Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-59-2014.pdf
PDF · 105.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/59/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. januára 2017, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Bc. Marty Péterovej a Marty Alžbetkinovej, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
K. F. A. K. Á. Z. T. , nar. XX. XX. XXXX Y. J., trvalo bytom Y. V., prechodne bytom bez prihlásenia J. - R. R., L. X,
j e v i n n ý , že
dňa 7. 8. 2013 v čase okolo 21.30 hod. v J. - R. R., L. X, v izbe rodinného domu, vykonal súlož s J.. J.. E.., X.. XX. X. XXXX, trvalo bytom J., Z.. R. XX, okres J., potom, čo predtým požil alkohol a odviezol ju na uvedené miesto, z ktorého ho J. .J.. E.. požadovala odviezť, prípadne požičať peniaze na zaplatenie taxíka na odvezenie z uvedeného miesta, lebo sa bála sama ísť domov, v čom jej obžalovaný F. nevyhovel, vlákal ju do domu, že u neho prespí, v izbe domu si sadla na posteľ a pozerala film na počítači, keď ku nej pristúpil obžalovaný F. a začal ju bozkávať na krku, čo sa jej nepáčilo, začala uhýbať a vravela mu, aby prestal, následne ju chytil a potiahol ju viac do stredu postele a začal ju vyzliekať, kde jej stiahol nasilu rifle na gumičke, pričom jej dal dole s rifľami aj dámske nohavičky, poškodená J.. J.. E.. sa zo strachu prikryla perinou, aby sa k nej nedostal, čo sa mu aj tak podarilo, ľahol si na ňu a keď bol na nej, hovorila mu, aby prestal, tlačila ho oboma rukami od seba preč, tlačila mu najmä hlavu, na čo jej obžalovaný F. hovoril, aby sa nehanbila, že nech ho nechá robiť svoju prácu a pretože sa nevládala ďalej brániť, tak sa podvolila, obžalovaný F. jej roztiahol nohy a vnikol svojim pohlavným údom do jej pošvy a vykonal na nej súlož a keď skončil, výron semena mal na jej brucho, ľahol si vedľa nej a hneď zaspal, pričom k zraneniu J.. J.. E.. nedošlo,
t e d a
násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á h a l
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a / Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň mu u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú J. J. E., X.. XX. XX. XXXX, L. J., Z.. R. XX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby zo dňa 13. 05. 2014 súd vykonal dokazovanie, ktoré bolo doplnené podľa rozhodnutia odvolacieho súdu a po vyhodnotení dôkazov a súvislosti medzi nimi zistil skutkový stav uvedený vo výroku.
Obžalovaný tvrdil, že práve poškodená bola iniciátorom ich stretnutia dňa 07. 08. 2013, keď predtým s nim komunikovala cez facebook aj osobne a viackrát ho pozývala na stretnutia, navzájom sa poznali z pizzerie, kde on rozvážal pizzu a ona tam chodila ku kamarátkam, no určitý čas tam aj brigadovala, poznal jej vek, vedel o priateľskom vzťahu poškodenej s jeho priateľkou Z. K., s ktorou v uvedenom čase mal bližší vzťah. V čase, keď táto jeho priateľka bola na dovolenke v cudzine, tak zorganizoval stretnutie po predchádzajúcich návrhoch poškodenej, odviezol ju autom na poľnú cestu v blízkosti miestnej časti Popradu, zv. Spišská Sobota, kde v tejto časti mal prenajatú izbu v jednom rodinnom dome. Na poľnej ceste začal konzumovať víno, ktoré doniesol, z fľaše odpila aj poškodená a spolu sa premiestnili k domu na terasu, kde popíjali víno a