Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/2/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky v 1.rade - matky: W. U., F.. N., D..: XX.XX.XXXX, N. A.P. F. XX, XXX XX N., navrhovateľa v 2.rade - maloletého: O. P., D..XX.XX.XXXX, N. A. F. XX, XXX XX N. a navrhovateľa v 3.rade - maloletého: W. U., D.. XX.XX.XXXX, N. A. F. XX, XXX XX N., obaja maloletí zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, proti odporcovi: G. P.Ý., F.. P., D..: XX.XX.XXXX, N. M. XXX, XXX XX M., P. A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné e opatrenie tohto znenia :

I. Súd ukladá G. P.É., D..: XX.XX.XXXX, N. XXX XX M. XXX, aby nevstupoval dočasne do bytu č.1, vo vchode: A. F. XX, súpisné číslo XXX v Bratislave, zapísaného na liste vlastníctve č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec: Bratislava -Mestská časť Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves, ktorého vlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/1 je O.. W. U., F.. N., D.. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu O. P., D.. XX.XX.XXXX, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13P/284/2016.

II. Súd ukladá G. P.É., D..: XX.XX.XXXX, N. XXX XX M. XXX, aby sa nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 150 m k W. U., rod. N., D..: XX.XX.XXXX k maloletému O. P., D.. XX.XX.XXXX a k maloletému W. U., D.. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu O. P., D.. XX.XX.XXXX vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13P/284/2016.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 28.12.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2017 navrhovateľka v 1. Rade -matka maloletých detí požiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému O. P.O., D.. XX.XX.XXXX. Okrem zverenia maloletého Michala do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného po neho, žiadala, aby súd nariadil odporcovi- otcovi maloletého O. P., zákaz vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej s maloletými deťmi O. P. V. W. U. v súčasnosti matka býva a zákaz približovať sa k matke a maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 150 m, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko sa vec v časti uloženia zákazu vstupu otcovi maloletého Michala do nehnuteľnosti, kde matka s maloletými deťmi býva a zákazu priblížiť sa k matke a k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 150 m, netýka konania starostlivosti súdu o maloletých, iného konania upraveného zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine a ani nejde o opatrovnícku vec, ktoré sa v zmysle vyhlášky č. 206/2016 Z.z. zapisuje do súdneho registra "P", vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia zákazu vstupu otcovi maloletého Michala do nehnuteľnosti, kde býva matka s maloletými deťmi a v časti zákazu približovania sa otca mal. Michala k matke a maloletým deťom, na samostatné konanie dňa 18.01.2017 o 7:53 hod.

