Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-138-2016.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/138/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne: I., prechodne bytom C., zastúpenej matkou I., prechodne bytom C., právne zastúpenej N. proti žalovaným: 1/ M., právne zastúpený N. a N., 2/ S., o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaného 1/ a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 5C/3/2011-333 zo dňa 10. júna 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Partizánske rozsudkom, č.k. 5C/3/2011-333 zo dňa 10.06.2015 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Obci I. O., katastrálne územie I. O., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. XX/X, pozemok parcelné číslo XX/X o výmere 172 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XX/X o výmere 513 m2, druh pozemku: záhrady a pozemok parcelné číslo XX/X o výmere 494 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.534,87 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok tým, že darovacou zmluvou, uzatvorenou dňa 19.0.2004, žalovaný 1/ daroval maloletej žalobkyni nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. XX/X, pozemok parcelné číslo XX/X, pozemok parcelné číslo XX/X a pozemok parcelné číslo XX/X v katastrálnom území I. O., zapísané na LV č. XXX, pričom rozsudkom, č.k. 5P/240/2004-12 zo dňa 07.10.2004 Okresný súd Partizánske schválil právny úkon, ktorý pri uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 19.07.2004 v mene mal. F. H. vykonala jej matka. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností je maloletá žalobkyňa. Z oznámení maloletej žalobkyne zo dňa 11.06.2009 a zo dňa 01.03.2010 je zrejmé, že maloletá žalobkyňa žiadala žalovaného 1/ o vysťahovanie sa z bydliska C., vzhľadom na žalovaným 1/ opakované zamedzovanie prístupu na nehnuteľnosť. Maloletá žalobkyňa bola po rozvode manželstva rodičov zverená do osobnej starostlivosti matky I. Y., ktorá ju zastupuje a spravuje jej majetok v zmysle rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 5C/221/2008-48 zo dňa 29.04.2009. Konanie žalovaného 1/, ktorý predmet daru naďalej užíva, prenajíma a spravuje s tým, že predmetné nehnuteľnosti chce spravovať a zveľaďovať do plnoletosti maloletej žalobkyne, je v rozpore s inštitútom darovania, keď žalovaný 1/ ako darca prejavil slobodnú vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti maloletej žalobkyni, pričom mal v rámci zmluvnej voľnosti možnosť upraviť právne vzťahy tak, aby predmetné nehnuteľnosti mohol ďalej užívať, a to právnym inštitútom vecného bremena, ktorý však nevyužil. Maloletá žalobkyňa sa tak po márnych výzvach žalovanému 1/ na vysťahovanie sa správne domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na vypratanie nehnuteľnosti v súlade s ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ odvodzoval svoje právo užívať predmetné nehnuteľnosti zo zmluvy o nájme zo dňa 01.06.2009, ktorú žalovaný 1/ uzavrel ako nájomca a súčasne v mene maloletej žalobkyne ako
prenajímateľky, čo sa však prieči ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, pretože maloletá žalobkyňa nebola pri tomto právnom úkone zastúpená kolíznym opatrovníkom. Súd prvej inštancie preto uvedenú nájomnú zmluvu považoval za neplatnú. Dňa 18.05.2009 žalovaný 1/ uzatvoril v mene maloletej žalobkyne ako prenajímateľky aj nájomnú zmluvu so žalovanou 2/ ako nájomcom s tým, že nájomný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 17.05.2014. Nájom sa teda skončil uplynutím doby nájmu, na ktorú sa dojednal, t. j. dňa 17.05.2014 a žalovaná 2/ bola povinná sa z predmetných nehnuteľností vypratať, čo sa však nestalo. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že síce maloletej žalobkyni darovacou zmluvou zo dňa 19.07.2004 daroval predmetné nehnuteľnosti, avšak jeho úmyslom pri darovaní bolo, že do doby, kým maloletá žalobkyňa nenadobudne plnoletosť, budú tieto nehnuteľnosti užívať spoločne a on bude majetok maloletej žalobkyne spravovať s náležitou starostlivosťou. Právo, zodpovedajúce vecnému bremenu, nezriadil, nakoľko je medzi ním a žalobkyňou príbuzenský vzťah a nepredpokladal, že v budúcnosti dôjde k nezhodám vedúcim k rozvodu s matkou žalobkyne, a že matka žalobkyne bude vyvíjať činnosť, aby sa stal bezdomovcom, keďže všetko, čo mal, daroval svojej maloletej dcére. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie nevykonal viacero ním navrhovaných dôkazov, najmä nevykonal výsluch maloletej žalobkyne, ktorým chcel žalovaný 1/ preukázať, či je skutočným prianím maloletej žalobkyne zrušiť mu právo užívať nehnuteľnosť, ktorú jej ako otec daroval. Podľa žalovaného 1/ všeobecná lekárka maloletej žalobkyne sa vyjadrila len k zdravotnému stavu maloletej, pričom uviedla, že k výsluchu u maloletej sa bližšie môže vyjadriť psychológ. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že súdom uložené vypratanie nehnuteľnosti je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko celý svoj majetok daroval maloletej žalobkyni a nemá finančné prostriedky, z ktorých by si mohol zabezpečiť iné bývanie. Žalovaný 1/ napokon poukázal na to, že v tomto konaní dochádza k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, a že konanie zákonnej zástupkyne maloletej žalobkyne nie je konaním v záujme maloletej. Má za to, že súd mal, vzhľadom na charakter veci, ustanoviť maloletej žalobkyni kolízneho opatrovníka, nakoľko je zrejmé, že došlo k rozporu záujmov rodičov a maloletého dieťaťa. So žalobkyňou má dobrý citový vzťah otca a dcéry a nie je v záujme maloletej žalobkyne, ani nie je jej prianím, aby sa jej otec stal bezdomovcom.
3. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie aj žalovaná 2/ a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, sa nezdržiava od mája 2014. K 17.05.2014 jej skončila nájomná zmluva a k jej obnoveniu, či predĺženiu nedošlo. Po skončení nájmu sa z nehnuteľnosti odsťahovala a odhlásila sa z prechodného pobytu, ktorý mala v Obci I. O.. V čase, keď nie je pracovne vycestovaná v M., sa zdržiava v Obci U., kde má trvalý pobyt. Z uvedeného dôvodu má za to, že nie je pasívne legitimovanou účastníčkou konania. Do Obce I. O. chodí len zriedka, a to len vtedy, keď ju žalovaný 1/ požiada o pomoc, najmä, aby ho sprevádzala k lekárom mimo jeho bydliska pre jeho imobilitu a zlý zdravotný stav.
4. V doplnení odvolania, ktoré zaslal odvolaciemu súdu po lehote na podanie odvolania žalovaný 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, uviedol, že rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a aj vtedy, ak je dieťa zverené do starostlivosti jednému z rodičov, pričom určenie rodiča, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, sa týka len bežných záležitostí. Nakladanie s nehnuteľnosťou a s tým súvisiace úkony nie sú bežnou záležitosťou, a teda ani konanie o vypratanie nehnuteľnosti i vzhľadom na konkrétnosti tohto prípadu nie je bežnou záležitosťou, ide o vec, kde zostáva zachované spoločné rozhodovanie oboch rodičov. Žalovaný 1/ má za to, že žalobkyňa nemala procesnú spôsobilosť a nebola riadne zastúpená, pričom mala byť zastúpená kolíznym opatrovníkom. Súd mal podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliadať na to, či boli splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci a pri zistení nedostatku niektorej podmienky postupovať podľa § 104 Občianskeho súdneho poriadku.
