Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/210/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Ing. arch. Igora Maťaťu, autorizovaného architekta, Dončova 27, Ružomberok, IČO: 14 269 431, zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, proti žalovaným: v rade 1/ Ing. Radovanovi Mikulášovi, autorizovanému stavebnému inžinierovi, Matúškova 2575, Dolný Kubín, IČO: 46 550 941, zastúpený advokátkou JUDr. Miriam Jančiovou, so sídlom C. XX, S., v rade 2/ DK Ateliér, s.r.o., so sídlom Matúškova 2575, Dolný Kubín, IČO: 36 429 678, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, v rade 3/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. XXXX/XX, S., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, o ochranu autorských práv s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/95/2014-349 zo dňa 11. apríla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaní v rade 1/ až 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 5 ods. 1, 17, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. h/, § 17 ods. 1 písm. d/, § 18 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 56 ods. 1, zákona č. 618/2003 Zb. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom (autorský zákon), § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1,2, § 107 ods. 1,2, § 420 ods. 1,2, § 442a ods. 1, § 451 ods. 1, 2, žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby mu žalovaný v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradili nemajetkovú ujmu v peniazoch 10.000,- Eur, aby spoločne a nerozdielne zverejnili ospravedlnenie na vlastné náklady na webovej stránke žalovaného v rade 2/, www.dkatelier.sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ponechali ho tam zverejnené po dobu najmenej troch mesiacov a zverejnili ospravedlnenie na vlastné náklady na prvej strane časopisov: „Projekt - stavba" a „Inžinierske informácie", do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, všetko typom písma: Times New Roman - bold, veľkosť písma 14 s nasledovným textom: ospravedlnenie: Ing. S. E., autorizovaný stavebný inžinier s miestom podnikania Dolný Kubín, Matúškova 2575 a spoločnosť DK Ateliér, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Matúškova 2575 sa týmto ospravedlňujeme Ing. arch. Igorovi Maťaťovi, s miestom podnikania Ružomberok, Dončova 27 za to, že sme bez jeho súhlasu protiprávne použili jeho architektonické dielo - štúdiu rodinného domu IBV Ružomberok, Klačno, ktorú sme skopírovali, zmenili a vydávali za svoju. Takýmto konaním sme porušili autorské právo Ing. arch. Maťaťu k tomuto dielu a dopustili sme sa plagiátorstva, ďalej aby žalovaný v 3/ rade bol povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 4.000,- Eur s úrokom z omeškania od 08.11.2013 do zaplatenia a nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 5.000,- Eur, ako aj zverejniť na vlastné náklady na prvej strane časopisov: „Projekt - stavba" a „Inžinierske informácie" do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku ospravedlnenie, typ písma Times New Roman -