on sa pri rozhovore vypytoval na jej intímnosti, pretože mal informácie, že chodí s G. J. a že spolu spia. Počas rozhovoru poškodená telefonovala s matkou a tejto tvrdila, že chce zostať u kamarátky, k čomu jej matka dala súhlas. Matka nevedela, že poškodená je v jeho spoločnosti. Následne sa premiestnili do izby, kde ju začal bozkávať, ona mu opätovala, vyzliekol sa do spodnej bielizne, vyzliekol aj poškodenú, obaja si ľahli na posteľ a keďže poškodená bola pasívna, tak ju začal lízať v rozkroku, otočil ju nabok a vykonal pohlavný styk. Následne, keď poškodená už začala byť aktívnou, tak on sa otočil na chrbát, poškodená bola na ňom a pokračovali v pohlavnom styku, no keď cítil vyvrcholenie, tak poškodenú otočil na chrbát a ejakulát dal na jej brucho, doniesol servítku, poškodenú poutieral a naďalej ležali spolu až kým on nezaspal. Potvrdil, že iniciátorom obsahu rozhovoru o intímnostiach a činnosti poškodenej bol určite on a taktiež potvrdil aj telefonický rozhovor s G. J. v tento večer, keďže poškodená bola s nim v blízkom vzťahu. Pri intímnom styku poškodená mu nehovorila nič, asi sa hanbila a zdala sa mu byť neskúsená. Nasledujúce ráno odviezol poškodenú pred bytovku, kde býva, žiadne prejavy zlosti ani radosti na nej nebolo vidieť a z jej ďalšej iniciatívy komunikovali cez facebook, kde poškodená vyjadrila ľútosť nad týmto konaním z dôvodu, že Z. K. je jej najlepšia kamarátka a vtedy on požiadal poškodenú o prepáčenie, ak jej ublížil, ale vraj jemu sa to páčilo.
Výpoveďou poškodenej sú preukázané okolnosti zoznámenia sa s obžalovaným v pizzerii, kde chodila ku kamarátkam, tam aj brigadovala, vedela, že obžalovaný má blízky vzťah s Z. K.u a vtedy F. F. aj upozornila, že obžalovaný strieda partnerky, „je za babami“. Počas následnej telefonickej a facebookovej komunikácie z iniciatívy obžalovaného sa dohodli na stretnutí „pri cole“ a obžalovaný ju potom slušne odviezol domov, mal záujem o udržiavanie ich vzťahu, no ona o tom Z. K. neinformovala. Ďalšie pozvanie na stretnutie s obžalovaným prijala a vtedy ju odviezol do miestnej časti zv. Spišská Sobota a už na poľnej ceste otvoril fľašu vína, ktoré obaja pili, následne sa premiestnili autom k domu, kde on zaparkoval a na hojdačke pri dome počas rozhovoru sa vypytoval na jej skúseností z oblasti intímnosti. Vtedy pri rozhovore s matkou ona jej tvrdila, že je pri kamarátke a chce u nej prenocovať, s čím matka súhlasila, no po tomto rozhovore ona sa rozhodla ísť domov, žiadala obžalovaného, aby ju odviezol, ale poskytol peniaze na taxík, čo on odmietol s odôvodnením, že už vypil a peniaze nemá, no ponúkol jej
možnosť prenocovať u neho. Keďže sa nachádzali v priestore, ktorý ona nepoznala a on jej navrhol, aby sa premiestnili do izby, kde môže ona u neho prenocovať, tak v izbe si sadla na manželskú posteľ, obžalovaný sa vyzliekol do spodného prádla, ľahol si na posteľ, zozadu ju bozkával na krku, s čím vyjadrila slovný nesúhlas, no on si sadol za ňu, posunul ju do stredu postele, pri jej hmotnosti asi 40 kg a výške 153 cm, vtedy bola opretá na lakte, on si ju otočil oproti sebe, oboma rukami jej stiahol rifle v spáse na gumičku, spolu aj s nohavičkami. Ďalší nesúhlas s jeho konaním vyjadrila tým, že sa prikryla paplónom a nesúhlas aj slovne vyjadrila, no on