Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/94/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1. N. C., T.. XX. X. XXXX, H. H., Z.. K. 12, 2. V. C., T.. XX. X. XXXX, H. H., Z.. K. XX, žalobcovia 1/, 2/ zastúpení JUDr. Františkom Turákom, P.O.Box 1, Bratislava, proti žalovaným: 1. G.I.C. Cash, a.s., Košice, Hradbová 19, IČO : 36 172 081, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Košice, Masarykova 21, IČO : 36 583 936, 3. C. S.Í., T.. X. X. XXXX, H. H., K. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Janou Uhrínovou, advokátkou, Bratislava, Bezručova 1, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. 11. 2015 č.k. 7C/197/2014 - 157, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný 3/ m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1, 2 - už len vo vzťahu k žalovanému 3, ktorému zároveň - ako úspešnej strane v spore - priznal náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom 1, 2, v sume 218,76 € titulom trov právneho zastúpenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobcovia 1, 2 svojou žalobou, smerujúcou pôvodne voči žalovaným 10, 2 a 3, domáhali určenia, že dražba bytu č. 1 na prízemí bytového domu na K. O. Č.. X, XX, XX D. H. - C., súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, je neplatná. V priebehu konania listom zo dňa 22. 5. 2015 vzali žalobcovia žalobu späť voči žalovanému 1 ( t.j. voči vlastníkovi predmetu dražby ) a voči žalovanému 2 ( t.j. dražobníkovi ) a žiadali voči nim konanie zastaviť. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 5. 6. 2015 konanie voči žalovaným 1, 2 vzhľadom na späťvzatie žaloby zastavil a zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 6. 2015. 2/ V rámci dokazovania súd prvej inštancie z notárskej zápisnice spísanej JUDr. Ivanom Vagašom, notárskym kandidátom, povereným k zastupovaniu JUDr. Martinou Mižíkovou, notárkou, zo dňa 23. 1. 2014 zistil, že v tento deň bola vykonaná dobrovoľná dražba vyššie označeného bytu za účasti Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o. ( dražobníka ), spoločnosti G.I.C. Cash, a.s. ( navrhovateľa a vlastníka predmetu dražby ) a 11 účastníkov dražby. Predmetný byt bol vydražený za 84.700 €; vydražiteľom bytu bol C. S. ( žalovaný 3 ), ktorý sa stal vlastníkom predmetného bytu. Vykonaniu dražby predchádzalo Oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. 149/12 - 2013 navrhovateľom dražby dňa 19. 12. 2013. Žalobcovia 1, 2 predmetný byt naďalej užívajú; žalovaný 3 sa preto v pozícii žalobcu domáha vypratania predmetného bytu žalobcami 1, 2 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24C/287/2014. 3/ Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 21 ods. 1, ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uviedol, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ust. § 21 ods. 4 cit. zákona vyplýva taxatívne, kto je účastníkom konania o neplatnosť

