Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-282-2016.pdf
PDF · 112.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/282/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, Slovenská republika, proti žalovanému: J. G., bytom T. K. Y. XXXX/X, Y., o zaplatenie 1692,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. decembra 2015, č. k. 13C/345/2013-118, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd nepripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
III. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1692,53 eur spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 1702,53 eur od 4.3.2010 do 27.7.2010, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1702,53 eur od 28.7.2010 do 18.10.2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,68 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu (návrh) v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 1702,53 eur od 28.7.2010 do 18.10.2011 a v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca doručil dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo žaloby na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedenou žalobou si uplatnil voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1692,53 eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 1702,53 eur od 4.3.2010 do 18.10.2011, zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1702,53 eur od 28.7.2010 do 18.10.2011, zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 5,68 eur. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 31.3.2009 na zmenkovú sumu 1702,53 eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 4.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“ , preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 10 eur.
3. V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Odporca po doručení návrhu a tlačiva „C“ na odpoveď (dňa 27.12.2013) podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neodpovedal v určenej lehote, hoci bol v tlačive „C“ na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa 2.12.2015 na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
4. Z vykonaného dokazovania zistil, že zmenkou vystavenou v Komárne dňa 31.3.2009 na zmenkovú sumu 1702,53 eur sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 1702,53 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 4.3.2010. V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis vystaviteľa.
5. Súd prvej inštancie právne posúdil aj podľa článku I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článku I. § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 druhej časti zákona, § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.
6. Z obsahu listiny predloženej žalobcom a označenej zmenka zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku, v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa. V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona, teda včas.
7. Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 28.7.2010, z čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti zmenky deň 28.7.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením dňa 28.7.2010, ktorým dňom vznikla žalovanému povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ žalovaný nepreukázal, že realizoval úhradu zmenkovej sumy vyššou sumou, ako tvrdí žalobca (10 eur), je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky - žalobcovi zostávajúcu časť zmenkovej sumy vo výške 1692,53 eur, keď žalobca ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok.
8. Za dôvodný súd prvej inštancie považoval aj nárok žalobcu v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1702,53 eur od 28.7.2010 do 18.10.2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia. Tento úrok patrí žalobcovi v zmysle ustanovenia čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia zmenkovej sumy. Žalobe vyhovel aj v časti zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy, čo v danom prípade zodpovedá sume 5,68 eur.
9. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vo výške 1702,53 eur od 4.3.2010 do 18.10.2011, 0,25 % úroku denne zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa čl. I.§ 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené úroková miera 0,25 % denne. Podľa čl. I.§ 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade určené, že tento úrok patrí od 4.3.2010, preto možno konštatovať, že žalobca dôvodne požaduje v danej veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1702,53 eur od 4.3.2010. V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa § 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti, je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů. 3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů. Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I.§ 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek
a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným v čl. I.§ 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář
- Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje ustanovenie čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon nepripúšťa, žalobcovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 1702,53 eur od 4.3.2010 do 27.7.2010 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď žalobca si uplatnil nárok na zákonný 6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 28.7.2010. Súd prvej inštancie preto návrh žalobcu v prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol.
10. Súd prvej inštancie poznamenal, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje jej neplatnosť. Priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.
11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Vychádzal zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy žalobcom uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva zo žalobcom požadovaného úroku 0,25 % denne zo sumy 1702,53 eur od 4.3.2010 do 18.10.2011, zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do dňa vyhlásenia rozsudku 11.12.2015, to všetko v úhrnnej výške 8938,70 eur, 6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 546,88 eur, istiny 1692,53 eur a zmenkovej odmeny 5,68 eur, spolu v sume 11183,79 eur a navrhovateľovi priznanej istiny 1692,53 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 1702,53 eur do 27.7.2010, čo zodpovedá sume 621,42 eur, zmenkovej odmeny 5,68 eur a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 546,88 eur, teda spolu 2866,51 eur, úspech žalobcu v konaní predstavuje 25,63 % a úspech žalovaného 74,37 %. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu 48,74 % jeho trov konania. Žalovaný si však nárok na priznanie náhrady trov konania neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a súd ani nezistil, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
12. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, ktorý priznal len vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky, a to od dátumu začiatku úročenia 6% ročného úroku, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne nie je primeranou odplatou za poskytovanie peňažných prostriedkov, nakoľko vysoko prevyšuje dlžnú istinu, preto žalobcovi priznal zmenkový úrok vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky. Konštatoval, že zmenku vystavil žalovaný, išlo o prejav jeho slobodnej vôle a dobrovoľne ju podpísal. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky, teda žalovaný mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.
14. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nesporne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok
je platný a má byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.
15. Odvolateľ poukázal na viacero rozsudkov súdov prvej inštancie (rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp. zn. 3C 8153/2013 a rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp. zn. 8C 198/2013), v ktorých okresné súdy priznali nárok žalobcovi v plnom rozsahu. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom tento súd, okrem iného, uviedol, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinnosti vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
16. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania.
17. Žalobca doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1 OSP v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Teda žalobca viac neuplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne.
18.Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, žalobca očakáva, že napriek značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na strane žalobcu majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
19. Žalovaný sa na výzvu Krajského súdu v Nitre písomne nevyjadril k čiastočnému späťvzatiu žaloby.
20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods.1 CSP) a v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP nepripustil čiastočné späťvzatie návrhu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
21. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 (§ 474 CSP).
22. Podľa § 208 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
23. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
26. Podľa 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich častí primerane.
27. Odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, ak došlo k účinnému úkonu o späťvzatí a kumulatívne aj k procesne účinnému udeleniu súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd pripustí čiastočne späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne zruší a konanie zastaví iba v časti zrušeného rozhodnutia a zvyšná časť rozhodnutia po uplynutí lehoty na odvolanie nadobúda právoplatnosť.
28. Pretože v tejto predmetnej veci sa žalovaný na výzvu odvolacieho súdu k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril, na pripustenie čiastočného späťvzatia žaloby neboli splnené obe podmienky, preto odvolací súd podľa § 370 ods. 2 druhá veta CSP čiastočné späťvzatie žaloby nepripustil.
29. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods.2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP) , ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
31. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že odvolateľ podal odvolanie paušálne ako v iných ním začatých veciach na súdoch, dôvodiac tým, že dohodnutý úrok vo výške 0,25% denne nie je primeranou odplatou a v rozpore s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením uviedol, že súd priznal žalobcovi zmenkový úrok vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky. V úvode odvolania však odvolateľ uviedol, že podáva odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
32. Podľa § 205 ods.1 OSP, účinného v čase podania odvolania, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 OSP).
33. Obdobné náležitosti odvolania obsahuje aj ustanovenie § 363 CSP ,podľa ktorého v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca odvolateľ možnosť meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.
34. Žalobca v odvolaní žiadnym argumentom nereagoval na dôvody čiastočného zamietnutia žaloby a v odvolaní ich ani ničím nespochybnil a do uplynutia lehoty na podanie odvolania nedoplnil žiadne dôvody,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí zmenkového úroku ako vo výroku vecne správny potvrdil.
35. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).