Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoPr-6-2016.pdf
PDF · 90.03 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoPr/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobkyne: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. K. XXX/XX, L. n/B., zastúpenej JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, AK Hencovská 2043, Hencovce proti žalovanému: Dušan Komara - Potraviny IČO: 33 267 812, so sídlom Sídlisko Lúčna 825/12, Vranov nad Topľou, zastúpený JUDr. Michalom Jakubekom, advokátom, AK M.R Štefánika 2673/212/A, Vranov nad Topľou, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 11Cpr/2/2015-80 zo dňa 11.07.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.12.2014 dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni je neplatné a pracovný pomer žalobkyne ako zamestnanca u žalovaného naďalej trvá. Žalobu v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa nároku žalobkyne na náhradu mzdy, súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.
2. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 13 ods. 3, § 38 ods. 1, § 59 ods. 1 písm. c), § 68 ods.1, 2, § 70, § 74, § 79 a § 81 Zákonník práce 4 skonštatoval, že okamžité skončenie opíš bod 28 zo str. 7 rozsudku pokračuj s odpisom bodov 29 až 37.
3. Súd prvej inštancie mal tak za to, že žaloba žalobkyne ohľadom neplatnosti skončenia pracovného pomeru je dôvodná. Pre úplnosť poukázal, že po posúdení všetkých okolností prípadu a citovaných zákonných ustanovení tak, ako je to vyššie uvedené, od ktorých žalovaný odvádza to, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o konanie žalobkyne, a to údajne absencie v práci, respektíve neoznámenie, neboli v konaní jednoznačne preukázané. Výpovede svedkov navrhnutých žalovaným boli v tomto smere všeobecné, bez konkretizovanie času údajného porušenia pracovnej disciplíny.
4. Súd prvej inštancie vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania, čo do časti nároku na zaplatenie náhrady mzdy tento vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.
5. Proti tomuto rozsudku, a to okrem výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy na samostatné konanie, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Tvrdil, že žalobkyňa si bola vedomá porušovania pracovnej disciplíny, načo bola upozornená písomne aj ústne, čoho sa veľakrát dopustila, a to nepravidelnou dochádzkou do zamestnania, nenastúpením do práce a oznamovaním až neskoro smskami, nevľúdnosťou k zákazníkom, ktoré považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny už od roku 2012, na čo bola v dňoch 21.09.2012 a 10.12.2014 upozorňovaná aj písomne a aj ústne. To, že žalobkyňa každý tretí - štvrtý deň posielala sms, že nemôže nastúpiť do práce, môžu potvrdiť svedkovia. Tiež uviedol, že podniká ako fyzická osoba a nemá zástupcov zamestnancov, preto je poukaz na § 74 Zákonníka práce bezpredmetný a irelevantný. Podľa odvolateľa v danom prípade ide o opakované porušovanie pracovnej disciplíny žalobkyňou, na čo bola opakovane upozorňovaná. Podanie žalobkyne na prešetrenie Inšpektorátom práce na pracovno-právne veci nesúvisia s uvedenými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným. Uviedol, že z lekárskej správy vyplýva, že žalobkyňa poukazovala na zdravotné problémy, údajne z problémov v práci. Žalobkyňa už dlhšiu dobu trpí zdravotnými poruchami, čo sa prejavovalo v práci a dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny. Rovnako mala problémy aj v domácom prostredí, pričom jej pracovná doba začínala prevažne o 7:30 hod., nie o 5:00 hod. Opakovane uviedol, že ním tvrdené porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne bolo viac menej úmyselné konanie ňou vyvolané. Správaním sa žalobkyne ako predavačky došlo k tomu, že žalovaný prišiel aj o klientov. Z vyjadrenia svedkov vyplynulo, ako dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ďalšie dôkazy, a to príslušné sms medzi účastníkmi konania a nezrealizoval výsluch aj ďalších osôb, ktoré mali vedomosť o porušovaní pracovnej disciplíny. Zotrval na stanovisku, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, za ktoré bolo možné jej dať okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdil, že záver súdu o tom, že žaloba je dôvodná, je neobjektívne vyhodnotený. Navrhol preto, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389, ods. 1 písm. CSP.
6. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s§ 470 ods. 1 a 2 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.01.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnení a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom postupom podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza. Správne súd prvej inštancie poukázal na zákonné podmienky okamžitého skočenia pracovného pomeru v zmysle § 59 ods. 1 písm. c), § 68 ods. 1, 2, § 70 Zákonníka práce. Tiež je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným skončením pracovného pomeru, ktoré môže byť zrealizované v zákonných lehotách odo dňa, kedy zamestnávateľ získa vedomosť o závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnancom. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť realizované po zhodnotení okolností konkrétneho prípadu a vtedy, ak ide o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré má za následok to, že od zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Rovnako správne súd prvej inštancie konštatuje, že je v tejto súvislosti potrebné prihliadať na osobu zamestnanca, na jeho funkciu, ktorú zastáva, jeho postoj k práci a plnení pracovných úloh, situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru jeho zavinenia, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych jeho povinností, dôsledky porušenia takejto pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a či bola spôsobená jeho konaním aj prípadná škoda zamestnávateľovi. Po vyhodnotení uvedeného, aj odvolací súd má za to, že u žalobkyne nebolo preukázané také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo oprávnenosť a zákonný postup žalovaného skončiť so žalobkyňou pracovný pomer okamžite. Rovnako správne súd prvej inštancie skonštatoval, že v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným nie sú uvedené zákonom stanovené podmienky na to, aby tento úkon mohol súd vyhodnotiť ako platný. Neboli totiž dodržané formálne náležitosti tohto písomného prejavu, spočívajúce v tom, že nebolo v ňom skutkovo vymedzené, ako konkrétne došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou tak, aby nebolo možné tento dôvod zameniť s inými dôvodmi. Ak žalovaný v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol ako dôvod „opakované
porušenie pracovnej disciplíny vo viacnásobnom napomenutí“, to absolútne nepostačuje na splnenie zákonnej podmienky skutkovo vymedziť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou tak, ako to má na mysli príslušné zákonné ustanovenia. Z takto formulovaného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné vôbec vyvodiť, či bola dodržaná zákonná lehota, a to, či už objektívna jednoročná lehota, počítaná odo dňa porušenia pracovnej disciplíny, dvojmesačná subjektívna lehota, počítaná odo dňa vedomosti zamestnávateľa o porušení pracovnej disciplíny.
9. K ďalším odvolacím dôvodom vyjadreným žalovaným v odvolaní odvolací súd uvádza, že ani svedecké výpovede ním navrhnutých svedkov nepreukázali, aby dané okamžité skončenie pracovného pomeru mohlo byť vyhodnotené ako platné. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť ku konkrétnym dňom, kedy mala žalobkyňa oznámiť žalovanému, že nenastúpi do práce. Odvolací súd navyše dodáva, že ak žalobkyňa nenastupovala do práce z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, ak následne o tom predložila príslušné lekárske potvrdenia, v žiadnom prípade to nie je možné posudzovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenia pracovného pomeru. Ak žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie mal vyhodnotiť smsky, ktoré mu zasielala žalobkyňa a ktorými oznamovala, že nenastúpi do práce, takýto dôkaz žalovaným nebol navrhnutý v konaní pred súdom prvej inštancie. Nie je preto možné, aby nevykonanie nenavrhnutého dôkazu žalovaný úspešne uplatnil ako odvolaciu námietku. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že podanie žalobkyne na prešetrenie nedodržiavania pracovno- právnych predpisov a mzdových podmienok, keď boli zistené u žalovaného nedostatky nemá súvisieť s okamžitým skončením pracovného pomeru u žalobkyne. Odvolací súd poukazuje na závery Inšpektorátu práce Prešov o výsledku prešetrenia zo dňa 10.12.2014, ktoré časovo bolo vyhotovené v tom istom mesiaci, ako následne dňa 31.12.2014 bolo spracované okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným dané žalobkyni. Či súviselo alebo nesúviselo s okamžitým skončením pracovného pomeru je irelevantné, nakoľko v konaní neboli preukázané ani formálne, ani skutkové podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného. Ak žalovaný tvrdí v odvolaní, že u žalobkyne je zlý zdravotný stav, pre ktorý porušovala podľa tvrdenia žalovaného pracovnú disciplínu, odvolací súd uvádza, že nevyhovujúci zdravotný stav nie je a nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, lebo to nie je možné vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Zákonník práce v prípade nevyhovujúce zdravotného stavu zamestnanca dáva rôzne možnosti na riešenie danej situácie, ale nemôže dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V konaní rovnako nebolo preukázané zlé správanie sa žalobkyne k zákazníkom, na preukázanie ktorej skutočnosť žalovaný ani pred súdom prvej inštancie nenavrhoval žiadne dôkazy.
10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, namietanému žalovaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade však nebolo zistené nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Preto táto odvolacia námietka žalovaného nie je tiež dôvodná.
11. Súd prvej inštancie rovnako správne vyslovil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným naďalej trvá. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá riadna pracovná zmluva zo dňa 01.08.2006, na základe ktorej pracovný pomer medzi účastníkmi konania trvá.
12. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o vylúčení nároku žalobkyne na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania, ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1, 2 CSP.
13. Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol nárok na náhradu mzdy vylúčený na samostatné konanie a navyše proti uvedenému výroku odvolanie nie je prípustné, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť.
14. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, lebo o všetkých trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v konaní o náhradu mzdy, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).