2. Navrhovateľka v 1. rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s odporcom sa spoznala v septembri 2014 nadviazali partnerský vzťah, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý syn O. P.. Navrhovateľka v 1. rade žila s odporcom v spoločnej domácnosti od júla 2015 v obecnom byte, ktorý bol pridelený odporcovi a to v obci M. XXX, P. A., z ktorého odišla s oboma synmi v decembri 2016 do svojho bytu v Bratislave na ulici A. F. XX, z dôvodu neustáleho spôsobovania psychického utrpenia, ktoré sa vystupňovalo v čase jej tehotenstva s maloletým Michalom keď odporca prestal o ňu prejavovať akýkoľvek citový záujem. Navrhovateľka v 1. rade v návrhu ďalej uviedla, že odporca ju slovne ponižoval za nedostatok starostlivosti o spoločnú domácnosť ale najmä za spôsoby starostlivosti o ich spoločného maloletého syna Michala. Odporca nejavil konkrétny záujem podieľať sa na starostlivosti maloletého Michala, odmietal poskytnúť pomoc pri návšteve lekára s vyjadrením, že veci starostlivosti o maloletých si má navrhovateľka v 1. rade riešiť sama. Odporca ponižoval navrhovateľku v 1. rade aj ohľadne starostlivosti o maloletého syna Dávida, ktorý pochádza z predchádzajúceho manželstva navrhovateľky. Odporca navrhovateľku vulgárne slovne ponižoval, a urážal ju tým, že jej nadával do ,, píč, kuriev, bratislavských núl“, nakoľko nič nedokázala. Odporca slovne urážal jej fyzický výzor proporcie, poprsie a jej celé telo najmä v tehotenstve. Odporca sa už počas tehotenstva navrhovateľke v 1. Rade vyhrážal, že ju podreže a zoberie jej maloletého syna Michala, pričom toto následne zopakoval niekoľko krát aj v súčasnosti. K slovnému urážaniu pridal odporca aj fyzický prejav, keď pri vzájomných konfliktoch a psychickom urážaní manifestoval svoju prevahu aj gestikuláciami ruky pred jej tvárou, čím spôsoboval odôvodnenú obavu fyzického napadnutia navrhovateľky v 1. Rade. K samotnému fyzickému útoku zo strany odporcu však doposiaľ nedošlo. Navrhovateľka v 1. rade ďalej uviedla, že citové ochladenie nastalo v ich intímnej sfére cca 4 mesiace po začiatku vzťahu, keď sa jej odporca začal vyhýbať, pohlavný styk bol zriedkavý a odporca o ňu nejavil žiaden záujem. Odporca začal nadväzovať intímne vzťahy s inými ženami, čo navrhovateľka v 1. rade odhalila z jeho verejnej komunikácie na sociálnych sieťach. Navrhovateľke vznikla suspekcia z nakazenia pohlavnou chorobou, ktorá jej bola potvrdená na vyšetrení v januári 2015, len pár mesiacov od nadviazania vzťahu s odporcom. Nepredvídateľne a prchké konanie odporcu manifestované opakovanými vyvolávanými konfliktami namierenými voči navrhovateľke v 1. Rade vzbudzuje jej odôvodnenú obavu o život a zdravie nielen jej samotnej ale aj jej dvoch maloletých detí ( navrhovateľa v 2. A 3. Rade). Navrhovateľka v 1. Rade pripravuje podanie písomného trestného oznámenie na odporcu pre podozrenie spáchania trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, ohrozovanie pohlavnou chorobou čo by u odporcu na základe jeho agresívneho správania mohlo vyvolať ešte agresívnejší atak na navrhovateľku. Navrhovateľka v 1. Rade vyslovila obavu, že odporca v prípade silného emočného podnetu akým bol jej odchod zo spoločnej domácnosti a následné ukončenie vzťahu súčasne s podaním trestného oznámenia naplní hrozby, ktorými jej opakovane hrozil a podreže ju, prípadne jej spôsobí iné ublíženie na zdraví s možným fatálnym koncom. Navrhovateľka v 1. rade sa zároveň obáva, že odporca bude pôsobiť na ňu prostredníctvom jej maloletých detí a citovo ju vydierať uplatňovaním si svojich rodičovských práv k maloletému Michalovi, ktorého starostlivosť však odporca nevie zabezpečiť najmä keď je maloletý stále kojený. Konanie odporcu považuje za predvídateľné, najmä na základe jeho opakovaných vyhrážok, že jej zoberie maloletého syna Michala, čím ho vystaví ohrozenia života a zdravia. Na základe uvedených skutočností má navrhovateľka v 1. rade za to, že je dostatočne osvedčená obava o život a zdravie nielen jej ale ja dvoch maloletých detí čo si vyžaduje neodkladný zásah zo strany súdu.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.12.2016 doručený súdu 02.01.2017 , lekárske vyšetrenie zo dňa 06.01.2015, a zo dňa 16.03.2015, rodný list maloletého W. U., rodný list O. P., Výpis s listu vlastníctva č. XXXX, potvrdenie - prehľad o mzde odporcu za rok 2015, potvrdenie o pracovnom pomere odporcu a vec posúdil takto:

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, s poukazom na citované ustanovenie § 344 C. s. p. v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia /neodkladného opatrenia/ sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C. s. p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

16. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

17. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

18. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd

nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

19. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

20. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.

21. Navrhovateľka v 1. Rade - matka odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosťou, že odporca často ponižoval navrhovateľku v 1. rade ohľadne starostlivosti o jej maloletých synov, vulgárne slovne ju ponižoval, a urážal ju tým, že jej nadával do ,, píč, kuriev, bratislavských núl“, nakoľko nič nedokázala. Odporca navrhovateľku v 1. rade urážal najmä v tehotenstve (jej fyzický výzor proporcie, poprsie a jej celé telo) a vyhrážal sa, že ju podreže a zoberie jej maloletého syna O.. K slovnému urážaniu pridal odporca aj fyzický prejav, keď pri vzájomných konfliktoch a psychickom urážaní manifestoval svoju prevahu aj gestikuláciami ruky pred jej tvárou, čím spôsoboval a aj spôsobuje odôvodnenú obavu fyzického napadnutia navrhovateľky v 1. rade. Navrhovateľka v 1. rade zároveň odôvodnila vážnu obavu o jej život a život jej maloletých detí skutočnosťou, že odporca v prípade silného emočného podnetu, akým bol jej odchod zo spoločnej domácnosti a následné ukončenie vzťahu súčasne s podaním trestného oznámenia, ktoré navrhovateľka na odporcu pripravuje, naplní hrozby, ktorými jej opakovane hrozil a podreže ju, prípadne jej spôsobí iné ublíženie na zdraví s možným fatálnym koncom.

22. Po oboznámení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami pripojenými k návrhu sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľmi v 1. až v 3. rade, návrh považuje za dôvodný a dospel k záveru, že je dostatočne osvedčená obava o život a zdravie nielen jej, ale aj dvoch maloletých detí, čo si vyžaduje neodkladný zásah zo strany súdu. Vzhľadom ku skutočnosti, že ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e/ vyžaduje neodkladné a rýchle rozhodnutie súdu, ktorý nemá žiadnu dispozičnú možnosť zabezpečiť si v tejto lehote akékoľvek iné doplňujúce dôkazy, súd vyhodnotil konanie odporcu ako nebezpečné a nepredvídateľné a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.