Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/144/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Wechter Business, s.r.o., so sídlom Sokolovská 428/130, Karlín, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 01963732, právne zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom ul. Palackého 85, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ T. T., bytom XXX XX L. č. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ Y. T., bytom XXX XX L. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom Centrum 27/32, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie 1.515 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.05.2015 domáha, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.515 Eur spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15 Eur od 16.01.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od 15.02.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od 15.03.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od 15.04.2016 do 25.04.2016 a 5,05 % ročne zo sumy 1.515 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 15 Eur od 16.01.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od 15.02.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od 15.03.2016 do 25.04.2016, zo sumy 15 Eur od 15.04.2016 do 25.04.2016 a 5,05 % ročne zo sumy 1.515 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. V žalobe uviedol, že spoločnosť GOLDKREDIT, a.s. ako veriteľ uzatvorila dňa 04.07.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX so žalovanou 1/ ako dlžníkom 1/ a žalovaným 2/ ako dlžníkom 2/. Dňa 31.12.2012 bola pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená spoločnosti PEVA SK s. r. o. Následne dňa 07.02.2014 spoločnosť PEVA SK s. r. o. postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX žalobcovi ako novému postupníkovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXX/XX. Žalobca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 04.06.2015 Dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa dohodli s poukazom na § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX sa nahradili novými právami a povinnosťami, s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaní 1/ a 2/ uhradia žalobcovi dlžnú čiastku zo Zmluvy o úvere vo výške 1.620 Eur v 66-tich mesačných splátkach počnúc prvou splátkou v termíne 15.06.2015 tak, že 1. splátka až 24. splátka v sume 15 Eur, 25. splátka až 66. splátka v sume 30 Eur, najneskôr však do 15.11.2020. Dôvodil, že na základe článku II ods. 1 Dohody o urovnaní, keďže žalovaní neuhradili viac ako dve po sebe idúce splátky, dňa 01.04.2016 zaslal vyhlásenie predčasnej splatnosti žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovaným náhradnú lehotu na úhradu splatného záväzku z Dohody o urovnaní s dohodnutým príslušenstvom, a to najneskôr do 25- tich dní od zaslania tejto výzvy, t.j. najneskôr do 25.04.2016. Keďže do dátumu 25.04.2016 mu nebola

uhradená žiadna platba z dohody o urovnaní, odňal žalovaným výhodu splátok z dohody o urovnaní a tento sa stal predčasne splatným dňa 26.04.2016. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ z predmetného úveru do dnešného dňa uhradili dňa 06.07.2015 sumu 30 Eur, dňa 06.08.2015 sumu 15 Eur, dňa 09.09.2015 sumu 15 Eur, dňa 07.10.2015 sumu 15 eur, dňa 11.11.2015 sumu vo výške 15 Eur, dňa 16.12.2015 sumu 15 Eur, spolu úhrady žalovaných 105 Eur. Žalobca sa preto žalobou domáha od žalovaných po odpočítaní uhradených platieb zaplatenia neuhradenej dlžnej sumy z Dohody o urovnaní vo výške 1.515 Eur s príslušenstvom.

