Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-919-2015.pdf
PDF · 81.87 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/919/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu N., zastúpený L., proti žalovanej M., o zaplatenie 978,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. augusta 2015, č.k. 11C/57/2015-62, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 978,39 Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40% ročne zo sumy 821,97 Eur od 16.08. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 978,39 Eur od 26.08.2013 do zaplatenia, nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 58,50 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania, na účet L.. B. F., usadený euroadvokát so sídlom B. X., U. vo výške 214,62 Eur, všetko v mesačných splátkach po 40 Eur mesačne od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok s tým, že pri nezaplatení dvoch po sebe idúcich splátkach sa stane splatným celý dlh. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty dňa 28.11.2007 formou poskytnutia úverového rámca, ktorý predstavoval sumu 22.000,- Sk, pričom žalovaná mala možnosť formou karty čerpať do tejto výšky finančné prostriedky. Úver mala splácať mesačne vo výške 1.100,- Sk. Zmluva obsahuje aj mesačnú úrokovú sadzbu 1,95%, RPMN 31,76% a poistenie vo výške 2,99%. Žalovaná zmluvu potvrdila svojim podpisom. Hoci tvrdila vo svojej výpovedi, že 22.000,- Sk minúť nemohla, z prehľadu čerpania úveru zaslaného žalobcom súdu prvej inštancie, ktorý bol doručený aj žalovanej, mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaná ku dňu 24.05.2012 vyčerpala 2.064,62 Eur, ktorá skutočnosť má vyplývať z priloženého úverového prípadu, kde sú uvedené všetky operácie, ktoré žalovaná vykonala, vrátane dátumov. Súd prvej inštancie uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že žalovaná vyčerpala žalovanú sumu, z toho 1.674,70 Eur predstavuje hotovosť vybratá žalovanou z úverového účtu, 124 Eur predstavuje suma zaslaná žalovanej na bankový účet alebo šekom na jej adresu, suma 102,23 Eur predstavuje poplatky za čerpanie hotovosti z úverového účtu a suma 19,92 Eur predstavuje ročné poplatky za vedenie revolvingového účtu, 111,80 Eur poplatky za správu revolvingového úveru, 22,50 Eur poplatky za spracovanie úhrady poštovou poukážkou a 7,50 Eur poplatky za informácie o disponibilnom zostatku na úverovom účte žalovanej. Dôvodil, že tak ako žalobca uviedol vo svojom podrobnom stanovisku, žalovaná uhrádzala splátky od 31.01.2008 najskôr vo výške 36,51 Eur a neskôr po 40 Eur mesačne až do 10.01.2013. Uhradila 1.242,60 Eur, z toho na istine 881,81 Eur, úroky 70,67 Eur, poplatky za poistenie 70,67 Eur a poplatok za vedenie účtu 46,97 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom tieto náležitosti sú zrozumiteľne a čitateľne uvedené na prednej strane tejto zmluvy. Žalobca po uzatvorení zmluvy zaslal žalovanej presné informácie o výške úverového rámca, o mesačnom
dohodnutom úroku a tiež o poplatkoch a poistení. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že zaslal žalovanej všetky príslušné listiny, ku ktorým sa mohla vyjadriť. Žalovaná nevedela uviesť, akú sumu splátok uhradila z dôvodu, že nemala o tom doklady. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom výpise sú jasne a zrozumiteľne uvedené všetky platby realizované žalovanou. V tejto súvislosti odkázal na podrobné vyjadrenie žalobcu zaslané súdu 08.06.2015, doručené aj žalovanej. Žalobu žalobcu preto považoval za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Z dôvodu ekonomickej situácie na strane žalovanej povolil jej splácať dlh, vrátane trov konania a trov právneho zastúpenia, v mesačných splátkach po 40 Eur.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Potvrdila, že úverovú kartu od žalobcu obdržala v roku 2007, na základe nej platila do roku 2013. Poskytnutých jej bolo 22.000,- Sk (730,27 Eur). Do roku 2013 zaplatila 2.296 Eur. Uviedla, že stačilo malé zaváhanie a dostávala samé pokuty. Vyjadrila presvedčenie, že nemôže splácať to, čo už zaplatila, z ktorého dôvodu žiadala, aby odvolací súd danú vec preskúmal. Poukazovala na svoju ekonomickú situáciu s tým, že poberá dôchodok vo výške 383 Eur, z ktorého spláca exekúciu 61,70 Eur a nájomné vo výške 306 Eur.
3. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovanou došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach § 470 ods. 1, 2 CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Procesne preto odvolací súd postupoval už podľa nových procesných ustanovení CSP.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zák. č. 160/2015 Z.z., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. V danom spore zo Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty R. zo dňa 28.11.2007 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úverový rámec 22.000,- Sk (730,27 Eur), s výškou mesačnej splátky 1.100,- Sk (5% z úverového rámca), výškou prvého čerpania 21.149,- Sk, mesačnou úrokovou sadzbou 1,95%, s termínom splatnosti 10. deň v mesiaci, úver bol poistený s dohodnutým poistným vo výške 2,99% z mesačnej splátky. Ďalej bol v zmluve dohodnutý mesačný poplatok za správu revolvingového úveru 45,- Sk a ročná úroková miera 23,4%. RPMN je uvedená príkladmo (pri úverovom rámci 20.000,- Sk, výške prvého čerpania 20.000,- Sk a pri mes. splátke vo výške 5% z úv. rámca a bez poistenia 31,76%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky N. F., R. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vypovedal zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty žalovanej podaním zo dňa 21.08.2013 a dlh považoval za splatný dňom 26.08.2013, ktorá skutočnosť vyplýva i z obsahu podanej žaloby.
6. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu správne vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. V danom spore podmienky uzavretia zmluvy upravoval zákon č. 258/2001 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pričom táto zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy pred ich uzatvorením. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským a predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho je na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
7. Z judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že spotrebiteľov ako slabšiu zmluvnú stranu je potrebné chrániť expenzívnym spôsobom, a preto v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd povinnosť zabezpečiť právo každého dovolať sa právnej ochrany svojho subjektívneho práva, ako aj zabezpečiť mu istotu, že sa mu takáto ochrana poskytuje. V rámci zabezpečenia uvedeného práva má súd oprávnenie a
povinnosť preskúmavať zmluvy aj z hľadiska toho, či by na základe takto uzavretej zmluvy nemalo byť priznané nedovolené právo, prípadne, či takéto právo neodporuje dobrým mravom.
8. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účel zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.
9. Hoci súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a teda nemal za zistené žiadne obsahové nedostatky zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z., tento záver súdu nie je dostatočne odôvodnený a javí sa ako predčasný.
10. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal opodstatnenosťou uplatneného žalobného nároku z hľadiska toho, z čoho tento pozostáva, vyhodnotením náležitostí predmetnej zmluvy, v dostatočnej miere neposudzoval jej dopad na spotrebiteľa, pričom takýto postup nie je ani v súlade so súčasnou praxou. 11. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade účastníci (resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný) uzatvorili z hľadiska podstaty náležitosti úverovú zmluvu, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí v plnej miere prevzal tvrdenia žalobcu o dôvodnosti a výške žalovanej sumy, a to len s poukazom na predložený prehľad čerpania úveru, ktorý obsahuje 584 údajov, avšak bez toho, aby opodstatnenosť žalovanej sumy bližšie posúdil.
13. Najvyšší súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 6Cdo 1/2012) uvádza, že v spotrebiteľských veciach klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“, alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu - princípu ochrany práv spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručenú článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských správnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude vychádzať len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa.
14. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie predovšetkým opätovne posúdi celý žalobou uplatnený peňažný nárok z hľadiska jeho opodstatnenosti. Zároveň vyhodnotí predmetnú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty R. v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a Občianskeho zákonníka a jej dopad na žalovanú ako na spotrebiteľa a náležite svoje rozhodnutie aj zdôvodní.
15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).