Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-231-2015.pdf
PDF · 103.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/231/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., Námestie SNP 2497, Zvolen, IČO: 31 562 817, zast.: Mgr. Martin Babčaník, advokát, Alžbetin Dvor 1348, Miloslavov proti žalovanému 1/: DREVONA GROUP s. r. o., Výhonská 1, Bratislava, IČO: 45 895 856, zast.: Mgr. Michal Šaling, advokát, Konventná 9, Bratislava a proti žalovanému 2/: DREVONA SLOVAKIA s.r.o., Púchovská 6, Bratislava, IČO: 35 944 994 o zaplatenie sumy 142.519,23 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb 132/2014-303 zo dňa 1.7.2015 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb 132/2014-303 zo dňa 1.7.2015 vo vzťahu k žalovanému 1/ vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 29.713,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 18.049,95 eura od 16.5.2011 až do zaplatenia a vo výške 2 % ročne zo sumy 11.663,95 eura od 16.5.2011 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok druhého žalovaného plniť. Súčasne uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 112.805,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 56.116,55 eura od 16.12.2011 až do zaplatenia a vo výške 2 % ročne zo sumy 56.688,78 eura od 6.1.2012 až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.854,08 eura s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok druhého žalovaného plniť a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 10.834,53 eura.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 29.713,90 eura s príslušenstvom a žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 112.805,33 eura s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným 2/ ako nájomcom:
- dňa 30.7.2002 nájomnú zmluvu č. 20/03/02 v znení dodatku č. 1/2005 zo dňa 1.5.2005 a dohody o zmene účastníkov zmluvy o nájme zo dňa 31.10.2006, pričom nájomný vzťah trval od 1.11.2006 do 31.12.2011,
- dňa 24.3.2011 nájomnú zmluvu č. 09/04/11, pričom nájomný vzťah trval od 1.4.2011 do 29.2.2012,
- dňa 7.2.2011 nájomnú zmluvu č. 07/07/11, pričom nájomný vzťah trval od 1.3.2011 do 29.2.2011
- dňa 25.5.2006 nájomnú zmluvu č. 12/10/2006 v znení dohody o zmene účastníkov zmluvy zo dňa 31.10.2006 a dodatkov č. 1 a č. 2, pričom nájomný vzťah trval od 1.11.2006 do 31.12.2011, predmetom ktorých bol prenájom nebytových priestorov žalobcom žalovanému 2/ v obchodnom dome PRIOR vo Zvolene, Martine, Partizánskom a Žiari nad Hronom za účelom predaja nábytku. Žalovaný 2/ uzatvoril dňa 1.6.2011 ako predávajúci so žalovaným 1/ ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku, ktorej predmetom bol v zmysle bodu 2 čl. I. prevod vlastníckeho práva k súboru vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžili prevádzkovaniu spôsobilej časti podniku „Divízia D4 - nábytok, Divízia D5 - interiéry, Divízia D8 - výroba nábytku“, pričom súčasťou divízie D4 boli okrem iných aj prevádzky OS 418: Nám. SNP 2497, Zvolen, OS 438: Nám. SNP 1, Partizánske, OS 444: Nám. SNP 2, Martin a OS 449: SNP 108, Žiar nad Hronom. Predmetná zmluva o predaji časti podniku bola žalobcovi žalovaným 1/ zaslaná až dňa 11.10.2011, pričom následne žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že predmetná zmluva o predaji podniku mu bola zaslaná len omylom a žalovaný 1/ prevzal len záväzky uvedené v protokole k predmetnej zmluve o predaji časti podniku.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné a preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný 2/ ako nájomca uzavreli štyri nájomné zmluvy, ktorými žalobca prenechal žalovanému 2/ do užívania nebytové priestory v obchodných domoch PRIOR Martin, Žiar nad Hronom, Zvolen a Partizánske za účelom predaja nábytku žalovaným 2/ s povinnosťou žalovaného 2/ platiť nájomné bližšie špecifikované v jednotlivých zmluvách. Súčasne považoval za nesporné aj to, že žalovaný 2/ ako predávajúci a žalovaný 1/ ako kupujúci uzavreli dňa 1.6.2011 zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 2/ previesť na žalovaného 1/ vlastnícke právo k súboru vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžili na prevádzku spôsobilej časti podniku, medzi ktorými boli zaradené aj maloobchodné a veľkoobchodné predajne nábytku vo Zvolene, Partizánskom, Martine a Žiari nad Hronom. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaný 1/ dňom účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku vstúpil do práv a povinností žalovaného 2/ vyplývajúcich z vyššie uvedených štyroch nájomných zmlúv, čo znamená, že na žalovaného 1/ prešiel záväzok žalovaného 2/ platiť nájomné špecifikované v predmetných nájomných zmluvách a zároveň žalovanému 2/ vznikol v zmysle § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka zo zákona ručiteľský záväzok za splnenie záväzkov žalovaného 1/, ktoré na neho predajom podniku prešli. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ svoj záväzok voči žalobcovi na pojednávaní dňa 10.6.2015 uznal v plnej výške, mal súd prvej inštancie za to, že svoj záväzok voči žalobcovi uznal čo do dôvodu a výšky s odkazom na 153a ods. 1 a 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), preto nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému 2/ považoval za dôvodný v plnom rozsahu. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalovaný 1/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu s odkazom na dohodu o zániku zmluvy o predaji časti podniku, ktorú žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili z dôvodov, že neprišlo k naplneniu podmienok zmluvy o predaji časti podniku, pretože na žalovaného 1/ neprešli ani pohľadávky, ani zamestnanci, ani hnuteľné veci žalovaného 2/. K uvedenému argumentu súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok, avšak ako vyplýva z citovaného ustanovenia dohodou možno zrušiť len nesplnený záväzok. Ďalej poukázal na protokol k dohode o zániku zmluvy o predaji časti podniku, z ktorého vyplývalo, že
- žalovaný 1/ sa na základe zmluvy o predaji časti podniku stal vlastníkom hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt predávanej časti podniku žalovaného 2/;
- žalovaný 1/ prevádzkoval predmetnú časť podniku, predával tovar, vyplácal mzdy, hradil záväzky vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov a obchodných vzťahov žalovaného 2/;
- v snahe predísť zániku žalovaného 2/ ako podnikateľského subjektu z dôvodu jeho zložitej finančnej situácie pristúpili žalovaní 1/ a 2/ k dohode o zániku zmluvy o predaji časti podniku. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30.9.2014, z ktorého vyplýva, že zmluva o predaji podniku bola zo strany oboch žalovaných riadne naplnená a práva a povinnosti z nej boli skonzumované, preto nemôžu žalovaní 1/ a 2/ účelovo a v záujme vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov privodiť alebo dosiahnuť zrušenie tohto zmluvného vzťahu „dohodou“, nakoľko by tým zasiahli do práv a povinností tretích osôb. Tiež poukázal na oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 11.5.2015 a zo dňa 22.5.2013 založené v súdnom spise sp. zn. 25Cb 27/2013, z ktorých vyplýva, že žalovaný 1/ si dňa 11.5.2015 a dňa 20.5.2015 splnil svoj záväzok voči žalobcovi, deklarovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 27/2013-73 zo dňa 16.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30.9.2014 z titulu nezaplateného nájomného za mesiac apríl 2011 v sume 2.186,69 eura na základe nájomnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2/ dňa 1.6.2011, týkajúcej sa prenájmu nebytového priestoru v obchodnom dome PRIOR Zvolen. Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru súdu prvej inštancie
teda jasne vyplývalo, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k naplneniu zmluvy o predaji podniku, keďže žalovaný 2/ previedol na žalovaného 1/ vlastnícke práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty týkajúce sa predávanej časti podniku a žalovaný 1/ prevzal práva a povinnosti žalovaného 2/ týkajúce sa predmetnej predávanej časti podniku, a to právne (zo zákona účinnosťou zmluvy o predaji časti podniku) ako aj fakticky, nakoľko prevádzkoval predmetnú časť podniku, predával tovar, vyplácal mzdy, hradil záväzky vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov a obchodných vzťahov, čo potvrdil žalovaný 1/ aj svojím konaním, keďže na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 27/2013-73 zo dňa 16.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30.9.2014 splnil záväzok, ktorý pôvodne vznikol žalovanému 2/ a do ktorého žalovaný 1/ zmluvou o predaji časti podniku vstúpil. Na základe toho možno dospieť k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ si splnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o predaji časti podniku, čím predmetná zmluva a na jej základe založený záväzkový vzťah v zmysle § 324 Obchodného zákonníka zanikol, keďže splnenie záväzku predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku. Z toho dôvodu nepovažoval prvoinštančný súd dohodu o zániku zmluvy o predaju časti podniku za platnú a účinnú, keďže nie je možné dohodou spôsobiť zánik