2. Písomným vyjadrením zo dňa 10.08.2016 sa k podanej žalobe vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že predmetná Zmluva o úvere, ako aj Dohoda o urovnaní sú spotrebiteľské zmluvy. Na obe tieto zmluvy je podľa ich názoru potrebné aplikovať všetky ustanovenia právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách. Poukázali na skutočnosť, že poskytnutý úver mali splatiť podľa splátkového kalendára 60-timi splátkami vo výške 75,00 Eur. Z tejto sumy žalovaní nepochybne zaplatili 37 splátok v celkovej výške 2.775,00 Eur. Namietali, že ani veriteľ GOLDKREDIT, a.s. a ani spoločnosť PEVA SK, s. r. o., postúpenie pohľadávky žalovaným neoznámili. Za oznámenie postúpenia nemožno považovať ani samotnú žalobu, ani uzatvorenie Dohody o urovnaní, ani keď by bola platne uzatvorená. Uviedli, že uzatvorili predmetnú Zmluvu o úvere so spoločnosťou GOLDKREDIT, a.s., registrovanou v Českej republike a podľa práva Českej republiky. S ohľadom na svoje pomery, znalosti a skúsenosti nemohli poznať a nepoznali platné právo Českej republiky. Veriteľ mal podľa zákona s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť úver splácať, pričom žiadne posudzovanie úveruschopnosti nevykonal a takýto postup veriteľa nemôže nahradiť ani žalovanými podpísané vyhlásenie obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach. Uviedli, že im bol poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur a len samotný administratívny poplatok, ktorý mali zaplatiť bol vo výške 1.680 Eur, teda vo výške 112 % istiny úveru a úrok v absolútnej výške 1.320 Eur, teda vo výške 88 % istiny úveru. Je nepochybné, že takto dohodnuté zmluvné podmienky napĺňajú ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka. Súdna prax v Českej republike neplatnosť úžerníckych zmlúv vyvodzuje z ustanovenia § 39 Občanského zákonníku platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere v Českej republike. Z uvedených dôvodov mali za to, že Zmluva o úvere zo dňa 04.07.2011 je neplatná. Zastávali názor, že s ohľadom na osoby žalovaných, ich skúsenosti a znalosti v protiklade so žalobcom aj samotná Dohoda o urovnaní napĺňa ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka a je teda neplatná. Uvedenou dohodou mali byť žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 1.620 Eur v určených splátkach a v prípade omeškania so splátkami úroky z omeškania v zákonnej výške a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne, teda 36,5 % ročne z dlžnej sumy. Ak by Dohoda o urovnaní nebola neplatná priamo s ohľadom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, potom by sa podľa názoru žalovaných bolo možné dovolávať jej neplatnosti s odkazom na ustanovenie § 586 Občianskeho zákonníka, pretože žalobcom tvrdená spornosť práva medzi stranami, ktorá má byť odstránená Dohodou o urovnaní je nepochybne žalobcom vyfabulovaná a spôsobilá na strane žalovaných s ohľadom na ich vedomosti a skúsenosti vyvolať kvalifikovaný omyl. Dôležité je aj to, že žalobca zámerne predložil žalovaným práve Dohodu o urovnaní, aby "urovnal" vzťahy s nimi z úžerníckej Zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2011. Navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným trovy konania.

3. Podaním zo dňa 07.09.2016 sa k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že k schváleniu predmetného úveru žalovaní riadne vydokladovali právnemu predchodcovi príjem a preukázali aj vlastníctvo nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území L. na LV č. XXX. Právny predchodca veriteľa dostatočne posúdil schopnosť splácania žalovaných, resp. ich úveryschopnosť posúdením a vydokladovaním príjmu a vlastníctva žalovaných. Na základe týchto informácií bol žalovaným schválený a poskytnutý úver. Zastával názor, že predmetná zmluva o úvere je platná, nakoľko v čase jej uzatvorenia obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Uviedol, že úrok z úveru bol dohodnutý na päťročné obdobie, teda ročný úrok z úveru je vo výške 18 % ročne a RPSN úveru je 73,09 %, čo je v absolútnom súlade so všetkými právnymi normami v tom čase a bolo to jasne v zmluve špecifikované. Ďalej uviedol, že o všetkých postúpeniach boli žalovaní informovaní, či už prostredníctvom pošty od postupcu a postupníka, ale aj prostredníctvom telefonátov. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na dlh, resp. záväzok žalovaných voči veriteľovi. Žalovaní navrhli žalobcovi povolenie individuálneho splátkového kalendára a keďže sa žalobcovi navrhnutá suma splátky vo výške 7,51 Eur zdala nízka, dňa 04.06.2015 sa obe zmluvné strany dohodli, že dlžnú čiastku budú splácať formou pravidelných mesačných splátok, a to v sume 15 Eur prvých 24 mesiacov a ostatných 42 splátok po 30 Eur mesačne. S poukazom na ustanovenie § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalovaní so žalobcom dohodli, že tieto sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere sa nahradili novými právami a povinnosťami opísanými v Dohode o urovnaní v článku II ods. 1. Žalovaní

