Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/139/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu Y.. M. U., nar. X.X.XXXX, bytom I., N. XX, zast. W.. Martinom I., advokátom, so sídlom I., B. 3, proti žalovaným 1/ A. I., nar. XX.X.XXXX a 2/ B. I., obaja bytom I., obaja zast. JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, so sídlom Košice, Krmanova 16, o zaplatenie 4.940,78 € s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku 43C 51/2010-192 z 29.1.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v časti o zaplatenie sumy 2.540,78 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.210- € od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 450,- € od 4.3.2010 do zaplatenia a zo sumy 880,78 € od 14.10.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 4.940,78 €, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 100 € od 17.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 200 € od 2.4.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 200 € od 2.5.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.6.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.7.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.8.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.9.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.10.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.11.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.12.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.1.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200 € od 2.2.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100 € od 2.3.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.210 € od 21.11.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 450 € od 4.3.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 880,78 € od 14.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaní boli spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť mu 2.280,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 180,65 eur

od 1.4.2009 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 350 € od 1.5.2009 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 350 € od 1.6.2009 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 350 € do 1.7.2009 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 350 € od 1.8.2009 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 350 € od 1.8.2009 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 350 € od 1.9.2009 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 350 € od 1.10.2009 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.2.2009 sa stal vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec I. - H., okres Košice II, zapísanej na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice ako pozemok, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, parcela č. XXXX, obytný dom, súpisné číslo XXX, parcela č. XXXX, vchod 34, 5. poschodí na základe príklepu udeleného súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Ex 2166/2005 Bo. Príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Košice II, sp.zn. 49Er/1241/2005-102 z 26.2.2009 (právoplatné 9.3.2009). Následne žalobca dňa 16.3.2009 uzatvoril nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorý sa zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 350 € počnúc dňom vzniku nájmu, t.j. 16.3.2009.

4. Žalobca zdôraznil, že žalovaní sa bez akéhokoľvek oprávnenia zdržiavajú v jeho byte, odmietajú ho opustiť, a aj napriek viacerým urgenciám o opustenie bytu, pokračujú v protiprávnom konaní a bránia mu v užívaní jeho vlastníctva, ako aj v užívaní predmetného bytu nájomcom, s ktorým uzavrel nájomnú zmluvu a ktorý podaním z 29.5.2009 od zmluvy odstúpil práve z dôvodu neumožnenia užívať predmetný byt.

5. Žalovaní mu tak svojím spávaním spôsobili škodu, t.j. pripravili ho o ušlý nájom, o ktorý by sa jeho majetok zväčšil, ak by nebolo zasahované do jeho vlastníctva, preto si voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.280,65 € s prísl., ktorá pozostávala z pomernej časti nájomného za mesiac 3/2009 (od 16.3.2009, pozn. odvolacieho súdu) a pravidelných mesačných platieb nájomného vo výške 350 € za obdobie od 4/2009 do 9/2009. Výška mesačného nájomného bola dohodnutá v článku II bod 1 nájomnej zmluvy zo 16.3.2009 na sumu 350 € mesačne vrátane médií. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 16.3.2009 do 16.3.2010, splatnosť nájomného bola dohodnutá k prvému dňu kalendárneho mesiaca vopred. Dohodnuté mesačné nájomné 350 € pozostávalo zo sumy 150 € ako platby za média a služby spojené s užívaním bytu, stanovená podľa zálohového predpisu správcu bytového domu na ulici M. 3X, XX, XX v Košiciach, a zo sumy 200 € ako odplaty za prenechanie bytu do nájmu. Časť dohodnutého mesačného nájomného 150 € ako platba za média a služby spojené s užívaním bytu je podľa žalobcu skutočnou škodou, ktorá mu vznikla porušením právnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, pretože túto sumu ako vlastník bytu č. XX na M. ulici č. XX v I. pravidelne uhrádzal správcovi bytového domu (platby uhradené do 31.10.2010). Časť dohodnutého mesačného nájomného 200 € ako odplata za prenechanie vecí do nájmu je jeho ušlým ziskom v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by bol získal od tretej osoby s ktorou uzatvoril dňa 16.3.2009 nájomnú zmluvu, ak by mu žalovaní 1/ a 2/ umožnili ako vlastníkovi bytu v danom čase riadny a úplný výkon jeho vlastníckych práv k predmetnej veci. Za obdobie existencie jeho vlastníckeho práva uhradil preukázateľne správcovi bytového domu Tepelné hospodárstvo s.r.o. Košice platby súvisiace s nájomnom bytu v celkovej výške 2.540,78 €.

