Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-187-2011.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/187/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: J. I., I.Ň. X, Bratislava, občan SR právne zast.: JUDr. Marián Chovanec, advokát, Trnavská cesta 60, Bratislava proti žalovanému: JUDr.Marek Letkovský, so sídlom správcovskej kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉDRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky
rozhodol:
Súd pripúšťa zmenu petitu a to tak, že petit znie:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 108.231,28 eur vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1Cbi/187/2011 1111230761
II. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 108.231,28 eur vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.9.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že všetky jeho pohľadávky prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, sa považujú za zistené, čo do právneho dôvodu, čo do výšky a čo do vymáhateľnosti v celom prihlásenom rozsahu. Ako dôvod uviedol, že žalobca riadnym spôsobom do konkurzu úpadcu prihlásil pohľadávky v celkovej sume 160.643,60 eur. Správca poprel pohľadávky žalobcu v celom prihlásenom rozsahu. Ako dôvod popretia pohľadávok uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol žalovaný schopný preveriť existenciu pohľadávok, objavili sa pochybnosti o pravosti prihlásených pohľadávok, nakoľko výška všetkých prihlásených pohľadávok nezodpovedá počtu prihlásených veriteľov, nebolo možné preveriť všetky účtovné doklady úpadcu, nakoľko boli zabavené policajným zborom, nebolo možné jednoznačne
preskúmať účtovníctvo úpadcu a vysloviť, či pohľadávky existujú, v dôsledku čoho sa stali spornými. S popretím pohľadávok sa žalobca nestotožnil, preto podal žalobu o ich určenie.
2. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 01.02.2013 uviedol že došlo k písomnému uznaniu prihlásených pohľadávok v rozsahu 52.412,32 eur. Čo sa týka zvyšnej časti popretých pohľadávok, tieto zostávajú aj naďalej popreté.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.01.2017, na ktorom právny zástupca žalobcu predložil originál zmenky, požiadal súd, aby jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zároveň požiadal súd, aby pripustil zmenu žalobného petitu. Súd uznesením pripustil zmenu petitu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 18.01.2017 s tým, že 1Cbi/187/2011 1111230761
súhlasil aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s návrhom, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2011, sp. zn. 3K/95/2011, originálom zmenky predloženým právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu, informáciami o stave členského podielu, Zmluvou o vystavení zmeniek zo dňa 01.07.2009 ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci:
5. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010 , zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011 a bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011 , súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Marek Letkovský, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava.
6. Žalovaný prihlásené pohľadávky žalobcu poprel z dôvodu, že na základe stavu účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok a ich evidenciu v účtovníctve.
7. Z predloženej zmenky je zrejmé, že bola vystavená úpadcom pre žalobcu.
8. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 kde sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie.
9. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tunajšom konaní, uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol."
11. Súd konštatuje, že žalobcovi bola zo strany úpadcu vystavená zmenka. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera a teda skutočnosť, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Z povahy zmenky ako abstraktného a 1Cbi/187/2011 1111230761
nesporného záväzku vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení a vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť dlžníka (úpadcu) zaplatiť dlh zo zmenky.
12. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení z 31.07.2012 sp. Zn. 4 Obo 21/2012 konštatoval, že „v z mysle ustanovenia čl. 1 § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlom majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Citovaným ustanovením zákona je zvýraznená abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov, platobný príkaz (pri cudzej zmenke), resp. platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenková sumu sú právne nezávislé od nákladného právneho pomeru, majú samostatnú povahu a existenciu. Záväzok má v zásade povahu zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“
13. Takisto Ústavný sud Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV. ÚS 383/2011-12 konštatuje, že z príslušných ustanovení zmenkového zákona vyplýva, že zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Zmenka ma v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.
14. Abstraktnosť zmenky spočíva vtom, že jej vznik sa viaže len na splnenie náležitostí určených právnymi predpismi, je teda úplne samostatná a oddelená od záväzkovo-právnych vzťahov. To platí aj v prípade, ak by zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu, nakoľko táto nemá k hlavnému právnemu vzťahu povahu akcesorického záväzku.
