Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-296-2014.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/296/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Š. L., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. D. XX/X, 985 05 Kokava nad Rimavicou, občan SR a 2/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, 984 01 Lučenec, občan SR, o zaplatenie 6.997,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.09.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 6.997,6885 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 06.08.2011vo výške 36,47 Eur, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.997,68 Eur od 07.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia zostatku poskytnutého úveru, ktorý poskytol žalovaným právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“). Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 28.09.2006 so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. 341581333 (ďalej len „Zmluva“) na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným úver vo výške 6.605,59 Eur (199.000,- Sk), ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 97,19 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 postúpil právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku žalobcovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 10.038,36 Eur. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.09.2016 v počte 72 a celkovej výške 6.997,68 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.09.2016 sa stali splatnými 06.08.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní do dňa podania žaloby dlžnú sumu žalobcovi neuhradili.
2. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 18.01.2017, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaných. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluvou o splátkovom úvere č. 0341581333 zo dňa 28.09.2006, uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011 adresovaným žalovanému v 1. rade aj žalovanej v 2. rade, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 18.07.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 spolu s prílohami, pokusom o zmier zo dňa 27.08.2014 adresovaným žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli dňa 28.09.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0341581333 na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 6.605,59 Eur, ktoré sa žalovaní zaviazali platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 97,19 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci s uvedením úrokovej sadzby vo výške 12 % ročne a splatnosťou prvej splátky 20.10.2006. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku žalovaných žalobcovi a zároveň oznámením zo dňa 18.07.2011 upovedomil žalovaných o postúpení jeho pohľadávky na žalobcu. V dôsledku neplnenia povinností žalovaných splácať úver riadne a včas, listom označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.07.2011 zaslaným žalovaným žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.07.2011, pričom výška dlžnej sumy predstavovala 10.235,97 Eur. Následne pokusom o zmier zo dňa 27.08.2014 žalobca vyzval žalované na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca si v konaní uplatnil splátky od 20.10.2010 do 20.09.2016 (72 splátok) v celkovej sume 6.997,68 Eur, ktoré žalovaní do dňa podania žaloby neuhradili spolu s vyčísleným úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 06.08.2011 v sume 36,47 Eur.
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
7. Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva
8. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
9. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
10. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
11. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
12. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
22. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 28.09.2006 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, a to uzavretím Zmluvy č. 0341581333, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným úver vo výške 6.605,59 Eur, ktorý mali žalovaní splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 97,19 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaní si svoje povinnosti neplnili a splátky právnemu predchodcovi žalobcu neplatili riadne a včas, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.07.2011, pričom výška dlžnej sumy predstavovala 10.235,97 Eur. Žalobca v konaní žiadal o priznanie splátok za obdobie od 20.10.2010 do 20.09.2016 (72 splátok) v celkovej sume 6.997,68 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 36,47 Eur.
30. Súd posudzoval uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní zmluvy právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa.
31. Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
32. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.
33. V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4MCdo 17/2014.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca využil svoje právo veriteľa a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 18.07.2011, čo znamená že v tento deň sa stali splatnými aj splátky, ktoré sa mali stať splatnými až po tomto dátume. Vychádzajúc z uvedeného dátumu, žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 19.07.2011. Dňa 19.07.2014 uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba.
Žalobca podal žalobu na súde až dňa 23.09.2104, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o úvere premlčaný.
35. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaní boli v konaní úspešní, mali by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko im však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.