6. Žalobca rozšíril v priebehu konania žalobu a domáhal sa odplaty za prenechanie bytu do užívania až do 16.3.2010 (od 16.3.2009) v celkovej sume 2.400 € a za náklady spojené s užívaním bytu od 9.3.2009 (kedy nadobudol vlastníctvo bytu) do 15.10.2010 a žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 4.940,78 € s prísl., ktorého výšku upravil. Súd zmenu žaloby pripustil 25.10.2010.

7. Žalovaní uviedli, že o byt, v ktorom sústavne bývali asi 30 rokov a aj bývajú, prišli v exekučnom konaní, proti ktorému namietali, že exekútor nepostupoval pri vykonávaní exekúcie správne, na jeho postup podali sťažnosti. Potvrdili, že reálne užívali sporný byt aj v čase, keď jeho vlastníkom bol žalobca, mesačne uhrádzali výlučne platby súvisiace s dodávkami plynu, elektriny a poplatky súvisiace s odvozom odpadu a za rozhlas a TV. Nájom neplatili. Žalobca vedel, že v byte bývajú, a teda že nie je možné, aby v tom čase bol byt poskytnutý do užívania akejkoľvek tretej osobe. Namietali proti žalobcom vyčíslenej škode, túto podľa nich nepreukázal, pretože výška nájmu 200 € mesačne nezodpovedá priemernej výške nájmu v danej oblasti za predmetný byt, najmä vzhľadom na stav, v akom tento je. Údajný nájomca sa v byte nikdy neobjavil, preto celé konanie žalobcu, aj spísanie nájomnej zmluvy, považovali za účelové. Pokiaľ ide o platby, ktoré boli uhrádzané žalobcom správcovi D. N. s.r.o., I.

v rozsahu plnenia do fondu opráv odmietajú uhradiť z dôvodu, že sa jedná o peňažné prostriedky za účelom zhodnocovania bytového domu a bytu ako takého, čiže na ich strane nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia .

8. Súd vykonal dokazovanie (výsluchom účastníkov konania, uznesením L. súdu Košice II 49Er/1241/2005-102 z 26.2.2009, výpismi z listu vlastníctva, nájomnou zmluvou uzavretou dňa 16.3.2009, odstúpením od nájomnej zmluvy, výzvou z 30.5.2009, výzvou na úhradu pohľadávky z 13.10.2009, mesačnými zálohovými predpismi platieb 4/2009, 10/2010, príkazom na úhradu , výpisom z účtu, potvrdením o platbe nájomného od spoločnosti D. N. s.r.o., Košice, prípisom spoločnosti D. zo 6.8.2014 spolu s prílohami, vyúčtovaniami nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2009, 2010) a zistil, že žalobca sa na základe príklepu exekútora stal dňa 9.3.2009 vlastníkom sporného bytu, že po nadobudnutí vlastníctva uzavrel na dobu určitú od 16.3.2009 do 16.3.2010 nájomnú zmluvu na byt, s dohodnutým mesačným nájomným 350 € vrátane médií s nájomcom B. D., že nájomca listom z 29.5.2009 oznámil žalobcovi ako prenajímateľovi, že odstupuje od nájomnej zmluvy, pretože mu byt nesprístupnil k užívaniu, že mesačný zálohový predpis vystavený správcom bytu D. hospodárstvom s.r.o., I. v období od 1.4.2009 bol vo výške 150 € a od 1.10.2010 vo výške 159,13 €, že správca potvrdil, že žalobca ako vlastník bytu od 1.5.2009 uhrádzal všetky náklady za užívanie bytu, pričom žalovaný 1/ platil nájomné do 30.4.2009, od ktorého dátumu správca od neho neobdržal ani jednu platbu, že podľa rozpisu platieb predloženého správcom mu žalobca zaplatil 13.10.2010 sumu 880,78 €, dňa 3.3.2010 sumu 450 € a dňa 20.11.2009 sumu 1.210 €.

