Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/85/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu H. B., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. D. XX/XX, U. T.Ň., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie 3 843,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd zmluvnú podmienku uvedenú Zmluvu o úvere č. 601600426 zo dňa 7.11.2013 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 106,- € vyhlasuje za n e p r i j a t e ľ n ú zmluvnú podmienku.

Súd zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o úvere č. 601600509 zo dňa 3.3.2014 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 96,-€ vyhlasuje za n e p r i j a t e ľ n ú zmluvnú podmienku.

Súd zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o úvere č. 601600566 zo dňa 10.6.2014 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 82,-€ vyhlasuje za n e p r i j a t e ľ n ú zmluvnú podmienku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 843,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 19.4.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3843,- € spolu s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným postupne 9 zmlúv o úvere, na základe ktorých čerpal finančné prostriedky v dojednanej výške. Poukázal na to, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky. Odplata za poskytnuté úvery dosiahla vo všetkých prípadoch úroveň viac ako 86%, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ.V ďalšom poukázal na to, že z povahy uzavretých zmlúv je zrejmé, že ide o spotrebiteľské zmluvy nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca považuje výšku dohodnutých odplat za poskytnuté úvery za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. V závere poukázal na to, že uvedené zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, najmä neobsahujú druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termín splátok, preto sa uvedené spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez

poplatkov. Keďže žalobca na úvery poukázal viac ako bola poskytnutá istina úveru, žiadal z každého úveru vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 3 843,-€. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadoval žalobca aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že všetky zmluvy o úvere boli uzatvorené s dlžníkom ak podnikateľom, označeným IČOm: XX XXX XXX v zmysle Obchodného zákonníka. Preto nie je možné uvedený vzťah posudzovať ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Vzájomný právny vzťah strán sporu je preto obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. K výške poplatku žalovaný uviedol, že je nutné vziať do úveru, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako tomu býva u konzervatívnejších bánk. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. V ďalšom žalovaný namietal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti podmienky. Podľa názoru žalovaného nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, keďže žalobca plnil na základe platne uzavretých zmlúv o úvere, pričom predmetné zmluvy o úvere neboli nikdy právoplatne vyhlásené za neplatné, rovnako ani právny dôvod na plnenie zo zmlúv o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. V závere žalobca vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, nakoľko došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 9.7.2015, zmluvy o úvere zo dňa 10.6.2014, zmluvy o úvere zo dňa 24.9.2014, zmluvy o úvere zo dňa 22.1.2014, zmluvy o úvere zo dňa 7.11.2013, zmluvy o úvere zo dňa 3.3.2014, zmluvy o úvere zo dňa 6.2.2015, zmluvy o úvere zo dňa 20.6.2013, prehľadmi splácania úverov, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, čestným prehlásením Heleny Holubovej zo dňa 27.10.2016, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 - 2015, správou účtovníčky žalobcu ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.12.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 2000,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 1732,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 3732,-€ v 12-tich mesačných splátkach po 311,-€ počnúc dňom 28.01.2015. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 2799,- €.

5. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 09.07.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 250,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 130,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 380,-€ v 4 mesačných splátkach po 95,-€ počnúc dňom 17.08.2015. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 380,- €.

6. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 10.06.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 300,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 82,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 382,-€ v 2 mesačných splátkach po 191,-€ počnúc dňom 19.07.2014. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan s uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 382,- €.

7. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 24.09.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 200,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 96,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 296,-€ v 4 mesačných

splátkach po 74,-€ počnúc dňom 01.11.2014. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 296,- €.

8. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 07.11.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 106,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 456,-€ v 2 mesačných splátkach po 228,-€ počnúc dňom 09.01.2014. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 456,- €.

9. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.01.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1600,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 1400,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 3000,-€ v 12-tich mesačných splátkach po 250,-€ počnúc dňom 02.03.2014. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 3000,- €.

10. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 03.03.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 96,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 446,-€ v 2 mesačných splátkach po 223,-€ počnúc dňom 05.04.2014. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 446,- €.

11. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 06.02.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 166,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 516,-€ v 4 mesačných splátkach po 129,-€ počnúc dňom 14.03.2015. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 516,- €.

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 20.06.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1000,-€ a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 968,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1968,-€ v 12-tich mesačných splátkach po 164,-€ počnúc dňom 27.07.2013. V predmetnej zmluve o úvere bol žalobca v prvej časti zmluvy označený ako podnikateľský subjekt uvedenými identifikačného čísla podnikateľa (IČO), pričom v ďalšej časti bol označený ako fyzická osoba - občan uvedením rodného čísla. Žalobca podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 1968,- €.

12. Z vyjadrenia účtovníčky žalobcu súd zistil, že žalobca mal v roku 2013 evidované v účtovníctve záväzky v celkovej výške 240,-€ (odvody do zdravotnej poisťovne), v roku 2014 záväzky v celkovej výške 56,35€ (odvody do zdravotnej poisťovne), v roku 2015 záväzky v celkovej výške 194,25 € (odvody do zdravotnej poisťovne a sociálne poisťovne). V evidencii účtovníctva nemal evidované žiadne úvery.

13. Z predložených daňových priznaní za roky 2013 - 2015 súd zistil, že žalobca nemal v uvedených rokoch evidované v účtovníctve žiadne záväzky v podobe krátkodobých úverov.

14. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že si bral uvedené úvery, nakoľko sa v danom čase plánoval osamostatniť, chcel ísť bývať do bytu, preto potreboval investície do nábytku. Ďalšie úvery si bral na vyplatenie predchádzajúcich úverov. Obchodnej zástupkyni povedal, že si úver berie pre osobnú potrebu, na kúpu nábytku. Pýtala sa ho na zamestnávateľa a žiadala od neho doklady o podnikaní, preto jej predložil doklady ohľadne podnikania - IČO a podobne. Tieto úvery si však bral na osobnú potrebu

nie za účelom podnikania. Pracuje ako montážny technik nábytku, robí servis nábytku na živnosť, nepotrebuje veľa pomôcok, niektoré mu poskytuje firma.

15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom nie sú:

l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

19. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

22. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o celkom 9 samostatných zmluvných vzťahov, ktoré žalobca uzatváral so žalovaným postupne, bolo potrebné na posúdiť charakter daných vzťahov osobitne podľa právnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv.

24. Prieskumom zmlúv súd zistil, že na zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 7.11.20123, zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 03.03.2014 a zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 10.06.2014 nemožno aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom k tomu, že v § 1 ods. 3 písm. l) zákonodarca negatórnym spôsobom vymedzil, že tento predpis sa nevzťahuje na úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. V prípade všetkých týchto 3 zmlúv si zmluvné strany dojednali, že úver má žalobca splatiť v 2 mesačných splátkach, teda sa nejedná o spotrebiteľský úver. Na druhej strane je nepochybné, že uvedený zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko na jednej strane vystupuje osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. podnikateľskej činnosti (v zmluve označená rodným číslom) a na druhej strane osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a poskytuje za týmto účelom úvery. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že žalobca, hoci bol v danom čase podnikateľským subjektom nečerpal uvedené úvery na podnikanie. Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z výsluchu samotného žalobcu, ktorý v konaní pred súdom uviedol, že pracoval ako živnostník pre jednu firmu, pre ktorú vykonával práce montážneho technika nábytku, pričom na uvedenú činnosť mu poskytoval pomôcky objednávateľ, preto je vylúčené, aby mu bol úver poskytnutý za účelom výkonu jeho podnikania. Tak z prehlásenia účtovníčky žalobcu ako aj z predložených daňových priznaní za rozhodné obdobie súd zistil, že žalobca nemal úvery vedené v účtovníctve firmy. Z uvedeného dôvodu považoval súd predmetné prehlásenie obsiahnuté v zmluve o úvere za účelové konanie žalovaného koncipované na obchádzanie príslušných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa ako i zákona o spotrebiteľských úveroch. V ďalšom súd prieskumom zistil, že zmluvy boli pripravené vopred na formulári bez možnosti žalobcu ako spotrebiteľa zasiahnuť do znenia ich obsahu, t.j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Súd preto ex offo podrobil dané zmluvné vzťahy prieskumu a zisťoval, či zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Vykonaným prieskumom súd dospel k záveru, že dojednaný poplatok, ktorý bol pri zmluve č. XXXXXXXXX dojednaný vo výške 106,-€, pri zmluve č. XXXXXXXXX dojednaný vo výške 96,- € a v zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 82,-€ je neprijateľný pre jeho výšku. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že úrok sa v obdobných prípadoch v rovnakom období pohyboval v rozmedzí 10 - 15 % ročne. Aj keby zobral súd do úvahy mieru podnikateľského rizika, ktorú žalovaný na seba berie pri poskytovaní úverov touto formou, nemôže úrok dohodnutý v zmluve spĺňať požiadavku primeranosti. Po prepočte totiž predstavuje úrok v každom jednotlivom prípade predstavuje viac ako 100 % úrok ročne, čo nie je obvyklá odplata požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, tak ako to požaduje Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 ani po zohľadnení zvýšenej miery rizika, ktorú na seba nebankový subjekt pri tejto podnikateľskej činnosti preberá. Z uvedeného dôvodu, súd takéto dojednanie považoval za neprijateľné a neplatné, čo vyslovil v súlade s 298 ods. 2 § aj vo výroku svojho rozhodnutia. Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná, preto potom keďže žalobca tento poplatok v plnej výške uhradil, vznikol na strane žalovaného majetkový prospech, ktorý je povinný vydať žalobcovi v plnej výške.

25. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu plynúceho z týchto troch záväzkových vzťahov, súd sa v ďalšom zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Súd daný zmluvný vzťah považuje za občianskoprávny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Tak je tomu i v prípade posudzovania vznesenej námietky premlčania nároku vzniknutého z titulu bezdôvodného obohatenia.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade

úmyselného bezdôvodného obohatenia je desaťročná a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. V danom prípade žalobca uviedol, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel niekedy v januári 2016 cez internet, presný dátum si už pre odstup času nepamätal. Následne kontaktoval právneho zástupcu, ktorý spisoval žalobu. Svoj nárok tak uplatnil v subjektívnej premlčacej dobe, keďže žaloba bola podaná na súd dňa 22.04.2016. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, súd sa zaoberal tým, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda kedy žalobca poukázal splátky na účet žalovaného a zistil, že prvú splátku poukázal na úver č. XXXXXXXXX dňa 27.1.2014, na úver č. XXXXXXXXX dňa 28.04.2014 a na úver č. XXXXXXXXX dňa 25.07.2014, teda tak prvé splátky úvery ako aj všetky nasledujúce poukázal žalobca v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby, keďže žaloba bola podaná na súd dňa 22.04.2016. Vzhľadom k uvedenému, keďže žalobca uplatnil celý nárok v rámci plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby, súd posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú.

26. Pokiaľ ide o zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 22.1.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 24.09.2014, zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 22.12.2014, zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 06.02.2015, zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 09.07.2015 súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvy, a to konkrétne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu jednotlivých zmlúv. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobca vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalovaný vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť posudzovaná v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, nakoľko žalobca bol v daných zmluvách označený ako podnikateľský subjekt súd uvádza, že z jeho úradnej činnosti je mu známe, že žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti používa predtlačené formulárové znenie zmluvy o úvere, pričom pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi využíva ich prehlásenie, že tieto úvery boli poskytnuté buď za účelom zamestnania, povolania alebo podnikania tak, aby sa vyhol aplikácii zákonov na ochranu spotrebiteľa. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď v zmluve o úvere bol žalobca označený v prvej časti zmluvy s uvedením identifikačného čísla podnikania, aby tým žalovaný vytváral dojem, že peňažné prostriedky použil na výkon podnikania. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že žalobca, hoci bol v danom čase podnikateľským subjektom nečerpal uvedené úvery na podnikanie, tieto nemal evidované ani v účtovníctve podnikateľského subjektu. Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z výsluchu samotného žalobcu, ktorý v konaní pred súdom uviedol, že pracoval ako živnostník pre jednu firmu, pre ktorú vykonával práce montážneho technika nábytku, pričom na uvedenú činnosť mu poskytoval pomôcky objednávateľ, preto je vylúčené, aby mu bol úver poskytnutý za účelom výkonu jeho podnikania. Tak z prehlásenia účtovníčky žalobcu ako aj z predložených daňových priznaní za rozhodné obdobie súd zistil, že žalobca nemal úvery vedené v účtovníctve firmy. Z uvedeného dôvodu považoval súd predmetné prehlásenie obsiahnuté v zmluve o úvere za účelové konanie žalovaného koncipované na obchádzanie príslušných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa ako i zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. V ďalšom súd pristúpil k prieskumu všetkých vyššie uvedených zmlúv v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi stranami sporu neobsahovali údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca za poskytnuté úvery zaplatil a sumou, ktorá mu bola zo strany žalovaného poskytnutá, bez

právneho dôvodu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, t.j. 3843,-€ ( pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 106, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 1400, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 968, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 96,-, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 82,-, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 96,-, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 799,-, pri zmluve č. 601600701 vo výške 166,-, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 130,-).

28. Žalobca požadoval súčasne od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve, ktorú adresoval žalobca žalovanému, t.j. od 19.04.2016. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. , t.j. vo výške 5,05% ročne.

29. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods 1. tak, že priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bola v spore plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.