Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Scud-6-2015.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Subarea
11Scud/6/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobcu Z. I., bytom M. XX/ XX, XX-XXX W., B. republika, právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom Masarykova 2, Prešov proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti Z. W., bytom B.. T. L. 20, XXX XX B., B. republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2623-101/2013-SK zo dňa 18. apríla 2013 takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.11.2015, ktorá bola súdu doručená 26.11.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej, resp. jej organizačnej zložke Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník povinnosť doručiť žalobcovi jej rozhodnutie č. 2623-101/2013-SK zo dňa 18.04.2013 v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalej, aby odložil vykonateľnosť tohto uznesenia, žiadal priznať náhradu trov konania a alternatívne žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník citované vyššie v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako organizačná zložka žalovanej rozhodnutím č. 2623-101/2013-SK zo dňa 18.04.2013 rozhodla o tom, že žalobcovi ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti dňom 01.09.2013. Žalobca konštatoval, že proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 27.07.2015, v ktorom namietal neúčinné doručenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu.
3. Poukázal na to, že žalovaná vyjadrením zo dňa 16.09.2015 č. 49752-4/2015-BA žalobcovi oznámila, že v rozhodnutí o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom správneho konania neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk v dôsledku čoho bolo doručenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ujovi žalobcu F. I. účelným doručením, čo v konečnom dôsledku viedlo k nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca namietal, že žalovaný správny orgán a jeho organizačná zložka svojim rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho subjektívnych právach, a preto žiada aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu konajúcich správnych orgánov. Citoval ustanovenie § 212 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podľa ktorého rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanoví inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia po
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo zastavení výplaty dávky b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále d) o prerušení konania e) o zastavení konania
4. Žalobca uviedol, že z prvej časti žaloby a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je rozhodnutím o poistnom, ktoré sa podľa § 212 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení doručuje účastníkom konania do vlastných rúk. Z doručenky, ktorá sa nachádza v administratívnom spise žalovanej vyplýva, že predmetné rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neprevzal žalobca, ale ujo žalobcu F. I., v dôsledku čoho postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu § 212 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, keďže rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a postupom nebolo účastníkovi konania účinné a zákonným spôsobom doručené do vlastných rúk.
5. V ďalšej časti žaloby žalobca cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 3Sžo/13/2011 zo dňa 20.09.2011. „S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný, ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť od rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.“ V ďalšej časti cituje uznesenie Ústavného súdu Českej republiky spisovej značky II.ÚS/469/2000 zo dňa 24.10.2000. „I když v této oblasti, ať již pouze tvrzených či skutečných procesních nedostatků správních rozhodnutí, existují v judikatuře rozdílné názory na způsob řešení problému, v zásadě je podle názoru Ústavního soudu nutné vychádzet vždy z právních předpokladů přezkumu správních rozhodnutí, uvedených v hlavě druhé, části páté o.s.ř., v tzv. "správním soudnictví". Podle ust. § 247 odst. 2 o.s.ř. je sice jedním z předpokladů přezkumu správního rozhodnutí právě jeho právní moc, nicméně je jednou z procesních povinností přezkumného soudu zkontrolovat existenci zákonných předpokladů přezkumu, mezi něž patří i odstranění vad doručení správniho rozhodnutí, které má za následek, že takové správní rozhodnutí nenabylo formálni právní moci. Za této situace je pak věcí soudu rozhodnout, zda je na místě postup ve smyslu ust § 250b odst. 2 o.s.ř., či zda se jedná o speciální případ procesní vady ve smyslu ust. § 250o odst. 3 o.s.ř..“ Žalobca dôvodil, že podľa §250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd preverí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolnosti odloží jeho vykonateľnosť, že týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku správny orgán, o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Ďalej dôvodil ustanovením § 250b ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak správny orgán nedodržuje súdom určenú lehotu na doručenie správneho rozhodnutia, alebo ak vec nepredloží súdu na konania ani po opakovanej výzve, súd môže rozhodnúť o uložení pokuty správnemu orgánu až do 1 640,- EUR a to aj opakovane. Toto rozhodnutie o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Uviedol, že podľa § 250c ods. 1 O.s.p. žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitne zákon neustanovuje niečo iné, že na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti upovedomí o tom účastníka, že na základe skutočností uvedených v žalobe žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému resp. prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť žalobcovi účinne a zákonným spôsobom doručiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník zo dňa 18.04.2013 č. 2623-101/2013-SK, a ak správny orgán neuposlúchne výzvy súdu žalobca navrhol aby súd mu uložil pokutu až do výšky 1 640,- EUR.