pod paplónom si ľahol na ňu i keď ho oboma rukami odtláčala v oblasti hlavy a ramien a naďalej vyjadrovala svoj nesúhlas s jeho konaním. Po jeho slovnej výzve, aby ho nechala robiť svoju prácu, si spomenula na zlé skúseností z detstva, keď ich otec v domácnosti týral, zľakla sa, mala strach, či ešte príde domov a tak zostala ležať na chrbte, triasla sa a obžalovaný vykonal pohlavný styk, otočil ju nabok a keď sa ukojil, tak zaspal a ona zostala naďalej ležať zo strachu, následne oznámením, že ide na WC zisťovala, či už zaspal a tak prišla na WC, odkiaľ telefonovala G. J., s ktorým vtedy chodila a po neúspešnom spojení volala L. D. v záujme sa skontaktovať s G. a keď s nim následne telefonovala, tak plakala, vyjadrovala záujem s nim ráno rozprávať, prejavovala záujem o neho a o ich vzťah, nevedela určiť miesto, kde sa nachádza, strašne sa bála, no nežiadala o pomoc a vyjadrila sa, že do rána to nejako vydrží. Do ranných hodín sedela na druhej posteli a keď ráno trvala na okamžitom odvoze, tak obžalovaný ju odviezol pred ich bytovku. Pri stretnutí s G. J. sa triasla, plakala, podala mu iba časť informácií, no i z toho bo G. v šoku a ďalšie informácie mu poskytovala až v priebehu nasledujúcich dní. V tomto čase prežívala ťažké trápenie zo situácií, ktoré sa jej nazbierali a požila väčšie množstvo liekov, o čom informovala L. D. a táto jej privolala sanitku. Uviedla, že už od mája ťažko znášala odchod manžela svojej matky z ich domácnosti, pretože s nim mala veľmi dobrý vzťah a vyvrcholilo do situáciou, ktorú prežila s obžalovaným, keď napriek jej odporu vykonal na nej pohlavný styk.
Prvé informácie o ťažkej situácii už v nočnej dobe mala L. D. a G. J. a obaja potvrdili, že poškodená im neuviedla miesto, kde sa nachádza a ani žiadne detaily, ktoré u nej spôsobili plač a pre ktoré bola roztrasená. Ďalej uviedli, že nasledujúci deň pri stretnutí s poškodenou im táto poskytovala veľmi málo informácií zo zážitku z predchádzajúcej noci a v nasledujúcich dňoch vyjadrovala najmä pred L. smútok a trápenie spôsobené problémami rodinného aj osobného charakteru, čo chcela vyriešiť užitím väčšieho množstva liekov. Svedkovi G. J. postupne priznala, že ju niekto znásilnil, no nič konkrétne mu neuviedla a ďalšie informácie on získal od iných osôb.
Svedkyňa F. F. vedela o vzťahoch medzi obžalovaným a K., medzi poškodenou a J. a o komunikácii medzi obžalovaným a poškodenou, no k samotnému skutku mala rozporné informácie, pretože tieto jej poskytli úplne ináč obžalovaný, poškodený a J., ktorý mal taktiež neúplné a neucelené informácie.
Svedkovia V. L., K. E., Z. K. mali o skutku iba sprostredkované informácie z rôznych zdrojov a tieto subjektívne podania nemali v tomto konaní žiadnu dôkaznú hodnotu o samotnom skutku a boli iba povrchné.
Ani výpoveď svedka E. F., otca obžalovaného nebola presvedčivým dôkazom a o skutku svedok nič nevypovedal. Pokiaľ tvrdil, že sú mu známe sexuálne aktivity syna, ktoré mu syn poskytuje, tak je nepravdepodobné, aby mu vopred poskytol informácie o dohodnutých sexuálnych stretnutiach s osobami iba vo všeobecnosti a aby mu konkrétne uviedol osobu, s ktorou má dohodnuté stretnutie práve v tento deň, keď touto ženou mala byť práve poškodená. Takéto rozhovory medzi rodičmi a deťmi nie sú štandardné.
