Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50C/120/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: P. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX W., o zaplatenie 171,00 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 11. 2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 171,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 171,00 EUR od 10. 11. 2013 do zaplatenia, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 16,50 EUR a trov konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120120697 zo dňa 29. 02. 2012 poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 500,- EUR za odplatu vo výške 190,- EUR. Dlžníčka sa zaviazala celkovú sumu vo výške 690,- EUR uhradiť v 13 mesačných splátkach, v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 EUR a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 EUR. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Prevzatie finančnej sumy potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Žalovaná celkovo uhradila sumu 519,00 EUR, pričom z toho suma vo výške 70,- EUR bola uhradená dňa 31. 07. 2013, vzhľadom na to, že žalovaná neuhrádzala splátky riadne a včas, oznámil jej žalobca stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a v predžalobnej upomienke zo dňa 14. 11. 2012 upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 11. 01. 2013 žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 09. 11. 2013. Následne žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu, dlžná suma predstavuje 171,00 EUR ako rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou vo výške 690,- EUR a zaplatenou sumou 519,00 EUR. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvnú pokutu vo výške 3,30% z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 500,-EUR, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 16,50 EUR, pričom žalobca si s poukazom na ust. § 3a nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. uplatňuje zmluvnú pokutu

do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom nariadení, teda do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov.

2.

Súd vydal dňa 30. 12. 2015 platobný rozkaz, ktorým žalovanú zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho uznesením zrušil.

3.

Súd dňa 25. 05. 2016 doručil žalovanej žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 4.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 19. 01. 2017, pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, pojednávania sa nezúčastnila žalovaná, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 29. 12. 2016, svoju neúčasť neospravedlnila, súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 180 CSP.

5.

Súd z listinných dôkazov založených v spise a to zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120120697 zo dňa 29. 02. 2012, Obchodných podmienok žalobcu, predžalobnej upomienky zo dňa 14. 11. 2012, oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 11. 01. 2013 a z ďalšieho obsahu spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav : Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sa, vl.č. 2435/B mal súd preukázané, že žalobca ako akciová spoločnosť má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120120697 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 29. 02. 2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky súd zistil, že na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 500,- EUR za odplatu vo výške 190,- EUR, ktorá sa skladá z úroku vo výške 20% z istiny a odmeny vo výške 18% z istiny úveru. Celkovo sa žalovaná zaviazala vrátiť 690,- EUR v 13 splátkach, pričom prvé tri splátky sa zaviazal zaplatiť vo výške 2,50 EUR a ďalších 10 mesačných splátok vo výške 68,25 EUR. V zmluve bola uvedená na prvej strane priemerná RPMN 45,23 % a v pripojených obchodných podmienkach vo výške 67,70 %. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzatvorení zmluvy a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny a to za každý začatý mesiac a to až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Z predžalobnej upomienky zo dňa 14. 11. 2012 súd zistil, že žalovaná bola predžalobnou upomienkou vyzvaná na zaplatenie neuhradenej čiastky po splatnosti vo výške 154,75 EUR do 5 dní od obdržania výzvy. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 15. 10. 2013 súd zistil, že dlh bol ku dňu 11. 01. 2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 545,50 EUR, náhradou nákladov vynaložených v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 100,- EUR, pričom celkový dlh ku dňu zosplatnenia bol vo výške 645,50 EUR. Oznámenie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 11. 01. 2013. Právny zástupca žalobcu v konaní poukázal na rozsudok Súdneho dvora ( tretia komora ) z 09. 11. 2016 vydaný v konaní Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, v ktorom je konštatované, že vnútroštátna právna úprava ochrany spotrebiteľa sa nemá odchýliť od úpravy obsiahnutej v smernici 2008/48/ES.

6.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

8.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 9.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14.

Ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

15.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon o spotrebiteľských úveroch “ ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

17.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18.

Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

19.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 29. 02. 2012 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 500,- EUR za odplatu vo výške 190,- EUR, ktorá sa skladá z úroku vo výške 20% z istiny a odmeny vo výške 18% z istiny úveru. Celkovo sa žalovaná zaviazala vrátiť 690,- EUR v 13 splátkach, pričom prvé tri splátky sa zaviazala zaplatiť vo výške 2,50 EUR a ďalších 10 splátok vo výške 68,25 EUR. V zmluve bola uvedená na prvej strane priemerná RPMN 45,23 % a v pripojených obchodných podmienkach vo výške 67,70 %. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzatvorení zmluvy a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. V konaní mal súd preukázané, že žalovaná z poskytnutého úveru zaplatila sumu 519,00 EUR, pričom posledná splátka vo výške 70,00 EUR bola uhradená dňa 31. 07. 2013. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru. Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, len odkaz na priemernú výšku RPMN 45,23% platnú ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri splatnosti 13 mesiacov 67,70%“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Následne súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodne podaná, keď žalobca poskytol žalovanej titulom úveru sumu 500,- EUR, titulom splátok úveru zaplatila žalovaná sumu 519,- EUR, teda viac ako je žalobca titulom úveru poskytol. z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 16,50 EUR ( 16,50 EUR za mesiac november 2012 ) s poukazom na skutočnosť, že táto zmluvná pokuta je uvedená len v obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy o úvere. Je nesporné, že nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle všeobecných zmluvných podmienok nebol v zmluve individuálne dohodnutý. Súd preto považoval dojednanie v článku 3. Obchodných podmienok, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3% z istiny za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Z citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % za každý aj začatý mesiac omeškania a to vždy z celej istiny. Takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník je povinný platiť vždy rovnakú zmluvnú pokutu z celej výšky istiny poskytnutého úveru a to bez ohľadu na to, kedy počas trvania záväzkového vzťahu porušil svoju zmluvnú povinnosť, t.j. kedy sa dostal do omeškania, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu už na poskytnutej istine úveru zaplatil. Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo by bol tiež dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti.

20.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.

O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej súd rozhodol súlade s Čl. 4 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Žalovaná ako procesne úspešný účastník má právo na náhradu trov konania. Keďže však, vychádzajúc zo súdneho spisu, žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súdu sa javí ako nehospodárne vydávať ďalšie rozhodnutie o výške trov konania, keď v uvedenom rozhodnutí by súd nemal aké trovy žalovanej priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).