítať od úmrtia pacienta, kde po podanie žaloby neuplynuli ani dva roky. Pokiaľ ide o prípadné nevykonané dôkazy výsluchmi ďalších navrhnutých osôb, súd vzhľadom na rozsiahle dokazovanie, a to aj znaleckým posudkom a vzhľadom na to na základe akých skutkových tvrdení bola postavená žaloba, nepovažoval za potrebné týchto vypočuť, už aj z dôvodu, že nebolo dostatočne konkretizované, čo má byť ich výsluchmi preukazované.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej náhradu trov konania nepriznal, kde vychádzal z toho, že išlo o zložitý a špecifický prípad, kedy žalobcovia jednoznačne utrpeli ujmu a na základe výsledkov dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou mohli sa dôvodne domnievať, že ich žaloba je oprávnená.
23. O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 259 CSP, pretože pri dokazovaní vznikla povinnosť zaplatiť znalečné, ktoré znášal štát, rozhodol, že vzhľadom na neúspech veci, náklady znalečného budú znášať žalobcovia spoločne a nerozdielne, nakoľko potreba znaleckého dokazovania nezávisela od výšky uplatňovanej ujmy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dolný Kubín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.