Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-470-2016.pdf
PDF · 86.73 KB
Case nature
Subarea
12Co/470/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270, právne zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 646 181, proti žalovanému R. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. K. XXX/X, XXX XX U. (do 30. 06. 2016 zastúpeného opatrovníkom O. G., zamestnancom Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec), o zaplatenie 467,70 € s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/10/2014-144 zo dňa 27. 04. 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti výroku, v ktorej uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,30 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 262,58 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 7C/10/2014-144 zo dňa 27. 04. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 97,37 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 15. 06. 2012 do zaplatenia a povinnosť nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,30 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 262,58 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok), zastavil konanie v časti prevyšujúcej sumu 98,70 Eur (tretí výrok) a prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 4,80 Eur zaplatený dňa 08. 10. 2013 (štvrtý výrok). Okresný súd odôvodnil rozsudok tým, že predmetom konania bolo zaplatenie neuhradených služieb 98,70 Eur, 369 Eur zmluvnej pokuty a náhrady trov konania podľa zmluvy č. A XXXXXXX, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu umožňujúcu využívanie poskytovaných telekomunikačných služieb. Pred prvým pojednávaním vo veci vzal žalobca žalobu späť v časti zmluvnej pokuty 369 Eur. Okresný súd žalobe vyhovel sčasti, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny služieb poskytnutých za obdobie 02/2012 až 04/2012 vo výške 97,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15. 06. 2012 do zaplatenia. Žalobu zamietol v časti 1,33 Eur istiny predstavujúcej poplatok za upomienku a zastavil konanie v časti prevyšujúcej sumu 98,70 Eur (z dôvodov rozsudku vyplýva, že konanie okresný súd zastavil v časti zmluvnej pokuty 369 Eur). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a plným úspechom žalobcu vo veci, ktorému priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 21,30 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 262,58 Eur.
2. Proti výroku o náhrade trov konania podal v tom čase vedľajší účastník na strane žalovaného odvolanie, ktoré odôvodnil nedostatkom náležitého odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobcu, procesný úspech žalovaného predstavoval 58%, no napriek tomu bol bez náležitého odôvodnenia zaviazaný na zaplatenie trov konania. Na základe procesného úspechu žalovaného vo veci vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý ich vyúčtoval čiastkou 72,80 Eur za trovy právneho zastúpenia už v písomnom podaní zo 17. 03. 2015. Uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.
4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania (prvý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil.
5. Právo na spravodlivý súdny proces je ako základné právo strany sporu garantované Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. 12. 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 12. 05. 2004 sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. 07. 2011 sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 275, § 279, § 285 alebo § 289 CSP) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 220 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia, musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo strany sporu na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom, pretože mu upiera možnosť náležité skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
6. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie (podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014, keďže do konania vstúpilo 22. 04. 2014) vystupovať v súdnom konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) bez toho, aby muselo preukazovať právny záujem na jeho výsledku. Túto možnosť mu dávala špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávali okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania). Ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, teda aj právo na právnu pomoc pred súdmi, ktoré sa ako základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) v rámci civilného sporového konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajší účastník mal potom i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi (od 01. 07. 2016 strane sporu), na strane ktorého v konaní vystupoval. Rovnako mal vedľajší účastník právo robiť v konaní všetky procesné úkony, okrem tých, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s jeho predmetom a úkonov, ktoré urobil sám účastník. § 93 ods. 6 O. s. p..
7. Základnou zásadou sporového občianskeho súdneho konania, ktorú boli súdy povinné aplikovať do 30. 06. 2016 pri rozhodovaní o náhrade trov konania, bola zásada úspechu a v prípade zastavenia konania zásada zavinenia vyjadrená v § 146 ods. 2 O. s. p..