15. Podľa názoru súdu mal žalovaný po predložení zmenky žalobcom pohľadávku žalobcu v rozsahu zmenkovej sumy v celej výške uznať, nakoľko zmenka je cenným papierom obligatórne abstraktným, a nie kauzálnym. Vo vzťahu k zmenke uplatnenej v konkurze úpadcu tak nie je relevantné, akým spôsobom k vystaveniu zmenky došlo (kauza), ale iba to, či zmenka spĺňa formálne náležitosti v zmysle zákona.
16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29. 6. 2011 (ďalej len „ZoKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 1Cbi/187/2011 1111230761
17. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
18. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZoKR“): Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada.
19. Podľa § 29 ods. 1, 6 ZoKR pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom.
20. Podľa § 31 ods. 1 ZoKR prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok.
21. Podľa § 32 ods. 4 ZoKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
22. Podľa § 32 ods. 6 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
23. V zmysle § 31 ods. 2 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z 1Cbi/187/2011 1111230761
funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov.
24. Podľa § 32 ods. 1 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
25. Podľa § 32 ods. 3,4 ZoKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.
26. Podľa ustanovenia čl. I § 17 zákona č.191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
27. Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že tak ako veriteľ v prihláške je povinný uviesť právny dôvod prihlásenej pohľadávky, tak i správca je pri popretí povinný uviesť právny dôvod popretia tohto právneho dôvodu, t.j. na základe akého právneho dôvodu popiera prihlásenú pohľadávku podopretú priloženými dôkazmi. Skutočnosť, že sa určitá pohľadávka nenachádza v účtovníctve, resp. nemožno preveriť v účtovníctve jej evidenciu vzhľadom na jeho stav nie je právnym dôvodom popretia pohľadávky. Taktiež za stav účtovníctva nenesie zodpovednosť veriteľ úpadcu, ale úpadca. Zároveň zákon o konkurze nepripúšťa v takomto prípade (neoslobodzuje správcu) možnosť neuvedenia dôvodu popretia pohľadávky. Takýto paušálny dôvod by bolo možné použiť v akomkoľvek konkurznom konaní na akúkoľvek pohľadávku veriteľa, čo by popieralo účel samotného 1Cbi/187/2011 1111230761
zákona o konkurze a najmä povinnosti zakotvenej v § 32 ods. 4 ZKR. Uvedeným spôsobom by správca bezdôvodne mohol využiť neobmedzené časové obdobie (do rozhodnutia incidenčného konania) na uvedenie popieracích dôvodov. Správca mal možnosť preskúmať prílohy prihlášky a vyžiadať si originál zmenky.
28. ZKR v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí jednoznačne povinný vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky, ich prílohy a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Správca postupoval správne keď v prípade pochybnosti pohľadávku poprel v zmysle § 32 ods. 2 ZoKR. Avšak tým, že ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, resp. skutočnú existenciu pohľadávky, nesplnil si tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu, keďže uvedené nevylučuje pohľadávku z jej uspokojenia. Popretie je všeobecné, neurčité, nejasné vo formulácii k akému právnemu dôvodu sa viaže, či k právnemu dôvodu, vymáhateľnosti alebo výške pohľadávky. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany žalobcu. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, resp. vymáhateľnosti s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. V opačnej prípade by dochádzalo k absurdnej situácii, kedy by správca i bez uvedenia dôvodu mohol popierať pohľadávky, čím by jeho funkcia nemala zmysel a opodstatnenie, nakoľko by bolo preskúmavanie pohľadávky dané výlučne súdu. Uvedené popiera zmysel incidenčného konania a koncepcie novej úpravy konkurzného 1Cbi/187/2011 1111230761
konania (zákona č. 7/2005 Z.z.). Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 ZKR), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky žalobcu správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 ZKR nemalo byť účinné. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu.
29. Z vyššie uvedených dôvodov súd, bez skúmania právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, žalobe vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku tohoto rozhodnutia a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax nielen Najvyššieho súdu SR, ale i Ústavného súdu SR, na odklon od ktorej nemal právny dôvod.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
1Cbi/187/2011
1111230761
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak 1Cbi/187/2011 1111230761
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).