6. Sociálna poisťovňa ústredia v Bratislave sa k veci vyjadrila v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.03.2016 a navrhla konanie zastaviť, pretože žaloba bola podaná oneskorene a smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu, mamietajúc, že vo veci odvolania voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2623-101/2013-SK zo dňa 18.04.2013 už bolo právoplatne rozhodnuté. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodnutím č. 2623-101/2013-SK zo dňa 18.04.2013 rozhodla, že pánovi Z.i I. ako zamestnancovi zamestnávateľa Z. W. - M. studio, R. 46 497 196 ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti dňom 01.09.2012, že proti predmetnému rozhodnutiu nepodal v zákonom stanovenej lehote žalobca Z. I., zamestnávateľ Z. W. - M. studio, odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote. Dňa 06.09.2013 bolo Sociálnej poisťovni doručené oznámenie, ktorým Poľská inštitúcia základ ubezpieczen spolecznych oddzial v Rzeszowie určila, že sa na žalobcu od 01.08.2012 do 30.11.2012 vzťahuje Poľská legislatíva, že Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vypustila text zruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenia v nezamestnanosti dňa 01.08.2012 a vložila text nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.08.2012 podľa Slovenskej legislatívy a v ostanom napadnuté rozhodnutie potvrdila, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia č. 30347-2/2013-BA zo dňa 01.07.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2013. Dňa 31.07.2015 t.j. po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania bolo Sociálnej poisťovni doručené odvolanie žalobcu Z. I., na ktoré reagovala vyjadrením zo dňa 16.09.2015, že v tomto liste len konštatovala skutočnosť, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2623-101/2013-SK zo dňa 18.04.2013 po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súčasne žalobcovi oznámila, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané v rámci odvolacieho konania na základe odvolania zamestnávateľa žalobcu, pričom odvolacie konanie bolo právoplatne ukončené dňa 17.07.2013 rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredia č. 30347-2/2013-BA zo dňa 01.07.2013. Zamestnávateľ Z. W. - M. studio žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni ústredia nepodala.
7. Sociálna poisťovňa ústredie poukázala na to, že podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa rozhodnutie o účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. V deň doručenia rozhodnutia a deň jeho oznámenia. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále. Z uvedeného Sociálna poisťovňa ústredie vyvodila, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk a v súlade s uvedeným ustanovením zákona o sociálnom poistení podľa názoru žalovanej rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Svidník zo dňa 18.04.2013 a č. 2623-101/2013-SK bolo žalobcovi doručené 02.05.2013. Žalobca mal možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočky Svidník do 18.05.2013 túto možnosť využil až 31.07.2015, t.j. po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Sociálna poisťovňa ústredie ďalej poukázala na to, že hoci Zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovne rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa aj napriek tomu pokúsila rozhodnutie doručiť adresátovi do vlastných rúk a to doručenkou pre medzinárodný styk, ako to bolo aj v prípade napadnutého rozhodnutia, avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený a tak iný spôsob doručovania ako bol zvolený Sociálnou poisťovňou ani nebol možný. Doručovanie do zahraničia sa realizuje spravidla prostredníctvom pošty, a to buď formou obyčajného doručovania alebo doručovania do vlastných rúk v súlade s poštovými podmienkami pošty (JUDr. Radomír Jakab, justičná rely 2006 jr.-2/2006 dátum publikácie 12.08.2008). Žalovaná poukázala na ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Žaloba zo dňa 23.11.2015 podaná žalobcom bola doručená na Krajský súd v Prešove po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby. Žalovaná dôvodila, že žalobca v správnom konaní nenapadol rozhodnutia prvostupňového orgánu odvolaním v zákonom stanovenej lehote a vzhľadom na subsidiárny charakter správneho súdnictva vo vzťahu k správnemu konaniu čo je premietnuté do procesnej podmienky uvedenej v § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, preto nie je žalobca podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože opravný prostriedok využil až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.
8. Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správnym súdnym poriadkom (ďalej len S.s.p.) ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016.
9. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právom alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku a to § 491 ods. 1, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
12. Konanie v predmetnej veci začalo dňom doručenia žaloby súdu a to 26.11.2015 teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, avšak s odkazom na citované ustanovenie § 491 ods. 1, 2 SSP má sa dokončiť podľa Správneho súdneho poriadku.
13. V tejto veci ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, keďže podľa § 199 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V preskúmavanej veci podľa petitu žaloby je navrhované, aby súd uložil povinnosť žalovanej teda Sociálnej poisťovne ústrediu, resp. jej organizačnej zložke Sociálnej poisťovni, pobočke Svidník doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 2623-101/2013-SK zo dňa 18.04.2013 alebo zrušiť predmetné rozhodnutie.
14. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že tak, ako uvádza žalobca, Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodnutím zo dňa 18.04.2013 č. 2623-101/2013-SK rozhodla tak, že Z. I. ako zamestnancovi zamestnávateľa Z. W. - M. studio IČO 46 497 196 ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.09.2012. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Svidník bolo doručované dňa 02.05.2013 s podpisom F. I. a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 01.07.2013 č. 3034-2/2013-BA, ktorým sociálna poisťovňa ústredie rozhodovala o odvolaní podanom zamestnávateľom Z. W. - M. studio bolo doručené dňa 17.07.2013 s podpisom W. I., matka. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním zo dňa 27.07.2015, ktoré bolo Sociálnej poisťovni pobočka Svidník doručené dňa 31.07.2015, podal odvolanie s tým, že vo veci zániku resp. nevzniknutia Sociálneho poistenia jeho ako zamestnanca podľa slovenskej legislatívy podáva proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 18.04.2013 odvolanie a navrhoval, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol, že mu ako zamestnancovi za rozhodné obdobie poistenie vzniklo resp. nezaniklo. Odvolanie odôvodnil tým, že je podané včas, lebo mu rozhodnutie pobočky nebolo doručené v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do vlastných rúk, teda nedošlo k jeho účinnému doručeniu a z tohto dôvodu mu ani nemohla ako účastníkovi správneho konania začať plynúť lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pobočky sociálnej poisťovne.
15. Na odvolanie Sociálna poisťovňa ústredie reagovala listom zo dňa 16.09.2015 č. 49752-4/2015-BA, ktorý list bol doručený dňa 02.09.2015 na adresu žalobcu s prevzatím W. I., brat. Z obsahu žaloby je zrejmé, že o obsahu tohto listu žalobca mal vedomosť.
16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 179 ods. 1 S.s.p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako 3 roky, a ak sú tieto podmienky splnené uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému
účastníkovi vydané rozhodnutia alebo opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Podľa § 179 ods. 3 Správneho súdneho poriadku doručením uznesenia správneho súdu podľa ods. 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia po právoplatnosti uznesenia podľa ods. 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. Podľa § 179 ods. 5 S.s.p. opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa ods. 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa ods. 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka vo veci ďalej koná.
18. Tretia hlava Správneho súdneho poriadku nemá osobitné ustanovenia o opomenutom účastníkovi konania. Podľa § 61 písm. a) Správneho súdneho poriadku žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy, správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka.
19. Správny súd považuje žalobu za zmätočnú, pretože podľa žalobcu je žalovanou Sociálna poisťovňa ústredie, avšak žiada preskúmať postup a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník.
20. V konaní, v ktorom je účastník konania zastúpený advokátom, súd nemá poučovaniu povinnosť, čo vyplýva z ustanovenia § 160 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku), podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a/ stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
21. Posúdenie, či žalobca bol oprávneným účastníkom administratívneho konania na základe žalobných námietok neprichádza do úvahy vzhľadom na právny názor správneho súdu.
22. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v tomto konaní správny súd nie je oprávnený skúmať, či žalobkyňa bola alebo nebola opomenutou účastníčkou správneho konania. Spornou otázkou medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou ústredím ako žalovanou je právne posúdenie správnosti alebo nesprávnosti doručenia prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník a to (či ide iba o oznámenie rozhodnutia alebo rozhodnutie malo byť žalobcovi doručené do vlastných rúk). Z obsahu vyjadrenia Sociálnej poisťovne ústredia k oneskorene podanému odvolaniu zo dňa 16.09.2015 bola žalovanou riešená práve právna otázka namietaná žalobcom.
23. Pre posúdenie otázky preskúmateľnosti rozhodnutia alebo inej listiny bez ohľadu na to, či boli vydané vo formalizovanom procese alebo mimo formalizovaného procesu v predmetnej veci podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je primárne posúdenie či
sa rozhodovalo o subjektívnom práve žalobcu. Podľa názoru súdu takouto listinou je vyššie citované vyjadrenie žalovanej Sociálnej poisťovne ústredia v Bratislave zo dňa 16.09.2015 č. 49752-4/2015-BA, ktoré mal žalobca napadnúť žalobou v zákonom stanovenej lehote.
24. Ak sociálna poisťovňa ústredie na odvolanie žalobkyne reagovala listom a nie vydaním rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa názoru súdu postupovala správne, pretože na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis o správnom konaní (§ 172 ods. 1) a Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia upravujúce postup sociálnej poisťovne ústredia, ak je odvolanie podané podľa jej názoru oneskorene.
25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona.
26. Podľa § 99 písm. b) správneho súdneho poriadku správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 27. Vzhľadom na uvedené zistenie a zákonnú úpravu, správny súd nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.