bold, veľkosť písma 14 s nasledovným textom: ospravedlnenie: R. C., bytom XXX XX S., I. U. XXXX/ XX sa týmto ospravedlňuje Ing. arch. Igorovi Maťaťovi s miestom podnikania Ružomberok, Dončova 27 za to, že som bez jeho súhlasu a vedomia porušil jeho autorské právo tým, že som protiprávne použil jeho architektonické dielo - štúdio rodinného domu IBV Ružomberok, Klačno. Toto dielo som skopíroval, vydával za svoje a poskytol Ing. S. E., autorizovanému stavebnému inžinierovi zo spoločnosti DK Ateliér, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, ktorý na základe toho vytvorili Projektovú dokumentáciu rodinného domu, ktorý bol podľa nej zrealizovaný v Ružomberku, časť P., zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že došlo k porušeniu autorského práva žalobcu, ktorý vypracoval dispozično-prevádzkovú a architektonickú štúdiu rodinného domu Ing. T., ktorý ju dal pri predaji pozemku žalovanému v rade 3/ v marci 2001 k dispozícii za účelom inšpirácie sa pre zachovanie rázu ulice. Žalovaný v rade 3/ túto štúdiu prekreslil alebo dal priamo kópiu žalovanému v rade 2/, ktorý na základe jeho ďalších doplnkov a požiadaviek vypracoval štúdiu rodinného domu C., zachovajúc dispozično-prevádzkové riešenie s použitím valbovej strechy oproti pôvodnej rovnej, deklarujúc na nej autorstvo žalovaného v rade 1/ a D. M.. Neprihliadol k tvrdeniam žalovaného v rade 2/, že štúdia je jeho vlastným dielom a nie kópiou žalobcovej, že sa nejedná o nič výnimočné (keďže rodinný dom typu bungalov L-kového typu bol vymyslený dávno a väčšina sa na seba podobá, k čomu predložil ďalšie projekty) a ani k popretiu autorského práva žalobcu žalovaným v rade 3/, keďže štúdiu videl v kancelárii Ing. T. len krátku dobu, nebral ju do rúk, nefotil a neopustila kanceláriu, keďže zo znaleckého posudku súdom do konania pribratého znalca vyplynula 80 až 90 % zhoda projektu rodinného domu C. so štúdiou rodinného domu T. vypracovanej žalobcom, ako aj projektu rodinného domu C. a projektu rodinného domu T. vypracovaného Ing. T., takisto aj ďalších dokumentov týkajúcich sa týchto domov. Ku konštatovaniu porušenia autorského práva nie je potrebné, aby štúdia rodinného domu C. sa musela podobať so štúdiou, ktorú vypracoval žalobca pre Ing. T. na 100 % tak, ako to tvrdili právni zástupcovia žalovaných, lebo stačí zhoda citovaná v znaleckom posudku. Z uvedeného mal jednoznačne preukázané, že žalovaný v rade 3/ mal k dispozícii štúdiu, ktorú spracoval žalobca, ktorá mu bola daná a túto ofotil a následne ju poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí následne pre neho spracovali jednak štúdiu rodinného domu ako aj projektovú dokumentáciu a na základe vydaného stavebného povolenia bola realizovaná aj stavba rodinného domu. Aj keď štúdie vykazujú určité rozdiely, tieto sú nepatrné, pričom ráz celej štúdie, rozmiestnenie priestoru a ostatné podstatné skutočnosti sú zachované. Vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s projektovou dokumentáciou, výsluchom žalovaného v rade 3/) mal preukázané, že projekt rodinného domu C., architektonickú štúdiu aj všetky ostatné listiny vypracoval žalovaný v rade 2/, pričom žalovaný v rade 1/ je jeho konateľom a vykonával pre neho činnosť ako autorizovaný inžinier, a preto s poukazom na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka per analogiam nemôže zodpovedať za prípadné porušenie autorského práva žalobcu, teda v spore nie je pasívne vecne legitimovaný, a preto žalobu vo vzťahu k nemu v celom rozsahu zamietol. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným v rade 2/ a 3/ voči nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch z dôvodu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ vytvorili štúdiu rodinného domu C. v marci a projekt v apríli 2011, pričom premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz (premlčacia doba uplynula najneskôr v apríli 2014 a žaloba bola podaná až 14.07.2014), neprihliadol. Tak isto ani k tvrdeniam žalovaného v rade 1/,2/, že k nemajetkovej ujme žalobcu nedošlo až vydaním stavebného povolenia, samotným postavením rodinného domu, resp. vydaním kolaudačného rozhodnutia, pretože neexistuje príčinná súvislosť medzi ich konaním (keďže o stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie nežiadali, dom nestavali) a vznesenou nemajetkovou ujmou. Neprihliadol ani k námietke premlčania vznesenej žalovaným v rade 3/ vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v marci 2011, keď žalovaného v rade 3/ na túto skutočnosť pri návšteve jeho ateliéru upozornil. Napriek tomu, že žalobca upozornil žalovaného v rade 3/, že porušuje jeho autorské právo, tento poskytol štúdiu žalovanému v rade 2/, na základe ktorej tento spracoval ďalšiu, ktorú prerobil podľa požiadaviek žalovaného v rade 3/ a následne projektovú dokumentáciu a projekt stavby jeho rodinného domu. K obidvom námietkam ďalej uviedol, že architektonická štúdia, ktorú spracoval žalobca bola podkladom pre vypracovanie projektovej dokumentácie a následne ďalších listín, ktoré boli potrebné k vydaniu stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, a teda sa jednalo o jednotlivé a opakované porušenia autorského práva vyplývajúce z opätovného použitia autorského diela žalobcu, ktoré zakladá samostatné nároky. Vyhotovenie každej rozmnoženiny diela v akejkoľvek podobe vyžaduje súhlas autora a nezbavuje povinnosti kohokoľvek, aby tento súhlas od autora získal. Rozmnoženinu diela možno vyhotoviť aj vo forme stavby architektonického diela, čiže postavenie stavby žalovaným v rade 3/ predstavuje vyhotovenie ďalšej nelegálnej rozmnoženiny diela, ktoré zakladá nároky žalobcu. Žalobca ako autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie jeho diela a rovnako