Dôkazmi, ktoré boli zhromaždené až po hospitalizácii poškodenej pre užitie väčšieho množstva liekov, boli zistené súvislosti medzi týmto konaním poškodenej a životnými situáciami, ktoré poškodená v poslednom období prežívala. Z dôkazov vyplýva, že poškodená ťažko znášala odchod partnera svojej matky z ich domácnosti, pretože mala s nim veľmi dobrý vzťah, tento pozitívne vplýval na poškodenú po jej predchádzajúcich zlých zážitkoch zo spolužitia s vlastným otcom, ktoré označovala za týranie.
Nielen výpoveďou D. E., matky poškodenej, ale aj správami psychologickej poradne a výpoveďou svedkyne psychologičky Mgr. R. F. bolo preukázané, že poškodená v doprovode matky začala psychologickú ambulanciu navštevovať od 25. 07. 2013, pretože ťažko prežívala odchod otčima z ich rodiny. Podľa psychologičky bola poškodená uzavretá, utiahnutá, tichá, veľmi ťažko nadväzovala verbálny aj neverbálny kontakt. Pri ďalších kontaktoch s psychológom sa poškodená javila rovnako, bola
uzavretá. Po opakovaných vyšetreniach poškodená dňa 02. 10. 2013 začala psychologičke vyhýbavo popisovať príčiny, ktoré spôsobili jej zlý stav a okrem odchodu otčima veľmi stručne popísala situáciu zo dňa 07. 08. 2013. Nesúvislé informácie poškodenej svedčia o tom, že situácia vo večerných hodinách 07. 08. 2013 v dolnej časti domu vo vzdialenejšej časti od Popradu, kde kamarát bol opitý, robil somariny, strhol ju ..., ona volala kamarátovi, plakala, tento chcel volať policajtov, s čím ona nesúhlasila, mala na ňu negatívny vplyv a bolo zvýšené riziko retraumatizácie. Tieto informácie boli poskytnuté matke a postupne získané ďalšie dielčie informácie priamo od poškodenej boli zhrnuté v podanom trestnom oznámení pre podozrenie zo znásilnenia.
Matka poškodenej zaregistrovala, že odchod jej manžela zo spoločnej domácnosti mal nepriaznivý vplyv na dcéru, pretože bola citovo na neho naviazaná a po jeho odchode dcéra chodila smutná. Počas hospitalizácie od 23. 08. 2013 z dôvodu preddavkovania sa liekmi, svedkyňa sa dozvedela od iných ľudí, že jej dcéra mala byť znásilnená. Tieto získala aj od príbuzných mládeže, keďže sa na sídlisku kontaktovali s jej dcérou. S dcérou o znásilnení rozprávala až po ukončení jej hospitalizácie, teda po 27. 08. 2013. Tieto informácie si dala do súvislosti so správaním sa dcéry po rannom návrate domov od kamarátky, u ktorej mala prenocovať pred pár dňami, keď dcéra ráno plakala, bola smutná, spomínala otčima a išla si ľahnúť. Psychologickú poradňu navštevovala v súvislosti s negatívnym vplyvom odchodu otčima, no od psychologičky sa dozvedela, že dcéra prežila aj inú ťažkú situáciu, o ktorej začala až následne hovoriť. Trestné oznámenie podala táto svedkyňa až po získaní súboru informácií, ktoré navzájom súviseli. Dozvedela sa aj o nočnom telefonovaní dcéry s J., ktorému sa najviac zdôverovala, no vtedy nechcela ani jemu prezradiť podrobnosti a trvala na tom, aby sa od neho matka nedozvedela o prežitej situácii, pretože ju nechcela stresovať. Svedkyňa získala aj ďalšie informácie o obžalovanom, ktorý sa snažil pôsobiť na jej dcéru cez telefón aj facebook a ich obsahom bolo pôsobenie na dcéru, aby o nočnom zážitku sa nebavila, pretože on bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Už v prípravnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie psychologičkou