9. Po právnom posúdení veci podľa § 671 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd uzavrel, že žaloba je dôvodná. Žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Terasa, obec I. - Západ, okres Košice II, zapísanej na LV č. XXXXX vedenom katastrálnym úradom I., O. katastra I. ako pozemok, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX, obytný dom, súpisné číslo XXX, parcela č. XXXX, vchod XX, 5. poschodí, túto nedal do užívania žalovaným ako nájomcom, t.j. medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ani inej zmluvy, na základe ktorej by žalovaní boli oprávnení predmetný byt užívať, avšak aj napriek tejto skutočnosti byt protiprávne užívali, čím na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sú povinní vydať žalobcovi, a to vo výške, ktorú by v prípade platného uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalobcom boli povinní mesačne uhrádzať.

XX. Zaviazal preto žalovaných na zaplatenie sumy 2.400 € z titulu ušlého zisku - dohodnutej odplaty za prenechanie bytu do nájmu, ktorý by bol získal žalobca od tretej osoby, s ktorou uzatvoril dňa 16.3.2009 nájomnú zmluvu, ak by mu žalovaní 1/ a 2/ umožnili ako vlastníkovi bytu v danom čase riadny a úplný výkon jeho vlastníckych práv k predmetnému bytu. V zmysle nájomnej zmluvy bolo nájomné dohodnuté na sumu 200 € mesačne, čo za obdobie od 16.3.2009 do 16.3.2010 predstavovalo sumu 2400 €.

11. Suma 2.540,78 € je suma, ktorú žalobca počas existencie svojho vlastníckeho práva uhradil správcovi bytového domu D. N. s.r.o., I. za dodávku médií, ktoré odoberali a spotrebovali žalovaní 1/ a 2/. Túto sumu žalobca uhradil v platbách dňa 20.11.2009 v sume 1.210 €, dňa 3.3.2010 v sume 450 € a dňa 13.10.2010 v sume 880,78 €. Súd uzavrel, že ide o skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla porušením právnej povinnosti žalovanými a zaviazal ich spoločne a nerozdielne na úhradu tejto sumy žalobcovi.

12. Žalobcovi súd priznal aj úrok z omeškania, tak ako si ho uplatnil, t.j. z jednotlivých dlžných mesačných súm, ktoré by žalovaní boli povinní uhrádzať ak by medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu nájomného vzťahu a priznal aj úrok z omeškania zo súm, ktoré žalobca zaplatil na účet D. N. s.r.o., I. odo dňa nasledujúceho po ich uhradení.

13. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie n ďalšie konanie. Uplatnili si trovy odvolacieho konania. Žalovaní mali za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne aplikoval platnú právnu úpravu. Vyjadrili presvedčenie, že sa voči nim všeobecne konalo v rozpore s platnou právnou úpravou a sú obeťami podvodu, ktorý mal byť na nich spáchaný súdnym exekútorom, ktorý realizoval dražbu ich bytu, pričom tento byt vydražil za veľmi nízku