5. Žalobkyňa (resp. matka žalobkyne konajúca v mene maloletej žalobkyne) prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniam oboch žalovaných uviedla, že súd prvej inštancie zhodnotil situáciu ohľadne
zastupovania maloletej tak, že toto môže vykonávať jej matka prostredníctvom svojho advokáta. Starostlivosť o maloletú s právom ju zastupovať zveril súd matke maloletej. Záujmy žalovaného neboli nijakým spôsobom poškodené, nakoľko o vyprataní rozhodoval súd, ktorý prihliadol na všetky okolnosti prípadu. Ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine len špecifikuje to, že ani zákonný zástupca, tak ako splnomocnený zástupca, nemôže zastupovať v prípade, ak je rozpor medzi záujmami zástupcu so zastupovaným. V tomto prípade však rozpor medzi ňou a jej mamou nie je a jej otec ju nezastupuje. V prípade, že by o návrhu na začatie konania mali rozhodnúť po vzájomnej dohode obidvaja rodičia, nastala by zásadná zmena, lebo žalobkyňa by stratila možnosť uplatniť svoje práva preto, že žalovaný má byť jej rodič, ktorý by s tým nesúhlasil. Z uvedeného dôvodu bol podľa žalobkyne postup súdu prvej inštancie správny. Preto navrhla odvolanie v celom rozsahu zamietnuť. K tvrdeniu žalovaného 1/, že ako rodič sa mienil do plnoletosti dcéry starať o predmetné nehnuteľnosti, žalobkyňa uviedla, že žalovaný 1/, jej otec, túto situáciu videl zo svojho pohľadu a s nehnuteľnosťami si nakladal ako chcel. V jej mene, bez jej vedomia uzavrel jednostranné nájomné zmluvy jednak sám so sebou a jednak so svojou priateľkou, žalovanou 2/. Žalovaná 2/ vraj dokonca zaplatila nájomné, ktoré však žalobkyňa nikdy nedostala, a ktoré žalovaný 1/ prebral v jej mene. K tvrdeniu žalovanej 2/, že v predmetnej nehnuteľnosti už nebýva, žalobkyňa uviedla, že Policajným zborom Slovenskej republiky bolo zistené, že žalovaná 2/ sa zdržiava v Obci I. O. a samotná žalovaná 2/ v odvolaní potvrdila, že sa zdržiava i v Obci I. O.. K doplneniu odvolania žalovaným 1/ uviedla, že bolo podané po lehote na odvolanie, pričom v zmysle § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
6. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania oboma žalovanými došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
9. Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
10. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
11. Podľa § 20 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
12. Podľa § 22 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.
13. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
14. Podľa § 68 ods. 1 CSP v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
15. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
16. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
17. Žalobkyňa je maloletým dieťaťom, v čase podania žaloby na súde prvej inštancie mala X rokov, v súčasnosti má XX rokov, preto v zmysle § 20 O.s.p. a § 67 CSP nemôže (resp. vo veku X rokov nemohla) pred súdom samostatne konať. Preto ju pri podaní žaloby na súd v zmysle § 22 O.s.p. (§ 68 ods. 1 CSP) a § 31 ods. 1 Zákona o rodine musel zastupovať zákonný zástupca, resp. zákonní zástupcovia - rodičia. Podanie žaloby za maloleté dieťa na vypratanie nehnuteľnosti nie je bežnou vecou, ide o vec súvisiacu so správou majetku maloletého dieťaťa podľa § 35 Zákona o rodine. Aj keby však nešlo o správu majetku maloletého dieťaťa, výpočet podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností v § 35 Zákona o rodine je demonštratívny, preto je každú vec, týkajúcu sa maloletého, potrebné posúdiť individuálne, vzhľadom na okolnosti a následky danej veci. Z podania žaloby vyplývajú žalobcovi procesné práva a povinnosti, ale podanie žaloby predstavuje aj majetkové riziko (napr. povinnosť nahradiť trovy konania), preto podanie žaloby (s výnimkou návrhu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) treba považovať za podstatnú (nie bežnú) vec (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20.09.2012, sp. zn. 33 Cdo 2289/2011).
18. Nie je vylúčené, aby aj v takomto súdnom konaní (ktoré nie je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) ako zástupca maloletého vystupoval len jeden rodič (zákonný zástupca), avšak len v prípade, ak s podaním žaloby súhlasí aj druhý rodič, keďže sa jedná o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého (a samozrejme tiež v prípade, ak druhý rodič zomrel, nie je známy, prípadne nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo bol pozbavený rodičovských práv - k poslednému uvedenému viď nižšie bod 20). Pokiaľ však, ako v tomto prípade, žalobu podal v mene maloletej žalobkyne len jeden jej zákonný zástupca - matka bez predloženého súhlasu otca žalobkyne s podaním žaloby, pričom z povahy veci je zrejmé, že druhý rodič - otec s podaním žaloby nebude súhlasiť, keďže je sám žalovaný, musí o podaní takejto žaloby podľa § 35 Zákona o rodine rozhodnúť súd, keďže ide o nezhodu rodičov v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine potom súčasne nahrádza schválenie súdu podľa § 28 Občianskeho zákonníka.