PhDr. Ľ. J. a táto znalkyňa vypovedala aj na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní bola znalkyňa prítomná pri výsluchu poškodenej, vykonala s ňou osobný pohovor, psychologické vyšetrenie aj za pomoci objektívnych testových metód a nezistila u poškodenej poruchy vnímania v zmysle halucinácií. Poškodená sa vedela orientovať v realite, v čase vyšetrenia bola osobnosť ešte nezrelá s výrazným afektívnym nábojom, kde sa agresivita vyvažovala úzkosťou a jej vnútorné napätie bolo veľmi vysoké. V posudzovaní reality bola nekompromisná, boli preukázané sklony k jednoznačným riešeniam, bola ľahko ovplyvniteľná, dala sa ľahko zlákať a veľmi ľahko sa dostala do podriadenej pozície, v ktorej sa často nechala aj napádať, nedokázala sa účinne brániť, jej vzťahy boli skôr povrchné, veľmi rýchlo a naivne sa viazala na ľudí a až neadekvátne im dôverovala. V afektívne napätých situáciách bolo možné očakávať neadekvátne správanie a bola preukázaná aj tendencia ukazovať sa v lepšom svetle a podávať o sebe skreslený obraz. U poškodenej bola zistená vystupňovaná neistota a potreba bezpečia, znaky sexuálnej traumatizácie, odbrzdenosť na verbálnej úrovni, čo môže skresliť jej vyjadrenia ohľadom skutku, no tendencie k vymýšľaniu udalosti a ani patologické sklony ku klamstvu u nej neboli zistené. O skutku veľmi ťažko rozprávala bolo vidieť pri rozprávaní napätie a nepokoj, čo svedčí o prekonanej traumatickej skúseností v jej živote a je ťažko zistiť, či došlo u nej aj k nejakej inej skúseností ohľadom sexuality.
Pretrvávajúce psychosomatické ťažkosti sa prejavovali zvracaním, nevoľnosťou, slabosťou, chudnutím, bolesťami hlavy a brucha a mali inú organickú príčinu, čo bolo dôvodom psychiatrického vyšetrenia poškodenej a podľa ošetrujúcej lekárky MUDr. G.F. H. javila známky utiahnutej málovravnej osoby, pri vyšetrení ju suplovala matka, ktorá ju doprevádzala a boli uvádzané aj postraumatické stresové poruchy po prekonanom traumatickom zážitku, ktorý mala poškodená pred dlhším časom. Poškodená rozprávala o tomto zážitku aj za prítomnosti matky. O pocitoch hanby, poníženia z dôvodu, že sa o tomto zážitku rozprávalo aj medzi jej priateľmi, čo ona vnímala tak, že ju priatelia odizolovali, smejú sa jej a toto spôsobilo pocit utiahnutia. Podľa ošetrujúcej lekárky tieto psychosomatické ťažkosti mohli súvisieť s traumatickým zážitkom, ale aj s nahromadením iných skutočností, ktoré u poškodenej viedli k psychickému zaťaženiu.
Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že k pohlavnému styku medzi poškodenou a obžalovaným došlo, no túto situáciu každý z účastníkov popisoval ináč. Pri zohľadnení situácie, v akej sa nachádzala poškodená ako aj jej fyzickej vyspelosti, je potrebné konštatovať, že spôsoby, ktorými sa poškodená bránila konaniu obžalovaného, boli primerané situácii, v akej sa nachádzala a jej fyzickej vyspelosti a teda, že jej prejavy nesúhlasu s konaním obžalovaného boli vážne a možnosti bránenia sa poškodenej
boli vyčerpané, pred konaním obžalovaného už nemala možnosť sa brániť inými prostriedkami a keď zistila, že nachádza sa v beznádejnej situácii, tak prestala klásť odpor, tieto skutočnosti boli obžalovanému známe a on využil túto situáciu na dosiahnutie svojho úmyslu dosiahnuť pohlavný styk napriek vyjadrenému nesúhlasu poškodenou.