už splneného (teda zaniknutého) záväzku, čo vylučuje aj samotná úprava zániku záväzku dohodou v zmysle § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno dohodou zrušiť len nesplnený záväzok, pričom záväzky oboch zmluvných strán zo zmluvy o predaji časti podniku boli splnené. Vzhľadom na všetky uvedeného skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda o zániku zmluvy o predaji časti podniku je neplatná a právne neúčinná, a teda žalovaní 1/ a 2/ sú povinní v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.713,90 eura, ktorá predstavuje neuhradené nájomné žalovaným 1/ za užívanie nebytových priestorov žalovaným 2/ na základe nájomných zmlúv uzatvorených so žalobcom, pričom z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili predmetnú zmluvu o predaji časti podniku, žalovaný 1/ vstúpil do postavenia žalovaného 2/ a tým aj do jeho povinnosti zaplatiť predmetné neuhradené nájomné a zároveň žalovanému 2/ v zmysle § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 305 a nasl. Obchodného zákonníka vznikla zo zákona povinnosť ručiť za splnenie povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť predmetné nájomné. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 112.805,33 eura, ktorá predstavuje neuhradené nájomné žalovaným 1/ za jeho užívanie nebytových priestorov po účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku na základe vyššie uvedených nájomných zmlúv, keďže účinnosťou zmluvy o predaji časti podniku žalovaný 1/ vstúpil do postavenia nájomcu, užíval nebytové priestory, za čo mu vznikla aj povinnosť platiť nájomné špecifikované v predmetných zmluvách, pričom svoju povinnosť uhradiť predmetné nájomné si nesplnil. Nakoľko žalobca a žalovaný 2/ mali úrok z omeškania dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaných 1/ a 2/ so zaplatením nájomného žalobcovi na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 20/03/02 v znení jej dodatku č. 1/2005 zo dňa 1.5.2005 a dohody o zmene účastníkov zmluvy o nájme nebytových priestorov vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania a na základe zvyšných nájomných zmlúv nárok na úroky z omeškania vo výške 2 % ročne. Vzhľadom na to súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne na zaplatenie úrokov z omeškania vo vyššie uvedenej výške z priznaných súm predstavujúcich nezaplatené nájomné do dňa účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku, za ktoré žalovaný 1/ zodpovedal ako nájomca a žalovaný 2/ ako ručiteľ, a to až do reálneho zaplatenia týchto priznaných súm žalovanými 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. V rovnakej výške zaviazal prvoinštančný súd žalovaného 1/ na úhradu úrokov z omeškania aj z priznaných súm predstavujúcich nezaplatené nájomné odo dňa účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku, a to až do reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným 1/. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Uviedol, že z hľadiska právnej opatrnosti, nakoľko nedošlo k naplneniu predmetnej zmluvy o predaji časti podniku (hnuteľné veci pre uvedenú časť podniku ostali v majetku predávajúceho, zamestnanci pre uvedenú časť podniku zostali ako kmeňoví u predávajúceho a pohľadávky pre uvedenú časť podniku ostali na strane predávajúceho, t.j. žalovaného 2/, na kupujúceho - žalovaného 1/ by potom prešli záväzky pre uvedenú časť podniku, čo je v rozpore so základnými ustanoveniami zmluvy o predaji časti podniku), preto žalovaní 1/ a 2/ mali záujem vec vyriešiť mimosúdne, t.j. dohodou vrátiť veci do pôvodného stavu. Na základe uvedeného uzatvorili dňa 27.6.2013 dodatok č. 2 k zmluve o predaji časti podniku a na jeho základe dohodu o zániku zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.6.2011. Účinky dohody o zániku zmluvy nadobudli účinnosť dňa 2.7.2013. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.5.2013, č.k. 25Cb 27/2013 v obdobnej veci, žalovaný 1/ namietal, že konajúci súd nemôže z neho vychádzať, nakoľko v konaní sp. zn. 25Cb 27/2013 sa
súdy zaoberali platnosťou/neplatnosťou dohody o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku, avšak v tomto súdnom konaní žalovaný 1/ poukazuje na dodatok č. 2 zo dňa 26.6.2013 k zmluve o predaji časti podniku a na následnú dohodu zmluvných strán o zániku zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 2.7.2013. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že žalobca bol o týchto skutočnostiach oboznámený, a napriek tomu podal dňa 11.3.2014 návrh na vydanie platobného rozkazu tak proti žalovanému 1/, ako aj proti žalovanému 2/. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný 1/ za to, že v spore nie je pasívne legitimovaný, nakoľko dňom 2.7.2013 sa celý predmet prevodu (súbor vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia prevádzkovaniu spôsobilej časti podniku, teda aj záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy o predaji časti podniku) ex nunc vrátil do majetku žalovaného 2/. Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie podľa jeho názoru v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil, z akého dôvodu považoval dohodu zmluvných strán o zániku zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 2.7.2013 za neplatný právny úkon, taktiež sa nevysporiadal so skutočnosťou, že nedošlo k naplneniu účelu zmluvy o predaji časti podniku a nepreskúmal, či hnuteľné veci, resp. záväzky a pohľadávky prešli do účtovníctva žalovaného 1/. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný 1/ navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, žalobu voči žalovanému 1/ zamietne, resp. aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 6.8.2015 uviedol, že žalovaný 1/ v podanom odvolaní opakovane tvrdí, že k naplneniu zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.6.2011 nedošlo. Žalobca má za to, že keďže žalovaní v obdobnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 25Cb 27/2013 neuspeli s dohodou o odstúpení od zmluvy, dodatkom č. 2 rozšírili možnosti ukončenia zmluvy o ukončenie zmluvy dohodou a následne uzatvorili dohodu o zániku zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 2.7.2013, pričom žalovaný 1/ zdôrazňuje, že išlo o dvojstranný právny úkon, ktorý je odlišný od dohody o odstúpení od zmluvy zo dňa 28.3.2013, ktorú v obdobnom konaní vyhodnotili súdy oboch stupňov ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a mal za to, že toto spĺňa kritéria stanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Poukázal na záver prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého v danom prípade došlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ k naplneniu zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.6.2011 a súčasne uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že k naplneniu zmluvy o predaji časti podniku nedošlo. Sami žalovaní predložili súdu listinný dôkaz - protokol k dohode o zániku zmluvy, v ktorom obaja výslovne potvrdili, že k naplneniu zmluvy došlo a potvrdili tiež čisto ekonomické dôvody vedúce k uzavretiu dohody o zániku zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že ďalšie listinné doklady predložené žalovaným 1/ v prvoinštančnom konaní nemali preukázaný súvis s prevádzanou časťou podniku a boli tak vo vzťahu k meritu prejednávanej veci právne irelevantné. K mzdovým výkazom poistného žalobca uviedol, že žalovaný 1/ jednak nepreukázal, že by išlo o zamestnancov pracujúcich na prevádzkach, ktoré boli súčasťou predávanej časti podniku a jednak sa mzdové výkazy vzťahovali k obdobiu tesne predchádzajúcemu poslednému pojednávaniu vo veci a netýkali sa tak relevantného obdobia roku 2011 a 2012. Podľa názoru žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že dôvodom, pre ktorý považoval konajúci súd dohodu o zániku zmluvy za neplatnú je skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy dohodou možno zrušiť iba a výlučne nesplnený záväzok, pričom v prejednávanej veci mal súd z listinného dôkazu - protokolu k dohode o zániku zmluvy za preukázané, že došlo k naplneniu zmluvy o predaji časti podniku. Žalobca ďalej uviedol, že ak by aj žalovaný 1/ úspešne preukázal, že nedošlo k naplneniu zmluvy o predaji časti podniku (čo sa však nestalo), v takom prípade by k zrušeniu zmluvy o predaji časti podniku mohlo dôjsť iba s účinkami ex nunc, t.j. od 2.7.2013. V tejto súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že za časť záväzku na nájomnom, ktorý vznikol žalobcovi po účinnosti zmluvy o predaji časti podniku, t.j. po 1.6.2011 zodpovedá priamo a výlučne žalovaný 1/ a ani dohoda o zániku zmluvy o predaji časti podniku bez ďalšieho nevyvoláva účinky prechodu tohto záväzku na žalovaného 2/. S poukazom na uvedené žiadny z odvolacích dôvodov nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť druhého výroku napádaného rozsudku, ktorým bol žalovaný 1/ zaviazaný na zaplatenie sumy 112.805,33 eur s príslušenstvom ako sumy omeškaného nájomného po účinnosti zmluvy o predaji časti podniku, t.j. po 1.6.2011. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
6. Žalovaný 2/ odvolanie proti tomuto rozsudku nepodal.