ďalej v dohode o urovnaní uznali svoj dlh voči žalobcovi a to vo výške 1.620 Eur, teda nespochybnili svoj dlh a zároveň sa dohodli, že podpísaním dohody o urovnaní dochádza k zániku všetkých prípadných ďalších nárokov zo Zmluvy o úvere. Žalobca preto žiadal, aby súd zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi žalovanú čiastku v sume 1.515 Eur spolu s jej príslušenstvom.

4. Podaním zo dňa 14.10.2016 sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Poukázali na skutočnosť, že žalobca nepreukázal skutočnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, existenciu sporu medzi účastníkmi ohľadne "práva o odňatí výhody splátok", teda dôvodu uzatvorenia Dohody o urovnaní. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal ani vo svojom vyjadrení zo dňa 07.09.2016 a tieto jeho tvrdenia žalovaní popierajú. Zdôraznili, že predmetné zmluvy je potrebné posudzovať ako zmluvy spotrebiteľské so všetkými z tejto skutočnosti vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Zastávali názor, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že Zmluva o úvere bola v tom čase v absolútnom súlade so všetkými právnymi normami. Úprava obdobná ustanoveniam § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka platila aj v Českej republike (§ 39 "starého" Občanského zákonníku) a z nej súdna prax v Českej republike vyvodzuje neplatnosť úžerníckych (lichevních) zmlúv. Uviedli, že to platí v plnom rozsahu aj o Dohode o urovnaní. Zmluvná pokuta vo výške 36,5 % ročne nemôže byť v žiadnom prípade primeraná ňou zabezpečenej povinnosti dlžníka.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.01.2017. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý bol na pojednávanie predvolaný včas dňa 27.10.2016, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalobcu súd v zmysle § 178 ods. 1 C.s.p. nepredvolával, pretože žiadna zo strán nenavrhla vykonanie jeho výsluchu a súd sám nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Žalovaní 1/ a 2/ a ich právny zástupca sa pojednávania zúčastnili. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie, súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v prítomnosti žalovaných 1/ a 2/ a ich právneho zástupcu, keď vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaných 1/ a 2/ ako strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Dňa 04.07.2011 spoločnosť GOLDKREDIT, a.s., IČO: 28870191 (so sídlom v Českej republike) ako veriteľ a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci uzatvorili zmluvu označenú ako "Smlouva o spotřebitelském úvěru" č. XXXXXXXX (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 1.500 Eur s úrokom vo výške 18 % ročne a pri administratívnom poplatku vo výške 1.680 Eur. Celková výška úveru (istina+úrok +administratívny poplatok) predstavovala sumu 4.500 Eur, ktorý sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať v 60-tich mesačných splátkach v sume 75 Eur počnúc dňom 04.08.2011. Splatnosť poslednej mesačnej splátky bola uvedená dňa 04.07.2016. RPSN k danému úveru bola uvedená 73,01 %. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli na rozhodnom práve Českej republiky.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2012 uzavretou medzi spoločnosťou GOLDKREDIT, a.s., IČO: 28870191 ako postupcom a spoločnosťou PEVA SK s. r. o., IČO: 46824791 ako postupníkom došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky z predmetnej Zmluvy o úvere identifikovanej v prílohe tejto zmluvy z postupcu na postupníka. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalovaným 1/ a 2/ podaním zo dňa 10.01.2013 označeným ako "Postúpenie pohľadávky - oznámenie", ktoré bolo žalovaným doručené dňa 11.04.2013, čo vyplýva z doloženej doručenky.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXX/XX zo dňa 07.02.2014 uzavretou medzi spoločnosťou PEVA SK s. r. o., IČO: 46824791 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky z predmetnej Zmluvy o úvere identifikovanej v prílohe tejto zmluvy z postupcu na postupníka, teda na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalovaným 1/ a 2/ podaním zo dňa 10.02.2014 označeným ako "Oznámenie o postúpení pohľadávky", ktoré bolo žalovaným doručené dňa 24.04.2014, čo vyplýva z doloženej doručenky.