cenu žalobca, ako vtedajší manžel dcéry súdneho exekútora. Byt niekoľkokrát menil vlastníka, pričom každý z nich používal rôzne menej či úplne nelegálne prostriedky voči nim, s cieľom znepríjemniť im život. Byt, ktorý vydražil žalobca stále obývali oni a žalobca nikdy nemal snahu byt obývať, ani reálne snahu prenajať, pretože na byt sa nikdy nebol nikto pozrieť. Postup žalobcu v konaní považujú za účelový. Namietali, že sumu 1.000 € z finančnej čiastky požadovanej žalobcom mu zaplatili prostredníctvom tretej osoby, za týmto účelom navrhli vypočuť svedka Tkáča, ktorého identifikačné údaje však nepoznali. Túto sumu si vypožičali od matky žalovaného 1/. Žalobca zaplatenie tejto sumy poprel, takisto aj to, že pozná osobu p. D.. Žalovaní spochybňovali výšku odplaty, ktorú si mal žalobca s potencionálnym nájomcom v zmluve dojednať. Dojednaná suma je neprimeraná, vysoká, pretože byt je v pôvodnom stave, neprerobený, jeho interiér neprešiel žiadnymi úpravami už viac ako 5 rokov, byty v danej lokalite a o danej ploche sa ani neprenajímajú za sumu 200 € ako odplatu za nájom. Navrhovali už v priebehu konania, aby si súd vyžiadal dopytom odpovede od realitných kancelárií za účelom porovnania ceny nájmu. Súd sa ich námietkami nezaoberal a tento dôkaz nevykonal. Navyše celú vec uzavrel tak, že výška odplaty je vecou dohody zmluvných strán a on nemá čo do toho zasahovať. To je však pravdivé len do momentu, ak sa takáto dohoda nemá stať podkladom pre určenie výšky škody, ktorá musí byť v konaní preukázaná, čo sa pokiaľ ide o túto časť nároku nestalo. Spochybňovali skutočnosť, že žalobca má nárok na nahradenie platieb nájomného, ktoré za nich uhradil. Žalobca svojím správaním a postupmi opakovane im a ich rodine spôsoboval traumu a psychickú ujmu, v dôsledku čoho bolo bývanie v byte neznesiteľné, navyše odmietal komunikovať k veci - obnovenie vlastníckeho práva žalovanými a s tým súvisiaca otázka bývania a užívania predmetného bytu. Okrem toho súčasťou požadovaného nájomného boli aj platby do fondu opráv a údržby bytového domu, vo vzťahu ku ktorému žalovaní ako nájomcovia nemajú žiadny vzťah, a preto nemohlo dôjsť k ich bezdôvodnému obohateniu.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolaciehok konania. Argumentoval, že obsahom odvolania je len opakovanie nijako nepredložených a nepreukázaných, nedôvodných tvrdení a len opätovné poukazovanie na skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco vysporiadal. Ohradil sa proti nepravdivému, zavádzajúcemu, a do jeho osobnostných práv zasahujúcemu tvrdeniu, že mal byt vydražiť „podvodom“ ako vtedajší manžel dcéry súdneho exekútora. Vlastníctvo nadobudol príklepom, ktorý bol schválený súdom, pričom v tom čase nebol v žiadnom príbuzenskom alebo rodinnom pomere k dcére exekútora. Zdôraznil, že žalovaní podali proti právoplatnému uzneseniu Okresného súdu Košice II z 26.2.2009, sp. zn. 49Er 1241/2005 o schválení príklepu podnet na mimoriadne dovolanie na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, avšak boli zjavne neúspešní a ich podnet bol odložený ako nedôvodný. Žalovaní, ktorí k predmetnej nehnuteľnosti nemajú žiadne faktické alebo právne užívacie alebo iné oprávnenie, bezdôvodne odmietli byt napriek predchádzajúcim písomným a ústnym výzvam žalobcu uvoľniť, vypratať, odovzdať a umožniť žalobcovi riadny a nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, čím mu preukázateľne spôsobili škodu právnym titulom skutočnej škody a ušlého zisku vo výške priznanej súdom.

15. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

16. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 12.1.2015 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok v žalovanými napadnutom výroku v časti o zaplatenie 2.540,78 € s prísl. je vecne správny, preto ho podľa § 387 od. 1 potvrdil. Zároveň zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 , ani na jeho zmenu (§ 388 vo výroku v časti uloženia povinnosti zaplatiť 2.400 € s prísl., preto rozsudok v tejto časti zrušil a spor vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku týkajúcimi sa výroku v časti o povinnosti zaplatiť 2.540,78 € s prísl., na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Súd prvej inštancie vykonal v tejto časti dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 132 O.s.p.), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.2 potvrdil.

22. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 .

23. Žalovaní v odvolaní k tejto časti priznaného nároku uvádzajú skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Odvolatelia neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich ako žalovaných privodili priaznivé rozhodnutie o tejto často nároku. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.

25. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zaplatenie sumy 2.540,78 € s prísl. obsahuje odpovede na všetky argumenty, uvádzané žalovanými v odvolaní. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v tejto časti uplatneného nároku.

