Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu E., zast. Mgr. V. proti žalovanej W., o zaplatenie 29.728,62 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. augusta 2015, č.k. 4C/22/2015-93 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.577,13 Kč spolu s úrokom vo výške 4.213,81 Kč, s úrokom z omeškania vo výške 1.937,68 Kč a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23.577,13 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 598,10 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 19.03.2008 zmluvu o úvere. V zmluve sa uvádza, že je uzatvorená podľa ustanovení § 269 ods. 2 a nasl. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, že tvorí tieto časti: Zmluvu o E. spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o úvere ku kreditnej karte, Spoločné ustanovenia. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 150.000 Kč, ktoré sa môžu čerpať ku dňu 19.03.2008. V bode I. 2. sa tiež uvádza, že úver sa musí čerpať jednorazovo, že veriteľ poskytuje úver dlžníkovi bez uvedenia účelu a že peňažné prostriedky budú poskytnuté dlžníkovi prevodom na jeho účet. V bode I. 5. si zmluvné strany dohodli úročenie a poplatky za úver tak, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,9 % ročne. V zmluve je tiež uvedená RPMN vo výške 18,90 % ročne. V bode I.6. si zmluvné strany dohodli splácanie úveru, t. j. istiny úveru a úrokov v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 3475 Kč, vždy 12. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 12.04.2008 a posledná 12.03.2013. Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 15 % ročne. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 28.01.2013 bola žalovaná upovedomená o tom, že keďže je v omeškaní s plnením svojich záväzkov, E. vyhlásila celú svoju pohľadávku zo spotrebiteľského úveru dňom 28.01.2013 za splatnú. Predmetnú zmluvu o úvere súd posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú a uzatvorenú podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený medzi účastníkmi predmetnou zmluvou je občiansko-právnym vzťahom. Právny základom tohto záväzkového vzťahu je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromno-právnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že podľa predmetnej zmluvy bola táto uzatvorená podľa § 269 ods. 2 a

nasl. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napokon podľa § 52 ods. 1 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom z tejto zmluvy vznikli práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 150.000 Kč a žalovaná sa ho zaviazala splácať spolu s úrokom v 3475 Kč mesačných anuitných splátkach po dobu 60 mesiacov. Zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 13,90 % ročne z poskytnutého úveru a pre prípad omeškania úrok 15 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaná úver riadne nesplácala, žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru listom zo dňa 28.01.2013, a to ku dňu 12.01.2013. V súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi dosiaľ nezaplatený dlh vo výške 29.728,62 Kč, pozostávajúci z istiny vo výške 23.577,13 Kč , kapitalizovaného úroku vo výške 4.213,81 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 1.937,68 Kč. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 13,9% ročne od 11.2.2014 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R 59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ žalobca ako veriteľ považoval celý dlh za splatný (nastaním splatnosti i poslednej dohodnutej splátky), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru ( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012). O povinnosti žalovanej zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol podľa §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná je naďalej v omeškaní od 11.02.2014. Priznaná výška úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdy poplatok z návrhu vo výške 65 eur a trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to odmenu za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - návrh zo dňa 07.03.2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 04.08.2015 po 61,41 eur, (uplatnený) režijný paušál za 2 úkony po 7,63 eur a za jeden úkon po 8,04 eur, náhradu za cestovné vo výške 102,68 eur pri použití osobného motorového vozidla pri ceste z Bratislavy do Prievidze a späť dňa 04.08.2015 - 368,02 km, pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe 6,4l/100 km a cene paliva 1,50 eur/l, (uplatnenú) náhradu za stratu času vo výške 134 eur pri zastupovaní na pojednávaní dňa 04.08.2015 za 10 začatých polhodín po 13,40 eur, spolu 444,21 eur + 20% DPH vo výške 88,84 eur, celkom spolu 533,10 eur.

2. Proti tomuto rozsudku a to jeho výroku o zamietnutí časti žaloby týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvého inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb., podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Citoval závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, podľa ktorých z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nevyplýva do kedy trvá povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru. V tejto súvislosti za podstatné považoval, že z ustanovenia zmluvy článku 1.5 a 1.7 zmluvy vyplýva, že splátky istiny po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v článku 1.5. zmluvy a k tomu naviac sadzbou úrokov z omeškania. Taktiež poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Cob/186/2013, v zmysle ktorých úrok z nesplateného úveru je chápaný ako cena peňazí, zatiaľ čo úrok z omeškania je sankcia, ktorú má veriteľ právo požadovať v prípade ak dlžník nesplní riadne a včas svoj peňažný záväzok. Uplatnenie práva na úroky z úveru sa nevylučuje s uplatnením práva na úroky z omeškania. Tieto dva úroky svedčia veriteľovi súbežne až do momentu, kým je úver dlžníkom riadne zaplatený. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu vo výške zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 71,81 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že po konečnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 13,9 % ročne z istiny, ale len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby, t.j. do doby splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia zamietol.

6. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné :

7. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.03.2008 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 150.000 Kč, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných splátkach vo výške 3475 Kč splatných vždy 12.dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 12.04.2008 a splatnosťou poslednej splátky dňa 12.03.2013. Zároveň si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu vo výške 13,90 % ročne, ako aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne pre prípad omeškania s plnením peňažných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 28.01.2013 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 12.01.2013. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 29.728,62 Kč, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 23.577,13 Kč, z kapitalizovaného úroku vo výške 4213,81 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 1.937,68 Kč, ďalej priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23.577,13 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu, v ktorej žalobca požadoval priznať zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 21.265,91 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia žalobu zamietol ako nedôvodnú. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky ) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) . Po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd poukazuje na to, že zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom (identickým ako v posudzovanej veci) všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba "do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka" (pozri tiež R/59/1998 z právnej vety, ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania). Súd prvej inštancie preto správne postupoval pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalobcu nedôvodné.

8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná nakoľko jej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .