Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-373-2014.pdf
PDF · 81.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/373/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Leou Švrčekovou v právnej veci navrhovateľa F. F.M., J. XX.X.XXXX, G. X G. K., K., O. X, Í., štátneho občana K. , zastúpeného JUDr. Danielou Ježovou, LL. M., PhD., advokátkou v Bratislave, Javorinská 13 a manželky Z. H., J. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v Z., S. XXX/XXX, toho času na neznámom mieste v Í., štátnej občianke Slovenskej republiky, za účasti maloletej Z. N., J. XX.XX.XXXX, bývajúcej u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom v Košiciach, Staničné námestie 9, o rozvod manželstva
rozhodol:
I.Rozvádza manželstvo navrhovateľa F. F.M. M. S. Z. H., uzavreté X.XX.XXXX, registrované v knihe manželstiev Matričného úradu J. U.. S., Í., registračné číslo XXX XXXX.
II. Vyhlasuje, že Okresný súd Košice - okolie nemá právomoc na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. N., J. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ návrhom zo dňa 14.11.2014, doručeným tunajšiemu súdu 20.11.2014 žiadal rozviesť manželstvo s manželkou Z. H., uzavreté X.XX.XXXX, uviedol, že ich vzťahy sú rozvrátené, nežijú v spoločnej domácnosti, dôvodom ukončenia spolužitia boli rozdielne názory na život i náboženské rozdiely, obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy, z manželstva nepochádza žiadne dieťa.
2.Manželka sa k návrhu nevyjadrila , v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava a nebol zistený jej terajší pobyt. Podľa procesného prepisu - Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením č.k. 16C 373/2014
- ustanovil tejto účastníčke konania jej matku D. H., J. XX.X.XXXX, bývajúcu v Z., S. 550/125 za opatrovníčku na zastupovanie v konaní, inštitút opatrovníka zanikol zrušením Občianskeho súdneho poriadku dňom 1.7.2016. Manželka má trvalý pobyt evidovaný v Registri obyvateľov SR na adrese Z., S. XXX/XXX, opatrovníčka manželky D. H., matka manželky ako opatrovníčka na pojednávaní vo veci dňa 23.10.2015 oznámila, že dcéra Z. H. žije I. Í., po rozchode s manželom sa vrátila z Í. J. N., po dvoch mesiacoch opäť odišla do Írska a žije tam doposiaľ, zo vzťahu s iným mužom sa jej narodila dcéra, nevedela uviesť jej meno, dátum narodenia, ani iné údaje.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a takto zistil skutkový stav:
4. Sobášnym listom bolo preukázané , že účastníci konania uzavreli manželstvo 2.11.2009 pred Matrikou S., D. U., Y. V., J. I. Í., u oboch ide o prvé manželstvo, nepožiadali o zápis tohto manželstva do Osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v G..
5. Podľa údajov oznámených právnou zástupkyňou navrhovateľa matkou odporkyne počas výkonu opatrovníctva manželky podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci konania sa zoznámili
v Írsku, kde už navrhovateľ žil, manželka Z. H. sa tam zdržiavala u svojho strýka ,navrhovateľ jej poskytol bývanie, zblížili sa a ich vzťah vyústil do uzavretia manželstva. Začali sa však prejavovať kultúrne, náboženské a názorové rozdiely, ktoré viedli k ich rozchodu. Manželka uvažovala o návrate na Slovensko, z Írska odišla 21.10.2011 , navrhovateľ chcel ostať žiť v Írsku, manželka po krátkom pobyte na Slovensku opäť odišla do Írska, nadviazala známosť s iným mužom a z ich vzťahu sa dňa 14.11.2012 v Latterkenny General Hospital I. Í. narodila dcéra Z. N. a v rodnom liste je ako otec zapísaný S. N., ani toto dieťa doposiaľ nebolo zapísané do Osobitnej matriky Ministerstva vnútra: Podľa oznámenia právnej zástupkyne navrhovateľa účastníci nie sú v žiadnom kontakte od 21.10.2011, navrhovateľ sa necíti byť otcom maloletej Z. N., narodenej XX.XX.XXXX, lustráciou v evidenčných pomôckach tunajšieho súdu bolo zistené vedenie konania na návrh navrhovateľa o zapretie otcovstva k uvedenému dieťaťu pod sp. zn. 7Pc 22/2016, vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.
6. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa úvodného ust.12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 (ďalej len „Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003“), kritéria právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
13.Podľa oddielu 2, článku 8 ods.1 Nariadenia Rady ( ES ) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ( ES ) č. 1347/2000 ( ďalej len „Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
14.Podľa oddielu 2, článku 17 Nariadenia Rady ( ES ) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
15. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne rozvrátené, ide o rozvrat trvalý, s ohľadom na úroveň vzťahov nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obvyklým pobytom maloletej Z. N., ku ktorej svedčí otcovstvo navrhovateľa podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine je Í., kde sa narodila a doposiaľ žije so svojou matkou, toto dieťa nemá ani evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
17. Z týchto dôvodov tunajší súd nemá právomoc konať a úprave výkonu rodičovských práv a konanie v tejto časti pre nedostatok podmienky konania zastavil.
18.Návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP
1/Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
U p o z o r n e n i e : Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.