mu patrí za každé použitie jeho diela odmena, teda opakovanie porušenia tejto povinnosti je spôsobilé založiť samostatný nárok, a preto námietka premlčania zo strany žalovaného v rade 2/ a 3/ nie je dôvodná. Nárok žalobcu voči žalovanému v rade 2/ a 3/ na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- na 5.000,- Eur považoval za nedôvodný, keďže žalobca nie je autorom, resp. nevymyslel rodinný dom typu bungalov, ktorý je známy už niekoľko desaťročí. Na internete alebo v iných médiách sú dostupné jeho projekty. Architektonická a prevádzkovo-dispozičná štúdia rodinného domu, ktorú vyhotovil žalobca je síce jedinečná, originálna, avšak nie až tak, aby si zasluhovala mimoriadnu pozornosť. Dôležitým pre posúdenie nárokov žalobcu je skutočnosť, že nebol autorom projektovej dokumentácie pre stavbu rodinného domu Ing. T., aj keď súhlas na jej spracovanie dal. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že sa jednalo o jediné porušenie autorského práva žalobcu žalovanými v 2/ a 3/ rade (jeden projekt rodinného domu), na to, že o jeho porušení vedeli v podstate iba účastníci konania a úzky okruh ľudí (zainteresovaní susedia okolitých rodinných domov), nešlo o taký výrazný a hrubý zásah do autorských práv, ktorý by mal za následok priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže vzhľadom na rozsah, závažnosť a všetky okolnosti prípadu, by táto bola neadekvátna. Žalobca nepreukázal, že by uvedený zásah do jeho autorského práva mal nejaký podstatný vplyv na jeho podnikateľskú činnosť, že by došlo k degradácii jeho osobnosti v odborných kruhoch. Vzhľadom na rozsah a intenzitu porušenia autorského práva mal za to, že by sa primeraným zadosťučinením javilo ospravedlnenie žalovaným v 2/ a 3/ rade formou listu adresovaného žalobcovi, ktorého nároku sa však žalobca podanou žalobou nedomáhal. V prípade, že by súd uložil žalovaným v rade 2/a 3/ povinnosť na primerané zadosťučinenie, ktorého sa žalobca domáhal, dozvedel by sa o skutočnostiach porušenia jeho autorského práva bližšie nešpecifikovaný okruh osôb, čomu je potrebné zabrániť, keďže určitá časť verejnosti by sa práve len z ospravedlnenia, ktorého sa domáhal žalobca dozvedela o zásahu do jeho osobnostných práv, o ktorom by sa inak nedozvedela. V konaní nebolo preukázané, že na strane žalovaného v rade 3/ došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže bolo preukázané, že tento zaplatil žalovanému v rade 2/ za vyhotovenie štúdie, projektovej dokumentácie a ostatných potrebných dokumentov pre stavebné konanie sumu 1.000,- Eur a teda neušetril tým, že nezaplatil žalobcovi za vyhotovenie štúdie, ktorú neoprávnene použil. Bolo preukázané, že k bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného v rade 2/, ktorý prekreslil štúdiu, ktorú vyhotovil žalobca a za túto si nechal zaplatiť žalovaným v rade 3/ vediac o tom, že nebol pôvodným autorom architektonickej štúdie. Vydania bezdôvodného obohatenia sa však žalobca domáhal voči žalovanému v rade 3/, a preto súd žalobu aj v tejto časti ako neodôvodnenú zamietol.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho žiadal zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a priznané mu trovy konania. Mal za to, že pasívne vecne legitimovaný je aj žalovaný v rade 1/, pretože poskytovanie architektonických a projektantských služieb prostredníctvom obchodnej spoločnosti (žalovaným v rade 2/) je len jednou z foriem poskytovania služby, pričom za obsah (odbornosť a kvalitu) poskytovania týchto služieb zodpovedá autorizovaná osoba - žalovaný v rade 1/ ako autorizovaný stavebný inžinier. Žalovaný v rade 1/ prostredníctvom žalovaného v rade 2/ vykonával svoju podnikateľskú činnosť, čomu zodpovedá ust. § 9 ods. 1 veta druhá zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Bolo preukázané, že žalovaný v rade 1/ pri spracovávaní architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie rodinného domu C. vedel o skoršej štúdii rodinného domu T., a preto si musel byť prinajmenšom vedomý, že svojim konaním môže zasiahnuť do autorského práva žalobcu a ak tak napriek tomu konal musel byť s potencionálnym následkom porušenia práv uzrozumený. U žalovaného v rade 1/ existoval prinajmenšom nepriamy úmysel, ktorý vyplýval z toho, že si musel byť vedomý, že štúdia rodinného domu C. nie je tvorivým vyjadrením jeho vlastnej myšlienky, ale je len napodobeninou diela žalobcu, napriek čomu si toto dielo prisvojil a vydával ho ako autor za svoje, pod svojim menom, čím došlo preukázateľne k plagiátorstvu, ktoré obsahuje nielen právne, ale aj morálne aspekty. Vytvorenie plagiátu s tak výraznou zhodou ako bola preukázaná vykonaným dokazovaním v rozsahu 80 - 90% nepochybne predstavuje také konanie, ktoré sa prieči nielen právnym, ale aj morálnym normám ako aj všeobecne akceptovanému správaniu sa vo sfére slobodných povolaní, ktoré vykonávajú účastníci konania, a preto je potrebné prijať záver, že namietané konanie žalovaného v rade 1/ (plagiátorstvo) bolo aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 424 OZ, a teda ak osoba konajúca v mene právnickej osoby úmyselne konala v rozpore s dobrými mravmi, vznikne zodpovednosť nielen právnickej osoby (§ 420 ods. 2 , ale aj tejto konajúcej osoby (§ 424 . V súvislosti s autorstvom nikdy nemožno hovoriť o právnickej osobe, nakoľko len fyzická osoba je schopná vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvoriť dielo. Zodpovednosť žalovaného v rade 1/