Aj rozhodovanie o náhrade trov konania, ktoré od 01. 07. 2016 upravuje § 255 a 256 Civilného sporového poriadku, sa spravuje tými istými zásadami. Ak je v jednej žalobe uplatnených niekoľko samostatných nárokov, nemôže úspech žalobcu v spore ohľadom jedného z nich založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ohľadom ktorého bola žaloba vzatá späť (R 116/1967). Ak teda dôjde k čiastočnému späťvzatiu žaloby a o zvyšnej časti predmetu konania súd rozhoduje vo veci samej, je potrebné rozhodovať o trovách celého konania (pokiaľ o nich nebolo v súvislosti s čiastočným zastavením konania rozhodnuté samostatným uznesením) vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok. Súd najskôr vyrieši dielčiu otázku, čo bolo dôvodom čiastočného zastavenia konania a potom rieši celkovú otázku, z akej časti bola strana sporu úspešná.
8. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie uvedené zásady dôsledne neaplikoval. Napriek tomu, že žalobca mal úspech v konaní v časti istiny 97,37 Eur z pôvodne požadovaných 467,70 Eur, napriek čiastočnému zamietnutiu žaloby a napriek čiastočnému zastaveniu konania okresný súd v dôvodoch rozsudku citoval § 142 ods. 1 O. s. p., ktorý bolo možné aplikovať iba pri plnom úspechu účastníka v spore. Len samotná citácia právneho predpisu je bez ďalšieho, bez odôvodnenia rozhodujúcich skutočností (zavinenie na čiastočnom zastavení konania a pomer úspechu a neúspechu strán sporu, účelnosť vynaložených trov) a bez náležitého zdôvodnenia myšlienkového postupu súdu pri aplikácii v rozhodnutí označeného ustanovenia zákona, bez prijatia akýchkoľvek právnych záverov, nedostatočná. Neposkytnutím riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia výroku o trovách konania okresný súd porušil právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.
9. Právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania bolo závislé od práva na náhradu trov konania strany sporu, na ktorej vystupoval. Napriek tomu, že vedľajší účastník na strane žalovaného v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. účinným do 30. 06. 2016 navrhol prisúdenie náhrady trov konania, okresný súd sa s jeho nárokom vôbec nevysporiadal. Okresný súd preto po správnom určení úspechu, resp. pomeru úspechu procesných strán v spore (§ 255 CSP) rozhodne vo výrokovej časti rozhodnutia aj o náhrade trov konania subjektu, ktorý do 30. 06. 2016 vystupoval v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a svoje rozhodnutie aj v tejto časti stručne, ale náležitým spôsobom skutkovo aj právne odôvodní.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. 03. 2014 č. k. 7C/10/2014-65 ustanovil žalovanému podľa v tej dobe platného ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p. opatrovníka v osobe O. G., zamestnanca Okresného súdu Lučenec z dôvodu, že pobyt žalovaného nebol známy. Ustanovený opatrovník bol oprávnený zastupovať žalovaného v súdnom konaní. Odvolací súd pripomína, že od účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. od 01. 07. 2016 už inštitút opatrovníka neexistuje. Civilný sporový poriadok pozná len inštitút procesného opatrovníka, pričom podľa prvej vety § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka len tej fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou už súd neustanovuje opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy (čo bol prípad žalovaného). Z toho vyplýva, že pôvodný opatrovník s účinnosťou od 01. 07. 2016 nemá procesné postavenie opatrovníka žalovaného.
11. Záverom odvolací súd uvádza, že v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 7C/10/2014-144 zo dňa 27. 04. 2015 je uvedené priezvisko žalovaného ako S.. Podľa označenia v žalobe, ktoré je v súlade s údajmi Registra obyvateľov (č. l. 33) je správne priezvisko žalovaného S.. Ide o inú zrejmú nesprávnosť, ktorá vznikla v procese prípravy písomného vyhotovenia rozsudku. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania odvolací súd i napriek tejto formálnej nesprávnosti odvolanie prejednal s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude túto nesprávnosť odstrániť postupom podľa § 224 CSP.
12. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 CSP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).