10. Dňa 04.06.2015 žalobca označený ako "oprávnený" a žalovaní 1/ a 2/ označení ako "povinní 1, 2" uzavreli Dohodu o urovnaní (ďalej len "Dohoda o urovnaní"). V článku I ods. 1 tejto dohody je uvedené, že medzi účastníkmi tejto dohody je sporné právo o odňatí výhody splátok a vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 04.07.2011. Z článku II dohody

vyplýva, že s poukazom na ustanovenie § 565 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca a žalovaní 1/ a 2/ dohodli, že sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere sa nahrádzajú novými právami a povinnosťami. V odseku 1 tohto článku II je následne uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaní 1/ a 2/ uhradia žalobcovi dlžnú čiastku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX vo výške 1.620 Eur v 66-tich mesačných splátkach počnúc prvou splátkou v termíne 15.06.2015 nasledovne 1. splátka až 24. splátka v sume po 15 Eur, 25. splátka až 66. splátka v sume 30 Eur, najneskôr však do 15.11.2020 na špecifikované číslo účtu. Z odseku 2 článku II vyplýva, že v prípade, že sa žalovaní 1/ a 2/ dostanú do omeškania s dvomi po sebe idúcimi splátkami (neuhradí ich riadne a včas) môže žalobca vyhlásiť dojednanie z článku II. odsek 1 tejto dohody za predčasne splatné a môže od žalovaných požadovať uhradenie celej dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. V odseku 3 článku II je uvedené, že žalovaní 1/ a 2/ ku dňu podpisu tejto dohody uznávajú svoj dlh voči žalobcovi vyplývajúci zo Zmluvy o úvere v celkovej výške 1.620 Eur. Z odseku 4 článku II vyplýva, že v prípade omeškania žalovaných so splatením dohodnutej čiastky mesačnej splátky, jej časti, resp. z nesplatenej celkovej sumy pri vyhlásení predčasnej splatnosti, akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti vyplývajúceho z tejto dohody sú žalovaní 1/ a 2/ platiť z nesplatenej čiastky žalobcovi tiež zmluvnú pokutu z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky denne, za každý i začatý deň omeškania, nárok žalobcu na náhradu škody tým nie je dotknutý. Z odseku 5 článku II vyplýva, že v prípade omeškania sú žalovaní 1/ a 2/ povinní uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. V odseku 6 článku II sa zmluvné strany súčasne dohodli, že podpísaním tejto dohody dochádza k zániku všetkých prípadných ďalších nárokov žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2011. Z článku III bod 5 dohody vyplýva, že táto Dohoda o urovnaní sa riadi právom Slovenskej republiky.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej Dohody o urovnaní, teda ku dňu 04.06.2015 (ďalej len "Občiansky zákonník") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

18. Podľa § 558 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 585 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

20. Podľa § 586 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej Dohody o urovnaní (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") predávajúci nesmie: a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

22. Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

23. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike, žalovaní 1/ a 2/ sú fyzickými osobami, štátnymi občanmi Slovenskej republiky, s bydliskom na území Slovenskej republiky. Ide o občianskoprávny spor medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/. Konanie bolo v predmetnej veci začaté dňa 13.05.2016, preto sa právomoc súdu spravuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXXX/XXXX o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Právomoc v prípade spotrebiteľských zmlúv upravuje všeobecné kritérium v článku 18 ods. 2 bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu v zmysle článku 62 tejto právnej úpravy. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade je daná právomoc tunajšieho súdu predmetnú vec prejednať a rozhodnúť. Na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych veciach sa uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX/.XXXX zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). V zmysle článku 3 uvedeného nariadenia Rím I sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Aj v prípade vymedzených spotrebiteľských zmlúv si v zmysle článku 6 strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Zmluvné strany sa v Zmluve o úvere v článku II bod 13 dohodli na rozhodnom práve Českej republiky a v Dohode o urovnaní v článku III bod 5 na rozhodnom práve Slovenskej republiky. Uvedená voľba rozhodného práva nebola stranami sporu v priebehu konania nijako namietaná a súd z takto vykonanej voľby práva pri posudzovaní predmetných právnych úkonov vychádzal.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej Zmluvy o úvere na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2012 spoločnosťou GOLDKREDIT, a.s., IČO: 28870191 na spoločnosť PEVA SK s. r. o., IČO: 46824791 a následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXX/XX zo dňa 07.02.2014 zo spoločnosti PEVA SK s. r. o., IČO: 46824791 na žalobcu. Samotná Dohoda o urovnaní bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/. Z uvedeného mal súd aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní za preukázanú s poukazom na § 524 ods. 1, ods. 2 a § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. 25. Ďalej sa súd v konaní zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu čo do jeho základu a čo do jeho výšky.

26. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ vzhľadom na obsah Dohody o urovnaní a s prihliadnutím na obsah pôvodne uzatvorenej Zmluvy o úvere, posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia chrániace spotrebiteľov, najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o ochrane spotrebiteľov. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená Zmluva o úvere podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů. Žalovaní 1/ a 2/ vystupovali v zmluvnom vzťahu ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania (spotrebitelia) a právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (veriteľ). Žalobca, ako právny nástupca pôvodného veriteľa, svoj nárok uplatnený touto žalobou odvodil od Dohody o urovnaní, ktorú strany sporu podpísali dňa 04.06.2015. Podľa názoru súdu rovnako ako predmetná Zmluva o úvere aj Dohoda o urovnaní má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a to v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože aj táto dohoda bola uzavretá medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovanými 1/ a 2/), pričom právnym základom na jej uzavretie bola Zmluva o úvere, v prípade ktorej už súd vyššie odôvodnil záver o jej spotrebiteľskom charaktere.

27. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

28. V súlade s § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní si môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Podstatou urovnania je preto odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv a teda aj povinností a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým záväzkom týchto nedostatkov zbaveným.

29. V danom konaní žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a nepredložil dôkazy ohľadom skutočnosti, v čom spočívala spornosť práva o odňatí výhody splátok a vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z pôvodnej Zmluvy o úvere, teda dôvod uzatvorenia Dohody o urovnaní, keď žalobca bol povinný tieto dôkazy predložiť, pretože Dohoda o urovnaní nahrádza pôvodný záväzkový vzťah medzi žalovanými ako spotrebiteľmi a veriteľom vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorá nepochybne má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Pri absencii skutočnej spornosti a pochybnosti práv a povinností zmluvných strán zo Zmluvy o úvere, súd hodnotí postup žalobcu, ktorý predložil žalovaným ako spotrebiteľom návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní ako postup, za ktorým je snaha žalobcu obísť zákon a docieliť to, aby záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými bol "vyňatý" zo súdnej kontroly uplatňovanej pri spotrebiteľských zmluvách. Úprava ochrany spotrebiteľov je pritom harmonizovaná v celej Európskej únii a teda rovnako prísna v Slovenskej aj Českej republike.