dražby; ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných. V konaní o určenie neplatnosť dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Žalobcovia 1, 2 síce pôvodne žalovali všetkých účastníkov dražby, ktorej neplatnosť žiadali určiť, avšak v priebehu konania svoju žalobu voči navrhovateľovi dražby ( žalovaný 1 ) a voči dražobníkovi ( žalovaný 2 ) vzali späť, na základe čoho súd konanie voči uvedeným žalovaným právoplatne zastavil. Keďže navrhovateľ dražby a ani dražobník ( osoby označené v ust. § 21 ods. 4 zákona o dražbách ) nevystupujú ani na strane žalobcov a ani na strane žalovaných, žalobu žalobcov 1, 2 voči žalovanému 3 zamietol. Súd prvej inštancie dodal, že aj keby žalobcovia procesne správne žalovali všetkých účastníkov, ich žalobe by nemohol súd vyhovieť z dôvodu, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané porušenie ustanovení zákona o dražbách v zmysle ust. § 21 ods. 1 cit. zákona. 4/ O trovách konania ( medzi žalobcami 1, 2 a žalovaným 3 ) rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému 3, ktorý dosiahol v konaní úspech, priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, vo výške 218,76 €, za 3 meritórne úkony ( prevzatie veci, spísanie vyjadrenia, účasť na pojednávaní ) á 64,53 € + 3x režijný paušál 8,39 €, podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. 5/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia 1, 2, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobcovia 1, 2 vytýkali súdu prvej inštancie, že im svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ďalej že vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobcovia 1, 2 v odvolaní tvrdili, že v konaní nemohli uplatniť dôkazy, rozhodujúce pre posúdenie podstaty veci, čo mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Navrhovali, aby odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie; tvrdili, že ako na strane žalobcov 1, 2 tak aj ich splnomocneného zástupcu existovali objektívne dôvody, pre ktoré sa nemohli zúčastniť na oboch termínoch pojednávania, čo podrobne objasnia. O vytýčenie termínu odvolacieho pojednávania žiadali žalobcovia 1, 2 aj z dôvodu, že podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Dodali, že všetky podrobnosti svojho odvolania zašlú súdu prvej inštancie do 10. 1. 2016. 6/ Na odvolanie žalobcov 1, 2 sa žalovaný 3 nevyjadril. 7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1, 2 nie je dôvodné. 9/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. 10/ Súd prvej inštancie predovšetkým správne zisťoval, či je naplnené ust. § 21 ods. 4 zákona o dražbách, ktoré taxatívne vymedzuje, ktoré subjekty musia byť zúčastnené v konaní o určenie neplatnosti dražby, keďže tvoria tzv. nerozlučné spoločenstvo. Rozhodujúce pritom je, aby toto nerozlučné spoločenstvo osôb ( tvorené navrhovateľom dražby, dražobníkom, vydražiteľom, predchádzajúcim vlastníkom a dotknutou osobou podľa odseku 2 ust. § 21 cit. zák. ) existovalo v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosť dražby. Uvedený záver sa opiera o právnu teóriu ako aj ustálenú súdnu prax, na ktorú poukazoval v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie ( porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 272/2007, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 66/2008 ). Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalobcovia 1, 2 v žalobnom návrhu správne stanovili okruh subjektov zúčastnených v konaní o určenie neplatnosti dražby ( t.j. v súlade s ust. § 21 ods. 4 cit. zák. ); v priebehu konania však žalobu voči žalovaným 1, 2 vzali späť a trvali na žalobe len voči žalovanému 3. Vzhľadom na už spomínanú podmienku nerozlučného spoločenstva osôb v konaní o určenie neplatnosti dražby tak žalobcovia spôsobili, že súd prvej inštancie už len z tohto dôvodu nemohol o ich žalobe rozhodnúť inak, než túto zamietnuť. 11/ Odvolacie dôvody, ktoré uviedli žalobcovia vo svojom odvolaní v odvolacom konaní preukázané neboli. Prvoinštančný súd svojím postupom žalobcom neodňal možnosť konať pred súdom.

Žalobcovia boli prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu predvolaní na všetky termíny ústneho pojednávania pred súdom prvého stupňa riadne a včas, pričom ospravedlnenie z neúčasti spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania doručil splnomocnený zástupca žalobcov 1, 2 súdu prvej inštancie len na prvé dva termíny pojednávania ( 12. 3. 2015 a 6. 10. 2015 ) v danej veci, a súd prvej inštancie ospravedlneniu a žiadosti o odročenie aj vyhovel. Stanovil tretí termín ústneho pojednávania ( na deň 24. 11. 2015 ), na ktorý sa žalobcovia 1, 2 a ani ich splnomocnený zástupca nedostavili, pričom svoju neúčasť ničím neospravedlnili a ani nepožiadali z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania. Takouto žiadosťou nemohla byť poznámka zrejme splnomocneného zástupcu na doručenke predvolania na termín pojednávania na deň 24. 11. 2015 ( doručenka pripojená na č.l. 148 spisu ) „som na PN-ke“. V tom čase platné a účinné ustanovenie § 119 O.s.p. upravovalo, akým spôsobom má strana v spore, prípadne jej zástupca postupovať, pokiaľ má byť zdravotný stav dôvodom na odročenie pojednávania

- bolo nutné súdu výslovne navrhnúť odročenie pojednávania a pripojiť tiež vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav dotyčnej osoby neumožňuje jej účasť na pojednávaní. Súdu prvej inštancie však pred termínom ústneho pojednávania vytýčeného na deň 24. 11. 2015 ( a ani neskôr ) nebola doručená zo strany žalobcov či ich zástupcu žiadosť o odročenie termínu pojednávania, ani žiadny doklad o prípadných zdravotných problémoch takej povahy, že by osobnej účasti na pojednávaní bránili. Súdu prvej inštancie preto nič nebránilo na tomto termíne pojednávania vec prejednať a o nej aj rozhodnúť. Podobne neobstojí ani tvrdenie žalobcov 1, 2 v odvolaní, že nemohli uplatniť dôkazy, rozhodujúce pre posúdenie veci - žalobcovia tak mohli urobiť kedykoľvek v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, nimi doposiaľ nijako nekonkretizované dôkazy mohli uplatniť napr. písomne, čo ale neurobili. Ich námietky aj v tomto smere sú len všeobecnej povahy, čo vedie odvolací súd k presvedčeniu, že ide o námietky účelové, ktorými sa žalobcovia len snažia predĺžiť súdne konanie. 12/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil, a to aj čo do výroku o trovách prvoinštančného konania voči žalovanému 3, v ktorom súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ( účinné do 30. 6. 2016 ). V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. 13/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a žalovanému 3, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( 100 % ). O konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 ).