Súčasťou dôkazov bola aj časť vzájomnej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou cez sociálnu sieť, ktorú obžalovaný namietal ako neúplnú a navrhoval zabezpečenie úplnej komunikácie. Súd uložil obžalovanému povinnosť predložiť tento dôkaz, no následne sám nedokázal ho predložiť s odôvodnením, že došlo už k vymazaniu komunikácie a nie je možné ju obnoviť. Z toho dôvodu upustil od návrhu na vykonanie tohto dôkazu.
Súd zabezpečil znalecký posudok z odboru psychológie vo vzťahu k obžalovanému a to až po zrušení veci v odvolacom konaní a z jeho obsahu vyplýva, že vyšetrenia nepreukázali fabulačné alebo konfabulačné tendencie a teda nebola potvrdená snaha patologicky skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Rozumové schopnosti sú na priemernej úrovni, neboli zistené poruchy pamäti a teda schopnosť uchovávať a následne reprodukovať je na dobrej priemernej úrovni. Nepotvrdila sa patologická tendencia ku klamstvu. U obžalovaného nebol preukázaný syndróm závislosti na základe výpovedí, pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov, no znalec poukázal na preukázané množstvo požitia alkoholu obžalovaným, ktoré môže výrazne vplývať na vnímanie, uchovanie a reprodukovanie udalosti pri jeho miere intelektu a pamäti, ktoré súvisia so skutkom. V tomto zmysle môže obžalovaný nepresne pamätať a vyhodnotiť skutok, keďže množstvo požitého alkoholu cca 1 až 1,5 litra vína mohlo skresliť pamäťovú stopu celej situácie daného skutku. Osobnosť obžalovaného je menej zrelá, neuroticky štrukturovaná, bez výraznej psychopatológie. V sociálnych kontaktoch je extrovertne orientovaná. Melancholický typ so sklonom k úzkosti a tenzie pri vyššom strese, úzkostné rysy v osobnosti bez výraznejších agresívnych tendencií. Týmto vyšetrením nebola zistená sexuálna agresivita obžalovaného, no pri užití väčšieho množstva alkoholu aj pri neurotickej štruktúre osobnosti môže dochádzať k čiastočnej strate zábran a odbrzdenejšiemu správaniu.
Dôkazmi, ktoré boli vykonané aj po doplnení dokazovania bolo preukázané, že dohodnuté stretnutie medzi účastníkmi popisovali obaja zhodne. Rozdielne vypovedali o situácii, keď vošli do izby, kde došlo k intímnemu styku a okolnosti ako k tomu došlo. Kým poškodená vždy zhodne a podrobne túto situáciu popisovala ako konanie, s ktorým ona nesúhlasila a rôznymi spôsobmi to dávala najavo a ani od prvého momentu ich stretnutia nedala žiaden impulz svedčiaci o záujme poškodenej na sexuálne zblíženie, tak obžalovaný priznal, že toto stretnutie zorganizoval on a bolo to v čase, keď jeho priateľka bola v cudzine. Posedenie s poškodenou pripravil tak, aby mal dôvod odmietnuť ukončenie tohto stretnutia v uvedený večer ich rozchodom a to odvozom poškodenej domov a preto požil alkohol, nielen k znemožneniu odvozu poškodenej, ale aj pri rozhovore s poškodenou cielene venoval pozornosť intímnemu životu poškodenej, tejto naznačoval pri telefonickom rozhovore s matkou svoje prosby, aby matku presvedčila, že nepríde v noci domov, poskytol alkohol aj poškodenej, keďže poznal jeho účinky na uvoľnenie konania a vytvoril podmienky nielen na prenocovanie, ale aj na zrealizovanie svojho úmyslu mať sexuálny styk s ňou ako s ďalšou ženou bez akýchkoľvek citových viazaností. O nezáujme poškodenej o sexuálny styk svedčí aj jej nasledujúce telefonovanie D. aj J., jej správanie sa pri telefonovaní, vyjadrovanie ťažkej situácie, v ktorej sa ocitla, jej zlý psychický stav v nasledujúci deň, čo si všimla nielen matka, ale aj jej kamaráti. Pretrvávajúce psychické problémy poškodenej boli dôvodom ďalšieho sledovania psychológom, čo vyplýva z prepúšťacej správy zo dňa 27. 