19. Judikatúra slovenských súdov je jednoznačná v tom, že aj keď súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 24 Zákona o rodine), oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok aj naďalej trvá (rozhodnutie o úprave pomerov podľa § 24 Zákona o rodine nie je rozhodnutím o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv podľa § 38 Zákona o rodine). Inými slovami, úprava pomerov podľa § 24 Zákona o rodine, ktorú si vyžaduje samotná skutočnosť rozvodu rodičov, je len úpravou výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, pričom rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zostávajú zachované. Preto vo všetkých podstatných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, sa rozvedení rodičia musia dohodnúť, a ak sa nedohodnú, podľa § 35 Zákona o rodine musí rozhodnúť na návrh niektorého z nich súd (R 17/1968).
20. To, kto je zákonným zástupcom maloletého a v akom rozsahu môže za maloletého konať, upravuje Zákon o rodine (§ 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom z ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine možno vyvodiť, že z možnosti zastupovať maloletého sú vylúčení obaja rodičia, bez ohľadu na to, či môže dôjsť k stretu len medzi záujmami maloletých detí navzájom, či medzi ich záujmami a záujmami oboch rodičov, prípadne len jedného z nich. Nie je preto možné, aby maloleté deti zastupoval v konaní
v prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k stretu medzi záujmami maloletého a záujmami len jedného z rodičov, druhý z rodičov (porov. R 4/1982).
21. Keďže v danom prípade išlo o podanie žaloby, ktoré nie je bežnou vecou, pričom neexistovala zhoda oboch zákonných zástupcov, mal o tom, či maloletá žalobkyňa má, alebo nemá podať predmetnú žalobu, rozhodnúť súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 35 Zákona o rodine (to neznamená, že by maloletej žalobkyni bolo upreté právo podať žalobu proti jednému z rodičov, ako to naznačovala vo vyjadrení k odvolaniu, avšak nemôže ju v jej mene podať druhý z rodičov, ale súd musí v rámci starostlivosti o maloletých posúdiť, či je podanie žaloby v záujme maloletej žalobkyne). Ak sa tak nestalo, teda ak v mene žalobkyne podala žalobu len jej matka (pričom je irelevantné, že tak urobila prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého sama v mene maloletej žalobkyne splnomocnila) bez súhlasu otca a bez rozhodnutia súdu podľa § 35 Zákona o rodine, súd prvej inštancie mal považovať takto podanú žalobu za podanú nesprávne zastúpenou žalobkyňou. Nedostatok zastúpenia je nedostatkom podmienky konania podľa § 103 O.s.p. (nedostatkom procesnej podmienky podľa § 161 ods. 1 CSP). Tento nedostatok bolo možné odstrániť postupom podľa § 104 ods. 2 O.s.p. výzvou matke, ktorá podala žalobu za maloletú žalobkyňu, aby predložila rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine (súd prvej inštancie v tomto konaní sám nemohol iniciovať konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 35 Zákona o rodine, keďže podľa uvedeného ustanovenia v podstatných veciach, na ktorých sa rodičia nezhodnú, rozhoduje súd len na návrh niektorého z rodičov). Zo spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie takúto výzvu matke žalobkyne nezaslal a vo veci konal a rozhodol bez toho, aby bola maloletá žalobkyňa pri podaní žaloby riadne zastúpená v súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine. Bol tak daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) a súčasne dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP).
22. Ak žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k doplneniu odvolania žalovaným 1) namietala, že toto doplnenie odvolania (v ktorom žalovaný 1) poukazoval na to, že nejde o bežnú záležitosť, a že konanie trpí nedostatkom podmienok, za ktorých môže súd konať), bolo podané po lehote na odvolanie, a teda nemožno naň prihliadať, odvolací súd uvádza, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliada odvolací súd ex offo aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). V tomto prípade však žalovaný 1/ už v „prvom“ odvolaní (podanom v lehote na odvolanie) poukazoval na nedostatok zastúpenia žalobkyne, keď uviedol, že v tomto konaní dochádza k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, že konanie zákonnej zástupkyne maloletej žalobkyne nie je konaním v záujme maloletej, a že súd mal ustanoviť maloletej žalobkyni kolízneho opatrovníka.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyzve matku maloletej žalobkyne, ktorá podala žalobu v mene maloletej žalobkyne, aby doložila rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine, prípadne jej určí lehotu na podanie návrhu podľa § 35 Zákona o rodine. Podľa výsledku konania v agende starostlivosti súdu o maloletých bude súd prvej inštancie buď pokračovať v konaní, alebo konanie pre neodstránenie nedostatku procesnej podmienky zastaví (§ 161 ods. 3 CSP).
24. O trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne v ďalšom konaní súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).