30. Súd pri posudzovaní obsahu Dohody o urovnaní a z nej vyplývajúceho zmyslu a podstaty zároveň konštatuje absenciu skutočnej vôle na strane spotrebiteľov uzavrieť takúto dohodu. Vôľou žalovaných 1/ a 2/ ako spotrebiteľov, napriek prehláseniam obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť ich doterajší záväzok novým záväzkom, ale ich vôľou bolo dohodnúť možnosť ďalšieho splácania dlhu v splátkach, pretože ich finančná a sociálna situácia im neumožňovala úhradu dlhu v celosti. Práve konkrétna situácia spotrebiteľov vedomých si povinnosti plniť svoje záväzky podmienená často nátlakovým správaním žalobcu, ich viedla k uzavretiu pre nich jednoznačne nevýhodnej dohody, ktorej obsah nemohli reálne ovplyvniť a ktorá dohoda mala za cieľ oslabiť ich právne postavenie. Tieto okolnosti pôsobili klamlivým spôsobom na vôľu spotrebiteľa a spotrebitelia v časovej a finančnej tiesni pristúpili k uzavretiu dohody, ktorú by za iných okolností a pri znalosti potrebných skutočností určite neuzavreli. O zhoršení postavenia žalovaných svedčí fakt, že touto dohodou sa zaviazali k úhrade sumy, ktorú nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi z pôvodného zmluvného vzťahu. Z Dohody o urovnaní vôbec nie je zrejmé ako bola vypočítaná dlžná čiastka zo Zmluvy o úvere, navyše žalobca vôbec nepredložil dôkazy o tom, akým spôsobom, prípadne v akej čiastke, kedy bol splácaný žalovanými pôvodný záväzok, aby súd mohol v rámci súdnej kontroly vyhodnotiť, či dojednanie výšky záväzku podľa Dohody o urovnaní zodpovedá zákonu. Výška nového záväzku je pritom vyššia ako istina záväzku pôvodného (1.620 Eur oproti 1.500 Eur). Naviac dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% z dlžnej čiastky denne v Dohode o urovnaní považuje súd v spotrebiteľských veciach za neprimeranú zmluvnú podmienku a za ustanovenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že žalobca bol v konaní povinný preukázať, že Dohodou o urovnaní nenahrádza prípadne premlčaný záväzok alebo jeho časť zo Zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2011. Aj v tomto smere bol súd povinný vykonať kontrolu, či záväzok z pôvodnej zmluvy nie je premlčaný, prípadne nie je premlčaný sčasti. Žalobca bol povinný predložiť o tom dôkazy, keďže na premlčanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy na strane spotrebiteľa súd prihliada z úradnej povinnosti a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania alebo ju nevzniesol (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov). Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, ako pôvodný záväzok prípadne plnili žalovaní 1/ a 2/, kedy sa dostali do omeškania s plnením splátok podľa pôvodného záväzku a koľko žalovaní 1/ a 2/ zaplatili na pôvodný záväzok.

31. Zo samotnej koncepcie Dohody o urovnaní vyplýva, že bola vytvorená žalobcom, resp. osobami, ktorých žalobca na tento účel použil. Žalovanému tak bola predložená dohoda formulárového charakteru, ktorej obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z obsahu a formulácii textu dohody vyplýva, že bola jednostranne vytvorená žalobcom a žalovaní 1/ a 2/ ju mohli iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Tento postup žalobcu súd zároveň hodnotí ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 7 a § 8 uvedeného zákona), ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 uvedeného zákona). Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná starostlivosť svedčiaca poctivému prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd musí odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorý si žalobca po použití tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto spore. Preto aj keď uzavretá dohoda je v zdanlivom súlade s právnym poriadkom (§ 585 Občianskeho zákonníka), cieľom jej použitia je dosiahnuť iný výsledok, než právna norma predpokladá.

32. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že Dohoda o urovnaní uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ dňa 04.06.2015 je absolútne neplatná ako celok podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a vo svojich dôsledkoch viedla k obchádzaniu zákona, najmä ustanovení chrániacich spotrebiteľov. Súd na ňu nemôže pri rozhodovaní o tomto spore prihliadať. Zároveň však žalobca v tomto sporovom konaní neuplatňoval a navyše ani nepreukázal dôvodnosť nároku vyplývajúceho z pôvodnej Zmluvy o úvere. Preto súd na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, v kontexte citovaných právnych predpisov dospel k záveru o neodôvodnenosti nároku žalobcu a z tohto dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní 1/ a 2/ boli v tomto konaní úspešní v celom rozsahu, keď súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).