Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/262/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: APS FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a.s. so sídlom Celetná 988/38, Praha 1, Česká republika, IČO: 01596039, právne zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, konajúc JUDr. Martinom Jánským, proti žalovanej: H. G., J.. XX.M. XXXX, G. V. J. XXX/X, XXX XX O. N., o zaplatenie 203,19 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta v celom rozsahu. II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.mája 2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 203,19 eur s príslušenstvom, titulom neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých mal žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoriť Zmluvu o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom k zmluve. Žalovaný mal porušiť svoje povinnosti pozostávajúce zo zaplatenia poskytovaných služieb a v dôsledku toho mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty podľa dojednaných podmienok. 2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk (7.januára 2017, č.l. 61) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná však ostala pasívna, k žalobe sa nevyjadrila. 3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 23.februára 2012 (č.l. 6 - 8), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.mája 2012 na sumu 99,01 eur (č.l. 9), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.júna 2012 na sumu 99,98 eur (č.l. 22), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.júla 2012 na sumu 3,50 eur (č.l. 30), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.apríla 2013 na sumu 47,80 eur, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky z 1.júla 2014 (č.l. 41), a zistil tento skutkový a právny stav: 4. Dňa 23.februára 2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bol účastnícky program: Program Naj 200 so službami Viac SMS, CLIP a s pridelením SIM karty. 5. Faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX M. Č.. XXXXXXXXXX bola žalovanej vyúčtovaná suma za poskytnuté služby vrátane poplatkov a zmluvnej pokuty v súhrne vo výške 250,29 eur, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 203,19 eur. 6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

7. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 8. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol dodávateľ povinný poskytovať žalovanej dohodnutý druh služieb a žalovaná bola povinná platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté služby žalovanej poskytoval. Žalovaná však svoju povinnosť nesplnila, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradila riadne a včas. 11. Dňa 9.júna 2014 s účinnosťou k 10.júnu 2014 došlo medzi postupcom - právnym predchodcom žalobcu a postupníkom - žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 1.júla 2014 vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky v celkovej výške 420,55 eur s príslušenstvom (istina + zmluvná pokuta). 12. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení. 13. Žalobca nepreukázal ani na výzvu súdu či bol dodržaný zákonný postup pred samotným postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. V žalobe takúto skutočnosť ani netvrdil, ani nepriložil v prílohe predchádzajúcu výzvu žalovanej pred samotným postúpením pohľadávky a na výzvu súdu nereagoval vôbec. 14. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, je teda na stranách sporu, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno, ako inštitút procesného práva, postihuje tú stranu, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, ktorú účastník v konaní tvrdí, preukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strán sporu za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech strany. Keďže v tomto konaní bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, súd ani nemal povinnosť poučovať žalobcu o jeho procesných právach a povinnostiach, i napriek tomu bol. Žalobca napriek výzve a poučeniu, ktorú prevzal jeho právny zástupca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 15. Zákonnými podmienkami (§ 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách) platného postúpenia pohľadávky vzniknutej zo zmluvy uzavretej medzi podnikom (postupcom) a účastníkom je nepretržité omeškanie účastníka - žalovanej so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči podniku v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný podnikom na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. 16. V konaní však nebolo preukázané, a to napriek výzve súdu, že by právny predchodca žalobcu - podnik, preukázateľne vyzval pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky písomne žalovanú na splnenie dlhu z titulu poskytnutých služieb, a zároveň že následne zostala žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní.

17. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výklad ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách sa vyžaduje omeškanie účastníka - dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia písomnej výzvy. Nebol by totiž v súlade s účelom uvedeného ustanovenia taký výklad, podľa ktorého by postačovalo omeškanie viac ako 90 dní pred doručením výzvy podniku, nakoľko pri takom výklade by nebolo vylúčené postúpenie pohľadávky hneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie, čím by bola odňatá účastníkovi - dlžníkovi možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako osobu podnikajúcu v oblasti elektronickej komunikačnej služby. 18. Nedodržanie postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Ani na výzvu súdu totiž žalobca nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovanej v súlade s ustanovením § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre vznik oprávnenia podniku postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je osobou podnikajúcou v oblasti poskytovania elektronickej komunikačnej služby. 19. Z uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, s poukazom na čo nie je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. 20. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.apríla 2016, obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 8.júna 2016. 21. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, bolo potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku I. zamietnuť. 22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).