7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vo vzťahu k žalovanému 1/ vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
10. Žalovaní 1/ v podanom odvolaní zotrval na tvrdení, že nedošlo k naplneniu zmluvy o predaji časti podniku, a preto mali žalovaní 1/ a 2/ záujem vec vyriešiť mimosúdne, t.j. dohodou vrátiť veci do pôvodného stavu. Na základe uvedeného uzatvorili dňa 2.7.2013 dohodu o zániku zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.6.2011.
11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o predaji časti podniku uzavretú medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim zo dňa 1.6.2011 a jej účinky. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia prijal správny záver, že v danom prípade došlo k naplneniu zmluvy o predaji časti podniku, pretože žalovaný 2/ previedol na žalovaného 1/ vlastnícke práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, týkajúce sa predávanej časti podniku. O uvedenej skutočnosti svedčí aj listinný dôkaz - protokol k dohode o zániku zmluvy o predaji časti podniku, v ktorom žalovaní 1/ a 2/ zhodne konštatovali, že „žalovaný 1/ sa na základe zmluvy o predaji časti podniku stal vlastníkom hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt predávanej časti podniku žalovaného 2/ a že žalovaný 1/ prevádzkoval predmetnú časť podniku, predával tovar, vyplácal mzdy, hradil záväzky vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov a obchodných vzťahov žalovaného 2/“. Konzumáciu práv a povinností zo zmluvy o predaji časti podniku konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 30.9.2014, č.k. 2Cob 204/2013-101, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.5.2013, č.k. 25Cb 27/2013-73. Tento záver je relevantný aj pre toto súdne konanie, pretože sa týka prejudiciálnej otázky, či už vo vzťahu k dohode o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku (ktorá bola predmetom skúmania v konaní sp. zn. 2Cob 204/2013) alebo vo vzťahu k dohode o zániku zmluvy o predaji časti podniku (ktorá je predmetom skúmania tohto konania).
12. Žalovaný 1/ na preukázanie svojho tvrdenia o nenaplnení zmluvy o predaji časti podniku predložil mzdové výkazy poistného, ktoré mali osvedčiť, že zamestnanci žalovaného 2/ sa nikdy nestali kmeňovými zamestnancami žalovaného 1/. K predloženým mzdovým výkazom je nutné uviesť, že tieto neosvedčujú vyššie uvedené tvrdenie žalovaného 1/, pretože z nich nie je možné určiť, že by išlo o zamestnancov pracujúcich na prevádzkach, ktoré boli súčasťou predávanej časti podniku a netýkali sa ani relevantného obdobia rokov 2011 a 2012.
13. Vzhľadom na zistený skutkový stav odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že práva a povinnosti zo zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi žalovaným 1/ a 2/ boli skonzumované, a preto nebolo možné považovať dohodu o zániku zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 2.7.2013 za platnú, keďže podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodou možno zrušiť len nesplnený záväzok.
14. K výške žalovanej sumy nevzniesol žalovaný 1/ žiadne argumenty, preto táto skutočnosť nebola predmetom skúmania odvolacím súdom. Na záver odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ustanovením § 220 ods. 2 CPS (§ 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016), keď prvoinštančný súd sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné.
15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ vo veci samej a v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% voči žalovanému 1/, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).