Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/15/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: Z.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. N. Y. XX, G., proti žalovanému: S.. D. O., Obvodné oddelenie Policajného zboru Dúbravka, Saratovská 24/A, Bratislava a ďalší, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. -82 zo dňa 13. novembra 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

Odvolanie žalobkyne proti výroku I odmieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na predĺženie lehoty doručený súdu dňa 17.10.2023 zamietol (výrok I.) a žalobu žalobkyne doručenú súdu dňa 01.06.2023 odmietol (výrok II).

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , a . Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou sa podľa označenie domáhala ochrany osobnosti. Nakoľko žaloba nespĺňala náležitosti uvedené v a , žaloba bola nezrozumiteľná, nebolo z nej zrejmé čo sa ňou sleduje, proti komu smeruje a čoho sa žalobou žalobkyňa domáha, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.08.2023 č. k. -75 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 odo dňa doručenia písomne odstránila vady žaloby, a to odstrániť neurčitosť žaloby, bolo potrebné chronologicky špecifikovať skutkové okolnosti, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha ochrany osobnosti a voči ktorým subjektom, nakoľko žaloba je chaotická, a teda nie je z nej zrejmé čo sa vlastne stalo a z akého titulu a zároveň mala špecifikovať označenie žalovaných a petit žaloby vo vzťahu k týmto, a to v žalobe je uvedených viacero nepresne označených subjektov ako žalovaní (v rámci označenie je potrebné uviesť meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko pri fyzických osobách a obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo pri právnických osobách), pričom z petitu nevyplýva, že by sa tento mal vzťahovať na viacerých žalovaných a teda nie je zrejmé, či žaloba smeruje voči všetkým týmto subjektom, pričom súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že v prípade ak žaloba smeruje voči všetkým týmto subjektom, pričom ak žaloba smeruje voči viacerým žalovaným je potrebné uviesť všetky skutkové okolnosti vo vzťahu ku každému žalovanému a špecifikovať aký nárok vo vzťahu tomu ktorému žalovanému je v konaní uplatňovaný. Zároveň žalobkyňu poučil ako treba opravu vykonať a doplniť žalobu tak, aby mohol súd v konaní pokračovať. Zároveň bola žalobkyňa poučená, že ak k odstráneniu vád nepríde v lehote 15 dní uvedeným spôsobom, súd prvej inštancie jej podanie odmietne. Žalobkyni bolo vyššie uvedené uznesenie doručené dňa 25.09.2023, avšak vady žaloby v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 28.08.2023 neodstránila. Na výzvu reagovala podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.10.2023, ktorým žiadala o predĺženie lehoty na odstránenie vád, z dôvodu, že podľa jej názoru obsah ňou podaných žalôb bol pozmenený neoprávnenou osobou, a preto chce nazrieť do súdneho spisu, či aj v tejto jej žalobe nedošlo k zásahom do obsahu alebo označenia žalovaných. K žiadosti o predĺženie lehoty a ani neuviedla dokedy žiada lehotu predĺžiť. Svoju žiadosť o predĺženie

lehoty na odstránenie vád žaloby riadne neodôvodnila a ani neuviedla konkrétne o koľko dní žiada túto lehotu predĺžiť s tým, že od doručenia dotknutého uznesenia ubehol značný čas, súd prvej inštancie dospel k názoru, že zo strany žalobkyne nie sú splnené podmienky na predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobkyne na predĺženie lehoty v zmysle jej podania doručeného súdu dňa 17.10.2023 zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a to z dôvodov uvedených v ustanovení , , , a a a Žalobkyňa sa domáhala aby odvolací súd zrušil svojvoľné a nezákonné uznesenia Mestského súdu Bratislava IV a vylúčil sudkyňu JUDr. Beátu Farkašovú z prejednávania a rozhodnutia sporu a rozhodol o návrhu na prikázanie sporu inému vecne a miestne príslušnému súdu. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že sa nehlási k odbornej spôsobilosti, nakoľko nie je odo dňa 01.02.2015 činnou sudkyňou a nepracovala s civilnými kódexmi. Nemá prerušený výkon funkcie, napriek tomu, že sa formálne absolútne neplatným právnym úkonom vzdala funkcie sudcu aj z dôvodov, že u žalobkyni nie je možné aplikovať ustanovenia o vekovom cenze 67 rokov. Žalobkyňa poukázala nato, že žalovaný ako aj špeciálny prokurátor a generálny prokurátor a ďalší žalovaní sa podieľali svojím rozhodnutím zásahmi do ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a povesti, útokmi na česť žalobkyne pri jej vzornom živote a dopúšťali sa aj krutými, ponižujúcimi zásahmi do súkromia a rodiny žalobkyne, čím sa podieľali na porušovaní , , ale aj v zmysle porušenia práva na ochranu osobnosti podľa a nasl. . Nie je preto náležité súdom striktne vyžadovať od žalobkyne aby uviedla označenie žalovaných tak, ako to vo všeobecnosti ustanovuje . Súd by mal realizovať aj sudcovskú tvorbu práva, aby bola naplnená stanovená povinnosť súdom poskytnúť ochranu ich základných práv a slobôd. Právo žalobkyne na rešpektovanie zákazu podrobovať sa neľudskému zaobchádzaniu, právo na osobnú slobodu a osobnú bezpečnosť ako aj dodržiavania zákazu krutého, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania sudcami, aj ústavnými, vyplýva aj z dohovoru proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ako aj právo na ochranu osobných údajov.

2.1. Žalobkyňa uviedla, že neboli splnené podmienky, nakoľko v čase vydania rozhodnutia nemala procesnú spôsobilosť a nemohla tento dôkaz predložiť, pre trestnú činnosť sudkyne a prokurátora. Súd prvej inštancie nerozhodol o prikázaní veci inému súdu podľa návrhu žalobkyne uvedenej v žalobe, čím porušil právo podľa článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 48 ods. 1 SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Svoje povinnosti uložené zákonom preniesol na žalobkyňu a tým, že podľa môže žalobu odmietnuť, len ak nemôže v konaní pokračovať. Súd prvej inštancie neurčil žalobkyni lehotu. Nie je povinnosťou žalobkyne, aby si sama sebe určila lehotu, keďže nevie či a v akej podobe obdrží rozhodnutia potrebné na preukázanie nedostatku procesnej subjektivity. Nič nebránilo súdu prvej inštancie, aby začal konať a z vyjadrení pred súdom prípadne aj v rámci informovaného výsluchu by bol zistil, čo má robiť ďalej, aby neporušil podstatným spôsobom právo žalobkyne na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala na nesprávny zápis žaloby a nato, že nemôže vedieť, kedy príslušný sudcovia budú zaviazaný takým spôsobom konať, že si nedovolia naďalej zneužívať výkon verejnej funkcie. Ide o veľký počet žalovaných, obdobie 30 rokov týkajúcich nie jedného žalovaného, a nielen výkonu súdnictva žalobkyňou, ale aj žalobkyni ho súkromného a rodinného života. Podľa žalobkyne je ustanovenie v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a to s článkom 2 Dohovoru č. 111 MOP. Nie je prípustné, aby výkonná moc nerešpektovala ústavné princípy zakotvené v čl. 1 ods. 1 v spojení s . Ide o svojvôľu orgánu verejnej moci. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.09.2020 doručila dňa 29.09.2020 Ministerke spravodlivosti SR Mgr. Márii Kolíkovej žiadosť o prerušenie funkcie sudkyne v zmysle o sudcoch. Do dnešného dňa nebolo zo strany ministerstva spravodlivosti urobený žiaden relevantný, kvalifikovaný úkon, smerujúci k rozhodnutiu o žiadosti o prerušenie funkcie sudkyne. Žalobkyňa podala aj správne žaloby pre nečinnosť orgánu verejnej moci. Na svojvoľné, formalistické rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ako aj prokurátorky nemala čas a priestor reagovať a odvolať sa.

2.2. Vo veci rozhodla zákonom aj formálne vylúčená sudkyňa. Sudkyňa sa cítila zaujatá v roku 2021 vo veci žalobkyne, čo vyjadrila písomne vo vyjadrení sa k námietke zaujatosti. Vyjadrením pracovníčky v infocentre Mestského súdu Bratislava IV žalobkyni oznámila pracovníčka od 05.06.2021 do októbra 2023 tým, že gestom vyjadrila sa že vo veci nemala podať takúto žalobu proti žalovaným v tomto spore, keď žalobkyňa bola zisťovať spisovú značku. Dôkazmi je preukázané, že sudkyňa je zaujatá, nie je

nestranná a porušila tým, že tieto skutočnosti neoznámila predsedovi súdu. Podľa žalobkyne prišlo k zásahu do jej základných práv, akými sú zásahy do ľudskej dôstojnosti, cti, dobrej povesti a dobrého mena, súkromia a rodiny vyplýva zo systematiky .

3. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku II. nie je dôvodné a jej odvolanie proti výroku I. je potrebné odmietnuť.

4. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

4.1. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

4.2. Podľa v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

4.3. Podľa ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s ust. , keď žalobu odmietol. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 01.06.2023 obsahovala vady, a to nedostatočne označené strany sporu, nedostatky skutkových tvrdení, absentoval jasný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby. Súd prvej inštancie preto žalobkyňu vyzval uznesením zo dňa 28.08.2023, č. k. -75 na odstránenie vád podania, a to označením strán sporu, uvedenia jasného, určitého, zrozumiteľného a vykonateľného petitu žaloby a chronologicky špecifikovať skutkové okolnosti na základe, ktorých sa žalobkyňa dovoláva ochrany, a to v lehote 15 dní od doručenie uznesenia. Súd prvej inštancie žalobkyňu poučil podľa C.s.p, že v prípade, že žalobkyňa vytýkané vady neodstráni, súd jej podanie odmietne. Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 25.09.2023. V stanovenej lehote žalobkyňa súdu prvej inštancie nereagovala. Súd prvej inštancie sa ozvala až e-mailom zo dňa 16.10.2023, ktorým požiadala o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby. Odvolací súd uvádza, že uvedené podanie bolo urobené po uplynutí lehoty na doplnenie žaloby (tá uplynula 10.10.2023). Uvedené podanie nie je možné ani považovať za žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, nakoľko nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení Žalobkyňa neuviedla ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý bola vylúčená z úkonu doplnenia žaloby. Písomne bol uvedený e-mail doplnený dňa 17.10.2023. Žalobkyňa teda oneskorene požiadala o odpustenie zmeškania lehoty, a ani po uplynutí lehoty žalobu podľa pokynov súdu prvej inštancie nedoplnila. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že žaloba neobsahuje petit, ktorý by bol jasný, zrozumiteľný a určiteľný. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o žalobný návrh musí tak ten musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Za žalobný nárok nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy ak je možné žalobný petit prevziať do výroku rozsudku vykonať jedným zo spôsobov výkonu exekúcie. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že žalobcom uvedený petit nespĺňa vyššie uvedené náležitosti. Z uvedenej žaloby nie je možné zistiť čoho presne sa žalobkyňa domáha a hlavne voči komu sa domáha. Z predloženej žaloby vyplýva, že v danom konaní žalobkyňa žaluje značné množstvo subjektov žalovaných, avšak petit žaloby znie len na splnenie povinnosti voči žalovanému, ktorý bol v žalobe uvedený na prvom mieste. Aké sú nároky proti ostatným subjektom, ktoré uviedla žalobkyňa na strane žalovaného nie sú uvedené, teda nie je zrejmé, že akých nárokov ochrany osobnosti sa domáha. Taktiež sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom toho, že žaloba žalobkyňa nespĺňala ani náležitosť, že žaloba neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodných skutkových okolností. Z takto podanej žaloby nevyplýva, na základe akých skutkových okolností mal vzniknúť nárok na ochranu osobnosti. Taktiež značné množstvo žalovaných nebolo označené, tak ako vyžaduje . Z dôvodu neodstránenia tejto súdom prvej inštancie opakovane vytýkanej vady žaloby bolo potrebné žalobu v znení podania, odmietnuť žalobu, v súlade s .

6. Odvolanie žalobkyne nie je možné zmeniť závery súdu prvej inštancie, nakoľko žalobkyňa ani v odvolaní neodstránila vady svojej žaloby, ktoré by mohli viesť k postupu podľa a odvolanie bolo v zásade identické s podanou žalobou.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne doručenú súdu dňa 01.06.2023 odmietol v zmysle a ako vecne správne potvrdil.

8. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd návrh žalobkyne na predĺženie lehoty zamietol (výrok I.) odvolací súd poukazuje nato, že priniesol oproti zmenu v koncepcii objektívnej prípustnosti odvolania voči uzneseniu. odvolanie voči tomuto druhu súdneho rozhodnutia nepripúšťa s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov uvedených v . Nad rámec je prípustnosti odvolania voči uzneseniu vydanému v civilnom mimosporovom konaní, exekučnom konaní a konkurznom konaní, upravená tiež v príslušných osobitných predpisoch. Nakoľko odvolateľka svojim odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané v civilnom sporovom konaní majúce formu uznesenia v celom rozsahu, odvolací súd skúmal objektívnu prípustnosť odvolania proti tomuto výroku v tomto prípade s ohľadom na . V sa medzi taxatívne vypočítanými uzneseniami, voči ktorým je prípustné odvolanie, nenachádza uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na predĺženie lehoty a preto proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Iba v prípade, že by takéto uznesenie súdu prvej inštancie vydal súdny úradník, bolo by možné proti nemu podať sťažnosť, v zmysle a nasl. , čo však nie je prípad posudzovanej veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku I., proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa odmietol.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).