08. 2013, ale aj zo správy školy, ktorú poškodená v nasledujúcom období navštevovala. Podľa jej obsahu udalosť ju poznačila aj v psychickom prežívaní každodenného života v škole, niekedy reagovala impulzívne, nie vždy dobre znášala kritiku a neúspech a bola u nej preukázaná aj nesústredenosť. Na odporúčanie psychológa začala navštevovať psychiatra dňa 11. 02. 2015, keď predtým bola od 28. 01. 2015 do 03. 02. 2015 hospitalizovaná na detskom oddelení Nemocnice Poprad po zistení je stavu detskou lekárkou MUDr. Č., ktorá konštatovala zoslabnutie, únavu, točenie v hlave, nemožnosť zaspať, nechutenstvo a dehydratovanie. Podľa ďalšej lekárskej správy u poškodenej pretrvávali aj po dlhšom čase príznaky postraumatickej stresovej poruchy ako následok znásilnenia.
Podľa § 199 Trestného zákona, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť a spácha čin uvedený na chránenej osobe, dopustí sa zločinu znásilnenia. U tohto zločinu je objektom právo ženy slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom
živote. K spáchaniu tohto zločinu je potrebné násilie alebo hrozba bezprostredného násilia, ktorými by bol prekonaný odpor ženy s cieľom dosiahnuť súlož, pričom žena tento odpor kladie vážne a to verbálnym spôsobom, fyzickým alebo iným spôsobom z dôvodu nezáujmu o súlož a tento odpor je aj vážne mienený. U poškodenej bolo preukázané, že boli splnené podmienky kladenia odporu v rámci jej možnosti, jej konanie nebolo iba predstierané a konaním obžalovaného bolo prekonané vzhľadom na jeho fyzickú vyspelosť. O stave bezbrannosti tu nie je možné hovoriť, keďže poškodená bola schopná klásť odpor a tento v celom rozsahu aj kládla. Obžalovaný ako subjekt trestného činu je plne trestne zodpovedný a jeho konanie bolo konaním v priamom úmysle, pričom sledoval ním dosiahnutie súlože s poškodenou napriek jej odporu a k tomu aj došlo, čím je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Obžalovaný využil nielen nezrelosť poškodenej, ale aj slabšiu stránku jej osobnosti, na čo poukázala aj psychologička.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol raz súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, no od skončenia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uplynula už dlhšia doba než dva roky. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu okolnosti prípravy stretnutia obžalovaného a poškodenej, komunikáciu, ktorá predchádzala samotnému konaniu obžalovaného už na mieste skutku, vek obžalovaného, poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti neboli zistené a podľa názoru súdu je potrebné vzhľadom na trestnú sazdbu, ktorá je u žalovaného trestného činu daná považovať trest vzhľadom na osobu obžalovaného za neprimerane prísny v rámci stanovenej trestnej sadzby a preto súd má za to, že uloženie trestu vzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj osobu obžalovaného splní trest uvedený vo výroku, pričom výkon trestu je podmienečne odložený na maximálne určenú skúšobnú dobu a pri zabezpečení kontaktu obžalovaného s probačným a mediačným úradníkom v rámci probačného dohľadu a absolvovaní odborného výcviku alebo výchovného programu ako aj realizovaní psychoterapie u obžalovaného bude dosiahnutý účel trestu takto uloženým trestom.
Poškodenú súd odkázal s nárokom na civilný proces z dôvodu, že jej nárok nebol presne špecifikovaný a jeho preukázanie by prekročilo hranice adhézneho konania. násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.