má kľúčový význam pre priznanie nároku na morálnu satisfakciu, nakoľko dotknuté autorské práva boli porušené na úrovni odbornej sféry architektov a stavebných inžinierov práve žalovaným v rade 1/ ako autorizovanou osobou a pre žalobcu je tak podstatné, aby mu satisfakciu poskytla osoba, ktorá skutočne do jeho práv úmyselne neoprávnene zasiahla. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že sa cíti v značnej miere dotknutý závažným protiprávnym konaním žalovaných, v dôsledku ktorého pociťoval bezmocnosť a krivdu, pričom morálnu ujmu prežíval o to silnejšie, že protiprávneho konania sa dopustili osoby pôsobiace v oblasti architektúry, resp. stavebníctva, teda prinajmenšom u žalovaných v rade 1/,2/ osoby z branže, ktoré by mali ctiť právo a zásady profesnej etiky, morálky a kolegiality. Obsahom značnej nemajetkovej ujmy je najmä psychická rana v dôsledku neoprávneného konania žalovaných voči vyjadreniu jeho tvorivých myšlienok doplnením nevhodnej valbovej strechy, čo predstavuje nezvratný zásah do integrity diela a práva na jeho nedotknuteľnosť. Tvorivý aspekt jeho osobnosti utrpel tým, že neoprávnená rozmnoženina sa bude nachádzať uprostred ním vytvorených architektonických diel a bude trvalo a verne pripomínať zásah do jeho práv, okrem čoho môže dôjsť k spochybňovaniu autorstva k architektonickým riešeniam rodinných domov v danej štvrti, či k verejnému „rozrieďovaniu" a „zdruhoveniu" jeho tvorivého prínosu do konceptu domov bungalového typu, čím žalovaní narušili jeho duševnú pohodu a psychickú integritu, zasiahli do jeho profesnej cti a na dlhý čas odňali radosť z práce. Nestotožnil sa s argumentom súdu prvej inštancie, podľa ktorého mu nepatrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch aj preto, že malo ísť o „jediné" porušenie práv. Poukázal na to, že právo na udelenie súhlasu (licencie) na použitie diela je výhradným absolútnym právom autora, pričom má právo udeľovať súhlas na každé známe použitie diela (§ 18 Autorského zákona). Žalovaný v rade 3/ skopíroval (skicou alebo ofotením) jeho štúdiu rodinného domu T., a to bez jeho súhlasu, túto neoprávnenú rozmnoženinu poskytol žalovaným v rade 1/,2/, ktorí ju použili na vypracovanie ďalšej neoprávnenej rozmnoženiny, ktorou bola štúdia rodinného domu C., ktorú dokonca neoprávnene zverejnili (sprístupnili verejnosť on-line na svojej webovej stránke), pričom ďalšími vyhotovenými rozmnoženinami bola projektová dokumentácia, samotná stavba rodinného domu C., keď ani jedna z uvedených neoprávnených rozmnožením nebola označená jeho menom. Išlo teda zjavne o pokračujúce dlhodobé opakované na seba nadväzujúce viacnásobné neoprávnené použitie autorského diela s trvalým následkom, ktorým je stavba ako rozmnoženina jeho diela. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri hodnotení závažnosti konania žalovaných to, že konali úmyselne, pretože upozornil žalovaného v rade 3/ na možné porušenie autorských práv už na počiatku, keď mala byť jeho štúdia použitá na prípravu štúdie na stavbu rodinného domu C., pričom na porušenie autorských práv upozornil aj žalovaných v rade 1/ a 2/, keď našiel štúdiu rodinného domu C. sprístupnenú verejnosti na ich webových stránkach, ktorý skutkový stav aj prvostupňový súd ustálil na základe vykonaného dokazovania. Otázka miery zavinenia je jedným z kľúčových aspektov pre navýšenie peňažnej náhrady, nakoľko zodpovedá základnému zmyslu, a to zmyslu satisfakčnému, kedy potreba finančnej satisfakcie narastá v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, so zlým úmyslom na strane pôvodcu zásadu, resp. ak ním sledoval zámer zvýšiť svoj majetkový prospech, kde mal súd svoje odsúdenie nad týmto spoločensky aj právne zvlášť hanebnom správaní, vyjadriť citeľným zvýšením výšky peňažného zadosťučinenia, čím sa naplní aj preventívno-sankčná funkcia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže jej priznaním sa odrádza porušovateľ (resp. ďalších porušovatelia) od ďalšieho možného neoprávneného konania v budúcnosti. Z hľadiska závažnosti konania a spôsobenej nemajetkovej ujmy je podstatné aj to, že žalovaní všetky výsledky vypracované podľa štúdie rodinného domu T. prezentovali ako svoje vlastné napriek až 90 %-nej zhode s jeho autorským dielom, čo je veľmi závažné, spoločensky a právne netolerovateľné konanie, ktorý má závažný morálny rozmer, preto nerozumel argumentačnej línii súdu prvej inštancie, podľa ktorého konanie žalovaného v 2/ rade nebolo takým výrazným a hrubým zásahom do jeho práva, keď z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, aké dôvody viedli k úvahe súdu nepriznať zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy zo strany žalovaného v 3/ rade, ktorý štúdiu rodinného domu prekreslil (skopíroval), dal ostatným žalovaným na ďalšie spracovanie, čo nevyhnutne viedlo k postaveniu rodinného domu C., a to všetko napriek tomu, že vedel od počiatku, že koná v rozpore s jeho autorským právom. Súd prvej inštancie uvedúc, že štúdia rodinného domu T. nie je až takej originálnosti a výnimočnosti, aby si zasluhovala primeranú pozornosť, aplikoval vymyslený a právne neakceptovateľný test „kvality" na jeho architektonické riešenie, keď kvalita architektonického diela je v zmysle § 15 ods. 1 Autorského zákona právne irelevantná. Dobudovanie stavby bezprostredne v blízkosti stavieb, ktorých je autorom, zároveň degraduje jeho architektonické dielo a v mysliach verejnosti ich môže zaraďovať medzi výsledky netvorivej činnosti, výsledky druhové (generické) bez tvorivej jedinečnosti, čím sa zároveň zasahuje do jeho osobnostných práv. Tomuto dojmu podľahol aj súd prvej inštancie. Mal za nepochybné, že utrpel vážnu ujmu v značnej miere, ktorú by aj iní architekti pociťovali podobne a jej kompenzácia musí odrážať aj iné okolnosti, a to najmä intenzitu konania

porušovateľov, dlhodobosť konania, opakovanie a zvyšovanie intenzity protiprávneho konania, verejný následok protiprávneho konania a tiež úmysel porušovateľov, ktoré skutočnosti napriek ich preukázaniu súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Nestotožnil sa s argumentáciou, že ospravedlnenie verejnou formou je neprimerané, keďže štúdia rodinného domu bola zverejnená na webových stránkach, a teda žalovaní v rade 1/ a 2/ ju prezentovali verejne prostredníctvom internetu, čomu v zmysle zásady proporcionality zodpovedá požadované zverejnenie ospravedlnenia na webových stránkach žalobcu v 2/ rade. Navyše bolo preukázané, že ide o kauzu, ktorá bola intenzívne verejne diskutovaná v odborných kruhoch, a to na pôde Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov, kde prebehla istá forma konania o jeho sťažnosti. O celej kauze má vedomosť okrem osôb, ktoré bývajú v najbližšom okolí, aj ďalšia skupina bližšie neidentifikovateľných osôb, vzhľadom na skutočnosť, že stavba predstavuje taký druh rozmnoženiny diela, ktorý je vystavený verejne a trvalo, a to tak odbornej, ako i laickej verejnosti, pričom on nebude mať možnosť každej bližšie neidentifikovateľnej osobe, ktorá vníma alebo bude vnímať rodinné domy na danej ulici, že rodinný dom C. bol postavený neoprávnene, bez súhlasu a že tým bolo zasiahnuté do jeho práv a že sa nestotožňuje s architektonickým stvárnením valbovej strechy, ktorá bola pridaná zo strany žalovaných na jeho pôvodnú štúdiu. Z dôvodu, že stavba rodinného domu C. stojí v mestskej štvrti, v ktorej sa nachádzajú aj stavby zhotovené podľa jeho pôvodného architektonického riešenia, môže verejnosť s vysokou mierou pravdepodobnosti nadobudnúť neoprávnené presvedčenie o tom, že štúdia a projektová dokumentácia, na základe ktorej bol zhotovený rodinný dom C., je jeho riadnym autorským dielom, alebo naopak, ostatné rodinné domy nachádzajúce sa v danej oblasti sú autorským dielom žalovaného v rade 1/, 2/, čo je preňho neprípustné, pretože je významné, aby bola predovšetkým odborná verejnosť riadne informovaná o skutočnom stave. Žalovaný v rade 3/ bez jeho súhlasu použil jeho autorské dielo, a preto je nepochybné, že sa bezdôvodne na jeho úkor obohatil, keďže nezaplatil (licenciu) za prekreslenie štúdie, poskytnutie štúdie tretej osobe (žalovaným v rade 1/, 2/) a postavenie rozmnoženiny vo forme stavby (§ 5 ods. 17 Autorského zákona). Pri porušení alebo ohrození práv duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, ak nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2 OZ, teda bude spočívať najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom predpokladom je neexistencia právneho dôvodu a nadobudnutie majetkového prospechu (§ 451 ods. 2 . Žalovaný v rade 3/ použil jeho autorské dielo bez súhlasu (licencie), pričom nezaplatil príslušnú licenčnú odmenu, a preto získal bezdôvodný majetkový prospech, ktorý je povinný vrátiť vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva (§ 56 ods. 1 písm. g/ Autorského zákona). Teda zákonodarca nezaplatenú licenciu sám kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie.