26. Pokiaľ ide o námietku žalovaných týkajúcu sa platieb do fondu opráv, je pravda, že za tieto platby voči správcovi zodpovedá vlastník bytu a tieto platby slúžia v prospech všetkých vlastníkov, teda aj žalobcu. Preto by sa žalobca nezaplatením platieb do tohto fondu bezdôvodne obohatil na úkor ostatných vlastníkov. Fond opráv však môže byť súčasťou nájomného - aj v takom prípade je za jeho platenie zodpovedný vlastník. Ak mu nájomník neplatí, musí od neho platbu vymôcť alebo zaplatiť sám. Z mesačného zálohového predpisu predloženého správcom bytu vyplýva, že v sume 150 € za byt sú zahrnuté aj pevné platby do fondu opráv, teda pokiaľ podľa nájomnej zmluvy zo 16.3.2009 nájomca mal žalobcovi platiť nájomné 150 € (okrem odplaty 200 € mesačne za nájom ako taký), bol v tom zahrnutý aj poplatok, resp. platba do fondu opráv. Keďže túto sumu nájomník žalobcovi v rozhodnom období neplatil, pretože byt mu nebol sprístupnený z dôvodu, že v ňom bez právneho titulu bývali žalovaní, a túto sumu správcovi zaplatil žalobca, dôvodne sa domáha od žalovaných aj sumy zodpovedajúcej sume platieb do fondu opráv a údržby.

27. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p. - § 191 .

28. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.- § 215 ods. 1, 2 .

29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá účastníkom povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

30. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

31. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaní tvrdili, že žalobcovi zaplatili 1.000 €, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, t.j. uviesť celé meno, adresu, prípadne dátum narodenia (pre lustrovanie jeho pobytu) svedka. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že vypočutie navrhovanej svedkyne, matky žalovaného 1/ v tejto súvislosti nemá preukaznú hodnotu, pretože podľa tvrdenia žalovaného matka mu požičala tieto finančné prostriedky a poukázala ich na jeho účet, ale o spôsobe ich ďalšieho použitia vedela len od neho. Žalovaní teda neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich tvrdenie o úhrade sumy 1.000 € žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie aj pokiaľ ide o potrebu vypočutia svedka D., pretože nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a nájomcom p. D. bola predložená a jeho svedecká výpoveď by na skutočnostiach uvedených v tejto zmluve nič nemenila.

32. Súdu prvej inštancie však treba vytknúť - pokiaľ ide o rozsudok vo výroku v časti ktorou zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 2.400 € z titulu ušlého zisku, (pozostávajúceho z mesačného nájomného 200 € x 12 mesiacov), že sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s opakovanou námietkou žalovaných, že dojednaná suma nájomného je neprimeraná, vysoká, pretože byt je v pôvodnom stave, neprerobený, jeho interiér neprešiel žiadnymi úpravami už viac ako 5 rokov, že sa byty v danej lokalite a o danej ploche za takúto cenu ako odplatu za nájom neprenajímajú. Napriek tomu, že už v priebehu konania navrhovali, aby si súd vyžiadal odpovede od realitných kancelárií za účelom porovnania ceny nájmu, súd sa bez vysvetlenia v rozhodnutí ich námietkami nezaoberal a tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaných, že pokiaľ sa suma

nájomného má stať podkladom pre určenie výšky ušlého zisku, ktorý žalovaní namietajú, tento musí byť v konaní preukázaný a nepostačuje vychádzať len z odplaty dohodnutej s iným nájomcom v nájomnej zmluve, pretože výšku tejto si skutočne mohli jej účastníci aj účelovo dohodnúť v nereálnej, neprimerane vysokej sume.

33. Prvoradou úlohou súdu prvej inštancie preto v tejto súvislosti bude zistiť obvyklé nájomné v danej lokalite v rozhodnom období, teda peňažnú čiastku, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Obvyklé nájomné je nájomným tržným a za účelom jeho zistenia je najvhodnejšia správa realitných kancelárií, či už miestnych alebo Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska o jeho výške v rozhodnom období v danom mieste, alebo aj zistenie nájomného dohodnutého v nájomných zmluvách za porovnateľné nehnuteľnosti tej istej rozlohy, kvality a nachádzajúce sa na tom istom území.

34. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku v časti o zaplatenie 2.400 € s prísl. zrušil v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 v ktorom sa bude zaoberať relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa výšky bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi konania a následne opätovne rozhodne.

35. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 posledná časť vety v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.