Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/301/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, žalovaní: 1/ Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. cesta č. XXX/ X, H., 2/ J. RC., nar. X.X.XXXX, bytom G. cesta č. XXX/X, H., 3/ D. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom G. cesta č. XX/X, H., žalovaní v 1, 2 a 3 rade zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, a do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 2 a 3 rade: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, o zaplatenie 11.705,93 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ktoré v konaní do 30.6.2016 vystupovalo, ako vedľajší účastník na strane žalovaných v 2 a 3 rade p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania, vzniknutých do 30.6.2016 v rozsahu 100%.

Žalovaným v 1, 2 a 3 rade p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ktoré v konaní vystupuje, ako osobitný subjekt na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade n e p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Konanie proti žalovanému v 1 rade o zaplatenie sumy 67,62 eur z a s t a v u j e .

Konanie proti žalovanému v 2 a 3 rade o zaplatenie 4.038,13 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou zo dňa 19.6.2012 (došlo dňa 2.7.2012), podanou prostredníctvom zástupcu domáhal sa proti žalovaným v 1, 2 a 3 rade zaplatenia 11.705,93 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.5.2004 medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovanými v 1 a 2 rade bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0178162613, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť im úver vo výške 250.000,- Sk a ich záväzok, ako dlžníkov poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.300,- Sk, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola

dohodnutá na 20.6.2004 a konečná splatnosť úveru na 20.4.2014. Žalovaný v 3 rade prevzal ručiteľský záväzok. Dňa 4.11.2009, ako postupník so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako postupcom uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky proti žalovaným v 1 až 3 rade. Ku dňu postúpenia, pohľadávka predstavovala sumu 11.705,93 eur a pozostáva z: istiny 10.866,95 eur, riadneho úroku 0,- eur, úroku z omeškania 838,98 eur a z ostatného príslušenstva 0,- eur. Žalovaní v 1 a 2 rade riadne a včas neplnili svoj záväzok, preto pôvodný veriteľ od uzavretej zmluvy odstúpil.

3. Dňa 4.10.2012 (došlo dňa 10.10.2012) do konania vstúpilo občianske združenie: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajší účastník na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade.

4. Dňa 11.4.2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778 prostredníctvom svojho zástupcu oznámilo, že ohľadne žalovaného v 1 rade z konania vystupuje, a v tomto konaní ho už priamo nepodporuje.

5. Dňa 28.1.2015 žalobca prostredníctvom zástupcu navrhol, aby súd nepripustil vstup občianskeho združenia: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných (v 2 a 3 rade), z dôvodu nepreukázania ich súhlasu.

6. Žalovaná v 2 rade so vstupom uvedeného občianskeho združenia, ako vedľajšieho účastníka súhlasila dňa 12.7.2013 a žalovaný v 3 rade, prostredníctvom vtedajšieho procesného opatrovníka dňa 20.1.2014.

7. Dňa 3.3.2016 žalobca prostredníctvom zástupcu písomne oznámil, že na námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, netrvá.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok.

9. Podaním zo dňa 4.7.2016 občianske združenie: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778 prostredníctvom zástupcu navrhlo, aby s účinnosťou od 1.7.2016 s ním súd ďalej konal pod novým procesným označením: osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

10. Žalobca v podaní zo dňa 14.9.2016, prostredníctvom zástupcu poukázal na výklad Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k rekodifikácii civilných kódexov, zverejnenom na príslušnej webovej stránke: „subjekt, s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 1.7.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník vystupovať nemôže, a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť“.

11. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 301/2012-340 zo dňa 8.11.2016 pribral do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že subjekt (spotrebiteľské združenie), s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 1.7.2016 v konaní viac ako vedľajší účastník vystupovať nemôže, a toto jeho postavenie k 30.6.2016 zaniklo. Nedochádza tu k transformácii na intervenienta. Spotrebiteľské združenie v konaní môže vystupovať ako osobitný subjekt podľa § 95 Civilného sporového poriadku, ktoré ustanovenie ale podmieňuje postup súdu, ktorý ho do konania priberie len s výslovným súhlasom strany sporu - spotrebiteľa. Písomným podaním zo dňa 24.8.2016 (došlo dňa 7.9.2016) pritom žalovaní oznámili, že súhlasia s pribratím do konania ako osobitného subjektu, a to Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, na ich strane.

12. V podaní zo dňa 11.4.2013, zo dňa 3.4.2014, zo dňa 8.10.2014, zo dňa 23.2.2016 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 2 a 3 rade uviedol, že žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pre dlžníka, prípadne pre osobu pristupujúcu k záväzku pripravil veriteľ, pričom dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť

ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky pre väčšinu spotrebiteľov sú neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 16.2.2010, absolútne neplatné. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal o stave veci vedomosť, mal záujem na uznaní záväzku a na predĺžení premlčacej lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi pod zámienkou ponuky splátok išlo o dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z., lebo pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a jej uzatvorenie mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okolnosti, za ktorých žalobca so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu a s vysvetlením, že ide o dohodu o splátkach dlhu), je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z.. Poukázal na povinnosť súdu ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a za ktoré je potrebné považovať aj dohodu o uznaní a splácaní záväzku uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 1 rade. Podľa obsahu žaloby, pôvodný veriteľ od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.5.2004 odstúpil. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 počet dní omeškania už ku dňu 4.11.2009 bol spolu 1353 dní. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila (§ 48 Občianskeho zákonníka). Žalobca žalobu podal dňa 2.7.2012, pričom jeho nárok sa stal splatným zjavne v čase pred 2.7.2009, a preto ako celok je premlčaný. V súvislosti s ustanovením § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy uviedol, že bez ohľadu na to, či právny vzťah mal byť vylúčený spod aplikácie uvedeného zákona, finančné prostriedky žalovaným v 1 a 2 rade boli poskytnuté na základe spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vždy bude vzťahovať právna úprava Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013, podľa ktorého aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru (v prejednávanom prípade sa jednalo o právny vzťah zo stavebného úveru (a contrario ust. § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z.)), a ďalej na § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb., podľa ktorého na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by časť uplatneného nároku premlčaná nebola, žalobca je oprávnený uplatňovať si výlučne iba skutočne poskytnutú istinu spotrebiteľského úveru s príslušným úrokom z omeškania. Za týmto účelom je potrebné skúmať z čoho pozostávajú jednotlivé splátky úveru. Ďalej uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0178162613 a Všeobecné obchodné podmienky k nej obsahujú viaceré neplatné zmluvné podmienky, v dôsledku ich neprijateľnosti. Podal podnet (podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016), aby ich súd určil za neplatné (č. l. 194). V podaní zo dňa 8.10.2014 uviedol, že nad rámec doterajšej argumentácie v predmetnej veci, z hľadiska právneho posúdenia za zásadné považuje, že zákon č. 483/2001 Z. z. podľa jeho názoru vylučuje možnosť, aby ešte nesplatnú úverovú bankovú pohľadávku, t. j. „živý úver“ spravoval subjekt, ktorý nie je nositeľom bankového povolenia. Účelom a cieľom zákona o bankách je zabezpečiť, okrem iného, aj osobitný dohľad nad podnikaním v bankovom sektore. Žalobca, ktorý nie je nositeľom bankového povolenia a nepodlieha bankovému dohľadu, pohľadávku z bankového úveru, ktorý sa ešte splatným nestal, nemôže nadobudnúť, inak by dochádzalo k porušeniu zákona o bankách. Z dôvodovej správy k zákonu č. 483/2001 Z. z., konkrétne k § 92 vyplýva: „v odseku 7 (pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8) sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to osobe, ktorá nie je bankou“. Podľa jeho názoru, zákonodarca mal na mysli výlučne oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky, v omeškaní. Tento záver podľa jeho názoru, vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý úver“ po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežné uzatvárajú (v prejednávanom prípade poskytnutie úveru bolo dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť v zmysle zákona o bankách nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou,

sa neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež bol v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa v súlade so zákazom používania nekalých obchodných praktík, vyžadovaná. S poukazom na uvedené, namietal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, a to v rozsahu postúpenej nesplatenej pohľadávky veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009. Ďalej uviedol, že ak podľa bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“, tak ak uvedené dojednanie o postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu osobu bez súhlasu banky a na strane druhej banka si vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka voči banke, a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778 v postavení osobitného subjektu tiež namietalo aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu.

14. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade prostredníctvom zástupcu, v súvislosti s postúpením pohľadávky uviedli, že podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému zročnému dlhu (poukázali na to, že právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky úver nezosplatnil, a ani ho neukončil) a súčasne banka je povinná preukázať zaslanie a doručenie výzvy, a že dlžník je v omeškaní so zaplatením viac ako 90 dní. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu postupiteľná nebola, lebo pred postúpením pohľadávky na iný subjekt dlžníka (dlžníkov) na splnenie záväzku nevyzval, čo je podmienkou k platnému postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Žalobca tiež v konaní nepreukázal, že by dlžník (dlžníci) bol aj napriek obdržaniu písomnej výzvy zo strany banky, po jej prevzatí v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Poukázal na ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, obsah ktorej zmenou veriteľa, by sa zmenil.

15. V písomnom podaní zo dňa 8.1.2013 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že žalovaní v 1 a 2 rade peňažné prostriedky v celkovej výške 250.000,- Sk čerpali dňa 10.5.2004, ktorý údaj v platobnej histórii je označený ako „Bezhot. čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 2.329,38 eur. Úhrady sú v platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezhot. splátka úveru“.

16. V písomnom podaní zo dňa 6.3.2014 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že pôvodný veriteľ od Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613 neodstúpil, a ani nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

17. Podaním zo dňa 13.3.2014 (pred otvorením prvého pojednávania) žalobca prostredníctvom zástupcu oznámil, že od žalovaného v 2 a 3 rade si uplatňuje neuhradené a nepremlčané splátky ku dňu podania žaloby, t. j. 70 nepremlčaných splátok vo výške 7.667,80 eur. Navrhol, aby súd vydal rozsudok, podľa ktorého žalovanému v 1 rade bude uložená povinnosť zaplatiť mu 11.705,93 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 10.866,95 eur od 26.1.2011 do zaplatenia, a žalovaným v 2 a 3 rade povinnosť zaplatiť mu 7.667,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške a z dlžnej sumy, špecifikovanej v uvedenom podaní s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Uviedol, že vo zvyšnej časti berie žalobu späť.

18. Podaním zo dňa 19.3.2014 žalobca, prostredníctvom zástupcu predložil výpočet úroku z omeškania 838,98 eur uplatňovaného proti žalovanému v 1 rade, z ktorej sumy zobral žalobu sčasti späť o zaplatenie 67,62 eur.

19. Podaním zo dňa 8.10.2014 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že predmetná zmluva je absolútnym obchodom a na posudzovanie otázky premlčania je potrebné, bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy, použiť úpravu Obchodného zákonníka.

20. Podaním zo dňa 3.3.2016 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Pokiaľ ide o ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa jeho názoru, toto ustanovenie nie je možné spájať s jeho aktívnou legitimáciou, ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, za splnenia ktorých k porušeniu bankového tajomstva nedochádza. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LLM., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Poukázal ďalej na prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej žalovaní v 1, 2 a 3 rade ku dňu postúpenia pohľadávky boli v omeškaní po dobu 1353 dní, teda súčet všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Pôvodný veriteľ by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by žalovaným písomnú výzvu nezasielal. Ak by aj pripustil, že uvedené ustanovenie upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak z jeho znenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je v omeškaní.

21. Podaním zo dňa 12.12.2016 žalobca, prostredníctvom zástupcu poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. V tejto súvislosti poukázal na bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“. Uviedol, že nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pričom zákon predmetnú odchýlku nevylučuje (ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov pritom nevylučuje), zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, zmluvné strany si dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy.

22. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované.

23. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že procesné úkony súdu aj sporových strán vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

24. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

25. § 295 Civilného sporového poriadku predstavuje jedno z ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho práv.

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1, 2 a 3 rade, oboznámením Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613, dohody o ručení, Všeobecných obchodných podmienok, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE a jej prílohy č. 1, Dohody o splátkovom úvere, s oznámením o postúpení pohľadávok, s pokusom o zmier, s platobnou históriou, s vyjadrením Slovenskej sporiteľne, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, s výpisom z účtu, so žiadosťou o úver, písomných vyjadrení predložených stranami sporu, resp. vedľajšieho účastníka (do 30.6.2016) alebo osobitného subjektu.

27. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613 zo dňa 10.5.2004 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako veriteľ a žalovaní v 1 a 2 rade, ako dlžníci. Obsahom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovaným v 1 a 2 rade úver vo výške 250.000,- Sk, a záväzok žalovaných v 1 a 2 rade úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 3.300,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2004 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.4.2014. Účastníci zmluvy si dohodli úrokovú sadzbu 10,10% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 10,70%. Ako účel úveru je uvedené: rekonštrukcia rodinného domu.

28. Dňa 10.5.2004 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným v 3 rade bola uzavretá Dohoda o ručení, v ktorej sa ako ručiteľ zaviazal, že uhradí pohľadávku veriteľovi.

29. Z prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaní v 1 a 2 rade úver vyčerpali dňa 10.5.2004 v celkovej výške 250.000,- Sk, ktoré čerpanie peňažných prostriedkov v platobnej histórii je označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru uhradili sumu 2.329,38 eur celkovo (úhrady v platobnej histórii sú označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezhot. splátka úveru“). Sumu 2.329,38 eur pôvodný veriteľ započítal na istinu 2.160,05 eur a na úroky z omeškania 3,36 eur (č. l. 147). Podľa špecifikácie predloženej žalobcom (č. l. 61) istina predstavuje súčet položiek „Bezhot. čerpanie úveru“ + „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“ + „Zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus „Bezhot. splátka úveru obyv.“ mínus „Bezhot. splátka úveru“.

30. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako postupca a spoločnosť žalobcu, ako postupník. Podľa čl. 1 Zmluvy, jej predmetom je pohľadávka špecifikovaná v prílohe č. 1. V prílohe č. 1 je uvedený zostatok pohľadávky 8.298,48 eur, istina celkom: 11.705,93 eur, istina do splatnosti: 10.866,95 eur, istina po splatnosti: 10.866,95 eur, úroky celkom: 838,98 eur, počet dní omeškania 1353, výška omeškanej splátky: 4.817,25 eur.

31. V podaní označenom ako oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 20.11.2009, postupca žalovaným v 1, 2 a 3 rade oznámil, že pohľadávku 11.705,93 eur s príslušenstvom Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 postúpil žalobcovi.

32. V podaní zo dňa 12.6.2012, označenom ako Pokus o zmier žalobca prostredníctvom zástupcu žalovaným v 1, 2 a 3 rade oznámil, že pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a dlžná suma predstavuje 13.206,41 eur, vyzval ich na jej zaplatenie do 19.6.2012. Z podania vyplýva, že suma 13.206,41 eur pozostáva z: neuhradený úver 10.866,95 eur, zmluvný úrok 1.350,48 eur, úrok z omeškania 838,98 eur, náklady inkasného konania 150,- eur.

33. Dňa 8.4.2014 (č. l. 209) a dňa 22.4.2014 (č. l. 241) Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 tunajšiemu súdu oznámila, že z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.5.2004, nedošlo. Údaj o splatnosti: 20.4.2014 uvedený v prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009, predstavuje konečnú splatnosť úveru dohodnutú v úverovej zmluve. Počet dní omeškania 1353 uvedený v prílohe č. 1 zodpovedá omeškaniu v trvaní odo dňa splatnosti najstaršej omeškanej splátky do dňa postúpenej pohľadávky. Uviedla, že súvisiacu dokumentáciu o predmetnom záväzkovom vzťahu odovzdala žalobcovi.

34. Žalovaný v 1 rade uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu. Uviedol, že so žalovanou v 2 rade o poskytnutie úveru žiadali pre účely rekonštrukcie rodinného domu. Na tieto účely aj úver použili. Zo Všeobecných obchodných podmienok si prečítal len tie časti, ktoré považoval za hlavné,

bližšie ich označiť nevedel. Či si prečítal aj bod 19.16. uviesť nevedel. Po prečítaní textu bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, na pojednávaní dňa 20.12.2016 uviedol, že mu (z hľadiska významu) nerozumel. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.12.2010, podpísal. Dostavil sa za ním pán, prišiel na osobnom motorovom vozidle s D.. O jeho príchode vopred vedomosť nemal. Prebehlo to tak, že mu predložil k podpisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, a keď ju podpísal odišiel so slovami, že ak dlh nesplatí, pošle na neho policajtov. V mene ktorého subjektu koná, mu nevysvetlil. Zdržal sa 5 minút. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku si prečítal. Porozumel mu tak, že dlh má splatiť v splátkach. Text dohody bol vopred pripravený, on ho len podpísal. Uvedená osoba mu informácie o premlčaní neposkytla. V prípade, ak by vedel, že dlh je premlčaný, dohodu by nepodpísal.

35. Žalovaná v 2 rade uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu. V čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok porozumela tak, že ak by žalovaní neplnili pohľadávku žalobcu, tak by ju mal plniť tretí subjekt.

36. Žalovaný v 3 rade uviedol, že okrem toho, že bol ručiteľom, si na nič viac nepamätá.

37. Zástupca žalovaných v 1, 2 a 3 rade na pojednávaní dňa 20.12.2016, v súvislosti s písomným vyjadrením zástupcu žalobcu zo dňa 12.12.2016 (došlo dňa 19.12.2016) uviedol, že pri postupovaní pohľadávky je nutné dodržiavať zákonný postup, ktorý zo strany právneho predchodcu žalobcu nemôže byť svojvoľne menený. Uviedol, že je bezpredmetné, či žalovaní v 1, 2 a 3 rade mali výhrady k predformulovanému textu Všeobecných obchodných podmienok, lebo tieto pôvodným veriteľom neboli pripravené s náležitou odbornou starostlivosťou.

38. Na pojednávaní dňa 20.12.2016 zástupca žalobcu na otázku súdu, či má k dispozícii aj iné listinné dôkazy okrem tých, ktoré už predložil a sú súčasťou spisu uviedol, že predložil všetky dostupné relevantné listiny.

39. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a splatiť úroky.

40. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.5.2004, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

41. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) cit. zák., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

42. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

43. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, preto ju zamietol.

44. Dňa 10.5.2004 medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovanými v 1 a 2 rade, ako dlžníkmi bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0XXXXXXXXX. Obsahom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovaným v 1 a 2 rade úver vo výške 250.000,- Sk, a ich záväzok úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami po 3.300,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2004, a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.4.2014. V zmluve, ako účel poskytnutia úveru je uvedená rekonštrukcia rodinného domu.

45. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 10.5.2004, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 v období účinnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskú zmluvu definoval tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

46. Úver na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bol poskytnutý na účely rekonštrukcie rodinného domu dlžníkov. Preto sa na poskytnutý úver zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.5.2004 nevzťahuje.

47. Predmetná Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 10.5.2004, t. j. za účinnosti novely Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z., ktorým zákonom do nášho právneho poriadku bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice, účelom smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinné do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/EHS síce neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, avšak každá zmluva upravená zákonom môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou.

48. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

49. Podľa § 52 ods. 3 cit. zák. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

50. Pôvodný veriteľ bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, t. j. vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v čase jej uzavretia. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1 a 2 rade (ale ani žalovaný v 3 rade pri uzavretí Dohody o ručení) pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je potrebné ich považovať za spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004. Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je preto zmluvou spotrebiteľskou. Podľa gramatického výkladu § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007 síce možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, takýto výklad je však zjednodušený. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je, ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 11Co 6/2015, Krajského súdu Trnava č. k. 25Co 500/2014, Krajského súdu Prešov č. k. 7Co 366/2014).

51. Podľa § 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom ku dňu 4.11.2009, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

52. Podľa § 92 ods. 8 cit. zák., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

54. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

55. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je navrhovateľom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu.

56. Podľa dôvodovej správy k zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Ide o zjednodušenie zabezpečenia nápravy majetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku chýb pri vykonávaní platobného a zúčtovacieho styku. Môže ísť napríklad o majetkovú ujmu vzniknutú chybným prevodom peňažných prostriedkov na nesprávny účet, prípadne na správny účet, ale v nesprávnej výške. Ďalej ide o úpravu možnosti, aby banky bez porušenia bankového tajomstva poskytli svojím právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si klienti bánk a pobočiek zahraničných bánk riadne a včas neplnia, a to na účely vymáhania splnenia týchto záväzkov klientov. Umožňuje sa tiež, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči dlhov, mohli spôsobiť. V odseku 7 (v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávok odsek 8) sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákon tiež upravuje poskytovanie úhrady nákladov banke za to, že v niektorých zákonom určených prípadoch podá oprávneným osobám a orgánom správu o svojom klientovi...“.

57. Podľa uvedenej dôvodovej správy hlavným účelom § 92 zák. č. 483/2001 Z. z. bolo teda nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia pohľadávky banky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na postúpenie pohľadávky postupcom, ktorým je banka sa preto okrem všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka vzťahuje aj špeciálna právna úprava, ktorú predstavuje zákon o bankách. Ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., totiž charakterizujú nasledovné aspekty: 1/ postupiteľnosť bankovej pohľadávky, 2/ predchádzajúca písomná výzva klientovi, 3/ omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní, 4/ postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní, 5/ postupiteľnosť aj tretej osobe, 6/ nevyžaduje sa súhlas klienta.

58. Dňa 4.11.2009 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, ako postupcom a žalobcom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE. Slovenská sporiteľňa, a.s. pritom má štatút banky a pri uzavretí uvedenej zmluvy bola povinná dodržiavať zákon o bankách.

59. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE vyplýva, že zostatok pohľadávky právneho predchodcu žalobcu ku dňu postúpenia je 11.705,93 eur s tým, že výška omeškanej splátky je 4.817,25 eur, počet dní omeškania 1353. Ako istina celkom je uvedená suma 10.866,95 eur.

60. Dňa 20.11.2009 pôvodný veriteľ žalovaným v 1 a 2 rade písomne oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE pohľadávku vo výške 11.705,93 eur, postúpil žalobcovi.

61. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.3.2014 vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy, resp. k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom nedošlo.

62. Z bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť.

63. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu (porovnaj aj dôvodovú správu). Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 4.11.2009 žalobcovi pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s uvedeným ustanovením. Totiž, ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, k odstúpeniu od zmluvy, neuplynula doba konečnej splatnosti úveru) nebola oprávnená, ako postupca postúpiť v celosti svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho, inému subjektu (žalobcovi). Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka mohla postúpiť iba svoju splatnú pohľadávku (časť záväzku po jeho splatnosti) a za súčasného splnenia písomnej výzvy, a po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už: 1/ splatnými („dospelé“ splátky), 2/ a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia však byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 6Co 119/2013, 4Co 145/2014, Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015, 6Co 58/2016, Krajského súdu Trenčín č. k. 5Co 273/2014). Z prvej vety § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto (treba rozumieť záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku.

64. Žalobca predmetom konania proti žalovanému v 1 rade urobil nárok o zaplatenie sumy 11.705,93 eur a proti žalovanému v 2 a 3 rade o zaplatenie sumy 7.667,80 eur (70 splátok) s príslušenstvom. Ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 bola splatnou časť pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, a to „dospelé“ splátky vo výške 4.817,25 eur. Z výpisu z účtu (č. l. 212 p. v.) vyplýva, že žalovaní poslednú splátku uhradili dňa 26.1.2006. So zaplatením sumy 4.817,25 eur, pred postúpením pohľadávky preto boli v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Slovenská sporiteľňa, a.s. tunajšiemu súdu písomne oznámila, že spisovú dokumentáciu súvisiacu s predmetným úverom odovzdala žalobcovi. Žalobca okrem listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, ďalšie k dispozícii nemal. Medzi ním predloženými dokladmi sa výzva banky o zaplatenie 4.817,25 eur adresovaná žalovaným, a ktorá by zodpovedala výzve, akú vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., nenachádzala. Ako to už bolo uvedené, žalobca si proti žalovanému v 1 rade uplatnil nárok o zaplatenie sumy 11.705,93 eur s príslušenstvom, z ktorej istina (neuhradený úver, poplatok za správu účtu, zmluvné úroky) predstavuje 10.866,95 eur. Suma 10.866,95 eur pozostáva i zo 70 splátok splatných od 21.7.2008 (č. l. 149 - čiastočné späťvzatie žaloby) do 20.4.2014 - termín konečnej splatnosti úveru, čo je celkovo suma 7.667,80 eur (109,54 eur krát 70). V tejto sume sú teda zahrnuté aj „dospelé“ splátky za obdobie od 21.7.2008 do 4.11.2009 (dátum uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok), a ktoré sú súčasťou sumy 4.817,25 eur. Počet mesiacov za obdobie od 21.7.2008 do 4.11.2009 je 15, čo pri výške mesačnej splátky 109,54 eur predstavuje 1.643,10 eur. V prípade sumy 4.817,25 eur, ktorá je súčasťou sumy 10.866,95 eur Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca síce žalobcovi postúpila splatnú pohľadávku voči žalovanému v 1 rade, u ktorej však nebola dodržaná písomná forma výzvy klientovi (žalovanému v 1 rade), resp. žalobca ju nepreukázal. Preto, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky vo výške 4.817,25 eur, Zmluva o postúpení pohľadávok je v tejto časti pre rozpor so zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. Ako to už bolo uvedené, žalobca predmetom konania proti žalovanému v 1 rade urobil nárok o zaplatenie sumy 6.049,70 eur (10.866,95 eur mínus 4.817,25 eur) s tým, že ide o splátky splatné od 4.11.2009 do 20.4.2014 (t. j. za 55 mesiacov, čomu ale zodpovedá suma 6.024,70 eur: 109,54 eur krát 55), ktorá suma ku dňu postúpenia pohľadávky (4.11.2009) bola však bankou nezosplatnenou časťou úveru. Banka v tejto časti (u sumy 6.024,70 eur (nie u 6.049,70 eur), t. j. u 55 splátok) previedla na žalobcu viac práv, než mala (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015). Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, ktorou banka previedla na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1 rade, je neplatná aj v druhej časti, a teda v celosti neplatným právnym úkonom. Ako to už bolo uvedené, žalobca si proti žalovaným v 2 a 3 rade uplatnil nárok o zaplatenie sumy 7.667,80 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo 70 splátok

splatných od 21.7.2008 (č. l. 149 - čiastočné späťvzatie žaloby) do 20.4.2014 - termín konečnej splatnosti úveru, čo je celkovo suma 7.667,80 eur (109,54 eur krát 70). V tejto sume, ako to už bolo uvedené vo vzťahu k žalovanému v 1 rade, sú teda zahrnuté aj „dospelé“ splátky za obdobie od 21.7.2008 do 4.11.2009 (dátum uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok), a ktoré sú súčasťou sumy 4.817,25 eur. Počet mesiacov za obdobie od 21.7.2008 do 4.11.2009 je 15, čo pri výške mesačnej splátky 109,54 eur predstavuje 1.643,10 eur. V prípade sumy 1.643,10 eur (ktorá je súčasťou sumy 7.667,80 eur, uplatňovanej žalobcom proti žalovaným v 2 a 3 rade) Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca síce žalobcovi postúpila splatnú pohľadávku, u ktorej však písomná forma výzvy klientom (žalovaným v 2 a 3 rade) dodržaná nebola, resp. žalobca ju nepreukázal. Preto, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky vo výške 1.643,10 eur, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE je v tejto časti pre rozpor so zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. Ako to už bolo uvedené, žalobca predmetom konania proti žalovaným v 2 a 3 rade urobil aj nárok o zaplatenie sumy 6.024,70 eur (7.667,80 eur mínus 1.643,10 eur) s tým, že ide o splátky splatné od 4.11.2009 do 20.4.2014 (t. j. za 55 mesiacov: 109,54 eur krát 55), ktorá suma ku dňu postúpenia pohľadávky (4.11.2009) bola však bankou nezosplatnenou časťou úveru. Banka v tejto časti (u sumy 6.024,70 eur) previedla na žalobcu viac práv, než mala (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015). Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, ktorou banka previedla na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v 2 a 3 rade, je neplatná aj v druhej časti, a teda v celosti neplatným právnym úkonom.

65. Žalobca v písomných podaniach, predložených prostredníctvom zástupcu uviedol, že nakoľko žalovaní v 1, 2 a 3 rade boli v omeškaní s plnením peňažného dlhu po dobu dlhšiu ako jeden rok, založila sa výnimka zo splnenia podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.

66. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozsudku, z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplývajú určité podmienky, pre naplnenie predpokladov na platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Týmito podmienkami sú: a) zaslanie výzvy a b) preukázanie dĺžky omeškania po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

67. Prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vlastne hovorí, že pokiaľ banka písomne vyzve klienta (dlžníka) na úhradu omeškaného peňažného záväzku a klient je napriek tomu v omeškaní so splnením tohto peňažného dlhu (t.j. na ktorého úhradu bol zo strany banky písomne vyzvaný) po dobu viac ako 90 dní, potom môže banka túto časť omeškaného, nesplácaného peňažného záväzku klienta písomne postúpiť inému subjektu, t. j. i nebankovému bez toho, aby na to potrebovala jeho (dlžníka) súhlas.

68. Podľa znenia druhej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka nemôže postúpiť omeškaný peňažný záväzok klienta (dlžníka) inému subjektu bez súhlasu klienta, pokiaľ klient svoj peňažný záväzok, s ktorým bol v omeškaní a na úhradu ktorého bol vyzvaný, uhradil skôr než sa naplnil aj druhý predpoklad pre platné postúpenie tohto peňažného záväzku, ktorým predpokladom je uplynutie lehoty 90 dní. Inak povedané, pokiaľ je klient (dlžník) zo strany banky vyzvaný na úhradu omeškaného peňažného záväzku, stále môže tento svoj záväzok banke splniť, pokiaľ nebude splnený aj druhý predpoklad na platné postúpenie pohľadávky, ktorým je vyššie uvedená doba omeškania. Súd poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže v zákone sa priamo uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí byť i vyzvaný a napriek tomu, že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho úhradou je v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní.

69. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže postúpiť peňažný záväzok svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový) aj vtedy, keď dlžník (klient) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok, na úhradu ktorého bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný) so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok.

70. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať v logickej nadväznosti jednotlivých viet v tomto ustanovení. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť, ako úkon platný.

71. Tretia veta, t. j. veta za bodkočiarkou v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách výnimku z povinnosti banky splniť podmienky v zmysle prvej vety tohto ustanovenia nezakladá.

72. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

73. Citované ustanovenie zákona, okrem iného, zakazuje postúpiť také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojím klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky uložené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zák. č. 483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom - bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka (porovnaj rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. k. 15C 33/2014). Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých - už uvedených podmienok, splnenie ktorých však v konaní nebolo preukázané. Postúpenie pohľadávky tak bolo v rozpore aj s ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia totiž, okrem iného, je aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch podľa § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania platnosti zmluvy o postúpení.

74. Súd pri rozhodovaní vo veci zohľadnil ustanovenie špeciálnej právnej úpravy a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín v obdobnej veci č. k. 4Co 854/2015 zo dňa 12.5.2016, č. k. 5Co 460/2015, Krajského súdu Košice č. k. 11Co 898/2014, Krajského súdu Prešov č. k. 9Co 175/2015, Krajského súdu Trnava č. k. 24Co 79/2015, Krajského súdu Žilina č. k. 5Co 103/2016, Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co 204/2016.

75. V podaní zo dňa 12.12.2016 žalobca, prostredníctvom zástupcu poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. V tejto súvislosti poukázal na bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“.

76. Podľa § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

77. Podľa § 53 ods. 4 cit. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

78. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve zákon upravuje demonštratívne, platí však generálny princíp, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004).

79. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

80. Citované ustanovenie upravuje právne skutočnosti, na základe ktorých vznikajú záväzky.

81. V prejednávanej veci Zmluvou o splátkovom úvere č. 0178162613 bol založený spotrebiteľský právny vzťah, ktorý sa spravuje všeobecnou úpravou spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.5.2004).

82. Prípadné nároky žalovaných proti žalobcovi by mohli vzniknúť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to za situácie, ak by plnili žalobcovi viac, než by plniť mali, prípadne aj nárok na náhradu škody, ak by žalobca porušil zákonom uloženú právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by im vznikla škoda.

83. Pri takejto prípadnej pohľadávke žalovaného proti žalobcovi by išlo o záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody. V bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na postúpení na tretiu osobu akýchkoľvek svojich pohľadávok a to bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú (t. j. nielen z uzavretej zmluvy, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, resp. z iných skutočností uvedených v zákone). To znamená, že dojednanie v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok o postúpení pohľadávky, môže dopadať na právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody.

84. Ak dojednanie v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok o postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke bez ohľadu na právny vzťah na tretiu osobu, bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke. Je zjavné, že práva dodávateľa a spotrebiteľa pri postúpení pohľadávok nie sú rovnaké, resp. vo vzťahu k účastníkom zmluvy (Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613 - dlžníkom i Dohody o ručení ručiteľovi), nie sú vyvážené. Dodávateľ (pôvodný veriteľ) pri tomto dojednaní nedodržal zásadu čestnosti, lebo sebe priznal viac práv pri postúpení pohľadávky ako spotrebiteľovi - žalovaným, a to bez akejkoľvek relevancie. Nie je totiž zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého, a prečo by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa (resp. nie sú stanovené žiadne podmienky, podľa ktorých by veriteľ mohol súhlas s postúpením odoprieť). Tu je zjavná nerovnováha práv účastníkov Zmluvy o splátkovom úvere č. 0178162613 a Dohody o ručení (súčasť zmluvy i dohody boli Všeobecné obchodné podmienky, vrátane bodu 19.16.). V podstate týmto spôsobom dodávateľ diskriminuje spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka, ukracuje na jeho právach a to mať rovnaké právo na postúpenie pohľadávky, ktorá mu potencionálne proti veriteľovi môže vzniknúť. Táto podmienka, ako to už bolo uvedené, je spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva.

85. Uvedená zmluvná podmienka je pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka) neplatná, lebo porušuje práva spotrebiteľa (žalovaných). Takáto (neplatná) zmluvná podmienka, obsiahnutá v predmetnej Zmluve o splátkovom úvere č. 0178162613 a v Dohode o ručení, resp. v ich neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných podmienkach) následne tiež vyúsťuje do absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009. Neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou (jej neoddeliteľnej súčasti) dohodnutej podmienky v bode 19.16. Pokiaľ by takéto právo aké vyplývalo pre banku, prislúchalo i žalovaným, skutková situácia by bola v takom

prípade vyhodnotená iným spôsobom (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 277/2012).

86. S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách.

87. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, preto už dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania, a ani neprijateľnosť ďalších zmluvných podmienok, neposudzoval. V súvislosti s podnetom Združenia HOOS, ako vedľajšieho účastníka do 30.6.2016 súd udáva, že po 1.7.2016 spotrebiteľ už nemôže žalovať o neprijateľnosť zmluvnej podmienky, lebo je abstraktná kontrola zmluvných podmienok.

88. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

89. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

90. Ako to už bolo uvedené, nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona.

91. O nároku na náhradu trov konania sa rozhoduje podľa zásad o náhrade trov konania a ich uplatnením súd dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania Civilný sporový poriadok ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka.

92. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

93. Porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, úspešní v konaní boli žalovaní v 1, 2 a 3 rade.

94. Ako to už bolo uvedené, do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných v 2 a 3 rade (u žalovaného v 1 rade z konania vystúpilo) vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778. Uvedené združenie je spotrebiteľské a po 1.7.2016 nespĺňa hmotnoprávnu podmienku intervencie. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je však potrebné pripísať účinky jeho úkonom, realizovaným do 30.6.2016.

95. Vychádzajúc z výkladu Ústavy Slovenskej republiky a zákona o ochrane spotrebiteľa o tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom (do 30.6.2016) bola aj účasť vedľajšieho účastníka, je opodstatnený záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní právo na súdnu ochranu, má právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Nepriznanie trov uvedenému vedľajšiemu účastníkovi (do 30.6.2016), by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v konaní. Pokiaľ bolo prípustné, aby bol právne zastúpený samotný žalobca, mohol si aj vedľajší účastník na strane žalovaných v 2 a 3 rade, vychádzajúc z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. (v znení platnom do 30.6.2016) zvoliť zástupcu, a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúchalo právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy konania uplatnené uvedeným združením ako vedľajším účastníkom (do 30.6.2016) boli vynaložené účelne. Predkladal písomné vyjadrenia, namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. V tom čase žalovaní nemali zabezpečenú identickú právnu pomoc tým istým advokátom.

96. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 301/2012-340 zo dňa 8.11.2016 pribral do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaných v 1, 2 a 3 rade: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42 176 778.

97. Z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom. predstavuje základný štátoprávny dokument. Právnu pomoc pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy vykonávajú advokáti. Uvedené orgány sú povinné prijať a akceptovať zastupovanie osôb pred nimi, pokiaľ je splnená náležitosť splnomocnenia. Orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť stranám, subjektom konania nebrániť, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 78/2003 z 9.9.2004). Právo na právnu pomoc sa priznáva „za podmienok ustanovených zákonom“, ktoré slovné spojenie implikuje viacero možných variant pri jeho interpretácii. Jednou z nich, podľa názoru súdu je, že pokiaľ zákon výslovne ustanovuje, že strana sporu môže mať právneho zástupcu, tak vo vzťahu k združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako osobitného subjektu podľa § 95 Civilného sporového poriadku, to znamená, že ak osobitný subjekt je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana (§ 95 ods. 2), potom má právo byť zastúpený advokátom v prípadoch, v ktorých právnu pomoc potrebuje. V súčasnosti neexistuje žiadny právny podklad, ktorý by oprávňoval vylúčiť osobitný subjekt z realizácie ústavou garantovaného základného práva na právnu pomoc.

98. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

99. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade dňa 24.8.2016 (došlo dňa 7.9.2016) oznámili, že súhlasia s pribratím do konania, ako osobitného subjektu vyššie uvedeného združenia (a o jeho pribratí do konania súd rozhodol uznesením zo dňa 8.11.2016). V tom čase však už žalovaným v 1, 2 a 3 rade od 21.7.2016 bola poskytnutá právna pomoc zo strany JUDr. Andreja Cifru, advokáta, a ktorým sa nechal zastúpiť aj osobitný subjekt. Trovy konania, uplatnené osobitným subjektom (i keď má právo na poskytnutie právnej pomoci advokátom), nemožno považovať za účelne vynaložené, lebo sú vynaložené za identickú právnu službu poskytnutú zároveň strane sporu (žalovaným) a i jemu (osobitnému subjektu). Osobitnému subjektu sa jej tak dostávalo za situácie, kedy žalovaní už mali identickú právnu pomoc zabezpečenú prostredníctvom ich zástupcu JUDr. Andreja Cifru. V konaní, keď na strane strany sporu (žalovaných) vystupuje osobitný subjekt a strana (žalovaní) i osobitný subjekt využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú trovy konania účelne vynaložené len na strane toho, komu právna pomoc v konaní bola poskytnutá skôr. Skorším poskytnutím právnej pomoci treba rozumieť skoršie udelenie plnomocenstva v konaní. Súd preto priznal žalovaným v 1, 2 a 3 rade proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a osobitnému subjektu, vystupujúcemu na ich strane ich nepriznal.

l00. Aj keď má strana sporu právo na náhradu trov konania, súd jej nemusí priznať (celkom alebo sčasti) náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

101. Na strane žalobcu, ako obchodnej spoločnosti súd nevidel dôvody, pre ktoré by mal aplikovať moderačné právo a žalovaným v 1, 2 a 3 rade náhradu trov konania nepriznať.

102. V priebehu konania (č. l. 190 p. v.) žalobca žalobu zobral proti žalovanému v 1 rade sčasti späť o zaplatenie sumy 67,62 eur, a proti žalovaným v 2 a 3 rade o zaplatenie sumy 4.038,13 eur s príslušenstvom (č. l. 149 p. v.). Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v uvedených častiach zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.