3. Odvolanie bolo právnym zástupcom žalovaných doručené na vyjadrenie v 10-dňovej lehote 06.05.2016. Napriek tomu vyjadrenie žalovaného v rade 1/,2/ bolo odvolaciemu súdu doručené 17.01.2017 a žalovaného v rade 3/ 18.01.2017, t.j. po 7 mesiacoch, a to 1 resp. 2 dni pred pojednávaním odvolacieho súdu, preto k nim neprihliadol.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a po zopakovaní dokazovania na pojednávaní dňa 19.01.2017, keďže mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1, § 385 ods. 1 napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil, aj keď nie z úplne totožných dôvodov.

5. Žalobca na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na svojich vyjadreniach a dôvodoch uvedených v odvolaní a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Ďalej uviedol, že pokiaľ mal po stiahnutí štúdie rodinného domu C. opätovne vyzývať žalovaného v rade 2/ na jej stiahnutie z internetových stránok, zrejme to bolo chybou právnej zástupkyne. Žalovaný nikdy nepopieral, že štúdia nebola hneď stiahnutá, ale že ju nestiahol on, ale správca jeho webovej stránky. Zotrval na tvrdení, že potom čo začala výstavba rodinných domov si uvedomil, že u žalovaného v rade 3/ sa jedná o kópiu rodinného domu T. s valbovou strechou, na základe čoho navštívil Stavebný úrad mesta Ružomberok, kde 14. mája 2012 nahliadol do dokumentácie žalovaného v rade 3/, teda do štúdie ako aj do projektu. Pri špecifikácii sumy bezdôvodného obohatenia uviedol, že táto predstavuje hodnotu súhlasu, ktorý mal byť daný žalovanému v 3/ rade, a ktorý daný nikdy nebol na rozmnoženie architektonickej štúdie vypracovaním projektu, resp. výstavbou samotnej stavby. U ostatných klientov, ktorým spracoval štúdiu

rodinného domu, resp. u niektorých aj projektovú dokumentáciu si odmenu za licenciu pri výstavbe rodinného domu nežiadal, keďže na to nie je dôvod, lebo tam sa licencia neposkytuje, pretože keď niekomu spracuje projekt tak mu dáva aj súhlas na výstavbu rodinného domu.

6. Žalovaní cestou svojich právnych zástupcov na pojednávaní pred odvolacím súdom žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané (výpoveďou Ing. Ľudovíta T. ani znaleckým posudkom), že by z ich strany došlo k porušeniu autorských práv žalobcu, keď žalovaný v rade 2/ nie je ani v spore pasívne vecne legitimovaný, keďže nebol zhotoviteľom projektovej dokumentácie. Opätovne vzniesli námietku premlčania nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, keďže štúdia a projekt rodinného domu C. boli vypracované v marci a apríli 2011 a žaloba podaná v júli 2014. Tak isto bola vznesená opätovne námietka premlčania nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovaným v rade 3/, keďže žalobca sa o ňom dozvedel po nahliadnutí do stavebného spisu mesta Ružomberok už 15.05.2012, pričom požadovaný rozsah nemajetkovej ujmy žalobca ani nepreukázal.

7. Vychádzajúc z ust. § 1 ods. 3 Občiansky zákonník upravuje právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony, t.j. aj zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon, ďalej len AZ). Podľa § 56 ods. 1 AZ autor, do ktorého práva osobnostného alebo majetkového (§ 17, 18, 40) sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať aj určenia svojho autorstva (písm. a), zákazu ohrozenia svojho práva, vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia (písm. b), zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom, a to zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia (písm. d, bod 1), náhrady ujmy podľa osobitného predpisu (písm. f), t.j. náhrady škody podľa § 420 a náhrady nemajetkovej ujmy vo forme morálneho zadosťučinenia (satisfakcie), resp. peňažného zadosťučinenia, ak sa morálne zadosťučinenie javí ako nedostačujúce podľa § 442a a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva (písm. g). Ujmu nemajetkovej povahy prejavujúcu sa vo sfére osobnostnej je potrebné pritom chápať širšie ako zásah do osobnostných práv autora vymedzených v § 17 AZ, a preto nemajetkovou ujmou môže byť ujma, ktorá sa prejavuje v psychike postihnutého (prežitý strach alebo obavy) , ale patria sem aj prípady, keď sa zhorší povesť autora na verejnosti. Zásahy do osobnostných práv uvedených v ust. § 11 sa však aj v prípade autorov posudzujú podľa tohto ustanovenia. Ak ten, kto porušil autorské práva zodpovedá autorovi za spôsobenú škodu podľa ust. § 420 OZ, ktoré upravuje prípady všeobecnej zodpovednosti za škodu, ide o subjektívnu zodpovednosť, t.j. vyžaduje sa zavinenie na rozdiel od objektívnej zodpovednosti za porušenie (ohrozenie) práva pri nemajetkovej ujme, kedy porušovateľ zodpovedá bez ohľadu na zavinenie (tak isto pri bezdôvodnom obohatení). Predpokladom zodpovednosti za nemateriálnu ujmu je teda konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje autorské právo, vznik nemajetkovej ujmy na strane postihnutého a príčinná súvislosť medzi prvými dvomi predpokladmi.

8. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zo strany žalovaných v rade 1/,2/,3/ došlo ku konaniu, ktorým by došlo k ohrozeniu alebo porušeniu autorského práva žalobcu tým, že skopírovali jeho štúdiu rodinného domu T. a použili ju pri spracovaní štúdie a projektu rodinného domu C., ktorý bol podľa nej postavený. Z výpovede konateľa žalovaného v rade 2/ vyplýva, že pri vyhotovení štúdie a projektu rodinného domu C. vychádzal z požiadaviek a podkladov (skíc) žalovaného v rade 3/, pričom pri vyhotovovaní týchto dokumentov nemal k dispozícii štúdiu rodinného domu T., čo vyplýva aj z výpovede a čestného prehlásenia žalovaného v 3/ rade (to, že nemal k dispozícii projekt rodinného domu T.alobca ani netvrdil). Svedok Ing. Q. T. vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by žalovaný v rade 3/ štúdiu žalobcu v jeho kancelárii odkopíroval mobilom, na kopírke alebo si odniesol jej kópiu, keďže mu ju dal k dispozícii len k nahliadnutiu na krátku chvíľu, pričom iné skutočnosti jednoznačne nevyplývajú ani z ním podpísaného čestného prehlásenia vyhotoveného žalobcom. Z výpovede žalovaného v rade 3/ vyplynulo, že pri tvorbe vizuálnej predstavy jeho rodinného domu, ktorú poskytol žalovanému v rade 2/ vychádzal z množstva katalógov a domov, ktoré pri cestovaní videl.

9. Ďalej z výpovede žalovaného v rade 3/ vyplynulo, že vypracovať štúdiu a projektovú dokumentáciu dal žalovanému v rade 2/, ktorý žalovaného v rade 1/ ako odborného garanta - autorizovaného stavebného

inžiniera použil na výkon svojej činnosti pri poskytovaní služieb podľa § 14c zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, a preto za nemajetkovú ujmu zodpovedá táto právnická osoba v zmysle analógie § 420 ods. 2 v spojení s § 853 a nie žalovaný v rade 1/, ktorý pre to nie je taktiež pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. Úmyselné konanie žalovaného v rade 1/ proti dobrým mravom spočívajúce v tom, že architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu rodinného domu vypracoval na základe štúdie rodinného domu T.alobcu nebolo preukázané (výsluch žalovaného v rade 1/ - 3/) a samotný žalobca svoje tvrdenie o telefonáte žalovanému v rade 2/ o zásahu do jeho autorských práv vyhotovením štúdie preukázať nevedel (výpisy hovorov boli skartované) a žalovaný v rade 2/ akýkoľvek telefonát, ako aj stiahnutie štúdie z týchto dôvodov poprel, keď navyše u solidárnych záväzkov sú dlžníci povinní splniť veriteľovi to isté plnenie, t. j. predmet a obsah záväzku musí byť ten istý, čo u žalovaných v rade 1/ a 2/ splnené nie je, keďže nárok si žalobca u žalovaného v rade 1/ uplatňuje z titulu náhrady škody a u žalovaného v rade 2/ z titulu nemajetkovej ujmy, a preto ani nemôžu byť zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 .

10. Porušenie autorských práv žalobcu spočívajúce vo vyhotovení neoprávnenej rozmnoženiny jeho diela, t. j. štúdie rodinného domu T. nebolo presvedčivo zistené ani znaleckým posudkom, v ktorom ako aj pri výsluchu znalec z odboru stavebníctvo uviedol, že neexistujú žiadne kritériá na posúdenie zhody architektonických diel, t. j. zhoda sa nedá určiť exaktne, keď samotná komora má usmernenie, že je zmätočné porovnávať niečo percentuálne. Preto si na základe vlastnej úvahy vybral 4 kritériá (v skutočnosti 3, pretože percentuálnu zhodu nemožno za samostatné kritérium považovať, lebo je len sumarizáciou ostatných kritérií), a to orientáciu a osadenie objektov (situácia), zastavanosť (plochy a objem), koncepčné riešenie a dispozičný diagram (pôdorysné riešenie, denná a nočná zóna, vstupy a technické zázemie) a percentuálnu zhodu porovnávaných projektových dokumentácií, pričom aj pri percentuálnej zhode išlo o odhad a nie exaktné zistenia, z ktorých by sa dalo zistiť, ako sa znalec k nim dopracoval, t.j. ktorému kritériu dal akú percentuálnu váhu a prečo. Znalec teda neporovnával porovnávané dokumenty ako celok zo všetkých hľadísk, ale len s použitím uvedených troch kritérií, ktoré si zvolil sám. Z toho dôvodu predmetom porovnávania v znaleckom posudku nebolo samotné prevedenie strechy (plochá a valbová), členenie a farebnosť fasády, členenie a veľkosť okien, pričom práve u týchto kritérií znalec konštatoval rozdiely medzi jednotlivými či už štúdiami alebo projektovými dokumentáciami. Pokiaľ znalec pri svojich hodnotiacich kritériách hovoril o zhode, z výpovedí žalovaného v rade 1/ a 2/, ktoré žalobca nepopieral vyplýva, že pri orientácii a osadení objektov tak hlavný vstup, vjazd do garáže, výstup z domu do kľudovej zóny (terasa a záhrada) sa ani nedali orientovať inak, pretože oproti vstupu do rodinných domov a garáží je škola a jediná prístupová cesta a každý architekt by ich musel osadiť zhodne. Pri ďalšom hodnotiacom kritériu, a to koncepčnom a dispozičnom riešení vzhľadom na typ projektu (rodinný dom typu bungalov) znalec taktiež musel konštatovať skoro identičnosť, pretože rodinné domy tohto typu majú vo všeobecnosti určité rovnaké znaky ako je tvar L, jednopodlažnosť, doplnenie priestoru o vstupnú verandu s miestnosťami rozloženými okolo obývacieho priestoru, keď zhodnosť orientácie miestností k jednotlivým svetovým stranám je daná platnými architektonickými zásadami (obývacia izba je smerovaná na juhozápad a do záhrady a umiestňuje sa spolu alebo v blízkosti kuchyne, garáž v blízkosti prístupovej cesty, sociálne zariadenia a technické miestnosti bližšie k nočnej časti, keďže tam nie je potreba výrazného svetla, spálne na juhovýchod prípadne na západ), čo vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého žalovaným v rade 2/, a to štúdie rodinného domu bungalov 1066 zverejnenej na www.euroline.cz <http://www.euroline.cz>, ktorá vychádzajúc z kritérií znalca, vykazuje so štúdiou žalobcu porovnateľnú zhodu a nikto sa pri tom nedomáha ochrany autorských práv. Pri ďalšom kritériu zastavanosť (plochy a objem) znalec uviedol rozdiel úžitkovej plochy 22 m2, čo možno hodnotiť ako odlišnosť výraznú, pričom evidentným rozdielom v maximálnej výške a z toho plynúceho značného rozdielu objemu, ktorý vyplýva z rôznych typov striech (plochá a valbová) sa znalec nezaoberal vôbec. Preto ak by boli jednotlivé kritériá percentuálne rovnocenné, tak percentuálna zhoda autorských diel musí byť objektívne vysoká bez akéhokoľvek zásahu do autorských práv žalobcu. V súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že samotný žalobca štúdiu rodinného domu J., rodinného domu P., rodinného domu T. považuje za jedinečné architektonické diela, ktoré sú zobrazením jeho tvorivej myšlienky, pričom sa jednalo o štúdie totožné s modifikáciou dispozičnej úpravy nočnej časti domu vrátane hygienického zázemia, pričom architektonickú štúdiu rodinného domu C. za architektonické dielo, ktoré je zobrazením tvorivej myšlienky jej autora už nepovažuje napriek tomu, že taktiež má odlišnú úpravu nočnej časti domu vrátane hygienického zázemia inú strechu, na rozdiel od plochej valbovú, rozdiely výškopisné, t. j. používa na ňu iné kritériá jedinečnosti ako na štúdiu svoju, pričom samotní majitelia ostatných domov, pre ktoré spracoval žalobca projektovú dokumentáciu, rodinný dom žalovaného v rade 3/ považujú

exteriérovo, vnútorným riešením ako aj valbovou strechou za úplne odlišný rodinný dom, ktorý nie je kópiou ich domov, ako to vyplýva z ich čestných prehlásení. O nepresvedčivosti znaleckého posudku svedčí aj to, že štúdiu rodinného domu T. nie je možné komplexne porovnať s projektom rodinného domu C. aj z dôvodu, že v nej nie sú žiadne bližšie údaje o použitých materiáloch, hrúbke vonkajších teda obvodových a vnútorných stien, hrúbke a type zateplenia, druhu kúrenia, spôsobu vykurovania, konkrétnej veľkosti, druhu okien a dverí, omietkach, murive, podlahách, druhu strešnej krytiny. Odpoveď na otázku 13, v ktorej mal znalec porovnať projekt rodinného domu C. so štúdiou rodinného domu T. najmä vo vzťahu ku konštrukčnému a materiálovému riešeniu celej stavby - interiéru a exteriéru, prevedeniu strechy, prevedeniu terasy, farebnosti a členeniu vonkajšej fasády, členeniu okien a veľkosti okien nemohol znalec do znaleckého posudku ani uviesť, pretože kritériá, u ktorých uviedol zhodnosť, sa v štúdii rodinného domu T. ani nenachádzajú, a preto nebolo možné tieto ukazovatele objektívne porovnať. Vychádzajúc z uvedeného nebolo preukázané, že zo strany žalovaných došlo ku konaniu, ktorým by boli ohrozené alebo porušené autorské práva žalobcu, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým jeho žalobu zamietol.

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a žalovaným priznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi v celom rozsahu, keďže mali v odvolacom konaní plný úspech (§ 255 ods. 1 .

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .